Nedeľná Pravda, apríl-jún 1974 (VII/14-26)
1974-04-05 / No. 14
2 OHLASOV NA ČLÁNKY Uvidíme aj súbornú výstavu? V polovici marca vyšlo už jedenáste tohtoročné číslo Nedelnej Pravdy a v ňom na literárnej dvojstrane med a j] 6n i k o Jozefovi Kollárovi. Od nového roku každé číslo Nedelnej Pravdy má takýto medajlónik. Prvý bol o Benkovi, další o Bazovskom, Alexym, Majemíkovi, Fullovi, 3alandovi, Sokolovi, Bednárovi, Šimerovej, Želibskom a posledný o Kollárovi. O každom z umelcov sa píše stručne ale velmi zaujímavo. Mal som možnost vidieť galériu M. Benku v Martine. Koľko je tam bohatstva a nádhery ludových krojoví Dnes si to hádam ešte ani tak neuvedomujeme, ved sa ešte tu i tam stretneme s krojom starých materí, no ktovie či o 10 až 20 rokov nám neostanú už len Benkove obrazy__ Ked som už u toho... M. Benka iebol len maliar, ale i dobrý hudobník, ved nám zanechal i niekoľko svojich hudobných skladieb. Veľa by sa dalo hovoriť o tejto výraznej postave slovenského výtvarného života. No nielen o Benkovi, ale i o Alexym, ktorý zanechal okrem obrazov aj významné diela v literárnej tvorbe, o Sokolovi, ktorý svojho času pôsobil v Mexiku na škole výtvarného umenia a formoval tamojšiu umeleckú generáciu... 1 dalších. Človeka napadá myšlienka, či by sa v Nedeľnej Pravde nemohol zjaviť seriál profilov aspoň tých najvýznamnejších výtvarníkov Slovenska, čosi podobné ako bol napr. v uplynulom roku seriál o slávnych hudobníkoch, ktorí pôsobili v minulosti v Bratislave. (Pripravujeme pozn. red. J A ešte čosi: Kedy uvidíme nejakú väčšiu výstavu prác M. Benku aj v Bratislave? Autor medajlônika píše o súbore obrazov, ktoré putujú po republike. Zdá sa však, že Bratislavu nenavštívia, hoci priestory by boli — Umelecká beseda pri Dunaji, výstavné miestnosti na Hrade, v Slovenskom národnom múzeu. Netreba vari čakať až kým zrenovujú Slovenskú národnú galériu pri Dunaji... Jozef Svítek spomienka Čitateľa PAMÄTNÝ ROK V marci 1919 na schodoch budapeštianskeho parlamentu rečnil pred obrovským davom Béla Kún. Náhodou som sa i ja stal účastníkom tej historickej chvíle. Práve som sa chystal ist cez Peší do Ostrihomu, ked ma iný priateľ upozornil, že pred parlamentom bude popoludní veľká manifestácia a aby som ostal. Béla Kún hovoril s elánom a hlasno. Stál som od neho asi na dvadsať krokov. Vo svojej ošúchanej vojenskej uniforme som sa ničím nelíšil od ostatných. Béla Kún hovoril o prevzatí mocí maďarským proletariátom a Republike rád. Hovoril aj o potrebe utvořit mocnú Červenú armádu, ktorá by bola schopná čelit nepriateľom mladého socialistického štátu. Oduševnene som volal so zhromaždeným davom na slávu novej republike. Keď som sa lepšie poobzeral okolo seba, videl som ľudí oblečených v biednych šatoch a vojenských uniformách a s vychudnutými tvárami. V očiach však mali nádej. Na ten obraz nikdy nezabudnem. Tam, pred parlamentom som sa, ako sa hovorí, „zasnúbil" s červenou armádou a v nej som potom slúžil nepretržite až do augusta, do pádu diktatúry proletariátu. Začínal som ako radový vojak, potom som sa stal veliteľom čaty, neskôr roty a koncom júla som pri Salgótarjáné velil práporu. Medzi vojakmi bola stále revolučná nálada a mnohí preukazovali veľkú odvahu a obětavost. Pri bojoch o Levice ma zasypal granát, ale na tretí deň som bol zase na bojisku. Po páde Republiky Rád nás prenasledovali. Zostal som na maďarskej strane dovtedy, pokým nevyhlásili pre červenoarmejcov amnestiu. Až potom som sa vrátil domov do Československa. V týchto dňoch často myslím na pamätný rok 1919, na manifestáciu pred parlamentom. Spomínam si aj na mnohých spolubojovníkov. Mnohí z nich už zomreli, mnohí sa dožili slobody a dodnes sa tešia z nového života. V duchu ich všetkých zdravím. S. FARKAS Keď sa hrá pri bránke súpera. Posledná nádej trénera .., SLOVO 0 NAŠEJ LITERÁRNEJ SÚŤAŽI Už len tri týždne Keď sme pred časom uverejnili oznámenie, že Pravda spolu so Slovenským