Národnie Noviny, apríl-jún 1944 (LXXV/39-76)

1944-04-01 / nr. 39

Ntrodnl« noviny vychá­dzajú v utorok, vo Štvr­tok • v sobotu. Osobitne motno predplácat len sobot­né éíslo Sport vždy po ne­deli alebo sviatku Pre nate Sen y vo štvrtok Nedeľné éltanle v sobota Hospo­dár e Kultúra dve rasy do týSdlla. Ročník 75. Turčiansky Sv. Martin, Sobota, 1. apríla 1944. Po Ks 120 predplatné na väetky tri čísla na rok 1944 pre Slo­vensko 149 Ks. pre zahra­ničie 179 Ks Len na so­botné čísla na rok 1944 pre Slovensko 60 Ks, pre za­hraničie 83 Ks. Predplatky treba posielať složenkaml na náš účet u Poštovej sporiteľne v Bratislave Sialo 1636. číslo 39* Zlá nátura Jožo Simko Zmenou štátoprávnych pomerov sa dostávajú mnohí na vedľajšiu koľáj. Vec celkom pochopiteľná, lebo veď ľu­dia, hlásajúci svoje idey, musia rátať aj s tým, že budú nepochopení, alebo že ich idea bude nahradená novou, kto­rá nájde viac prívržencov, preto sa svo­jej idey zriekajú, alebo, keď sú pre­svedčení o jej pravdivosti, vedia pri­nášať obete. Tak to bolo od nepamäti a bude, pokiaľ nebudú ľudia jednotní. To je hra čestných mužov. Sú však aj takí, ktorým je politická čiimosť iba prostriedkom, aby dosiahli vytýčené ciele. 2e hlásanie určitej myš­lienky býva u nich iba pláštikom, na­svedčuje skutočnosť, že pri prvom zá­vane silnejšieho vetra s protivnej stra­ny, s ľahkým svedomím sa svojej idey zriekajú. Alebo sú nie dosť o pravdi­vosti nimi hlásanej idey presvedčení, alebo sa dajú presvedčiť inými. Pravda, mýliť sa je ľudské a uznať chybu je chlapské. Aké však nastáva rozčarovanie, keď sa presvedčíte, že človek, ktorý sa vás o neomylnosti svojej idey snažil pre­svedčiť najohnivejšími slovami a svoje tvrdenia podopieral aj zdanlivo skutoč­nými údajmi, pod dojmom situácie sa vie ľahko preorientovať a bez zapýre­­hia v lícach sa vie postaviť na protivnú stranu, proti ktorej smerovaly * všetky jeho vývody. Ba ide tak ďaleko, že sa stáva ešte ohnivéjším rečníkom za ideu, proti ktorej ešte len neaávno oojoval, ako ten, ktorý je jej pôvodcom. Ako už bolo spomenuté, mýliť sa je ľudské a snažiť sa napraviť chybu je chlapské. Stáva sa však, že niéktorí sa veľmi často mýlia a za krátkeho ľud­ského života vedia aj štyri razy zmeniť svoje politické presvedčenie. Nuž tu sa už naozaj nemôže hovoriť o dobrej sna­he napraviť chybu, ale o prevracaní kabátov, o konjunkturálnej výmene presvedčenia, teda o taktizovaní. Člo­vek sa nad vecou musí zamyslieť a pri­chádza k presvedčeniu, že buď ide o ľudí, ktorí sú materiálne založení, takže za mamonu zapredajú nielen svoje pre­svedčenie, ale sa zriekajú i svojich ro­dičov a súrodencov, alebo sú v cudzích službách a potom sa netreba čudovať, lebo veď v takomto prípade účelom si svätia prostriedky. Bez takýchto sa neobišly národy veľ­ké, politicky silné a hospodársky pro­sperujúce, a teda tým menej národy menšie. Preto aj u nás sa sem-tam vyskytnú podobné rarity. Z nejedného syna slovenských rodi­čov škola a spoločnosť vychovaly spo­ľahlivého vlastenca a vyznavača idey maďarskej, ktorý sa počal hanbiť za -voju halenu, svojich rovesníkov, ba najradšej by sa bol zriekol aj svojich rodičov, ako sa zriekol svojho poctivého mena a nahradil ho pänskejším, ktoré malo lepší zvuk. Keď sa však maďarská krajina pod dojmom svetových udalostí zrútila, nestratil