Národnie Noviny, október-december 1947 (LXXVIII/4-54)
1947-10-09 / nr. 4
Š TVRTOK 9. októbra 1947 Národnle noviny vychádzajú denne. okrem pondelka a dní po sviatkoch. Redakcia a administrácia v Brailslave, Churchillovo nám. č 3'IV. Číslo telefónu 37-46. Filiálne redakcie: Žilina, Hviezdoslavova ul. č. 64 a Praha IX., Vodičkova ul. č. 26. Rukopisy posielať na hlavnú redakciu v Bratislave. Neobjednané rukopisy, keď nie Je priložená známka, nevraciame. Číslo 4 Založené r. 1869 Ročník 78 CENA 2 Kés Predplatné: mesačne 40 Kčs, štvrťročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs, ročne 480 Kčs, jednotlivé číslo 2 Kčs a nedeľňajšie číslo 3 Kčs. Do cudziny mesačne 70 Kčs. Predplatné len na nedeľňajšie číslo mesačne 10 Kčs, štvrťročne 40 Kčs a ročne 160 Kčs. Predplatné treba posielať složenkou na účet u Pôšt. sporiteľne v Bratislave číslo 1626. Je jednota štátu problémom? Výmena náhľadov o ústavoprávnom usporiadaní pomeru Cechov a Slovákov ešte stále trvá, hoci už mohla a mala byť skončená dobre pred pol rokom. Je nebezpečenstvo, že keď sa táto výmena náhľadov bude ešte aj ďalej preťahovať, zatemní aj tie zásady, ktoré už boly jasné, a že napokon rokovania príslušných činiteľov, t. j. konkrétne členov Ústavného výboru parlamentu, subkomisie Ústavného výboru a Sboru expertov skomplikuje natoľko, že sa nebudú v tomto bode môcť dohodnúť ani do tej miery, ako sa pôvodne očakávalo a ako očakávali títo činitelia aj sami. Je síce pravda, že pre Ústavný výbor, jeho subkomisiu a tiež pre expertov bude rozhodujúcim stanoviskom jednotlivých politických strán, ale práve toto stanovisko, nakoľko ho všetky strany ešte verejne neformulovaly, je čím ďalej tým viac ovplyvňované návrhmi, ktoré vnášajú do stanovísk, viac-menej už fixovaných, aspoň interne, nový zmätok. Máme tu na mysli najmä návrh predsedu Najvyššieho súdu Dr. Ivana Dérera, ktorý je najvýznamnejším zástancom tzv. zásady rozostupovej, t. j. zásady, že pri rokovaní o celoštátnych zákonoch majú všetci poslanci rozhodovať ako národné shromaždenie a vynesenie zákonných noriem, platných len na Slovensku, aj to len noriem odvodených, majú rozhodovať tí členovia celoštátneho zákonodarného sboru, ktorí budú zvolení na Slovensku, ako osobitná komora, aby sa tak vraj dokumentovala kontinuita s celoštátnym zákonodarstvom a jednotu štátu. Tento návrh však nie je takej povahy, že by za určitých predpokladov nemohol byť predmetom vážnych úvah pri tvorení ústavy. Závažnejším a omnoho priehľadnejším je však ten návrh Dr. Dérera, podľa ktorého kompetencia slovenských normotvorných a výkonných orgánov má byť zdegradbvaná na pôsobnosť bývalého krajinského zastupiteľstva a krajinského výboru pred vojnou, v podstate tak, že by sa zmenilo len ich pomenovanie. Spoločným znakom návrhov tohto druhu, z rtdov Slovákov ojedinelých, ale na strane českých veľmi početných, ak nie priam všetkých, je argumentovanie jednotnosťou štátu. Zbytočne sa pôvodcom takýchto návrhov poukazovalo a poukazuje na príklady veľkých aj menších štátov, ktoré už dávno alebo aj v novšom čase uskutočnily ďalekosiahlu a dôslednú decentralizáciu zákonodarnej a výkonnej moci, a to nielen na základni územnej, ale aj národnej, a o ktorých nikto riemôže tvrdiť, že by tieto štáty boly nejednotné alebo na rozpadnutie. Poukazuje sa na príklad Spojených štátov severoamerických, na príklad Sovietskeho sväzu, Švajčiarska a najnovšie tiež na príklad Juhoslávie. Tieto argumenty však »obhájci jednotnej ČSR« akosi nechcú pripustiť alebo sa stavajú k ním tak ako by ich nebolo. Nevieme ani o jednom prípade, že by títo naši novodobí centralisti boli kedy povedali, prečo to napr. v Juhoslávii alebo v Sovietskom sväze ide, a prečo to nejde v ČSR. V poslednom čase sa dokonca ukázalo, že Sovietsky sväz sa napr. nerozpakoval dať niektorým zo svojich členských štátov aj