Nedeľná Pravda, apríl-jún 1972 (V/14-26)
1972-06-23 / No. 25
Deti putujú za rodinou Článok o opustených deťoch ma velmi zaujal, najmä časť o pestúnskej starostlivosti. Osobne som prešla dosť pestúnskych rodín. Máte pravdu, skúsenosti ukázali otrasné aj smutné zážitky, ale máte pravdu aj v tom, že vela detí (medzi nimi som bola aj ja) s úctou a vcľakou spomína na svojich pestúnov. Som im vcľačná aj ako dospelý človek, matka dvoch detí. Dieťa, mladý človek nevie vždy správne posúdiť, čo je preň dobré, posúdi to až ako dospelý. Na vlastných skúsenostiach môžem potvrdiť, že ani tá najväčšia starostlivosť štátu nemôže dať dieťaťu to, čo mu môže dať dobrá rodina. Preto som za obnovenie pestúnskej starostlivosti opustených detí. Máme dosť rodín, ktoré dokážu dobre vychovať mladého človeka. Ako dieťa kedysi zverené do pestúnskej starostlivosti, cením si na nej najmä to, že som mala možnosť mať priamy styk s ľucľmi, s deťmi, že som nepociťovala uzavretosť miestností, obmedzenosť pohybu, mala som, skrátka, širší poznávací okruh, čo dobre pôsobilo na môj duševný aj telesný vývoj. Ani rodinné konílikty nemali na mňa zlý vplyv, ba učili ma rozmýšľať, hodnotiť. Mala som bezprostredný styk s prírodou, videla som rôzne práce, zvieratá, tu sa rozvíjali moje city. Moja detská fantázia sa vybíjala v práci, ktorá ma zaujala ako hra. Spoznala som všetky domáce práce! Vychovávali ma bezdetní, chudobní fudia. Boli ku mne takí ľudskí! Äno, boli aj také pestúnske rodiny, čo deti využívali ako lacnú pracovnú silu. Dnes sa tomu dá zabrániť dobrou kontrolou. Na vlastnom živote môžem potvrdiť, že pre deti je dobrá rodina, hoci „len“ pestúnska, vždy lepšia ako domov. H. Takáčová Z ohlasov na články Prázdniny — a čo úlohy? Stretávame sa s rôznymi názormi: jeden rodič tvrdí, že prázdniny sú len na oddych, druhý v kufri malého rekreanta hľadá aj učebnice. Kto má pravdu? Domnievam sa, že hoci sú prázdniny predovšetkým na oddych, nezaškodí sem-tam nazrieť do kníh a oživiť si trochu svoje znalosti. Deti po dvoch-troch týždňoch začínajú zabúdať a aj to, čo vedeli skoro naspamäť, im mizne z pamäti. Opakovanie školskej látky, pravda v malých dávkach, pomôže deťom dobre naštartovať do nového školského roku. J. Holická O účinnosti trestu Zaujal ma váš článok o účinnosti trestu. Verím, že viac učiteľov naň bude reagovať. Bola som vždy zástanca tzv. „trpezlivosti učiteľa“ a teda pekných a výstižných slov. Volila som k žiakom individuálny prístup a žiaci neraz z pohľadu vycítili ako sa majú správať. Nepamätám si, že by niektorý žiak 1—5. roč. odmietol môj zákaz. No nepáči sa mi správanie žiakov vyšších postupných ročníkov, s ktorými prichádzam do styku, ked mám dozor. Máme v škole „lastovičku“, s ktorou nie a nie si dať rady. Na moje volanie po účinnejšom treste učitelia reagovali ľahostajne. Ktosi spomenul, že istého učiteľa za taký čin prepustili zo školských služieb, iný žiaka obdivoval vraj pre jeho inteligenciu, že vie vyviesť z rovnováhy a vyprovokovať iróniou aj učiteľa. Je správne nevyužiť u takého žiaka aj poslednú výchovnú metódu — telesný trest? E. Selecká Akú si pripravíme starobu? V článku o starých Iucľoch ste udreli na správnu strunu; áno, starý človek nielen chce, ale potrebuje žiť tam, kde zapustil korene, kde vyrástol, tvoril. Aby sa naozaj zlepšil život našich dôchodcov, musia sa ich problémami zaoberať najmä na národných výboroch — mali by sa postarať napr. o výstavbu penziónov garzônkového typu. Premýšľam aj nad tým, koľko sá napríklad v akcii „Z“ postavilo jasieľ, škôlok, domovov mládeže, kultúrnych domov, no ešte sa nestalo, aby obec, mesto postavili aj dom pre starých fudí, pravda, dom moderný, vyššieho typu. Nebola by to vdačná stavba mládeže? J. Safáriková Košickí dôchodcovia v Mariánskych Lázňach. F n t n FERO S P i fi 11, ZO ZAHRANIČNÉHO HUMORU Keď sa postaví na hlavu... Dva-tri týždne pred ukončením prvej futbalovej ligy sa rozvinula a dôkladne rozpracovala „kombinatorika“ medzi spoluobčanmi. Dokonca aj medzi nefanúškaml, lebo sa nehovorilo, nerozpracúvala tematika o kvalite futbalovej hry, o radosti z pohľadu na