Nedeľná Pravda, júl-september 1973 (VI/27-39)
1973-07-06 / No. 27
Človek stretá človeka Letúň vzlietol z moskovského letiska a nabral kurz na Prahu. Riadite! textilky, sediac, rozmýšľal o skončenej moskovskej návšteve a o všeličom inom. Myšlienky mu vírili hlavou, nestačil ich ani poriadne zora'diť. Iste to spôsobila únava a možno aj monotónny hluk letúňa. Potom, ani si to neuvedomil, začal pozorovať letušku, zaujatú nejakou milostivou, zrejme „tranzitovou lady“, ktorá skúšala jej nervy. Pri pohľade na tú sekírovačnú pani nevdojak si spomenul na istú Christie Houghovú, sekretárku anglického kapitalistu, ktorý vlastnil u nás textilku Tá mrzutá stará panna, ktorú jej chlebodarca „zabudol“ u nás po znárodnení fabriky, skúšala trpezlivosť a zhovievavosť nového vedenia, ktoré ju ponechalo v závode ako cudzojazyčnú korešpodentku. Slečna Christie bola majsterkou na najrozličnejšie proroctvá; podľa nich mali fabriku postihnúť tie najrôznejšie pohromy, najhoršia ked zastavia dodávku dlhovlákennej egyptskej bavlny. Ked však po znárodnení začali prichádzať zásielky sovietskej bavlny (jej vlákna boli len o nejaký ten milimetrík kratšie ako egyptskej), táto „naslovovzatá“ odborníčka začala zase reči, že švajčiarske dopriadacie stroje ju jednoducho nespracujú, že fabrika tak či tak celkom isto skrachuje. Tvárou mu preletel úsmev, ked si spomenul na „skrotenie“ tejto „lady“ pred tvárou robotníctva. Pracoval vtedy ako spriadač. Vystúpil na celozávodnej schôdzi a vyhlásil, že dokáže spracovať dokonca aj „superkrátku“ odpadovú bavlnu z dopriadacích strojov na priadzu, ktorú možno použiť na teplé ponožky. Jeho argumenty boli presvedčivé. Lady zamkli ústa. V spomienkach sa dostal aj k Nikitovi Fiodorovičovi Korotkovi, majorovi Červenej armády, ktorý v štyridsiatom piatom pôsobil na mestskej komandatúre. Jeho denným návštevám vo fabrike dakuje aj on, bývalý spriadač odpadovej bavlny za svoj další životný osud. On mu vnukol myšlienku, že by mal študovať. A naozaj začal a stal sa inžinierom. Za to prvé povzbudenie, podnet je mu vdačný dodnes. Po majorovi ostalo v závode veľa písomných dokumentov. Je to kopa „bumážok“ s pečiatkou CA, prikazujúcich prednostne prideliť fabrike uhlie, olej, mazadlá, tehly, klince... Fabrika na nite a priadzu, na bavlnené tkanivá sa stala akoby vecou jeho srdca. Pravda, iba neskôr sa dozvedeli prečo — ved i sám bol textilný inžinier. Aké bolo jeho prekvapenie, ked sa na porade v Moskve zjavil aj on, major Korotkov, drahý Nikita Fiodorovíč! Ved ani nevedel, či ešte žije. Bolo to milé stretnutie. A prečo sa toľko rokov neozval? Zabudol na fabriku, ktorej stroje pomol rozkrútiť? Vysvitlo, že bývalý major je o nej dobre informovaný a len zo skromnosti sa nedomáhal stretnutia so starými priateľmi. „Počul som, aj čítal, že fabrika má dobré meno, že je u vás všetko v poriadku...“ priznal sa napokon. Sám pracuje ako riaditeľ textilky nedaleko Saratova; kolektívu jeho pracovníkov sa tu podarilo vyrobiť unikátne farbivo na bavlnené látky, o ktoré práve na moskovskej porade prejavili veíký záujem aj naši textiláci. Tak sa — cez spoločnú prácu — opäť stretli starí druhovia. A takéto priateľstvo je cennejšie než zlato... uvažoval riaditeľ. Doma sa potešia, všetci, ktorí majora poznali, ked im- porozprával o ňom. Potešia sa i tomu, že prijal pozvanie a tohto leta zavíta k nám, k nim, do závodu, ktorý mu vdačf za veľa. V. KOSTKA Snímka K. STRÁNSKÝ Krificky a pravdivo Vaša malá novinová anketa s mládežou o učiteľoch vzbudila záujem najmä u tých, ktorým výchova mladých ľudí leží na srdci. Je pravdou, že učiteľ vo výchove je dôležitou postavou. Jeho správanie, charakterové vlastnosti, skrátka jeho osobnosť pomáha formovať našu mladú generáciu. Presvedčujú nás o tom aj samotní mladí ľudia, ktorí vo vašej ankete hovorili kritické, ale pravdivé slová. Učitelia, ktorých sa anketa dotýka, nemali by byť ku kritickým pripomienkam ľahostajní. Práve naopak. Mali by zhodnotiť svoj postoj vo výchovnovyučovacej práci a čo najskôr odstrániť nedostatky. Aj učitelia sa môžu mýliť, ale vždy je lepšie omyl napraviť, ako v ňom zotrvávať. Ved socialistická škola