Národnie Noviny, október-december 1947 (LXXVIII/4-54)

1947-10-09 / nr. 4

Š TVRTOK 9. októbra 1947 Národnle noviny vychádzajú den­ne. okrem pondelka a dní po sviat­koch. Redakcia a administrácia v Brailslave, Churchillovo nám. č 3'IV. Číslo telefónu 37-46. Filiálne redakcie: Žilina, Hviezdoslavova ul. č. 64 a Praha IX., Vodičkova ul. č. 26. Rukopisy posielať na hlavnú redakciu v Bratislave. Neobjedna­né rukopisy, keď nie Je priložená známka, nevraciame. Číslo 4 Založené r. 1869 Ročník 78 CENA 2 Kés Predplatné: mesačne 40 Kčs, štvrť­ročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs, ročne 480 Kčs, jednotlivé číslo 2 Kčs a nedeľňajšie číslo 3 Kčs. Do cudziny mesačne 70 Kčs. Pred­platné len na nedeľňajšie číslo mesačne 10 Kčs, štvrťročne 40 Kčs a ročne 160 Kčs. Predplatné treba posielať složenkou na účet u Pôšt. sporiteľne v Bratislave číslo 1626. Je jednota štátu problémom? Výmena náhľadov o ústavoprávnom usporiadaní pomeru Cechov a Slovákov ešte stále trvá, hoci už mohla a mala byť skončená dobre pred pol rokom. Je ne­bezpečenstvo, že keď sa táto výmena ná­hľadov bude ešte aj ďalej preťahovať, zatemní aj tie zásady, ktoré už boly jasné, a že napokon rokovania príslušných čini­teľov, t. j. konkrétne členov Ústavného výboru parlamentu, subkomisie Ústavné­ho výboru a Sboru expertov skomplikuje natoľko, že sa nebudú v tomto bode môcť dohodnúť ani do tej miery, ako sa pôvod­ne očakávalo a ako očakávali títo činitelia aj sami. Je síce pravda, že pre Ústavný výbor, jeho subkomisiu a tiež pre expertov bu­de rozhodujúcim stanoviskom jednotli­vých politických strán, ale práve toto stanovisko, nakoľko ho všetky strany ešte verejne neformulovaly, je čím ďalej tým viac ovplyvňované návrhmi, ktoré vná­šajú do stanovísk, viac-menej už fixova­ných, aspoň interne, nový zmätok. Máme tu na mysli najmä návrh predsedu Naj­vyššieho súdu Dr. Ivana Dérera, ktorý je najvýznamnejším zástancom tzv. zása­dy rozostupovej, t. j. zásady, že pri roko­vaní o celoštátnych zákonoch majú všetci poslanci rozhodovať ako národné shro­­maždenie a vynesenie zákonných noriem, platných len na Slovensku, aj to len no­riem odvodených, majú rozhodovať tí čle­novia celoštátneho zákonodarného sboru, ktorí budú zvolení na Slovensku, ako oso­bitná komora, aby sa tak vraj dokumen­tovala kontinuita s celoštátnym zákono­darstvom a jednotu štátu. Tento návrh však nie je takej povahy, že by za urči­tých predpokladov nemohol byť predme­tom vážnych úvah pri tvorení ústavy. Závažnejším a omnoho priehľadnejším je však ten návrh Dr. Dérera, podľa ktorého kompetencia slovenských normotvorných a výkonných orgánov má byť zdegradb­­vaná na pôsobnosť bývalého krajinského zastupiteľstva a krajinského výboru pred vojnou, v podstate tak, že by sa zmenilo len ich pomenovanie. Spoločným znakom návrhov tohto dru­hu, z rtdov Slovákov ojedinelých, ale na strane českých veľmi početných, ak nie priam všetkých, je argumentovanie jednotnosťou štátu. Zbytočne sa pôvod­com takýchto návrhov poukazovalo a poukazuje na príklady veľkých aj men­ších štátov, ktoré už dávno alebo aj v novšom