Nedeľná Pravda, január-marec 1976 (IX/1-13)
1976-01-02 / No. 1
V laňajšie novembrové zasadnutie naznačilo trendy ďalšieho rozvoja. Keďže ide o dlhodobé lohy, treba každodenne a iniciatívne bojovať za ich realizáciu; to naša strana i sústavne prízvukuje. Výsledkom toho je aj doterajšia bilancia päťročného plánu, vrátane jej posledného roku a na to nadväzujúce úlohy plánu roka 1976 a na šiestu päťročnicu vôbec. Požiadali sme súdruha podpredsedu vlády SSR, predsedu Slovenskej plánovacej komisie Ing. Karola Martinku, aby nám bližšie objasnil niektoré problémy, ktoré súvisia s doterajším a budúcim vývojom. — Azda na úvod našej besedy, súdruh podpredseda vlády, mohli by ste oboznámiť našich čitateľov s tým, ako sa realizovali úlohy rozhodujúceho roku piatej päťročnice v súvislosti s nadväznosťou na tvorbu plánu na rok 1976. - Podľa predbežných výsledkov sú reálne predpoklady dosiahnuť celoročný objem priemyselnej produkcie na Slovensku v hodnote asi 1,5 miliardy Kčs vyššie ako predpokladal štátny plán. Dosiahnutá vyššia produkcia, ktorá je oj výsledkom náročnejšieho prístupu pri vypracovaní hospodárskych plánov v podnikoch, aj prijatých záväzkov na prekračovanie úloh plánu, je predovšetkým výsledkom lepšieho zhodnocovania surovinových a materiálových zdrojov. Dosiahne sa pritom aj prekračovanie plánovanej výroby viacerých dôležitých výrobkov ako televízorov, chladničiek, motorovej a vykurovacej nafty, elektrickej energie, chemických vlákien, bavlnených tkanín a ďolších. Pravda, treba tiež otvorene povedať, že nepredvídané okolnosti (rôzne činitele vonkajšieho i vnútorného charakteru) ovplyvnili plnenie zámerov plánu v stavebníctve, investičnej výstavbe, poľnohospodárstve, zahraničnom obchode. — A aká je súhrnná bilancia za celú predchádzajúcu päťročnicu? - Podrobnú analýzu problémov o nedostatkov iste urobí XV. zjazd KSC a zjazd KSS. Preto v súvislosti so vstupom do šiestej päťročnice uvediem iba niekoľko skutočností o dosiahnutých výsledkoch v piatej päťročnici na Slovensku: • Za celú piatu päťročnicu vytvoríme v porovnaní s plánom viac materiálových zdrojov za vyše 14 miliárd Kčs merané spoločenským produktom. Týmto hospodárstvo na Slovensku v nemalej miere prispeje k urýchleniu rozvoja v celoštátnom meradle. Na báze zdrojov jednotnej československej ekonomiky umožňuje to realizovať väčšie vklady v investičnej výstavbe takmer o 10 miliárd Kčs, splniť a v niektorých smeroch I prekročiť ciele, vytýčené XIV. zjazdom pri zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov Slovenska. • Nqpriek zaostávaniu v plnení úloh v priemysle začiatkom päťročnice, sezónnym výkyvom v poľnohospodárstve, oko i dôsledkom známych problémov v zahraničnom obchode, dosiahli sme vlani vyššiu ekonomickú úroveň ako určila piata päťročnica a tým aj priaznivejšiu východiskovú základňu pre vstup do šiestej päťročnice. — Mohli by ste v tejto súvislosti uviesť niekoľko údajov? - V priemysle najmä zásluhou dôsledného plnenia straníckych uznesení v strojárstve z roku 1973 a plneniu záverov novembrového zasadnutia OV KSC a januárového zasadnutia OV KSS vzrástla výroba za uplynulých päť rokov o 54,8 percenta; spĺňa sa tak zjazdová direktíva pre toto odvetvie a úroveň výroby je o pol miliardy Kčs vyššia ako stanovila päťročnica. V poľnohospodárstve i pri nesplnení plánu na rok 1975 (len no 94 pere.) sa päťročnicou určený rast výroby o vyše 16 pere. dosiahol, pričom trhová produkcia najmä vďaka završujúcej sa socializácii vzrastá až o 43 percent (namiesto plánovaných 25,9 pere.) a jej úroveň roku 1975 prevýšila úlohy