Národnie Noviny, apríl-jún 1944 (LXXV/39-76)
1944-04-01 / nr. 39
Ntrodnl« noviny vychádzajú v utorok, vo Štvrtok • v sobotu. Osobitne motno predplácat len sobotné éíslo Sport vždy po nedeli alebo sviatku Pre nate Sen y vo štvrtok Nedeľné éltanle v sobota Hospodár e Kultúra dve rasy do týSdlla. Ročník 75. Turčiansky Sv. Martin, Sobota, 1. apríla 1944. Po Ks 120 predplatné na väetky tri čísla na rok 1944 pre Slovensko 149 Ks. pre zahraničie 179 Ks Len na sobotné čísla na rok 1944 pre Slovensko 60 Ks, pre zahraničie 83 Ks. Predplatky treba posielať složenkaml na náš účet u Poštovej sporiteľne v Bratislave Sialo 1636. číslo 39* Zlá nátura Jožo Simko Zmenou štátoprávnych pomerov sa dostávajú mnohí na vedľajšiu koľáj. Vec celkom pochopiteľná, lebo veď ľudia, hlásajúci svoje idey, musia rátať aj s tým, že budú nepochopení, alebo že ich idea bude nahradená novou, ktorá nájde viac prívržencov, preto sa svojej idey zriekajú, alebo, keď sú presvedčení o jej pravdivosti, vedia prinášať obete. Tak to bolo od nepamäti a bude, pokiaľ nebudú ľudia jednotní. To je hra čestných mužov. Sú však aj takí, ktorým je politická čiimosť iba prostriedkom, aby dosiahli vytýčené ciele. 2e hlásanie určitej myšlienky býva u nich iba pláštikom, nasvedčuje skutočnosť, že pri prvom závane silnejšieho vetra s protivnej strany, s ľahkým svedomím sa svojej idey zriekajú. Alebo sú nie dosť o pravdivosti nimi hlásanej idey presvedčení, alebo sa dajú presvedčiť inými. Pravda, mýliť sa je ľudské a uznať chybu je chlapské. Aké však nastáva rozčarovanie, keď sa presvedčíte, že človek, ktorý sa vás o neomylnosti svojej idey snažil presvedčiť najohnivejšími slovami a svoje tvrdenia podopieral aj zdanlivo skutočnými údajmi, pod dojmom situácie sa vie ľahko preorientovať a bez zapýrehia v lícach sa vie postaviť na protivnú stranu, proti ktorej smerovaly * všetky jeho vývody. Ba ide tak ďaleko, že sa stáva ešte ohnivéjším rečníkom za ideu, proti ktorej ešte len neaávno oojoval, ako ten, ktorý je jej pôvodcom. Ako už bolo spomenuté, mýliť sa je ľudské a snažiť sa napraviť chybu je chlapské. Stáva sa však, že niéktorí sa veľmi často mýlia a za krátkeho ľudského života vedia aj štyri razy zmeniť svoje politické presvedčenie. Nuž tu sa už naozaj nemôže hovoriť o dobrej snahe napraviť chybu, ale o prevracaní kabátov, o konjunkturálnej výmene presvedčenia, teda o taktizovaní. Človek sa nad vecou musí zamyslieť a prichádza k presvedčeniu, že buď ide o ľudí, ktorí sú materiálne založení, takže za mamonu zapredajú nielen svoje presvedčenie, ale sa zriekajú i svojich rodičov a súrodencov, alebo sú v cudzích službách a potom sa netreba čudovať, lebo veď v takomto prípade účelom si svätia prostriedky. Bez takýchto sa neobišly národy veľké, politicky silné a hospodársky prosperujúce, a teda tým menej národy menšie. Preto aj u nás sa sem-tam vyskytnú podobné rarity. Z nejedného syna slovenských rodičov škola a spoločnosť vychovaly spoľahlivého vlastenca a vyznavača idey maďarskej, ktorý sa počal hanbiť za -voju halenu, svojich rovesníkov, ba najradšej by sa bol zriekol aj svojich rodičov, ako sa zriekol svojho poctivého mena a nahradil ho pänskejším, ktoré malo lepší zvuk. Keď sa však maďarská krajina pod dojmom svetových udalostí zrútila, nestratil