čase uskutočnily ďalekosiahlu a dôslednú decentralizáciu zákonodarnej a výkonnej moci, a to nielen na základni územnej, ale aj národnej, a o ktorých nikto riemôže tvrdiť, že by tieto štáty boly nejednotné alebo na rozpadnutie. Poukazuje sa na príklad Spojených štá­tov severoamerických, na príklad Soviet­skeho sväzu, Švajčiarska a najnovšie tiež na príklad Juhoslávie. Tieto argumenty však »obhájci jednotnej ČSR« akosi ne­chcú pripustiť alebo sa stavajú k ním tak ako by ich nebolo. Nevieme ani o jednom prípade, že by títo naši novodobí centralisti boli kedy povedali, prečo to napr. v Juhoslávii alebo v Sovietskom sväze ide, a prečo to nejde v ČSR. V po­slednom čase sa dokonca ukázalo, že So­vietsky sväz sa napr. nerozpakoval dať niektorým zo svojich členských štátov aj medzinárodnoprávnu subjektivitu. Ukra­jina a Bielorusko sú tiež osobitnými člen­mi Organizácie spojených národov, popri Sovietskom sväze, a minulý týždeň išlo konkrétne o tó, aby špeciálne Ukrajina dostala miesto aj v Bezpečnostnej rade po Poľsku, ktorého mandát v tejto inšti­túcii koncom bežného obdobia vyprší. Pritom ani v Sovietskom sväze ani inde vo svete nikoho ani nenapadne, aby o sile a jednotnosti sovietskeho štátu nepochy­boval. Nemôžeme preto tento prepätý strach o jednotu štátu u nás posudzovať ináč, len ako prejav nedôvery voči Slovensku. Nedôvera na jednej strane však budí ne­dôveru aj na druhej strane a tak sme na najlepšej ceste doviesť pomery tam, kde boly pred vojnou. Keby sa bolo k vypra­covaniu Ústavy pristúpilo skôr a najmä keby sa aj len tušené stanoviská niekto­ Ultimátum Sväzu národnej revolúcie vláde Žiada obnovu spolupráce strán v NF a revíziu procesov pred ľudovými súdmi (VH) Prah a, 8. októbra. - Zdá sa, ža sa aj v českých krajinách začína ujímať kladenie ultimát najvyšším miestam vládnej moci, ako tomu nasvedčuje aj rezolúcia Sväzu národnej revolúcie vláde. Natíska sa nám otázka, či takéto veci sú užitočné a vládnym orgánom dôstojné, aby sa im vyhrážalo. V rezolúcii Sväzu národnej revolúcie, ktorú vydali po do­hode so Slovenskými odbojovými složka­­mi a ktorú už predsedníctvo Sväzu pred­ložilo predsedovi vlády Gottwaldovi, sa žiada, aby vláda do 31. decembra í r. odpovedala či je ochotná rezolúciu splniť. Rezolúcia žiada odsun Nemcov z pohrani-čia a z veľkých miest, zaradenie progra­mu Národnej revolúcie a Košickej dohody do Ústavy, očistu od nepriateľov a prí­živníkov, obnovenie spolupráce politic­kých strán v NF, obnovu procesov pred Národnými a Ľudovými súdmi proti zrad­com a kolaborantom, ktorí boli oslobo­dení, respektíve odsúdení na nizke tresty, v prípadoch, že k tomu došlo na zákla­de nepravdivej odbojovej činnosti, očistu v politických stranách, očistu veliteľského sboru armády a SNB, príslušníkov štát­nej a verejnej správy bez ohľadu na poli­tickú legitimáciu a odsudzuje politický fanatizmus a at.entátnictvo. Na Slovensku je asi 200 benderovcov Minister Svoboda o vzornej spolupráci armády, partizánov a NB pri potlačovaní benderovských skupín NAROD. NOV. stroj 8 8 Druckere (ZAS) Praha, 8. októbra. — Na stredaj­šej