nie Je len miestom zamestnania učiteľa, ale doslova vyhňou mladej socialistickej generácie, ktorá sa tu pripravuje do života. Školský rok sa nám hônčr. Na pedagogických radách by sa mali zhodnotiť nielen výsledky vo vyučovacej, ale aj výchovnej práci učiteľov, ich konkrétny podiel na výchove, dobré stránky aj slabiny. Vaša anketa by k tomu mohla byť dobrým podkladom. Juraj Dubovec, učiteľ, ZDS Stavoindustria mení Považie Dubnica nad Váhom je dôležité centrum priemyslu na strednom Považí. Práve preto sa stala aj sídlom Stavoindustrie, ktorej základnou povinnosťou je výstavba priemyselných objektov. Je to riadiace centrum, z ktorého sa organizuje práca stredísk v Bratislave, Piešťanoch, Novom Meste, Trenčíne, Púchove i Pov. Bystrici. Tieto stavebné strediská sú zasa umiestené tam, kde je centralizovaná priemyselná výstavba. Pracovníci závodu už postavili mnoho významných továrenských komplexov, napr. továreň na farby a laky v Smoleniciach, sladovňu v Trnave, cementáreň y Ladcoch, strojárne v Pov. Bystrici, sklárne v Lednických Rovniach a Nemšovej atd. Všade odviedli statočnú prácu. V súčasnosti pracujú na stavbách od Bratislavy až po Žilinu a Čadcu. Stavajú však aj administratívne budovy, bytovky, inžinierske siete a pod. Postavili napríklad exkluzívne Domy kultúry v Pov. Bystrici a Dubnici. Závod využíva najprogresívnejšie metódy — zakladanie na pilotách, ťahanie, vákuovanie. Ná betónovú zmes vybudoval centrálne betonárky, z ktorých sa zmes rozváža na stavby v domiešovačoch. Závod zabezpečuje úlohy aj pomocou rozvinutej súťaže, do ktorej sa zapojilo 1160 pracujúcich. O titul Brigáda socialistickej práce súťaží 25 kolektívov. Z nich sedem už titul získalo a deväť ich dostane o pár dní pri príležitosti DŇA STAVBÁROV. Pracovníci Stavoindustrie v Dubnici aj tohtoročný Deň stavbárov oslávia najdôstojnejšie — splnenými plánovanými úlohami. I. MASÄR FEJTÓN Smutný deň Ten pondelok bol skutočne smutný deti. Nulsmutnejši za posledných dvadsat rokov. Každý smútil, al riaditeľ a] mladé sekretárky, takže aj mne, hostovi podniku na dodávku štrkov v jeho parádnej administratívnej budove ostalo smutno. Nevedel som však, čo sa to vlastne deje. Pýtam sa riaditeľa, ktorý mal pravú ruku priam napuchnutá od prejavov sústrasti čo sa stalo, čo sa robí? Dostal som strohú odpoveď: — O chvíľu prídel O chvíľu, a nikdy viaci O chvíľu sa dvere otvorili a k riaditeľovi vošla pekná, milá, skromne vyzerajúca usmiata staršia pani. Hneď ju obstálo niekoľko smutných diev. — Monika milá, poď ďalej — vyhŕklo z riaditeľa. Vstúpili sme do malej zasadačky, kde už čakala veľká kytica klincov. Stále som nevedel, čo sa to vlastne pripravuje. Až o chvíľu, keď si za stoly zasadlo celé vedenie aj s mladými administratívnymi pracovníčkami, všetko sa mi rozjasnilo. Monika je vyznamenaná! Ale to už riaditeľ vstal a začal: — Drahí prítomní! Naša najpracovitejšia, najskúsenejšia, najobratnejšla sekretárka Monika dnes odchádza na dôchodok. Strácame v nej vynikajúcu a obetavú pracovníčku, ktorá tak často dokázala nahradit všetkých nás, aj mňa... — Rozsmútil sa, až po chvíľke mohol pokračovat. — Monika nepoznala odpočinok, bola svedomitá, každú minútku pracovného času využila, perfektne písala na stroji, vynikajúco vybavovala stránky, áno, dnes to už môžem povedal — bola dušou tohto úradu, nebolo úlohy, ktorú by nedokázala nesplnit. Ach tak! Konečne som pochopil ten smútok. Už mi prestal byt čudný. Najmä preto, že Monika jediná vyzerala štastne, jediná bola usmiata. VLADO HUJÍK N E DEC N A PRAVDA - vydévo Ostredný »«bor KSS Šéfredaktor Bohu« Trévnlíek, vedúci redokto# Stolon Zflbo». tol. 53/ 60 olovo I., Štúrovo «. tolelóono úitredňo: 16S. 312-52, 323 01, šéfredoktor 525 03. - Adminlotróclo: Brotiolovo, Volgogrodskó 8. tol. 586a? Jesenského 12, tol. 551 83. Predplotné no štvrťrok 13 Kčs Neoblednoné príspevky so nevrocojú Rorílrole PNS, PTM*1*"* J"** „odTprovdo Ob|odnóvky do rahronlttlo vybavuje Poštové novinové stuťba Ostredné expedíció tlače, Bratislavo. Gottwaldovo n6m. 48/V . závod Bratislava, žiltno o Východoslovenská tloClorne KoS’ce Groflckd Gprcvo Korol ZemonovIC o Jozel Drozd.