päťročnice o poldruha miliardy Kčs. V stavebníctve dosohujeme zvýšenie výroby o 57 percent namiesto plánovaných 45,4 pere. a úroveň roku 1975 je asi o 1,9 miliardy Kčs nad úrovňou päťročnice. Podobne je to aj v doprave a pri výkonoch ostatných organizácií. Celkove sme v spoločenskom produkte vlani dosiahli o päť miliárd Kčs vyššiu úroveň tvorby zdrojov ako rátala päťročnica. Keďže rozvoj materiálovej výroby sprevádza rast efektívnosti, a to najmä lepšie časové využívanie záklodných fondov, ako i vyšší prírastok výroby na korunu základných fondov než v celoštátnom meradle, zvyšujúca sa produkcia na Slovensku sa stáva významným činiteľom nielen celoštátneho rastu výroby, ale najmä aj zvyšovania jej efektívnosti. — Súhrnne: úspešným splnením vytýčených cieľov sa stala piata päťročnica — prvá päťročnica v rámci federatívneho usporiadania našej republiky - jednou z najúspešnejších v doterajšej socialistickej výstavbe aj z hľadiska vytvárania materiálnych predpokladov pre leninské riešenie národnostnej otázky u nás a pre zbližovanie ekonomickej a sociálnej úrovne oboch našich republík. - Áno, stači uviesť, že • roku 1975 dosiohol spoločenský produkt na obyvateľo okolo 84 pere. úrovne ČSR, zatiaľ čo začiatkom päťročnice to bolo 78 percent, • v produktivite práce, meranej spoločenským produktom na pracovníka výrobnej sféry, dosiahli sme vyše 95 pere. úrovne ČSR, zatiaľ čo ra«ku 1970 to bolo iba vyše 90 percent. • v osobnej spotrebe na obyvateľa dosiahli sme 89 pere. úrovne ČSR. V spoločenskej spotrebe na obyvateľa je to vyše 81 pere. úrovne ČSR oproti 76 percentám roku 1970. — Pri tejto príležitosti sa znova žiada zdôrazniť, že ekonomika Slovenskej socialistickej republiky sa môže úspešne rozvíjať len v rámci jednotnej československej ekonomiky. Ako sa budú ale ďalej rozmiestňovať výrobné sily v rámci SSR? - V piatej päťročnici sme urobili významný krok aj pri riešení oblastnej problematiky v rámci SSR, pri odstraňovaní zaostávania niektorých okresov a oblastí. Celkove sa zvýšila ekonomická aktivita obyvateľstva v produktívnom veku za štyri roky piatej päťročnice z 85 na 87,2 percenta, pričom v Západoslovenskom kraji je ekonomická aktivita 84,7 pere., vo Východoslovenskom kraji 86,4 pere., v Stredoslovenskom 88,2 percenta. *— Súhrnná bilancia piatej päťročnice aj so sporne» nutými ťažkosťami je — ako vidieť — priaznivá. Aka sa pozeráte na úlohy, pred ktorými stojíme najmä v roku 1976? - Stručne zhrnuté, pôjde o väčšiu náročnosť úloh nielen v porovnaní s uplynulým obdobím, ale aj v porovnaní s ďalšími rokmi šiestej päťročnice. No aj keby boli tieto podmienky sebazložitejšie, nechce-: me a neriešime náš ďalší rozvoj cestou obmedzovania, či aiko sa to ľudovo vraví uťahovania opaskov. Chceme ich riešiť za aktívnej podpory všetkých občanov a nie iba pod dojmom momentálnych bezprostredných určitých ťažkostí. S prehľadom sa pozeráme na budúce perspektívne potreby našej spoločnosti. Výrazom toho je väčšia orientácia na využívanie intenzívnych faktorov rozvoja, zvýšené zameranie na progresívne prvky rozvoja, širšie zakladanie perspektívnych rozvojových úloh, opierajúcich sa pre. dovšetkým o ďalšie prehĺbenie spolupráce so Soviet, skym zväzom. — Ako sa tieto zámery prejavujú v plánoch no rok 1976? - Predovšetkým sa to prejavuje v štrukturálne) prestavbe výroby, a to tak v mokroštrukturálnych, ako aj mikroštrukturólnych zmenách. Roku 1976 až 80 percent prírastku spoločenského produktu má zabezpečiť priemysel, v rámci ktorého rýchlejšie ako celková dynamika (7,4 pere.) sa bude rozvíjať pre. dovšetkým