Nedeľná Pravda, január-marec 1974 (VII/1-13)
1974-03-29 / No. 13
^ Ročník VII. Cena Kčs 1.— 3----------------------29. III. 1974 P ríchod bratislavskej jari býva zvláštny, ale najmä rýchly. Ešte včera pod zamračenou oblohou vyzeralo mesto všedne, ustarané a nevľúdne. Stovky rozostavaných stavieb, tu i tam rozkopaná ulica, plné električky a autobusy, dymiace komíny fabrík, natrieskané parkoviská, náhliaci sa nevľúdni chodci — to všetko akoby hovorilo: aká ustatá a sivá je táto naša Bratislava! No len čo sa ukáže slnko, stačí deň — dva a mesto si oblečie sviatočné jarné šaty. Svahy pod Slavínom sa ozdobia kyticami zlatého dažďa, parky a záhrady zakvitnú na bieloružovo kvetmi broskýň a marhúľ a všelijakých kríkov, v slnečnom jase razom vynikne nádherná línia nového mosta i stará krása hradu, zaligocú sa vyumývané okná sídlisk, inak, akosi veselšie šumia vody Dunaja. Aj ľudia sú přívětivější, kupujú fialky a tulipány, s úsmevom sledujú ťažké vlečniaky s panelmi pre nové domy i mladé dvojice s kočíkmi na vysokých kolesách. A začínajúci básnici skúšajú svoje prvé rýmy o krásavici na Dunaji. Teda takto prichádza jar do Bratislavy. Túto zázračnú premenu mesta si naplno uvedomujeme už po dvadsiaty deviaty raz, kedy pre jeho obyvateľov po prvýkrát — vďaka Sovietskej armáde — sa stala jar nielen symbolickým, ale skutočným vyslobodením spod vlády zla a tmy. Od toho času vyrástla Bratislava, ako zvykneme hovorievať, do novej krásy. Zmenila sa, zväčšila, opeknela, na čo sme právom hrdí pred se^ bou a před každým, komu ]u môžeme ukázať. Má však aj Bratislava dosť svojich problémov. Vyplývajú z jej búrlivého rastu, z nárokov, ktoré na ňu kladie postavenie hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky. Aby dobre mohla plniť svoju úlohu hlavného mesta, ráta sa i v piatej päťročnici s jej prednostným rozvojom. Konkrétne to znamená, že v období piatej päťročnice sa na území .Bratislavy majú vykonať stavebné práce v hodnote 12,2 miliardy korún! mi Mesto len vlastnými silaby, pravdaže, nemohlo realizovať takúto obrovskú úlohu a potrebuje preto poa moc aj' z iných krajov, miest jednotlivých organizácií, predovšetkým stavebných. Veď akcie, ktoré sa majú vykonať v Bratislave, majú význam nielen pre samotné mesto a jeho obyvateľov, ale pre celú krajinu. Spomeňme tu aspoň niektoré z plánovaných stavebných akcii: je to rozšírenie petrochemickej výroby, začiatok výstavby montážno-karosárskeho závodu, objekty potravinárskeho priemyslu, paneláreň, ďalej je to výstavba výučbových a ubytovacích priestorov, nové centrum rozhlasu, televízie a tlače, rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie atď. Každý z nás, či už žije na západnom alebo na východnom Slovensku, či je obyvateľom Prešova, Lučenca a či Kysuckého Nového Mesta, alebo niektorej z početných Lehôt a ktorejkoľvek osady a dediny, každý z nás je nejakým spôsobom zviazaný s Bratislavou. Jednak tým, že pre všetkých nás je Bratislava hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky a jednak všeličím iným, čo si zvyčajne ani neuvedomujeme. A nemusí to byť len zviazanosť osobná — napríklad ale niekomu tu študuje syn — ale sú tu tisíce iných nitiek, ktoré nás viažu k rozvoju Bratislavy. Hovorievame: Bratislava je politickým, vedeckým, kultúrnym a administratívnym centrom krajiny. Čo to pre obyvateľa iného mesta a hociktorej dediny znamená? Napríklad aj to, že ho lieči lekár, ktorý vyštudoval v Bratislave. Alebo jeho deti učí učiteľ,; ktorý tu takisto získal kvalifikáciu. Denne nakupuje tovary, ktorých výroba závisela na výsledkoch výskumných pracovísk so sídlom v Bratislave. Vozí sa v autobuse alebo v aute, teda „na benzíne“ pochádza* júcom z Bratislavy, sleduje televízne programy, filmy a divadlá, a tie sa tiež zrodili v bratislavských televíznych či filmových štúdiách, číta noviny, knihy ... A kto by, aj vyrátal, čo všetko pochádza a musí pochádzať z Bratislavy, teda z centra nášho každodenného diania. Konkrétna pomoc ostatných miest a krajov Bratí* slave má prozaický názovi presun stavebných kapacít. Podľa plánu sa v rámci presunutých stavebných kapacít majú v priebehu piatej päťročnice vykonať stavebné práce v hodnote 2,8 miliar* dy korún, no za prvé tri roky sa vykonali len v hodnote ani nie celej miliardy. Ostáva teda ešte úloha ročne vykonať stavebné práce v hodnote 900 miliónov korún! Rozvoj hlavného mesta sa teda dotýka nás všetkých a je úlohou — okrem bratislavských stavbárov — aj všetkých tých zo stavebných organizácií, či už z Nitry, Banskej Bystrice, Košíc, Humenného, Prievidze, Trnavy, Prešova a všetkých ďalších, čo sa na výstavbe Bratislavy konkrétne a priamo podieľajú. Nepriamo, a predsa významne však môžu prispieť aj tí, ktorí v krajoch a mestách dobre zastúpia pracovníkov vyslaných do Bratislavy. Bratislava, mesto na Dunaji, mesto revolučnej a krásnej prítomnosti patrí nám všetkým. Starajme sa o to, aby každá jeho jar bola krajšia. Naše město -BRATISLAVA 1 # Koncert pre prostého človeka # Ropa v károvanej sukni # Životodarný CARASU str. 12-13 str. 14 str. 15 Snímky: I. KOVÁČIK IRENA GRMANOVÄ