Nedeľná Pravda, január-marec 1972 (V/1-13)
1972-01-14 / No. 2
Voda — a najmä pitná voda — sa stáva čoraz vzácnejšou v živote človeka. U nás, žial, si to však ešte dostatočne neuvedomujeme. V počte obyvateíov využívajúcich verejný vodovod, zaostávame. Slovensko ije na tom ovela horšie ako ČSR; oblasť západného a južného Slovenska je vôbec na poslednom mieste. V okresoch Dunajská Streda, Nové Zámky, Levice ale aj Velký Křtíš, Vranov, Čadca, Trebišov a Bardejov ludia pijú vodu väčšinou z domových studní, kde nie vždy možno zabezpečiť hygienicky nezávadnú vodu. Pri priemerných ročných zrážkach 963 mm odteká zo Slovenska ročne vyše 13 miliárd kubických metrov vody. Zrážky sú priestorové veľmi nerovnomerne rozdelené a rýchly odtok vôd spôsobuje, že na Slovensku využívame len asi desatinu z našich vodných zásob. Do konca tohto desaťročia sa požiadavky na množstvo pitnej vody ■spoň zdvojnásobia. Bude ju treba vo veľkej miere aj upravovať a diaľkovodným systémom privádzať na miesto spotreby. ■ SUCHE SÜ CELE OBLASTI Podľa mapy rozvoja výstavby vodovodov a kanalizácie, ktorú vypracovalo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR, dve tretiny územia Slovenska nemajú podzemné zdroje pitnej vody. Je to takmer celé Záhorie, Kysuce, široký pás, tiahnúci sa z južného Slovenska na severovýchod až po Prievidzu. V týchto oblastiach sú iba ostrovčeky lokálnych zdrojov pitnej vody. Spodnú vodu má pririečna zóna okolo Váhu od Borčlc v rozširujúcom sa pásme až k Dunaju 1 niekoľko úzkych ipásov na južnom Slovensku; tieto vodné zdroje bude možno využívať vodárenský len po ich spracovaní v úpravovniach vody. Spodnú vodu nemajú Vysoké Tatry, okrem ich južného úpä(tia. Takisto je chudobná na výskyt (kvalitnej podzemnej pitnej vody široká oblasť od Rožňavy, zaberajúca celé východné Slovensko. Aj tu sú iba neveľké ostrovky e podzemnými vodnými zdrojmi severne od Prešova, nad Košicami a v okolí Moldavy nad Bodvou. Pod Východoslovenskou nížinou voda je, no dá sa upotrebiť až po úprave. Nie sú to však ešte údaje definitívne. Zdá sa, že hydrogeologicky najdôkladmejšie je preskúmaná oblasť západného Slovenska, kde vodné zdroje sú už zmapované. Na ostatnom území našej ikrajiny prieskum pokračuje, hranice využiteľnosti spodných vôd a ich územné rozmiestnenie možno však zatiaľ určovať poväčšine len orientačne. Súčasne s prieskumom vodných zdrojov sa žiada vyhotoviť aj dlhodobý plán na hospodárne využitie tohto nie príliš rozsiahleho nášho vodného bohatstva a energickejšie ho chrániť pred znehodnocovaním — znečisťovaním. ■ CHÉMIA HROZÍ Na výstrahu môže slúžiť najmä Slovmaft v Bratislave. Postupne v stále širšom okruhu znečisťuje spodné vody okolo Bratislavy. Jeho odpadové ropné produkty prenikajú podzemím stále ďalej, znehodnocujú spodné vody. Ak sa toto znečisťovanie nezastaví, podľa tvrdenia odborníkov skôr—neskôr môžu sa znehodnotiť aj zdroje pitnej vody v podzemí Žitného ostrova v priestoroch Hanuliakova, Jelky a Gabčíkova. Ráta sa s nimi na zásobovanie Galanty, Sale a Nitťy; diatkovodom sa táto voda má dostať cez Sereď až do Trnavy a cez Gabčíkovo a Kolárovo do Nových Zámkov. Postupne sa na tieto diaľkovody majú pozapájať aj všetky väčšie dediny v týchto oblastiach. Ide o desiatky tisíc ľudí, čo majú dostávať nezávadná pitnú vodu z týchto zdrojov, potencionálně ohrozených odpadmi zo Slovnaftu. Vodohospodárski odborníci z Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR dôrazne upozorňujú, že akákoľvek nekoordinovaná výstavba najmä chemických závodov na hornej časti Žitného ostrova môže ohroziť podzemné zdroje pitnej vody. Sú to zásoby, s ktorými sa ráta pre zásobovanie nedostatkových oblastí Slovenska. Tieto výstrahy a upozorňovania vodohospodárov sa zatiaľ neberú dostatočne vážne i keď sa opierajú o zákony a o také dokumenty, akými sú aj Smernice XIV. zjazdu KSČ. Ukladajú medziiným „... rozšíriť vodovodnú a kanalizačnú sieť ČSSR tak, aby počet občanov, bývajúcich v bytoch zapojených na vodovodnú sieť, dosiahol najmenej 60 percent...