medzinárodnoprávnu subjektivitu. Ukrajina a Bielorusko sú tiež osobitnými členmi Organizácie spojených národov, popri Sovietskom sväze, a minulý týždeň išlo konkrétne o tó, aby špeciálne Ukrajina dostala miesto aj v Bezpečnostnej rade po Poľsku, ktorého mandát v tejto inštitúcii koncom bežného obdobia vyprší. Pritom ani v Sovietskom sväze ani inde vo svete nikoho ani nenapadne, aby o sile a jednotnosti sovietskeho štátu nepochyboval. Nemôžeme preto tento prepätý strach o jednotu štátu u nás posudzovať ináč, len ako prejav nedôvery voči Slovensku. Nedôvera na jednej strane však budí nedôveru aj na druhej strane a tak sme na najlepšej ceste doviesť pomery tam, kde boly pred vojnou. Keby sa bolo k vypracovaniu Ústavy pristúpilo skôr a najmä keby sa aj len tušené stanoviská niekto Ultimátum Sväzu národnej revolúcie vláde Žiada obnovu spolupráce strán v NF a revíziu procesov pred ľudovými súdmi (VH) Prah a, 8. októbra. - Zdá sa, ža sa aj v českých krajinách začína ujímať kladenie ultimát najvyšším miestam vládnej moci, ako tomu nasvedčuje aj rezolúcia Sväzu národnej revolúcie vláde. Natíska sa nám otázka, či takéto veci sú užitočné a vládnym orgánom dôstojné, aby sa im vyhrážalo. V rezolúcii Sväzu národnej revolúcie, ktorú vydali po dohode so Slovenskými odbojovými složkami a ktorú už predsedníctvo Sväzu predložilo predsedovi vlády Gottwaldovi, sa žiada, aby vláda do 31. decembra í r. odpovedala či je ochotná rezolúciu splniť. Rezolúcia žiada odsun Nemcov z pohrani-čia a z veľkých miest, zaradenie programu Národnej revolúcie a Košickej dohody do Ústavy, očistu od nepriateľov a príživníkov, obnovenie spolupráce politických strán v NF, obnovu procesov pred Národnými a Ľudovými súdmi proti zradcom a kolaborantom, ktorí boli oslobodení, respektíve odsúdení na nizke tresty, v prípadoch, že k tomu došlo na základe nepravdivej odbojovej činnosti, očistu v politických stranách, očistu veliteľského sboru armády a SNB, príslušníkov štátnej a verejnej správy bez ohľadu na politickú legitimáciu a odsudzuje politický fanatizmus a at.entátnictvo. Na Slovensku je asi 200 benderovcov Minister Svoboda o vzornej spolupráci armády, partizánov a NB pri potlačovaní benderovských skupín NAROD. NOV. stroj 8 8 Druckere (ZAS) Praha, 8. októbra. — Na stredajšej spoločnej schôdzke výborov branného a bezpečnostného v ŰNS podal minister národnej obrany armádny generál Svoboda výklad o dnešnom stave stíhania a likvidovania benderovských skupín. Na naše územie preniklo niekoľko organizovaných bánd, každá r sile 100—130 mužov, a dostaly sa až do priestoru prešovských hôr, Nízkych Tatier, Dobšinskej a Malej Fatry. Naše jednotky ich však prenasledovaly a väčšinu zlikvidovaly e zvyšky rozštiepily na menšie skupiny. Hláv. né sily našich jednotiek sa sústredily proti najbojovnejšej skupine Burlak, ktorá mala asi 100 mužov. Po obkľúčení podarilo sa zajať Burlaka i s jeho štábom 3. septembra t. r. Okrem tvrhto organizovaných sk-iPÍo ň'*'* na naše územie aj menšie neorganizované skupiny, jednak benderovcov, jednak živlov zločineckých. Celkove možno odhadnúť, že za celý čas preniklo na Slovensko asi 400—500 benderovcov. Dnes sa odhaduje stav benderovcov na území ČSR na 150—200 mužov. Zajatí benderovci sa po vypočutí odosielajú do súdnej väzby a vedie sa proti nim trestné pokračovanie. Vojenská správa prijala ponuku partizánov k zasadeniu proti benderovcom. Boli pozvaní partizáni-záložníci prvej zálohy, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do dňa 14. septembra 1947 vo svojich sväzoch. Podľa ponuky SVSNP v Bratislave k 1. novembru budú povolaní aj dobrovoľne sa prihlásivší príslušníci SVOJPOVU. Naše straty od začiatku akcie proti benderovcom robia celkom 125 mužov, z čoho je 39 mŕtvych, 20 v boji a 19 nehôd, 81 ranených, z toho 22 v boji a 59 nehôd a 5 nezvestných príslušníkov