Nedeľná Pravda, január-marec 1975 (VIII/1-13)
1975-01-03 / No. 1
RÖK 1975 — MEDZINÁRODNÝ ROK ŽENY Rovnosť, rozvoj, rater Písoť o československej žene znamená konštatovať nemálo významných úspechov rozvoja socialistickej spoločnosti, ktorá veľmi presvedčivé dôkazy svojich prednosti dokazuje práve - u žien. Nebyť socialistického spoločenského poriadku a socialistických zákonov, nebola by naša žena dosiahla ten stupeň, no akom je. Má vzdelanie, má prácu, má úctu spoločnosti, má jei všestrannú morálnu aj materiálnu podporu. Koniec koncov, netreba 0 tom ani zoširoka hovoriť: cítime to každá na sebe, cftime to v každej našej rodine. A predsa Československo vstupuje do medzinárodného roku Ženy, tohto jedinečného svetového podujatia, ktorého vyzývateľom na podnet Medzinárodnej demokratickej federácie žien je Valné zhromaždenie OSN, s mimoriadnou iniciatívou a spoluúčasťou. Vedie nás k tomu úprimná solidarita so ženami tých svetoidielov a krajín, ktoré sú na začiatku boja zo svoju rovnoprávnosť, na začiatku svojho ľudského a občianskeho sebauvedomenia a začínajú sa dôsledne domáhať toho najprirodzenejšieho, ľudského aj ja som človek Na mnohých medzinárodných stretnutiach žien, z rôznych rozborov svetových organizácií, ako sú odbory, Červený kríž. 1 MĎFŽ sa do verejnosti dostávali fakty o neutešenom živote žien y mnohých nielen zaostalých západných štátoch, ale oj v štátoch. ktoré sa pýšia svojou ekonomickou vyspelosťou a „demokraciou'. Väčšina negramotných na tomto svete sú - ženy: procovne vykorisťovaní, nespravodlivo odmeňovaní, z práve vyhadzovaní sú opäť zväčša - ženy Aj súčasná kríza na západe dolieha hlavne na ženské plecia: rozpočty rodín klesajú, ceny potravín idú hore, ale dieťa so najprv matky pýta: Čo mi dáč jesť? Bieda, podceňovanie, využívanie žien v krajinách nám vzdialených aj ketf sa nás priamo nedotýka, je aj otázkou nášho svedomia. Proti západným vládam, proti ich ekonomickej politike, diskriminačným zvykom najodvážnejšie na svetových fórach vystupujú práve delegátky z krajín socialistického spoločenstva Majú proti ním argument najpresvedčivejší - svoj vlastný život. Pozrite sa, čo dokáže skutočná demokracia, čo dokáže ľudová vláda, čo dokážu marxistické ideyl Rok 1975 bude rokom vážnych medzinárodných podujatí za rovnosť, rozvoj, mier, teda atribúty, ktoré sú rozhodujúce pre život každej ženy. Od skončenio druhej svetovej vojny narástli kontrasty v postavení ženy v dnešnom modernom svete, vyostruje so konflikt medzi zamestnanými ženami o zamestnávateľmi Tento fconflikt už ďalej nemôžu riešiť ani jednotlivci, ani charita, ani ľubovôľa podnikov Musia ho riešiť vlády, zákony. A dôsledne Ženy v Taliansku sú z krajín EHS najhoršie platené, vykonávajú najnepríjemnejšie práce, majú malé šance získať vzdelanie a noviac - nedostávajú pomoc ani od svojich manželov v domácnosti, veď až 49 percent mužov nepomáha svojim zamestnaným ženám v starostlivosti o rodinu. Ženy v NSR majú o tretinu nižšie platy ako muži. v Anglicku len 10 percent zamestnaných žien má taký plat ako Ich rovnako postavení a vzdelaní kolegovia. Vzrastá počet štrajkujúcich žien v Japonsku, Belgicku, Fínsku, Škótsku . . . Veď v mnohých krajinách ženu vyhodia zo zamestnania len za to, že sa vydá, alebo že sa stane matkou, ba dokonca aj za to, že už má tridsať rokov .. -Rok 1975 má byť akýmsi odrazovým môstikom k definitívnemu 0 serióznemu riešeniu a vyriešeniu problémov žien, nástupom