sa. Vrátil sa do svojej rodnej dedinky a keďže mu bolo umožnené uplatniť sa v nových pomeroch, nerozmýšľal dlho. Stal sa štátotvorným, a keď si po čase získal vplyvné postavenie v najmocnejšej strane, začal ťažiť. Keď ale aj tento štát nemal dlhého trvania, bolo sa treba zas prispôsobiť situácii. Išlo to troška ťažšie, lebo veď ten nový štát nebol taký veľký, aby sa mohlo niečo zatajiť, hlavne nie taká vec, ako je práca proti najeminentnejšim potrebám slovenského národa, tak bolo treba veľkého kajania. Keď však prešly najhoršie dni a hladina sa troška upokojila, už zas bolo badať činnosť. Pravda, keď si chcel získať dôveru, musel sa činiť a činil sa. Mali by ste ho počuť! Tu však už kariéru nespravil, hoci sa mu krivda nestala. Bol by aj niečo arizoval, ale nedostal odporúčanie. Takých bolo viac, ktorí nepochopení sa utiahli do tichej opozície a čakajú chvíľu, kedy zas budú môcť loviť v mútnom. Národ, idea? To sú len prostriedky, ktoré môžu dopomôcť k cieľu. Ciel? Ich vlastná osobnosť. Ich vlastná mamona. Len sa opýtajte, tak medzi rečou, takýchto zneuznaných, či teraz, keď boli z politiky vypätí, pracujú v niektorom národnom spolku z lásky k slovenskému ľudu, aby mu pripravili lepšiu budúcnosť, či sú hotoví obetovať z toho, čo si nahonobili aspoň len odrobinku na kultúrne a sociálne ustanovizne významu celonárodného, či majú intímnejší vzťah k slovenskej knihe a k slovenskej kultúre vôbec. Nepochodili by ste, lebo takéto ušľachtilé vzťahy nemali ani keď boli na vrchole svojej slávy. Národ má však dobrý inštinkt. Sľuby ostávajú sľubmi, ale skutky hovoria samy za seba. »Niet takého. pána, ktorému by sa nedalo slúžiť«, je heslo ľudí bez chrbtovej kosti. Toto heslo však nectí príslušníka kultúrneho a uvedomelého národa, Na Karpaty Ony sú ciefom terajšej sovietskej ofenzívy na ukrajinskom fronte. Kým na jednej strane na strednom úseku frontu soviet! snažia sa dostať pod Karpaty od Besarábie juhozápadným smerom na rumunskú rovinu, lomyja) na západ, aby sa potom zo severu vrazili do Maďarska, va Takto charakterizuje úsilie maršala Zukomedzinárodná informačná kancelária, pričom dodáva, že tieto vojenské operácie kryjú sa s politickými nárokmi, ktoré Moskva opakovne ohlásila vo východnej Europe a ktoré ' teritoriálne hraničia predbežne až na Jadrane. Pri inej príležitosti oznámili z Berlína, že Kremľu predovšetkým záleží na tom. aby nedostatok ľudí červenej armády, ktorý- vznikol veľkými obetami na fronte, doplnili z ľudových rezerv Balkána, a to tak pre vojenské, ako aj pre pracovné úlohy v priemysle a poľnohosopdérstve. Podľa toho Stalin ráta s tým, že pri preniknutí na Balkán pridajú sa k jeho airmáde nespokojenci a tým uľahčia postup jeho vôjsk. »Neues Wiener Tagblatt« píše v článku o problémoch na východnom fronte: »V každej vojne sú isté momenty krízy. Musí s nimi bojovať tak obranca, ako aj útočník. Pred konečným víťazstvom musia sa vždy zdolať ťažkosti — niet skutočného víťazstva bez zdolania kríz, či je už vojna vedená útočným, alebo obranným spôsobom. Aj boje na východnom fronte sa dostaly do mimoriadne dôležitého a nebezpečného úseku. Nepriateľ znova útočí a postupuje rýchlejšie ako sme azda predpokladali. Ale naši obrancovia vedeli, že po vlome u Zvenigorodky dôjde k značnejšiemu sovietskemu postupu. Z každodenných frontových zpráv vieme, že situácia na východe nie je ľahká. Ale poslednú kartu nevyhodila ’ši? ani jdh* 3 bojujúcich strán.