Národnie Noviny, október-december 1943 (LXXIV/89-125)
1943-10-02 / nr. 89
Národ nie noviny vychádzajú v utorok, vo štvrtok e v sobotu. Osobitne možno predplácat len sobotné číslo. Sport vždy po nedeli alebo sviatku. Pre naše ženy vo štvrtok. Nedeľné čítanie v sobotu Hospodár s Kultúra dva razy do týždňa. Ročník 74. Po Ks 1-20 Predplatné na všetky tri čísla na tok 1943 pre S1 ovensko 115 Ks, pre zahraničle 175 Ks Len na so botné čísla na rok 1943 pre Slovensko 55 Ks. pre zahraničie 85 Ks Predplatky treba posielat složenkaml 'na náš účet u Poštovej sporiteľne v Bratislave, číslo 1626 Turčiansky Sv. Martin, sobota, 2. októbra 1943r v Kopúci Číslo 89. a w. č. ó<?SS2 Škola a život Ľudo Bakoš Veľa ráz sa diskutovalo o tom, ako by bolo možné užšie priblížiť školu životu, aby žiak vyšiel zo školy primerane odborne všeobecne a mravne vzdelaný, teda úplne vystrojený pre život. Lebo často sa školám vytýka, a mnohé výčitky sú oprávnené, že školská výchova sa zväčša zvrhla v didaktický materializmus, t. j. že sa žiakom vbija do hláv zbytočný učený balast, s ktorým sa po odchode zo#školy nikdy nedostanú do kontaktu a ktorý im aj ku všeobecnému vzdelaniu len málo prispieva. Je isté, že v týchto výčitkách, dotýkajúcich sa odborného a všeobecného vzdelania, je mnoho pravdy: školské osnovy, a teda aj učebnice, treba často meniť, prispôsobovať moderným požiadavkám. Avšak problém odborného a všeobecného vzdelania nie je zďaleka taký pálčivý, ako problém mravnej výchovy. Odborné školy dostatočne pripravia pre život a prípadné odborné nedostatky nie je ťažko doplniť v praktickom živote. A čo sa týka všeobecného vzdelania, náš študent dobre obstojí v konkurencii napr. s francúzskym alebo anglickým študentom. Problém mravnej výchovy je však so dňa na deň akútnejší, i keď pri nemenlivosti základných etických noriem by sa zdalo, že v nej ľahšie možno dosiahnuť úspech, ako pri relatívnosti vyššie uvedených vzdelaní. Príčinu neúspechov mravnej výchovy vidia jedni v jej zanedbávaní na školách, druhí v zlom metodickom prevádzaní. Pre nával najrozličnejšej učebnej látky nedostáva sa mravným problémom v škole času. Avšak právom sa poukazuje na ich aktuálnosť. Každý z nás je svedkom rodinného i verejného rozkladu. Učení gangsteri, koristníci, pochlebovači sú stále častejším zjavom verejného života a všeobecne sa cíti potreba odstrániť z ľudskej spoločnosti týchto parazitov. Viac ako inokedy je teraz potrebné pozastaviť sa a uvážiť spôsob, ako dosiahnuť alebo aspoň priblížiť sa k cieľu mravnej výchovy. Spoločenský život upadol do neslýchanej špiny a zdá sa, ako by sme klesli k Hobbesovmu »status naturális«, do stavu vzájomného požierania. Začiatok školského roku prichádza nielen ako* symbolický a skutočný medzník novej práce. Úloha vychovávateľov sa zdvojnásobuje: uvedomujú si, že nestačí deťom vštepiť len materiálne vedomosti, ale že so í vzdelávaním materiálnym musí paralelne kráčať vzdelávanie a šľachte-j nie mravné. Sokratov pedagogický op- j timizmus, podľa ktorého len človek ne- j múdry z nevedomosti hreší, ale človek múdry nevyhnutne koná dobro, lebo rozlišuje medzi dobrom a zlom, a volí dobro, stráca na svojom lesku. Životná skúsenosť a dnešná hrozná kataklizma nás presvedčuje o neudržateľnosti tohto náhľadu. Ťažké časy viac ako na iných ľudí doliehajú na vychovávateľov: musia slúžiť svojim žiakom za vzor, lebo príklady najlepšie priťahujú, musia byť mravne a charakterové silní, aby nestratili orientáciu na križovatke najrozmanitejších náhľadov, aby sa v