ku skutočnej rovnoprávnosti. » A čím bude pre nás, pre ženy socialistických krajín? Okrem prehĺbenia, utuženia medzinárodnej spolupráce, výmeny názorov, skúseností medzi ženskými organizáciami, zvýši pozornosť aj domácim problémom. Iste, nie všetko sa nám zatiaľ, zo tých necelých tridsať rokov, čo prešli od oslobodenia, podarilo dostať na takú úroveň, na akú by sme chceli, aké máme plány. Preto sa sústredíme napríklad na skvalitňovanie pracovného prostredia v závodoch, zvlášť na tie, v ktorých pracujú ženy. Mnohé fabriky, ktoré sme zdedili, sú zastarané, mnohé dožívajú a hoci už vedľa pich rastú nové výrobné haly, musí sa ešte robiť aspoň dočasne aj v starých. Všetko naraz nevyriešime. Často však dobrou vôľou, Záujmom a nápadom možno vylepšiť aj mnohé staré. Aj medzi našimi hospodárskymi pracovníkmi sú ešte takí, čo na ženu majú iný meter než na muža, čo šikovne obídu Zákonník práce a dajú Žene nevhodnú, nezdravú prácu, nerobia si ťažkú hlavu z hľadania náhradného, vhodného zadelenia ak je tehotná, alebo nie veľmi ich mrzia jej starosti s ranným odvážaním detí do predškolských zariadení, či kde ich vôbec dať ... Aj u nás dožívajú niektoré nesprávne pohľady. Podstatný rozdiel od postavenia svojich vrstovníčok na Západe máme však v tom, že naše národné, 1 federálna vláda sa problémami zamestnaných žien pravidelne Zaoberajú, prijímajú uznesenia, uzákoňujú nové predpisy, ktoré Vždy sú na prospech žien. Na Slovensku napríklad Ministerstvo poľnohospodárstva o výživy plánuje na rok 1975 vsunúť do svojho plánu výskumných úloh aj riešenie špecifických otázok postavenia poľnohospodärok, S dôrazom na zvyšovanie ich odbornej kvalifikácie, prispôsobovanie technologických zoriadení a pod. Ministerstvo školstva SSR Zameria svoju pozornosť na zvýšenie počtu miest v materských Školách, výstovbu klubov, družín, jedální, aby aj takto mohli organizovať voľný čas čo najväčšieho počtu detí. Ministerstvo práce a sociálnych vecí zase zvýši kontrolu, či na pracoviskách žehy správne zaraďujú do kvalifikačných tried. Ministerstvo priemyslu SSR, ktoré zamestnáva vo svojom rezorte až 54 percent žien, okrem výstavby jaslí, škôlok, sústredí sa a| na vhodnú úpravu procovne| doby pre matky, bytovú pomoc slobodným matkám, pracovné prostredie o zdravotne vhodné zadelenie žien. Rok 1975 bude teda u nás aj príležitosťou ešte Iniciatívnejšie, dôslednejšie a rýchlejšie postupovať vpred v riešení „ženskej* Otázky LÝDIA BRABCOVA Snímka M. BORSKÝ — Dobrá informácia je podstata úspechu. — Koľkokrát ti treba opakovat, že chodit pod rebríkom je nebezpečné. — Prepáčte. Tri banány Blúdil som po uliciach velkoměsta Bombay, zatiaľ čo útroby našel lode skupina chudorľavých chlapov plnila červenkastou železnou rudou. Široké chodníky veľkomesta boli plné ľudskej vravy. Po uliciach premávali rikše, taxíky behalt krížom krážom a vytrubovali na posvätné kravy, čo im stáli v ceste. Na okrajoch chodníkov bez pohnutia vysedávali starí, vychudnutí starci Slnko stálo kolmo na oblohe a prudko pálilo do zelených korún paliem Sadol som si na nízky múrik plota, za ktorým bol budhistický chrám. Pozoroval som predavačov kníh, ako sa predbiehajú vo vykřikovaní titulov a s rovnakým nadšením ponúkajú chodcom náboženskú literatúru aj pornografiu. Vedľa nich akýsi maliar čosi kreslil na dlažbu chodníka farebnými kriedami. Zvědavost premohla moje ubolené nohy; chcel som sa ist zblízka pozriet na maliarov výtvor, no v tom