« V BOJ O MESTA Na dolnom Bugu, kde mali. Nemci predmestie ešte na východnom pobreží, akp aj proti nikolajevskému predmostiu útočili sovieti na širokej bojovej línii. Po týždne trval boj o čemomorský prístav Nikolajev, ktorý Nemci napokon vyprázdnili. Nemecké oddiely odpútavajú sa teraz bez prekážok so strany nepriateľa aj od dolného ukrajinského Bugu. Sovieti snažia sa teraz postupovať k Odese od severu a východu V Besarábii podarilo sa sovietom severne od mesta Jassy dosiahnuť na viacerých miestach rieky Prút a teraz v tejto oblasti badať silné privážanie ďalších motorizovaných sväzov a viacerých streleckých divízií, ktorých cieľom bude prenikať juhozápadným smerom. Sovieti pokúsili sa o obsadenie Jassy, avšak tento pokus stroskotal na nemeckej a rumunskej obrane. V Bukovine, a to južne od Proskurpva Odohráva sa rozhorčený boj so striedavým úspechom. Nemci vyprázdnili hlavné mesto Bukoviny Čemovice (Cernauti) Zato udatné bránia Kamenec Fodolskij, v ktorom sú pouličné boje. Severne od železničnej križovatky Kolomyja, vnikli sovieti do postavení maďarských sväzov a cez ne prenikli k stredisku východnej Haliči mestu Stanislav, kde sú v prúde prudké boje. Na tomto úseku, teda v oblasti južne od horného toku Dnestra vedú g Nemcami obranné boje aj maďarské sväzy. druhý útočný smer cieli cez Kolomeu (Kozmocnili karpatských svahov a aby odtiafto Mestá Tarnopol, Brody a Kovel, ktoré tvoria hroty pévnéj nemeckej línie, sú i naďalej strediskom sovietskych' útokov. S veľkou udátiidsfou odráža sústrédéný útok najmä nemecká posádka v Tarnopple.- ktorá je zásobovaná len lietadlami. O mesto Brody sa v stredu bojovalo celý deň Tento boj pokračuje a Nemci odrážajú prudké nepriateľské prielomové pokusy. Aj útoky, podnikané proti mestu Kovel stroskotaly a severne, ako aj severovýchodne od mesta dobyly nemecké divízie územie. Z ostatných úsekov východného frontu vystupujú do popredia len sovietske prielomové pokusy, na strednom úseku, ktoré už niekoľko dni majú za cieľ zatlačiť a zdolať nemecký frontový oblúk od Vitebska cez Causy až po Dnepr. K významnejším akciám došlo aj pri Narve. V HRDINSKÁ SMRŤ . Americké lietadlá bombardovaly v stredu bulharské hlavné mesto. V ten istý deň napoludnie prenikol sväz amerických bombardovacích lietadiel nad stredné Nemecko a shodil v oblasti Braunschweigu bomby. V noci na štvrtok shodilo niekoľko nepriateľských rušivých lietadiel bomby nad západným a severným Nemeckom. V leteckom boji zahynul veliteľ stíhačkovej perute plukovník Wilke, ktorý je držiteľom 155 leteckých víťazstiev. — Nemecké letecké sväzy útočily na sovietske pochodové pohyby v oblasti blízkej frontu a na sovietský prísun. Kultura Mikuláš Adamčík , V duchu vidím pedantného pána profesora, ako nám ho vymaľovaly perá spisovateľov a ako ho vlastne sami. dobre poznáme zo študentských čias, prichystaného vrhnút sa s úmyslom skrvavit červenou ceruzou nešťastnú obeť — krátke »ti«. Vidín: už i šermovat prísnym ukazovákom za sprievodu hrmotu: »Čóó, kultura? A to už odkedy s krátkym u?