strojárstvo (10,7 pere.), čierna metalurgia (8 pere.), stavebné hmoty (8,2 pere.) a chemický priemysel (7,7 pere.). Pritom nopr. vo všeofoecnom strojárstve až 46 pere. celkového prírastku bude tvoriť rast výroby rozvojových nosných programov. Ide najmä o hydraulické prvky, strojové systémy poľnohospodárstva, výpočtovú techniku, špičkové textilné stroje, ďalej polovodiče a integrované obvody, valivé ložiská, nákladné autá a ďalšie. V chemickom priemysle rozvojové nosné programy musia zabezpečiť až 70 pere. z celkového přírostku výroby - kde popri doterajších známych rozvojových programoch, ako sú vlákna, celulóza, papier osobitnú váhu nadobudne petrochémia, ktorá má zabezpečiť až polovicu prírastku výroby chemického priemyslu v SSR. — Hovorili ste, súdruh Martinka, o štrukturálnej prestavbe. Dotkne sa zrejme aj investičnej výstavby, O ktoré konkrétne akcie ide? - Zakladajú sa ďalšie rozvojové zámery, ako napŕ, začatie výroby v lisovni v automobilových závodoch v Bratislave, ďalšia etapa výstavby vo výrobe pre. vodoviek v Považskej Bystrici, výstavba výroby oceľových kordov v Hlohovci, kapacity na oceľovo-ľanové dopravné pásy v Púchove, výstavba ťaháme rúr v Podbrezovej, výroba železničných boxov v Trebišove popri ďalších etapách výstavby výrobní vlákien v Humennom, Senici, vo Svite, ako aj v drevárskom priemysle. pri Štrukturálna prestavba sa prejaví vo vyššej miere zhodnocovaní domácich a dovážaných surovín, pri zvyšovaní úžitkových vlostností výrobkov. — Pred každou vážnou úlohou, a takou je iste a| plán na rok 1976, si pochopiteľne, treba, súdruh podpredseda vlády, dať takúto otázku: dké máme sily a zdroje k dispozícii pre ich realizáciu, čo je pre splnenie rozhodujúce, teda na čo upriamiť a koncetrovať sily a aké voliť cesty realizácie. — Pochopiteľne, takéto otázky sme si položili oj my na Slovenskej plánovacej komisii. A to nerobíme len my, ole všetci, celá naša spoločnosť a najmä komunistická strana. Pri posudzovaní úloh na budúci rok nás nesmú pomýliť niektoré údaje, nopr. pokiaľ ide o objem výkonov, resp. určenú dynamiku rozvoja. • Nesmieme napr. nedoceniť náročnosť zvýšenia výroby v priemysle, keď tempo je iba 7,5 pere., pričom ZA KLADNA, Z KTOREJ VYCHÁDZAME ZAMYSLENIE NAD ZAITRAJSKOM Rozhovor s podpredsedom vlády SSR a predsedom Slovenskej plánovacej komisie súdruhom Ing. Karolom Martinkom Stojíme na prahu šiestej päťročnice. Ako dobrí hospodári sa všetci zamýšľame nad cestou, ktorú sme prešli, bilancujeme a zhodnocujeme čo sme urobili dobre a v čom chybili. V žiadnej z doterajších päťročníc sa strana, celá spoločnosť, tak intenzívne nezaoberala vývojom ekonomiky, cfco práve v uplynulej piatej. Strana na mnohých svojich zasadnutiach analyzovala jej vývoj, usmerňovala ho pozitívnym smerom. .— vydáva Ostredný výbor KSS. šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Stefan Záber. tel. 537-60. Redakc a: 893 39 Bratislava 1., Štúrova 4, telefónna ústredná- 169, 312-52, 323-01, Šéfredaktor: 525-03. — Administrácia: Bratislava, Volgogradská 8, tel. 586-07. Inzertná kancelária: Vajanského nábrežie 13/a. II. posch., tel. 551-83. Predplatné na Štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje PNS, predplatné prijíma každá poita a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Počtová novinová služba.. Ústredná expedícia tlače Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Vytlačili: Pravda, tlačový kombinát KSS, Tlačiarenské závody Pravda, Štúrova 4. Bratislava, Žilina o Východoslovenské tlačiarne Košice. Grafická úprava Karol Zemanovlč o Jozef Drozd.