opačnom prípade ich činnosť nezvrhla v plané moralizovanie. K dosiahnutiu cieľov mravnej výchovy potrebujú vychovávatelia najširšiu pomoc, sami na to nestačia. Prvou pomocou im je dobrá rodinná výchova, ktorá zanecháva v dieťati najhlbšie stopy. Rodičia musia byť na svoje cho- í vanie veľmi opatrní, ak chcú mať deti dobré. Lebo zlým príkladom ničia plody šľachetného snaženia učiteľovho, dobrým príkladom sú mu najlepšími pomocníkmi. Keďže je však veľa takých detí, ktoré si z rodičovského domu nemôžu odniesť nijaký dobrý príklad, domáce pomery sú pre nich hotovým peklom, týmto deťom osobnosť a činnosť vychovávateľa musí nahradiť i rodičovský dom. Dieťa sa však čoskoro vymaňuje z prostredia rodinného kruhu, vraduje sa do širšej spoločnosti, ktorá naň tiež mocne vplýva Dieťa, ako nás poučuje psychológia .detstva, priamo saje do seba okolie, preto je žiadúce, aby i toto bolo čo najlepšie. Mnohé deti veľmi trpia hospodárskym nedostatkom a to hlavne teraz, keď voinové pomery vytvárajú príkre hospodárske rozdiely. I v tomto prípade vychovávateľ musí byt starostlivým otcom a múdrym poradcom, aby z detí, ukrátených vplyvom zlého spoločenského poriadku, vychoval užitočných členov ľudskej spoločnosti. Aby do ich ubolenej duše vštepil hŕstku optimizmu a nádeje, aby kvet neodpadol skôr, než dozrie ovocie, aby sa predčasne nestali melancholikmi. «aizantropmi, vyvrheľmi ľudstva, aby mohli úspešne odolávať mocným Docitom menejcennosti, ktorá býva príčinou najrozličnejších nerestí. To je základná povinnosť vychovávateľa voči deťom, okrem vzdelávania materiálneho, ktoré samé vyžaduje mnoho námahv Na týchto základných oredpokladorh možno budovať ďalej, •'vchovávať k ne i :?ším snoln^er'-kým ideálom, mravným hodnotám, ku cnostiam humanitnej morálky: láske, spravodlivosti, pravde a práci. To sú najvyššie ľudské méty, ku ktorým sa človek ako k ideálom má približovať. S nimi je človek v pravom ciceronovskom smysle človekom, bez nich je ničím. Každý človek celú osobnosť by mal zaonúť do ich služieb, stať sa ich fanatickým uskutočňovateľom. Razom by sme odstránili všetky problémy, ktoré nás najviac ťažia. Vo všteoovaní odborného a všeobecného vzdelania a v mravnej výchove, ktorej cieľom sú etnosti humanitnej morálky, sa vyčerpáva práca vychovávateľov. Je to práca nesmierne ťažká a zodpovedná. Právom si zaslúži plného uznania a podpory, hlavne teraz: oboiehb sa jej však — ako paradoxne to znie! — teraz najmenej dostáva. Preskupovanie a doplňovanie Boje na východnom fronte menia svoj doterajší charakter v tom smysle, že nemecké vojská prechádzajú častejšie do protiútokov. Je to vplyvom počasia a následok rozvážnej j taktiky nemeckého velenia, oznamuje EP, ktoré v ostatných týždňoch previedlo uvoľňovacie boje východne od Dnepra v podstate iba so silnými zadnými oddielmi, kým masy nemeckých armád boly už z bojov vytiahnuté a dopravené za Dneper, kde boly medzitým preskupené, doplnené mužstvom a materiálom a malý aj prestávku na odpočinok. Tieto okolnosti môžu sa teraz uplatniť vo zvýšenej nemeckej obrane. Ťažisko bojov Ťažiská bojov ležia aj ďalej na oboch krídlach. V oblasti medzi Sosou a horným tokom Dnepra sú v prúde pohyby na novú odporovú čiaru. Nepriateľ sa tu pokúša o prielom zo značnými pancierovými a pešími silami, nedosiahol však úspech. Na južnom krídle, medzi Azovským morom a dneperským ohybom kladú rozhodný odpor oddiely poľného maršala von M a n s t. e i n a, posilnené rezervami. Nepriatéľ sa chce siloumocou vsunúť medzi Krym a dolný tok Dnepra, a