futbalistov aj hru s futbalom, ale o dvoch mužstvách, ktoré by mali a nakoniec aj musia zostúpil, čiže, ktoré dve mužstvá vypadnú z ligy. Málokoho zaujímala futbalová hra tohto kola, nikto nevravel o katastrofálnom stave hry s futbalom, ale iba o tom, „kto sa udrží a kto vypadne“. Pravda, zdalo by sa, že v týchto riadkoch ide o protirečenie, veď je správne, ak sa fanúškovia zapodievajú vypadávajúcimi klubmi, keď nemožno hovořit o prvých troch-štyroch kluboch, že bojujú o dobrý, lepší a najlepší futbal. A to práve nie je protirečenie, ale ukazuje iba na logiku, postavenú na hlavu. Lebo: zameraním sa na to, čo posúva dopredu, lebo je v prvej linaji, naučilo by nás vyslovovat tvrdé súdy, naučilo by nás sledovat to, čo je prvoradé a nie sa zapodievať obskúrnostami, naučilo by nás byt voči sebe kritickí aj sebakritickí a nie sebauspokojení „máme našu ligu, prvú ligu a v nej sa hrá o to, kto zostúpi“ a nie o to, aby a ako sa pestujú charaktery futbalistov, ako dobýjame pozície v zápase dobrého s lepším. Toto nie je úvaha cestou z futbalového zápasu. Žiaľ, takéto myšlienky prenasledujú človeka po návšteve oveľa pokojnejšieho prostredia, akým býva aréna ľudských vášní. Napríklad po vzrušujúcej, ohromujúcej prehliadke jaskyne Driny. Najmä ak sme zvyknutí skloňovat iba Dobšinskú, Demänovskú jaskyňu pri každej príležitosti v rozhovore o krásach slovenskej prírody. A pritom máme neďaleko Bratislavy (teda netreba priateľom prírody a jej divov) cestovat až na stredné Slovensko v prípade jedného-dvoch dní voľna, ale stačí sa dostat poblízko Trnavy (ľahko to näjst na mape smerom na Smolenice) a nikdy nezabudnete na to, čo dokázala príroda utvořit — aj bez zásahu, pričinenia sa človeka! S týmto iste budete so mnou súhlasiť, lebo to, čo človeku ponúka človek, len čo príde k jaskyni Driny a keď z nej vyjde, nuž veru to nemôže nazval dielom mysliaceho a cítiaceho človeka. V júni, v mesiaci školských výletov a hromadných turistických zájazdov, je pred jaskyňou Driny nával zvedavcov, ale aj hromžiacich občanov, Totiž skoro všetci zvedavci sa premenia na hromžiacich občanov. Nechcem opakovat sprievodcu, to sa dozviete z jeho výkladu, koľko trvalo (asi) utváranie kvapľov. Ide mi vkôr o to, koľko potrvá, kým človek človeka citové pochopí, napríklad, v blízkosti tejto kvapľovej jaskyne, že sa dobre cíti, že sa prišiel potěšit z divu prírody svojej vlasti, že by si chcel niekde sadnút, že by si chcel kúpiť kvapku nejakej osviežujúcej minerálky, kofoly, džúsu, malinovky, atď., atď. a nie aby bol odkázaný na pokútne predavačky, špinavé košíčky, podozrivé wocie (alebo nijaké). Teda človek z miestnej obce alebo okresu, ktorému priestor patrí, naozaj by sa mal nad tým zamyslieť, aby sa nepriživoval nikto na dobrej nálade a vôli výletníkov, aby sa pred jaskyňou ako aj o nej cítil dôstojným partnerom činov prírody. Napríklad, Modra je blízko: nemohli by sa tam předávat upomienkové predmety malej, vkusnej, hodnotnej keramiky namiesto (no neviem, neviem! I doštičky s nalepenou fotografiou, vystrihnutou z pohľadnice (za Kčs 10,— (?! Teda to je sčasti taká klubisticko-ltgová logika: Veď nám nikto jaskyňu neodnesie, a ak ju chceš vidiet, musíš ta príst. Myslím, že trochu inak chápu svoje sedemsté výročie vzniku malebné Čičmany. Tie chcú Rajeckú dolinu presláviľ. Uvidíme v auguste. Prípravy sú v plnom prúde. j. p. NEDEtNA PRAVDA — vydáva ústredný výbor KSS. šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Štefan Záber, tel. 537-60. Redakcia: Bratislava, Štúrova 4, telefónna ústredňa: 510 41, 536-10, 512-23, 532-61, 505-27. 335-68, šéfredaktor: 525-03. — Administrácia: Bratislava, Volgogradská 8. tel. 586-07. inzertná kancelária: Jesenského 12, tel. 551-83. Predplatné no štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje PNS, predplatné prijíma každá -pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba. Ústredná expedícia tlače, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VIL Tlač: Tlačiarenské závody Pravda, závod Bratislava. Žilina a Východoslovenské tlačiarne Košice. Grafická úpravo Karol Zemanovlč a Jozef Drozd