Nedeľná Pravda, apríl-jún 1975 (VIII/14-26)
1975-04-04 / No. 14
Ročník VIII. 4. IV. 1975 Pf Q Cena Kčs 1,— SLOBODA BRATISLAVE fl BONO sir 4 Veľké krásne umenie str.G-7 ČERVENE KARAHATY NESIEM ROBNEJ OBCI str.5 mmamĚĚMmmmiĚĚmmmmmĚĚĚĚMmmmmmaiĚimmmmammmmmmmmmmmmammm Norodil som so no dedine. Pesničky starej matere búvajže mi búvaj, len sa nenodúvaj, čím sa viac nadúvaš, menej sa nabúvaš, lebo veselšiu, milý môj, milý môj, počula som hlas tvoj, keďs’ volal no kone v susedovom dvore . .. som srdcom vnímal pod úpätím staroslávneho Zobora. Teraz ich učím svoje deti v Bratislave. A vari polovica terajších Bratislavčanoví tak ako ja, pochádza z našich slovenských dedín. Poschádzali sme so sem akosi nevedomky, nechtiac, potlačilo nás do Bratislavy novodobá his tória. Pravda, história celého národa, celej našej vlasti. Vtedy pred tridsiatimi rokmi sa história Bratislavy začínala znova. Definitívne sa končila jej stará éra, oko ju v reportáži Rozprávanie o starom Slovensku z roku 1928 videl Iľja Erenburg, keď napísal: „Hlavným mestom Slovenska je Bratis'ava. Nepopieram, je to takmer európske mesto, s divadlom, s nočnými barmi a niekoľkými vysokopolitickými novinami. Ale ak už nie je násilím slovenské, tak voľným nájmom; hlavné mesto najali; naja'i nemeckých fabrikantov, židovských burziánov a maďarských novinárov... Tak sa vytvorilo vidiecke hlovné mesto. Pravdaže, vyskytujú sa tu i Slováci, ale je ich neveľa, správajú sa skromne. Slovenské noviny rýchlo odvážajú z tlačiarne na stanicu, a ak kolportér vojde do slušnejšej reštaurácie, máva nemeckými, alebo maďarskými plátkami. S rovnakým úspechom by sa hlavným mestom Slovenska mohla stať hociktorá medzinárod ná výstava, paluba zaoceánskeho parníka, alebo kaviareň Montparnassu. Exostické je aj okolie Bratislavy . ." Čo bolo, už dávno nie je, lebo pred tridsiatimi rokmi, keď so história Bratislavy začínalo znova, zrútil sa starý svet. Bol to začiatok bolestný. A veď bolestný býva každý zrod. Ako obhorené lebky trčali do jej ulíc americkými bombami vypálené budovy Apolky. (Bombardovali, keď už nebolo treba.) Na vojnou unaveného chodca sa vyškiera'i schodištia bez poschodí, čo naverímboha smerovali do oblohy začmudenej dymom z pušného prachu. No, postupne na jej ruinách a starosvetskom hábe začali rásť konštrukcie z elánu a kovu, mozoľov a tehál, mysle a liatiny. Mocné, vysoké, smelé, presné ako inštruk- Dr. JÄM PODHRADSKÝ cie našej strany. Hoci socializmus, keď sme vrzgotom fúrikov a údermi lopát vyháňali z brlohov starej Bratislavy potkany a biedu bol ešte ďaleko ale pred sa už tok blízko . . . Bo' v nás. Šli sme v našom meste, v naše| navidomoči mladnúcej Bratislave do socialistickej revolúcie. Strhávali sme železné putá deravej a ponižujúcej histórie närodo. Na priečeliach budov zasvietili hviezdičky. Pribúdali fabriky, vysoké školy, aj divadlá. Naozaj, kto chce poznať históriu Bratislavy, nech sa zahľadí napríklad len do histórie jej kultúry. Najmä divadla. „Bratislava je najvýznamnejšie uhorské mesto, tu by bo'o treba skúsiť šťostie,“ lámal si hlavu nad osudom svojej divadelnej spoločnosti Gábor Fekete v prvej polovici devätnásteho storočia . „V tomto meste sa možno razom