spoločnej schôdzke výborov branného a bezpečnostného v ŰNS podal minister ná­rodnej obrany armádny generál Svoboda vý­klad o dnešnom stave stíhania a likvidovania benderovských skupín. Na naše územie pre­niklo niekoľko organizovaných bánd, každá r sile 100—130 mužov, a dostaly sa až do priestoru prešovských hôr, Nízkych Tatier, Dobšinskej a Malej Fatry. Naše jednotky ich však prenasledovaly a väčšinu zlikvidovaly e zvyšky rozštiepily na menšie skupiny. Hláv. né sily našich jednotiek sa sústredily proti najbojovnejšej skupine Burlak, ktorá mala asi 100 mužov. Po obkľúčení podarilo sa za­jať Burlaka i s jeho štábom 3. septembra t. r. Okrem tvrhto organizovaných sk-iPÍo ň'*'* na naše územie aj menšie neorganizované skupiny, jednak benderovcov, jednak živlov zločineckých. Celkove možno odhadnúť, že za celý čas preniklo na Slovensko asi 400—500 benderovcov. Dnes sa odhaduje stav bende­rovcov na území ČSR na 150—200 mužov. Zajatí benderovci sa po vypočutí odosielajú do súdnej väzby a vedie sa proti nim trestné pokračovanie. Vojenská správa prijala ponu­ku partizánov k zasadeniu proti benderov­­com. Boli pozvaní partizáni-záložníci prvej zálohy, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do dňa 14. septembra 1947 vo svojich sväzoch. Po­dľa ponuky SVSNP v Bratislave k 1. novem­bru budú povolaní aj dobrovoľne sa prihlá­sivší príslušníci SVOJPOVU. Naše straty od začiatku akcie proti bende­­rovcom robia celkom 125 mužov, z čoho je 39 mŕtvych, 20 v boji a 19 nehôd, 81 rane­ných, z toho 22 v boji a 59 nehôd a 5 ne­zvestných príslušníkov finančnej stráže a SNB. Príslušníkom vojska, SNB a civilným ob­čanom, ktorí v bojových akciách prejavili mimoriadnu statočnosť a príkladné odhodla­nie, sa udeľuje ňs. bojjrve vyznamenania po­uid jjiauivcii v'ťiii. A-uociiJ t c,ta­nutého benderovca sa udeľuje aj osobitná peňažitá odmena 10.000 K'4s. Osoby z radov mužstva, ako aj gážisti a ich pozostalí sú zaopatrení podľa príslušných zákonných u­­stanovení. Súčinnosť a spolupráca vojska so SNB je od začiatku vzorná a jednotné velenie umož­ňuje najlepšie výsledky. Zasadnutie predsedníctva SNR (ZAS) Bratislava, 8. októbra. — Pred­sedníctvo Slovenskej národnej rady sišlo sa v utorok na svoje 23. zasadnutie. Predsedníc­tvo SNR vypočulo referát zástupcu SNR v ústrednej komisii pre vnútorné osídlenie v Prahe, Dr. Júliusa Viktoryho o činnosti tejto komisie a usnieslo sa na potrebných opatreniach. Predseda Najvyššieho kontrol­ného dvora Dr. Fedor Thurzo referoval v predsedníctve SNR o činnosti Najvyššieho kontrolného dvora a o všetkých problémoch, spojených s vykonávaním kontroly. Po jeho obsiahlom reťeráte' prerokovalo Predsedníc­tvo SNR legislatívne veci. Predsedníctvo SNR delegovalo podpredsedu SNR Dr. Ivana Horvátha ako svojho zástupcu na slávnosť zapojenia nového rozhlasového vysielača gen. M. R. Štefánika, ktorá bude 26. októbra 1947 v Haniske pri Prešove a v Národnom divadle v Košiciach. Tri obce k Bratislave (ZAS) Bratislava, 8. októbra. — Obce Čuňovo (Dunacsun), Jarovce (Horváth Járo­­ny), a Rusovce (Oroszvár), ležiace na pravom brehu