ma zastavil detský plač. Na chodníku neďaleko mňa sedela mladá žena a predávala banány. V lone sa jej mrvil čierny kučeravý chlapček. Načahoval sa za kôpkou bar nánov, ale matka bola prísna. S chladnou tvárou mu zakaždým odtiahla ruku. Nedalo sa na to pozeral. Nahmatal som vo vrecku nohavíc posledné tri rupie a podišiel som k žene. Zohol som sa, odtrhol som z venca jeden banán, hneď som ho do polovice olúpal a podal chlapcovi. Potom som mladej žene vtisol do dlane rupiu. Pozrela sa na mňa veľkými čiernymi očami a nechápala. Potom jej pohľad padol na chlapca, ktorému slnko už stačilo vysušit slzy na lícach a spamätala sa. Rýchlo vstala, zdvihla kôpku banánov a so širokým úsmevom mi ju podáva• la. Zobral som ju, pokrútil hlavou a opatrne postavil pred kučeravého chlapca, ktorý s chutou dojedal banán. žena bola v rozpakoch. Rýchlo som pohladil chlapca, otočil sa a vykročil preč. No neprešiel som ani desať krokov, keď ma žena dobehla a s prosebným výrazom v očiach ml opät núkala celý zväzok banánov. Odmietol som. V tom ma náhle chytila za ruku a tahala smerom k maliarovi, ktorý ešte stále čosi maľoval farebnými kriedami na dlažbu chodníka. Stačil som si letmo všimnút kresbu. Predstavovala zápas kobry s malou lasičkou mungo. Maliar sa obrátil ku mne a lámanou angličtinou povedal: „Pane, na tejto ulici nik z nás neberie almužnu, my si tu zarábame. Je od vás veľmi milé, že ste dali tejto žene peniaze na trojdňové živobytie. No prosím vás, zoberte st za svoj šľachetný čin aspoň pár banánov. Ak to neurobíte, bude sa cítit ako žobráčka a bude ju to veľmi trápit." „Dobre, urobím to," odpovedal som maliarovi pó tomto vysvetlení a vzal som st z venca tri banány. Mladá žena, ktorá celý náš rozhovor sprevádzala horlivým prikyvovaním hlavy, pozrela na mňa vďačne. Potom odbehla k chlapcovi a privinula sí ho k hrudi. P. VAVŘINEC Z OHLASOV IMA ČLÁNKY Spotvoreniny Som stálym čitatelom Nedeľnej Pravdy. Počas roku 1974 ma obzvlášť zaujali príspevky v rubrike Slovenčina naša. K mnohým hodnotným poučným uzáverom by som rád pripojil aj svoj postreh. Ide o to, že my hospodárski pracovníci, ktorí pôsobíme vo výrobe, žiaľ, veľmi často sa stretávame s nesprávnymi pomenovaniami určitých vecí. Tak napríklad, som svedkom skomoleniny „žeriavu* na „jaráb", obdobne „žeriavničky“ na „Jarábnička“, viazač r.a - vazač, tvarohový — syrový, vozík — kárička. jašterka — šteika, zvariť — zavariť, doska — lajsňa, atď. Najzarážajúcejšle Je to, že človek je nepriamo nútený používať tieto spotvoreniny, len aby sa v očiach ľudí nestal takzvaným úradníkom. 0 ďalších následkoch používania takýchto výrazov vo vedomí človeka a uberaní z jeho kultúrnej úrovne ani nehovorím. Alexander N Sárovxký 1 Ne dein á. PRAVDA — vydávo Ostredný výbor KSS. Séfredoktor: Bohul Trávniček, vedúci redoktor Stefon Zúbei. lei 53? 60 Redokclo: 893 39 Bratislavo Štúrove * telefónna ústredňa: 169, 312-52, 323-01. Šéfredaktor 525-03. — Administrácia: Bratlslovo Volgogradská 8. tel 586-07 Inzertná kancelário: Vojenského oábr 13/a. I. posch.. tel. 551-83- Predplatné no Štvrťrok 13 K8t. Neobjednané orlspevky so nevracajú RozSIrufe PNS oredplotné oriffmo kotdá ooSto o doruóovotef- Objednávky do cahronlSIo vybavuje PoStová novinová službo Ostredná expedic‘o tloče Bratlslovo Gottwaldovo nám 48/V« Tlač- Tločiorenské »óvodv Provdo távod Brotlslova, Žilina o Východoslovenské tloSfome KoSIce Grafické údtovo Koro» Zemonovtč e Jozef Drozd