finančnej stráže a SNB. Príslušníkom vojska, SNB a civilným občanom, ktorí v bojových akciách prejavili mimoriadnu statočnosť a príkladné odhodlanie, sa udeľuje ňs. bojjrve vyznamenania pouid jjiauivcii v'ťiii. A-uociiJ t c,tanutého benderovca sa udeľuje aj osobitná peňažitá odmena 10.000 K'4s. Osoby z radov mužstva, ako aj gážisti a ich pozostalí sú zaopatrení podľa príslušných zákonných ustanovení. Súčinnosť a spolupráca vojska so SNB je od začiatku vzorná a jednotné velenie umožňuje najlepšie výsledky. Zasadnutie predsedníctva SNR (ZAS) Bratislava, 8. októbra. — Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sišlo sa v utorok na svoje 23. zasadnutie. Predsedníctvo SNR vypočulo referát zástupcu SNR v ústrednej komisii pre vnútorné osídlenie v Prahe, Dr. Júliusa Viktoryho o činnosti tejto komisie a usnieslo sa na potrebných opatreniach. Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Dr. Fedor Thurzo referoval v predsedníctve SNR o činnosti Najvyššieho kontrolného dvora a o všetkých problémoch, spojených s vykonávaním kontroly. Po jeho obsiahlom reťeráte' prerokovalo Predsedníctvo SNR legislatívne veci. Predsedníctvo SNR delegovalo podpredsedu SNR Dr. Ivana Horvátha ako svojho zástupcu na slávnosť zapojenia nového rozhlasového vysielača gen. M. R. Štefánika, ktorá bude 26. októbra 1947 v Haniske pri Prešove a v Národnom divadle v Košiciach. Tri obce k Bratislave (ZAS) Bratislava, 8. októbra. — Obce Čuňovo (Dunacsun), Jarovce (Horváth Járony), a Rusovce (Oroszvár), ležiace na pravom brehu Dunaja, v. blízkosti Bratislavy, ktoré mierová smluva s Maďarskom pririekla ČSR, prevezmú úrady do svojej správy 15. okt. t. r. Z tejto príležitosti jríde do Bratislavy i zahraničný výbor ÜNS a v zastúpení vlády pravdepodobne štátny tajomník Dr. Vladimír Clementis. Pri preberani zúčastnia sa i zástupcovia SNR a Sboru povereníkov. K ČSR budú pripojené celé katastrálne územia obcí čuňovo, Rusovce a Jarovce a čiastka z katastrálneho územia obce Rajka, podľa presného zistenia v celkovom rozsaru 6680 ha. Až do ďalšej úpravy bude pripojené územie administratívne zaclené do okresu Bnatislavavidiek. Parlamenfné výbory (VH) Praha, 8. októbra - V utorok zasadaly viaceré parlamentné výbory, ktoré prijaly niekoľko vládnych návrhov a prerokovaly otázky spadajúce do ich kompetencie. Parlamentná úsporná a kontrolná komisia prerokovala námety, podávané vláde k rozpočtu na rok 1948. Zdravotný výbor prijal vládny návrh, ktorým sa predkladá ÚNS ústava svetovej zdravotníckej organizácie, ďalej sa usniesol požiadať vládu, aby urýchlene predložila návrh na novelizáciu paragrafu 144 a 148 trestného zákona o vyháňaní plodu, ako aj osnovu zákona o znárodnení liečebných zdrojov a niektorého kúpeľného majetku. Zahraničný výbor sa usniesol vyslať ofic. delegáciu na slávnosť odovzdania troch obcí, ktoré nám podľa mierovej smlúvy s maďarskom pripadly. Živnostensko-obchodný výbor prerokoval zprávu zástupcu Ministerstva školstva o dnešnom stave základných odborných škôl. republiky skutočne bol a nemuseli sme zápasiť s problémom jednotnosti štátu, ktorý naozaj problémom nie je, až na niekoľko pomýlencov nielen na slovenskej, ale — zdôrazňujeme — aj na českej strane, (mo) rých strán už vopred, ešte pred ich zverejnením, neboly chcely použiť na zastrašenie politického partnera, mohli sme podchytiť ten veľký fond dobrej vôle tak na českej ako i slovenskej strane, ktorý prvý rok po oslobodení Československej PRIPOMIENKY SEBE VLASTNÍM privítalo vychádzanie SPÔSOBOM SLOVA Národných novín české Právo lidu. Píše, že obnoveniu Národných novín predchádzala značná reklám a. Skutočnosť však je tá že okrem zprávy ZAS a trocha predčasnej zprávy Svobodných novín nepoužily Národnie noviny ani tie prostriedky, ktoré sú v takýchto prípadoch obvyklé, napríklad plakáty, letáky a podobne. Ostatne