Dunaja, v. blízkosti Bratislavy, ktoré mierová smluva s Maďarskom pririekla ČSR, prevezmú úrady do svojej správy 15. okt. t. r. Z tejto príležitosti jríde do Bratislavy i zahraničný výbor ÜNS a v zastúpení vlády pravdepodobne štátny tajomník Dr. Vladimír Clementis. Pri preberani zúčastnia sa i zá­stupcovia SNR a Sboru povereníkov. K ČSR budú pripojené celé katastrálne územia obcí čuňovo, Rusovce a Jarovce a čiastka z kata­strálneho územia obce Rajka, podľa presné­ho zistenia v celkovom rozsaru 6680 ha. Až do ďalšej úpravy bude pripojené územie ad­ministratívne zaclené do okresu Bnatislava­­vidiek. Parlamenfné výbory (VH) Praha, 8. októbra - V utorok za­­sadaly viaceré parlamentné výbory, ktoré prijaly niekoľko vládnych návrhov a pre­­rokovaly otázky spadajúce do ich kompe­tencie. Parlamentná úsporná a kontrolná komisia prerokovala námety, podávané vláde k rozpočtu na rok 1948. Zdravotný výbor prijal vládny návrh, ktorým sa predkladá ÚNS ústava svetovej zdravot­níckej organizácie, ďalej sa usniesol požia­dať vládu, aby urýchlene predložila ná­vrh na novelizáciu paragrafu 144 a 148 trestného zákona o vyháňaní plodu, ako aj osnovu zákona o znárodnení liečebných zdrojov a niektorého kúpeľného majetku. Zahraničný výbor sa usniesol vyslať ofic. delegáciu na slávnosť odovzdania troch obcí, ktoré nám podľa mierovej smlúvy s maďarskom pripadly. Živnostensko-ob­­chodný výbor prerokoval zprávu zástup­cu Ministerstva školstva o dnešnom sta­ve základných odborných škôl. republiky skutočne bol a nemuseli sme zápasiť s problémom jednotnosti štátu, ktorý naozaj problémom nie je, až na niekoľko pomýlencov nielen na sloven­skej, ale — zdôrazňujeme — aj na českej strane, (mo) rých strán už vopred, ešte pred ich zve­rejnením, neboly chcely použiť na zastra­šenie politického partnera, mohli sme podchytiť ten veľký fond dobrej vôle tak na českej ako i slovenskej strane, ktorý prvý rok po oslobodení Československej PRIPOMIENKY SEBE VLASTNÍM privítalo vychádzanie SPÔSOBOM SLOVA Národných novín čes­ké Právo lidu. Píše, že obnoveniu Národných novín predchádzala značná reklám a. Sku­točnosť však je tá že okrem zprávy ZAS a trocha predčasnej zprávy Svobodných novín nepoužily Národnie noviny ani tie prostried­ky, ktoré sú v takýchto prípadoch obvyklé, napríklad plakáty, letáky a podobne. Ostat­ne aj zprávu ZAS, pokiaľ vieme, uverejnil len jeden časopis, čo je mimochodom iste charakteristické pre žurnalistiku nielen slo­venskú, ale aj českú, najmä aj pre Právo lidu, ktoré sa pozastavuje nad našou zmien­kou o jeho päťdesiatročnici a označuje ju za oneskorenú, keďže táto zmienka nevyšla v prvom čisle obnovených Národných novín, nevieme, ako si túto výčitku máme vyložiť. Deň predtým sa Právo lidu pohoršovalo, že slovenská tlač si jeho 50. výročia nevšimla, až na ojedinelé, vraj, časopisy, ktoré vyme­núva. Národnie noviny však medzi nimi nia sú, čo nás ostatne ani nijako nemrzí, čo však: mrzí Právo lidu, to je naša poznámka, ktorú sme v súvislosti s päťdesiatročnicou tohto ča­sopisu vyslovili, že tento ústredný orgán so­ciálnej demokracie nemal za prvej