dosadzuje tu stále nové divízie. V stredu Rusi znova zaútočili v oblasti Záporožia, ale vo hlavný tlak do štvrtok včasráno preložili oblasti Melitopolu, kde sa toho času veľmi rozhorčene bojuje. Na vlastnom dneperskom fronte zopakovali sovieti | na početných miestach pokusy prekročiť rieku, ale podstatnejšie úspechy nedosiahli. Čo sa týka celkového položenia, toto je, odhliadnuc od úseku medzi Gomelom a cestou Moskva—Smolensk, kde sú ešte v prúde nemecké uvoľňovacie pohyby, v znamení stále väčšmi sa prehlbujúceho nemeckého odporu. ľNB oznamuje prudké útoky napriek zhoršenému počasiu, v priestore Černigova a juhozápadne od Gomela, v priebehu ktorých podarilo sa vraziť na dvoch miestach hlboké kliny do sovietskych približovacích pohybov. Nemci tu nasadili vTigrov« Zápaune od Roslavla a južne od Smolenska zmarili Nemci útočný tlak sovietov v tvrdých premenlivých bojoch: Severozápadne od Smolenska podchytili Nemci výpady sovietskych streleckých oddielov. V priestore Veľké Lúky rozličné príznaky poukazujú na veľké sovietske preskupovaniä. Frontová zpráva oznamuje, že na strednom úseku kubánskeho predmostia stroskotal útok veľkých ruských síl. V oblasti Záporožia podnikli sovieti za bezohľadného nasadenia početných nových divízií a za silnej podpory bojových letcov nové prielomové útoky. Nemci ich odrazili. Na strednom Dnepri pokračovali Rusi na početných miestach v pokusoch o prekročenie rieky. V nepriehľadnom teréne utvorili jedno predmestie, o ktoré sa bojuje. Na strednom úseku koná nemecké vojsko prikázané pohyby napriek najhorším poveternostným a terénovým pomerom a za stálej obrany proti čiastočne prudkým útokom. Letecké útoky Anglosaské lietadlá podnikly v noci na utorok nálet na severozápadnú oblasť Nemecka, najmä na mesto Hannover. Ütök označujú Nemci za stredne ťažký. Niekoľko lietadiel shodilo bomby aj na mesto Braunschweig. Nemci sostrelili 26 lietadiel. V noci na 30. septembra priletely nepriateľské lietadlá na j rýnsko-westfalské územie a shodily bomby j na obytné štvrte viacerých miest, najmä na j Bochum. Ťažko zasiahly niekoľko kostolov a I nemocníc. Obyvateľstvo malo straty. Počet sostrelených lietadiel sa zisťuje. Pri nálete na prístav Constancu malo v úspešnej obrane vynikajúci podiel aj rumunské protilietadlové delostrelectvo. Situácia v južnom Taliansku O bojoch v južnom Taliansku sa oznamuje, že na východnom fronte pozdĺž rieky Ofanto Nemci sa bez boja stiahli pred nepriateľom. Spojenci sa namáhajú prísť do styku s Nemcami bez toho, aby sa pritom vyvinuly väčšie boje. Južne od Vezuva zastavili Nemci, ako hlási frontová zpráva, doliehajúce anglické tankové sily. V Neapoli Nemci dôkladne zničili prístavné zariadenia, aby sa prekazilo nepriateľské vylodenie. O Neapoli ďalej sa oznamuje, že tam vypuklo komunistické povstanie, pre ktoré došlo k ťažkým sabotážnym činom, Ide tu, ako. hovoria Nemci, o plánovitú spoluprácu komunistov so spojencami. Nemci podnikli proti povstalcom energické opatrenia. Spojenci podnikli doteraz na Neapol asi sto leteckých útokov, ktoré spôsobilý veľké škody v mestských štvrtiach, kde nie sú vojenské ciele. Boje s partizánmi Veľké boje s partizánmi oznamujú zo severovýchodného Talianska, z Gorice, Istrie a Slovinska. Po talianskej kapitulácii rozmohli sa ,u slovinskí povstala, z Chorvátska cez Rieku prišly komunistické bandy pod vedením T i t a. Taliansky generál M a 1 a g u t i v tajných odkazoch odporúčal svojim plukom, aby pt'ešly k partizánom a s nimi bojovaly proti Nemcom. Väčšie jednotky