aj zprávu ZAS, pokiaľ vieme, uverejnil len jeden časopis, čo je mimochodom iste charakteristické pre žurnalistiku nielen slovenskú, ale aj českú, najmä aj pre Právo lidu, ktoré sa pozastavuje nad našou zmienkou o jeho päťdesiatročnici a označuje ju za oneskorenú, keďže táto zmienka nevyšla v prvom čisle obnovených Národných novín, nevieme, ako si túto výčitku máme vyložiť. Deň predtým sa Právo lidu pohoršovalo, že slovenská tlač si jeho 50. výročia nevšimla, až na ojedinelé, vraj, časopisy, ktoré vymenúva. Národnie noviny však medzi nimi nia sú, čo nás ostatne ani nijako nemrzí, čo však: mrzí Právo lidu, to je naša poznámka, ktorú sme v súvislosti s päťdesiatročnicou tohto časopisu vyslovili, že tento ústredný orgán sociálnej demokracie nemal za prvej Republiky vždy kladný pomer k slovenským veciam a ani teraz ho ešte, ako sám vidí, nemá. Prá,vo lidu píše, že sa nevyhýba kritike, že všali podľa jeho mienky Národnie noviny nemajú na to oprávnenia. Bez toho, žeby sme Právul lidu takéto oprávnenie dokazovali, uvedieme len, že slovenská verejnosť si nedávno urobila dostatočne jasný obraz o pomere Právaj lidu k slovenským veciam, keď Právo lidu volalo: »Slovenské hospodáŕství nám musí býti úplné jasné, na Slovensku nesmi býti džungle!« Že sa však v českých krajinách’ zašamtročujú metrické centy odberných lístkov, státisíce metrov textilu, vagóny ryže S iných potravín, na to si Právo lidu nespomenulo. (R) KOĽKO JE NA Minulý týždeň bol v Uh. äLUvENöKU iľ.Ll rítiioui '&Ö «-v ' PANTOFLÍČKOV skymi teroristami, ktorí sa v porevolučnom období dopustili zločinov, známych už celej čs. verejnosti pod pojmom »zlínsky gestapizmus«. Medzi obžalovaným” vystupovali aj akýsi Mačel a Pantoflíček. výpovedi obžalovaných vyšlo medziiným : javo, že Mačel požiadal ešte začiatkom to roku Pantoflíčka, aby s nim utvoril skúp ktorá by chystala a vyslúchala tzv. rea nárov. Jedného večera prišiel vraj Par ček opitý k Mačelovi a navrhol dk , 0 S c ušli na Slovensko, kde sú vraj akési nepokoje, že tam budú vraj ako partizáni robiť poriadok. Našťastie, totiž našťastie pre Slovensko, sa však k tomu nedostali, pretože vyšli len, do zlínskych ulíc, kde začali na verimboha strieľať a postrieľali niekoľko ľudí, za čo sa teraz zodpovedali pred súdom. Koľko je však iných Pantoflíčkov na Slovensku? '" M HRDINOVIA Bratislavská Pravda pri— TU SABOTÉRI niesla v týchto dňoch reportáž o živote slov. robotníkov, pracujúcich na stavbe tunela v Prahe. Slovenského čitateľa v reportáži musely zaujať slová mimoriadneho uznania s akými sa českí vedúci na stavbe vyslovili o práci našich krajanov: »Môžete byť na nich hrdí — sú usilovní, pra_ oovití, kamarátski, môžeme o nich hovoriť len ako o kvalitných robotníkoch.« Nepochy_ bujeme, že český vedúci hovoril úprimne a že takýmito slovenských robotnikov skutočne poznal. Práve takým uznaním o ich práci v českých krajinách hovorievajú aj vedúci na iných pracoviskách — všade tam, kde slovenské robotníctvo pomáha udržiavať a zveľaďovať české hospodárstvo. Ťažšie je preto pochopiť, že prečo českí ľudia takto o Slovákoch smýšľajú a hovoria, len pokiaľ pracujú v Čechách a že len čo je reč o Slovákoch na Slovensku, obracajú svoju mienku o nich, často ýrazňovanú aj tlačou, celkom naopak. Tam sú úprimní, kamarátski — tu nevraživí, záludní, zradcovskí. Tam ich poznajú ako hrdinov práce — tu o nich hovoria ako o sabotéroch, spiklencoch a sprisahancoch. Tam vidia a vedia, že najväčšou starosťou Slováka je práca pre Republiku —■ tu ich predstavujú, ako by ich životným poslaním bolo, dať sa verbovať do vzbúreneckých oddielov. Ako by Slováci, ktorí pracujú v českých krajinách, neboli z tej istej kosti, ako Slováci na Slovensku. Je to krátkozrakosť alebo zlomyseľnosť? Alebo — ako to ktosi nedávno napísal — pre Čechov, vraj, typická neschopnosť spoznávať ľudí? (čkj