sa. Vrátil sa do svojej rodnej dedinky a keďže mu bolo umož­nené uplatniť sa v nových pomeroch, nerozmýšľal dlho. Stal sa štátotvorným, a keď si po čase získal vplyvné postave­nie v najmocnejšej strane, začal ťažiť. Keď ale aj tento štát nemal dlhého trvania, bolo sa treba zas prispôsobiť situácii. Išlo to troška ťažšie, lebo veď ten nový štát nebol taký veľký, aby sa mohlo niečo zatajiť, hlavne nie taká vec, ako je práca proti najeminentnej­­šim potrebám slovenského národa, tak bolo treba veľkého kajania. Keď však prešly najhoršie dni a hladina sa troška upokojila, už zas bolo badať činnosť. Pravda, keď si chcel získať dôveru, musel sa činiť a činil sa. Mali by ste ho počuť! Tu však už kariéru nespravil, hoci sa mu krivda nestala. Bol by aj niečo arizoval, ale nedostal odporúča­nie. Takých bolo viac, ktorí nepochopení sa utiahli do tichej opozície a čakajú chvíľu, kedy zas budú môcť loviť v mútnom. Národ, idea? To sú len prostriedky, ktoré môžu dopomôcť k cieľu. Ciel? Ich vlastná osobnosť. Ich vlastná mamona. Len sa opýtajte, tak medzi rečou, takýchto zneuznaných, či teraz, keď boli z politiky vypätí, pracujú v nie­ktorom národnom spolku z lásky k slo­venskému ľudu, aby mu pripravili lep­šiu budúcnosť, či sú hotoví obetovať z toho, čo si nahonobili aspoň len odro­binku na kultúrne a sociálne ustano­vizne významu celonárodného, či majú intímnejší vzťah k slovenskej knihe a k slovenskej kultúre vôbec. Nepochodili by ste, lebo takéto u­­šľachtilé vzťahy nemali ani keď boli na vrchole svojej slávy. Národ má však dobrý inštinkt. Sľuby ostávajú sľubmi, ale skutky hovoria samy za seba. »Niet takého. pána, ktorému by sa nedalo slúžiť«, je heslo ľudí bez chrb­tovej kosti. Toto heslo však nectí prí­slušníka kultúrneho a uvedomelého národa, Na Karpaty Ony sú ciefom terajšej sovietskej ofenzívy na ukrajinskom fronte. Kým na jednej strane na strednom úseku frontu soviet! snažia sa dostať pod Karpaty od Besarábie ju­hozápadným smerom na rumunskú rovinu, lomyja) na západ, aby sa potom zo severu vrazili do Maďarska, va Takto charakterizuje úsilie maršala Zuko­­medzinárodná informačná kancelária, pričom dodáva, že tieto vojenské operácie kryjú sa s politickými nárokmi, ktoré Mo­skva opakovne ohlásila vo východnej Euro­pe a ktoré ' teritoriálne hraničia predbežne až na Jadrane. Pri inej príležitosti oznámili z Berlína, že Kremľu predovšetkým záleží na tom. aby nedostatok ľudí červenej ar­mády, ktorý- vznikol veľkými obetami na fronte, doplnili z ľudových rezerv Balkána, a to tak pre vojenské, ako aj pre pracovné úlohy v priemysle a poľnohosopdérstve. Po­dľa toho Stalin ráta s tým, že pri prenik­nutí na Balkán pridajú sa k jeho airmáde nespokojenci a tým uľahčia postup jeho vôjsk. »Neues Wiener Tagblatt« píše v článku o problémoch na východnom fronte: »V kaž­dej vojne sú isté momenty krízy. Musí s ni­mi bojovať tak obranca, ako aj útočník. Pred konečným víťazstvom musia sa vždy zdolať ťažkosti — niet skutočného víťazstva bez zdolania kríz, či je už vojna vedená útočným, alebo obranným spôsobom. Aj boje na východnom fronte sa dostaly do mimo­riadne dôležitého a nebezpečného úseku. Ne­priateľ znova útočí a postupuje rýchlejšie ako sme azda predpokladali. Ale naši obran­covia vedeli, že po vlome u Zvenigorodky dôjde k značnejšiemu sovietskemu postu­pu. Z každodenných frontových zpráv vie­me, že situácia na východe nie je ľahká. Ale poslednú kartu nevyhodila ’ši? ani jdh* 3 bojujúcich strán.