Nemci odzbrojili, ale menšie poslúchly tento rozkaz. Povstalci v prvých dňoch obsadili'bunkery a závorové čiary. Týmto sa oblasť Gorice stala bojovou oblasťou. Partizáni obsadili Goricu aj s letištom, ale Nemci ich odtiaľ vyhnali. Partizáni potom obsadili južnú časť Gorice,. ale aj táto čast mesta dostala sa potom do nemeckých rúk EP hlási, že Nemci zajali niekoľkotisíc povstalcov, ktorí mali okrem toho vyše 1000 mŕtvych. O partizánoch sa oznamuje, že ich je stále viac a viac a že sa tamojšia gerilová vojna mení postupne na regulárnu vojnu Partizánov v Bosne, Čiernej Hore, Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku, ako oznamujú zo Záhreba, je asi 180.000 mužov. Medzi nimi je mnoho anglických dôstojníkov, ktorí z nich chcú zorganizovať pravidelné vojsko. Hlavným veliteľom je Títo, tajomný muž, ktorého pravé meno sa vôbec nevie, Tito podelil svojich partizánov na riadne armády a brigády. Záhrebské noviny oznamujú, že má 11 generálov a 6000 dôstojníkov. V severovýchodnom Taliansku a v Albánsku očisfovacia akcia nadobúda stále väčších rozmerov. Medzi zajatými partizánmi sú aj Badogliovi dôstojníci a Angličania, vystrojení množstvom peňazí. Bojuje sa na širšom pobrežnom páse Dalmácie i vo vnútri Balkána. Za Héliom — ah — Celá jesenná príroda je ako rozplakaná žena, ktorá narieka za svojím milencom. Bolesťou skučí vietor, v pokore klonia kvety, svoje hlávky, prestrašené zvieratá pobehávajú bezradne sem i tam, žalosť zračí sa v pohľade človeka; to celá príroda narieka za teplým bohom slnka — Héliom a jeho úsmevom. Helios je veľký boh; jeho úsmevom je živený celý svet, bez neho niet života. Helios je veľký boh, no čo je najpodivnejšie, neuzaviera sa do povýšenej neprístupnosti, ale ako najozajstnejší socialista zohrieva bez rozdielu vo svojom teplučkom lone nás všetkých, chudobných aj bohatých, v radostnom letnom čase. Avšak ani bohovia Olympu nespravujú sa svojou vlastnou vôľou, aj oni sú hnaní neznámou silou, zvanou »fátum«, ktorá ich núti opúšťať i tých, čo milujú. A tak aj Helios je nútený nás zanechať na jeseň. Ale prv ako by nás celkom opustil, príde sa s nami rozlúčiť a povedať svoje nádejné »do videnia« posledným úplným rozohriatím svojho pohostinného lona, čo sme my obyčajní ľudia nazvali babím letom. No Zem sa opäť zachová ako urazená milenka, ktorá pri návrate svojho zradného milenca prepichne si pery falošným úsmevom, len aby on nevidel, že banuje za ním. Taká je Zem. V dobe pietnej rozlúčky s naším Héliom, vyzývavo sa rozosmeje predstieraným úsmevom červených a žltých listov, rozkošnícky necháva sa ovíjať poletujúcimi vláknami, len aby on, Helios, nevedel, ako nám je všetkým ťažko bez neho'. Ale hneď po jeho odchode odloží Zem závoj pretvárky a farby predstieranej radosti zamení za úprimnú farbu smútku, trpiacu tvár zahalí si smútočným flórom hmly, modré oko neba sa rozplače bezútešným nárekom a plače a plače a plače, kým mu padajúca slza nezačne mrznúť na bledom líci. Vtedy už celá prvroda bez rozdielu vyznáva, že opustil nás veľký boh, bez ktorého niet života. Taká smutná je príroda v jeseni, takí smutní sme všetci. A boli by sme už dávno pomreli na tento smútok, keby nám Helios i tejto jesene neprišiel povedať radostné »do videnia«. NIJAKÄ ZMENA. V Berlíne popierajú, že by v pomere íiemecko-francúzskom malo dôjsť k určitým zmenám a že aj Laval hodlá zmeniť svoj postoj. Tieto zvesti označujú za vedomé prekrúcanie pravdy, lebo Laval je omnoho viac reálne smýšľajúci politik, než by sa dal ovplyvniť takýmito zvesťami.