“ Splniť tieto perspektívne náročné úlohy možno len vtedy, keď sa všetky vodné zdroje ochránia pred znehodnotením. Bolo by to veru čudné gazdovanie, keby sme dovoľovali vodu znehodnocovať a potom ju súčasne nákladným spôsobom upravovať tak, aby sa dala plť — ak ešte vôbec taká úprava bude možná. Voda sa má postupne zavádza t do všetkých väčších obcí, ležiacich pri vodovodných systémoch. Nedostatok investičných prostriedkov, najmä však stavebných dodávateľských kapacít neumožňuje uskutočňovať tieto zámery v takom tempe a rozsahu, ako to vyžaduje trend rastu životnej úrovne obyvateľstva a jeho požiadaviek na dostatok nezávadné j pitnej vody. Je tu však aj iná, dávnejšia príčina, prečo v toľkých mestách na Slovensku, i keď vodovod majú, trpia na nedostatok pitnej vody. ■ PLÁNOVAŤ NA DLHŠIE OBDOBIA O týchto problémoch hovoria odborníci v Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách: — Pozrime sa hoci na Trenčín. Len čo sme tam skončili stavbu vodovodu, už by sa mal stavať nový, ba už by mal byť pred dokončením. Prípravy na stavbu vodovodu a jeho realizácia si vyžadujú osem až dvanásť rokov. Pôvodný smerný územný plán (dnes už v Trenčíne prekonaný) nepočítal s výstavbou sídliska Juh. Vodovod zatiaľ ešte Trenčínu stačí, no dlho stačiť nebude, lebo sa musí rátať s ďalším rozvojom mesta i so zvýšenou individuálnou spotrebou vody. Pracovníci ZsVaK teraz v mimoriadne krátkych termínoch pripravujú riešenie pre toto mesto, aby ani po zapojení sídliska Juh na vodovod nenastala v meste v zásobovaní pitnou vodou opäť krízová situácia. — Alebo sa pozrime na Levice. Mesto už má málo vody a aj tu sa uvažuje so stavbou sídliska. Vodári môžu však ďalšie kvantum -vody zabezpečiť najskôr roku 1978. Podľa plánu by sa však ľudia do nového sídliska mali sťahovať až roku 1974. Budú sa teda sťahovať do bytov bez vody. Ale aj tu sa robia opatrenia na urýchlené riešenie tejto konfliktnej situácie. Správne by bolo a vodohospodárski odborníci sa toho aj domáhajú, aby podklady na stavbu vodovodu dostali s predstihom ôsmich až dvanástich rokov. Mali by to byť podklady, berúce do úvahy predpokladanú zvyšujúcu sa potrebu vody aspoň do konca tohto storočia. Oo takto vyprojektovaného a postaveného vodovodu možno potom pridávať vodu tak, aby jej množstvo bolo v predstihu pred spotrebou. ■ Ústredný dispečing je nevyhnutný Odvetvie vodného hospodárstva v zásade má vyriešenú koncepciu rozvoja. Spomenuté a ešte ďalšie vodovodné systémy sa budú navzájom spájať približne tak, ako je to v rozvodovom systéme energetiky alebo plynu. Uvažuje sa s prepojením vodovodu s povrchovou vodou v oblasti Hríňová-Luče* nec-Fiľakovo s odbočkou na Veľký Křtíš na Pohronský skupinový vodovod s podzemnou vodou. Vodovodné systémy na Považí sa spoja s vodovodom Čadca-Žilina, Ponitriansky vodovod bude miešať svoje vody so systémom vychádzajúcim zo Žitného ostrova 1 so systémom Turček-Handlová-Prievidza. Systém Turca sa spoji so systémom Pohronia. Skupinový vodovod z nádrže povrchovej vody v Starine pri Humennom sa predĺži do Trebišova a spojí s diaľkovodom Košice-Prešov-Slavkov. Pospájaním ďalších vodovodných systémov vznikne podzemná potrubná sieť, ktorou sa napríklad Košice nepriamo zapoja na vodné zdroje na Žitnom ostrove. Tieto systémy sa budú navzájom dopĺňať, pomáhat si pri zásobovaní vodou. Taká vodovodná sústava si vyžaduje moderne vybavený, pohotový dispečing s ústredným riadením, podobný dispečingu, aký má energetický systém. Za vzor nám tu môže slúžiť hoci aj organizácia vodnej správy v NDR. Iba riadenie z jedného ústredia pomocou moderného signalizačného zariadenia umožní pružne a pohotové využívať tatakýto rozvetvený vodovodný systém a zabezpečovať jeho bezporuchovú prevádzku. A na to bude treba aj ľudí — odborníkov, schopných ovládať túto modernú spojovaciu a signalizačnú techniku a súčasne ju udržiavať a opravovať. Zabezpečovanie dostatočného množstva kvalitnej vody čo najväčšiemu počtu obyvatelstva je čím ďalej zložitejšie, odborne náročnejšie. Vyžaduje to úzku spoluprácu viacerých vedných i technických disciplín i ľudí ua vysokej odbornej i organizačnej úrovni. RUDO KRÁLIK Dve tretiny Slovenska nemajú podzemné zdroje pitnej vody • Skončili výstavbu vodovodu a už by mali stavať nový # Riešenie: skupinové vodovody a diaľkovody V prvom tohtoročnom čísle sme uverejnili rozsiahlejší materiál o pitnej vode na Slovensku. Keďže „smäd“ verejnosti po informáciách o súčasnom stave i perspektívach zásobovania pitnou vodou je stále vefký, prinášame ďalší materiál o tejto aktuálnej problematike. Foto archív Foto: Ester Plickovd