« V BOJ O MESTA Na dolnom Bugu, kde mali. Nemci pred­mestie ešte na východnom pobreží, akp aj proti nikolajevskému predmostiu útočili so­­vieti na širokej bojovej línii. Po týždne trval boj o čemomorský prístav Nikolajev, ktorý Nemci napokon vyprázdnili. Nemecké oddiely odpútavajú sa teraz bez prekážok so strany nepriateľa aj od dolného ukrajinské­ho Bugu. Sovieti snažia sa teraz postupovať k Odese od severu a východu V Besarábii podarilo sa sovietom sever­ne od mesta Jassy dosiahnuť na viacerých miestach rieky Prút a teraz v tejto oblasti badať silné privážanie ďalších motorizova­ných sväzov a viacerých streleckých divízií, ktorých cieľom bude prenikať juhozápad­ným smerom. Sovieti pokúsili sa o obsadenie Jassy, avšak tento pokus stroskotal na ne­meckej a rumunskej obrane. V Bukovine, a to južne od Proskurpva Odo­hráva sa rozhorčený boj so striedavým úspe­chom. Nemci vyprázdnili hlavné mesto Bu­koviny Čemovice (Cernauti) Zato udatné bránia Kamenec Fodolskij, v ktorom sú po­uličné boje. Severne od železničnej križovatky Kolomyja, vnikli sovieti do postavení ma­ďarských sväzov a cez ne prenikli k stredisku východnej Haliči mestu Stanislav, kde sú v prúde prudké boje. Na tomto úseku, teda v oblasti južne od horného toku Dnestra ve­dú g Nemcami obranné boje aj maďarské sväzy. druhý útočný smer cieli cez Kolomeu (Ko­­zmocnili karpatských svahov a aby odtiafto Mestá Tarnopol, Brody a Kovel, ktoré tvo­ria hroty pévnéj nemeckej línie, sú i naďalej strediskom sovietskych' útokov. S veľkou u­­dátiidsfou odráža sústrédéný útok najmä ne­mecká posádka v Tarnopple.- ktorá je zásobo­vaná len lietadlami. O mesto Brody sa v stre­du bojovalo celý deň Tento boj pokračuje a Nemci odrážajú prudké nepriateľské prie­lomové pokusy. Aj útoky, podnikané proti mestu Kovel stroskotaly a severne, ako aj severovýchodne od mesta dobyly nemecké divízie územie. Z ostatných úsekov východného frontu vy­stupujú do popredia len sovietske prielomové pokusy, na strednom úseku, ktoré už niekoľko dni majú za cieľ zatlačiť a zdolať nemecký frontový oblúk od Vitebska cez Causy až po Dnepr. K významnejším akciám došlo aj pri Narve. V HRDINSKÁ SMRŤ . Americké lietadlá bombardovaly v stredu bulharské hlavné mesto. V ten istý deň na­poludnie prenikol sväz amerických bombar­dovacích lietadiel nad stredné Nemecko a shodil v oblasti Braunschweigu bomby. V noci na štvrtok shodilo niekoľko nepriateľ­ských rušivých lietadiel bomby nad západ­ným a severným Nemeckom. V leteckom boji zahynul veliteľ stíhačkovej perute plukov­ník Wilke, ktorý je držiteľom 155 leteckých víťazstiev. — Nemecké letecké sväzy útočily na sovietske pochodové pohyby v oblasti blízkej frontu a na sovietský prísun. Kultura Mikuláš Adamčík , V duchu vidím pedantného pána profe­sora, ako nám ho vymaľovaly perá spiso­vateľov a ako ho vlastne sami. dobre po­známe zo študentských čias, prichystaného vrhnút sa s úmyslom skrvavit červenou ceruzou nešťastnú obeť — krátke »ti«. Vidín: už i šermovat prísnym ukazovákom za sprie­vodu hrmotu: »Čóó, kultura? A to už od­kedy s krátkym u?