« Nepovedz hop! kým nepreskočíš. Neštastné »u« je naskutku nevinné. Ono je to naozaj kultura, či už nad tým, kto krúti hlavou, či nie. Kto za .to môže, že sa kultúra nedostala do pravopisného slovníka ako rovný medzi rovných? A mála sa ta dostaí, lebo je to úplne vyhranený pojem, o ktorý sme nateraz' chudobnejší. Áno, bohatstvá zahadzujeme. Zatiaľ to vlastne ani nemožno sa! zlievať, lebo kultura uzrela svetlo sveta iba nedávno, nuž nemá ešte v širšej verejnosti domovského práva. Nezdarné, shavranelé diéta odchovala si na prsiach sama mat Kultúra, ako vidno z popreináčeného jeho mena. Že by si bola diéta vzalo príklad od ľudských pijavíc národa? Nevedno, ako áno — ako nie. Dost na tom, že kultura obrátila sa proti rodnej matke, ponižuje jej dobré, honosné meno, mámi majetok, nahonobený po mnohé roky. Kultúra buduje, stavia, obohacuje — kultura ničí, strhiíva, mrzačí. Kultura je teda pojmom priamo svetoborným (rozumej: svet borit). Aká škoda, že sa nejde za pádnymi, írečitými výrazmi niekedy aj do »slepého« Spila. Boli ste na Spiši? Len v Tatrách? No tie sú vo vyšších sférach. Pravú tvár Spiša náidete len tam dolu v rázovitých dedinkách. Prial by som vám prist do podaktorej, kde je už pojem kultury všeobecne udomácneným, nepostrdddteľným Výrazom, v úlohe prednášateľa. Radovali by ste sa s poslucháčstva, ktoré sa blaženo usmieva, keď muhovoríte_o potrebe kultúry pre všetky vrstvy národa, keď tvrdíte, že kultúre treba daf. patričné miesto a vyzývate, aby ju všemožne napomáhali, kráčajúc s duchom doby. Svätosväté by ste tvrdili, že niet ľudu dychtivej4 šieho po kultúre, veď mnohým sa (priamo neuveriteľné!), až slinky sbiehaly pri vašej burcujúcej zvesti, keby vás nevyviedol z boľavého omylu družný poprednáškový r,neúrodný« rozhovor, z neho usúdite, že občania si slovo »kultúra« zväčša premietali do domáckeho pojmu kultury. »Ta. to hej. Hvareli see Ao šerea. Našim ženom trebalo prikazac, lebo ich poštrovac, kec še do nas pre totu kulturu starajú.« A iný všetkých pohostinne núka: »Hlopi, pojce še do kultury porečovac. A naj še aj im páči.* Zaiskri sa vám v očiach a rozbrieždi v hlave, keď vás dovedú do výčapu »krčmy«, premenovanej na »kulturu«. Pozastavovať sa nad zneužitím slova? Nie je ono o nič väčším plagiátom, než sú samotné naše dedinské kultúrne domy, z nich premnohé otvárajú divadelné miestnosti len pre zábavy, ktoré nesmú chýbat ani po najvážnejšom divadelnom kuse, lebo by sa divadlo ani nerátalo a v nich krčma býva ncpostrádateľnou súčiastkou. Spišský ľud len odpozoroval život, keď skrátený názov kultúrneho domu použil na každú krčmu. Veď i novšie krčmy majú divadelné miestnosti pre šírenie kultúry. Neoddeľujeme my, čo vychovať máme ľud, očakávame, že to sám vykoná? Spišiaci nútia nás premýšľať nad týmto. Prehrešujeme sa proti nášmu dobrému ľudu, keď ho vedieme na oslavy, prednášky, divadlá do krčmy, spájajúc pravú kultúru s kulturou, meranou na deci. Nepoučil nás už dostatočne život? Kam sa ešte obzeráme? Nevidíme zmrzačených, ranené rodiny, nemožné bytové pomery, degenerované rodiny — pre kulturu?! Pozor! Neočakávajme pokrok tam, kde kultury lesknú sa v celej kráse nad schátralými školami, biedou .. • Prelud profesora mení sa mi v pracovníka s rýľom v ruke, ktorý ide od koreňa vyvr.átit neštastnú pre národ kulturu. Bude to. raz skvdočngstotni