literárnym fondom vypisuje literárnu súťaž k 30. výročiu Slovenského národného povstonia, boli sme presvedčení, že nájde medzi našimi čitateľmi o spoluobčanmi živý ohlos. A skutočnosť je presne taká: už po dvoch-troch týždňoch nám prichádzali prvé príspevky o ich počet zo dňa na deň narostal. K dnešnému dňu sme už mali príspevky od tokmer sto autorov. Podľo skúseností vieme, že v poslednom mesiaci (v našom prípade v priebehu apríla) možno očakávof najväčší počet súťožných prác. Aké sú doterojšie poznatky? Nuž, treba povedať, že väčšina účastníkov súťaže pochopila, že ide predovšetkým o to — vykresliť typ človeka — bojovníka, ktorý sa angažoval za ideály, s ktorými šiel náš ľud do bojov v SNP. Prispievatelia pochopili, že nejde iba o popis bojových akcií, ale aj o odvážnu prácu ľudí v Ilegalite, o politickú činnosť na oslobodenom území. Sme radi, že niektorí autori pripájajú k svojim prácam oj pôvodné fotografie a dokumenty — neraz s veľkou historickou hodnotou. Čo, ďalej, hovorí letmý pohľad na účastníkov súťaže? Sú to robotníci, družstevní roľníci, technici, spisovatelia, učitelia, študenti z vysokých i stredných škôl, ba aj žiaci základných škôl. Prichádzajú skromné, nedlhé, ale naozaj s citom nopísoné príspevočky, avšak oj rozsiahlejšie literárne práce. Niektorí autori však vysoko prekročujú 8—10 obriadok strojom písaných strán — zrejme prehliodli, čo sme písali v propozíciách súťaže. Iní prispievatelia takisto prehliadli naše upozornenie, že do súťaže treba zaslať práce v troch exemplároch; nezobúdojte, že príspevky sa musia aj archivovať! Veľa práce nám pridajú príspevky písané rukou — niektoré so ťažko čítajú. Musíme trvať aj na presnej adrese pracoviska. Kto ju neuviedol, nech tok urobí dodatočne. Viacerí sa nás v listoch pýtajú, či sa outor môže zúčastniť no súťaži viacerými prácami — áno, môže. A tok isto odpovedáme na neraz opakovanú otázku: naša súťaž je neanonymná, tak ako sme to oznámili v podmienkach, uverejnenýoh v Nedeľnej Pravde. Zároveň aspoň krátko o tom, že do dnešnej literárnej súťaže nám prišlo aj veľa srdečných, úprimných sprievodných listov. Nie je v našich silách odpovedať každému osobitne, ale verte, veľmi si ich vážime pre bezprostrednosť, aká je obvyklá len medzi blízkymi ľuďmi, priateľmi. Nejeden z vás sa nám zdôveril, že píše pre noviny, vystupuje pred verejnosť po prvý raz, že to, čo položil na popier, nosí v sebe už desiatky rokov, že po prvý raz takto otvára svoje srdce odvtedy, ako sa zúčastnil bojov v SNP. Mnohí svoje príspevky načrtli už dávno a teraz ioh posielajú, aby sa podelili o svoje zážitky, poznatky i pocity aj s ostatnými. Iní, nojmä mladší píšu o svojich otcoch, matkách, o svojich blízkych, či známych, ktorí položili svoje životy, alebo obetovali zdravie v SNP. Na znak vďoky a „preto, aby sa navždy zachovala pamiotko na ich činy a úsilie, posielame skromný príspevok" Toľko teda o doterajších príspevkoch do našej literárnej súťaže k 30. výročiu Slovenského národného povstania. Pri jej vypisovaní sme oznámili, že sa na nej môže zúčastniť koždý občan ČSSR. Zostáva ešte mesiac. Očakávame, že do 30. oprílo dostaneme ešte veľa ďalších hodnotných, pôvodných, doteraz nepublikovaných prác. (Š) — vydáva Ústredný výbor KSS. šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Štefan Zúber, tel. 537 60. Redakcia: 893 39 Bratislava I., Štúrova 4, telefónna ústredňa: 169, 312-52, 323-01, šéfredaktor: 525-03. — Administrácia: Bratislavo, Volgogradská 8, tel. 586-07. Inzertná kancelária: Vajanského nábr. 13/a, II. posch., tel. 551-83. Predplatné na štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje PNS, predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba, Ostredná expedícia tlače Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Tlač: Tlačiarenské závody Pravda, závod Bratislava, Žilina a Východoslovenské tlačiarne Košice. Grofická úprava Karol Zemanovič a Jozef Drozd.