« Nepovedz hop! kým nepreskočíš. Ne­­štastné »u« je naskutku nevinné. Ono je to naozaj kultura, či už nad tým, kto krúti hlavou, či nie. Kto za .to môže, že sa kultúra nedostala do pravopisného slovníka ako rov­ný medzi rovných? A mála sa ta dostaí, lebo je to úplne vyhranený pojem, o ktorý sme nateraz' chudobnejší. Áno, bohatstvá zaha­­dzujeme. Zatiaľ to vlastne ani nemožno sa­­! zlievať, lebo kultura uzrela svetlo sveta iba nedávno, nuž nemá ešte v širšej verejnosti domovského práva. Nezdarné, shavranelé diéta odchovala si na prsiach sama mat Kultúra, ako vidno z popreináčeného jeho mena. Že by si bola diéta vzalo príklad od ľudských pijavíc ná­roda? Nevedno, ako áno — ako nie. Dost na tom, že kultura obrátila sa proti rodnej matke, ponižuje jej dobré, honosné meno, mámi ma­jetok, nahonobený po mnohé roky. Kultúra buduje, stavia, obohacuje — kultura ničí, strhiíva, mrzačí. Kultura je teda pojmom priamo svetoborným (rozumej: svet borit). Aká škoda, že sa nejde za pádnymi, írečitý­­mi výrazmi niekedy aj do »slepého« Spila. Boli ste na Spiši? Len v Tatrách? No tie sú vo vyšších sférach. Pravú tvár Spiša ná­­idete len tam dolu v rázovitých dedinkách. Prial by som vám prist do podaktorej, kde je už pojem kultury všeobecne udomácne­ným, nepostrdddteľným Výrazom, v úlohe prednášateľa. Radovali by ste sa s poslu­cháčstva, ktoré sa blaženo usmieva, keď mu­­hovoríte_o potrebe kultúry pre všetky vrstvy národa, keď tvrdíte, že kultúre treba daf. patričné miesto a vyzývate, aby ju všemožne napomáhali, kráčajúc s duchom doby. Sväto­­sväté by ste tvrdili, že niet ľudu dychtivej4 šieho po kultúre, veď mnohým sa (priamo neuveriteľné!), až slinky sbiehaly pri vašej burcujúcej zvesti, keby vás nevyviedol z bo­ľavého omylu družný poprednáškový r,ne­úrodný« rozhovor, z neho usúdite, že občania si slovo »kultúra« zväčša premietali do do­máckeho pojmu kultury. »Ta. to hej. Hvareli see Ao šerea. Našim ženom trebalo prikazac, lebo ich poštrovac, kec še do nas pre totu kulturu starajú.« A iný všetkých pohostinne núka: »Hlopi, pojce še do kultury porečovac. A naj še aj im páči.* Zaiskri sa vám v očiach a rozbrieždi v hlave, keď vás dovedú do výčapu »krčmy«, premenovanej na »kulturu«. Pozastavovať sa nad zneužitím slova? Nie je ono o nič väčším plagiátom, než sú sa­motné naše dedinské kultúrne domy, z nich premnohé otvárajú divadelné miestnosti len pre zábavy, ktoré nesmú chýbat ani po naj­vážnejšom divadelnom kuse, lebo by sa di­vadlo ani nerátalo a v nich krčma býva nc­­postrádateľnou súčiastkou. Spišský ľud len odpozoroval život, keď skrátený názov kul­túrneho domu použil na každú krčmu. Veď i novšie krčmy majú divadelné miestnosti pre šírenie kultúry. Neoddeľujeme my, čo vychovať máme ľud, očakávame, že to sám vykoná? Spišiaci nútia nás premýšľať nad týmto. Prehrešujeme sa proti nášmu dobrému ľu­du, keď ho vedieme na oslavy, prednášky, divadlá do krčmy, spájajúc pravú kultúru s kulturou, meranou na deci. Nepoučil nás už dostatočne život? Kam sa ešte obzeráme? Nevidíme zmrzačených, ranené rodiny, ne­možné bytové pomery, degenerované rodiny — pre kulturu?! Pozor! Neočakávajme pokrok tam, kde kultury lesknú sa v celej kráse nad schátra­lými školami, biedou .. • Prelud profesora mení sa mi v pracovní­ka s rýľom v ruke, ktorý ide od koreňa vy­­vr.átit neštastnú pre národ kulturu. Bude to. raz skvdočngstotni

Next