presláviť, ľahšie by bolo potom na ostatných štáciach . " Pri Petržalskom parku sa zdvihol prach spod kolies vozov pokrytých hrubými p'achtami. Do Bratislavy prichádzala maďarská divadelná spoločnosť Feketeho. Na pravom brehu Dunaja stálo neveľké divadlo. Vymaľovali jeho hľadisko a nad vchod napísali honosné „Národná aréna" No, prešlo odvtedy takmer osemdesiat i>okoy, kým 1. marca 1920 začalo svoju činnosť prvé skutočne s'ovenské profesionálne divadlo - Slovenské národné divadlo. Začínalo Smetanovou Hubičkou. K' jeho polstoročnici (a len nedávno os'ávilo päťdesiatpäť rokov svojho trvania) som v Pravde napísal: „Slovenské národné divadlo — naša škola života i učiteľ histórie, duševný buditeľ i studnica ľudských mravov, naša chvíľa zabudnutia i kolíska nádejí, útočiště pred zhonom tohto sveta i velebná svätyňa pohody, naše lono pokoja i amfiteáter bujných snov, skrýša praktických múdrostí ľudu i rozsievač a oráč na poli nezoranom, miesto,/ čo ladí myseľ na veselé a dumné nóty, i chrám, v ktorom znie osud ľudu, v ňom cítiť nezlomnú silu našich predkov a počuť i hlas rovesníkov . . . Rástlo a dozrievalo v lone národa, hoci sa zrodi'o v Brotislave ešte viac matfarsko-nemeckej, než slovenskej. Keď začínalo, ešte sme nemali oni národnú operu, oni svojho Suchoňa. Pri kolíske mu stáli o ku krstu ho viedli nejeden český spisovateľ, dramatik, hudobník, herec. . A postupne prichádzali naši Prvý bol vori Andrej Bagar . . . Dnes sú to už celé generácie. Majú za sebou vynikajúcu o bohatú tvorbu, ktorá svojimi hodnotami kráľovsky ukojí všetky naše sny o divadle . . ." Tak sme po druhej svetovej vojne prichádzali donášej Bratislavy, ako tí herci do nášho kultúrneho stánku, my mladšie generácie. Dnes už máme za sebou aj bohaté plody vlastnej orby a sejby. A hoci v dnešnej dobe, v dobe kozmických letov ťažko možno o niečom povedať, že mu patrí predpona naj - , o Bratislave možno smelo povedať, že je najmilovonejším mestom svojho národa. Pravdaže, najväčšou hrdosťou nás, občanov Československa, je nám zlatá Praha. Všade, či- v konštrukčných die'ňoch, v chémii, v architektúre^predpona Naj - rýchlo starne a zaniká, no předpono k slovám milý, milovaný sa nosí v srdci. Na ňu parometre času nepôsobia, iba ak v zmysle opačnom, že je nám Bratislava čoraz milšia. sky V polovici minu'ého storočia zbadal- istý francúzcestovateľ v dnešnej Kambodži uprostred džungle prebleskovať hory kamenia Čím viac sa k mm blížil, tým lepšie rozoznával, že sú to zvyšky starých múrov a veží, sochy levov, hodov a bôžikov, Poma'y si uvedomoval, že sú to zvyšky kláštorov, chrámov o budov dávnovekého mesta. Liany sa tiahnu dvormi, stromy rastú uprostred dvorcov a veží. Pri malom chráme, čo leží uprostred rybníka, vyrástol mohutný strom, ktorého korene obkrúcojú drahocenný reliéf a tvoria ohromnú korunu bôžikovi. Obklopené nepreniknuteľným pralesom odpočívajú tu tisícročným spánkom zrúcaniny starovekého mesta Angkora. Nuž, aj takej slávy sa niektoré mestá dočkali. Ich veľkosť zdvíha z ruín smutno-bolestná sláva nad ktorou krákajú kŕdle vrán. Sláva našej Bratislavy (Pokračovanie na 2. strane) NASA MILOVANÁ HEVA - BRATISLAVA ...a' vráťte sa šťastlivo --— .......— ; Mwafc nn W 1H{