Republi­ky vždy kladný pomer k slovenským veciam a ani teraz ho ešte, ako sám vidí, nemá. Prá,­­vo lidu píše, že sa nevyhýba kritike, že všali podľa jeho mienky Národnie noviny nemajú na to oprávnenia. Bez toho, žeby sme Právul lidu takéto oprávnenie dokazovali, uvedieme len, že slovenská verejnosť si nedávno uro­bila dostatočne jasný obraz o pomere Právaj lidu k slovenským veciam, keď Právo lidu volalo: »Slovenské hospodáŕství nám musí býti úplné jasné, na Slovensku nesmi býti džungle!« Že sa však v českých krajinách’ zašamtročujú metrické centy odberných líst­kov, státisíce metrov textilu, vagóny ryže S iných potravín, na to si Právo lidu nespo­menulo. (R) KOĽKO JE NA Minulý týždeň bol v Uh. äLUvENöKU iľ.Ll rítiioui '&Ö «-v ' PANTOFLÍČKOV skymi teroristami, ktorí sa v porevolučnom období dopustili zločinov, známych už celej čs. verejnosti pod pojmom »zlínsky gestapizmus«. Medzi obžalovaným” vystupovali aj akýsi Mačel a Pantoflíček. výpovedi obžalovaných vyšlo medziiným : javo, že Mačel požiadal ešte začiatkom to roku Pantoflíčka, aby s nim utvoril skúp ktorá by chystala a vyslúchala tzv. rea nárov. Jedného večera prišiel vraj Par ček opitý k Mačelovi a navrhol dk , 0 S c ušli na Slovensko, kde sú vraj akési nepokoje, že tam budú vraj ako partizáni robiť poria­dok. Našťastie, totiž našťastie pre Slovensko, sa však k tomu nedostali, pretože vyšli len, do zlínskych ulíc, kde začali na verimboha strieľať a postrieľali niekoľko ľudí, za čo sa teraz zodpovedali pred súdom. Koľko je však iných Pantoflíčkov na Slovensku? '" M HRDINOVIA Bratislavská Pravda pri­­— TU SABOTÉRI niesla v týchto dňoch reportáž o živote slov. robotníkov, pracujú­cich na stavbe tunela v Prahe. Slovenského čitateľa v reportáži musely zaujať slová mi­moriadneho uznania s akými sa českí vedúci na stavbe vyslovili o práci našich krajanov: »Môžete byť na nich hrdí — sú usilovní, pra_ oovití, kamarátski, môžeme o nich hovoriť len ako o kvalitných robotníkoch.« Nepochy_ bujeme, že český vedúci hovoril úprimne a že takýmito slovenských robotnikov skutočne poznal. Práve takým uznaním o ich práci v českých krajinách hovorievajú aj vedúci na iných pracoviskách — všade tam, kde slo­venské robotníctvo pomáha udržiavať a zve­ľaďovať české hospodárstvo. Ťažšie je preto pochopiť, že prečo českí ľudia takto o Slo­vákoch smýšľajú a hovoria, len pokiaľ pra­cujú v Čechách a že len čo je reč o Slová­koch na Slovensku, obracajú svoju mienku o nich, často ýrazňovanú aj tlačou, celkom naopak. Tam sú úprimní, kamarátski — tu nevraživí, záludní, zradcovskí. Tam ich po­znajú ako hrdinov práce — tu o nich hovo­ria ako o sabotéroch, spiklencoch a sprisa­hancoch. Tam vidia a vedia, že najväčšou starosťou Slováka je práca pre Republiku —■ tu ich predstavujú, ako by ich životným po­slaním bolo, dať sa verbovať do vzbúrenec­­kých oddielov. Ako by Slováci, ktorí pra­cujú v českých krajinách, neboli z tej istej kosti, ako Slováci na Slovensku. Je to krát­kozrakosť alebo zlomyseľnosť? Alebo — ako to ktosi nedávno napísal — pre Čechov, vraj, typická neschopnosť spoznávať ľudí? (čkj

Next