Nedeľná Pravda, január-marec 1977 (X/1-12)
1977-01-07 / No. 1
Z OHLASOV NA ČLÁNKY Rezervoár zdravia Asi pred tromi rokmi som kdesi čítala slová týkajúce sa pobytu vo Vysokých Tatrách, ktoré zneli takto: Duša ti zaplesá, ked sa ocitneš v lone tatranských velikánov a tlkot tvojho srdca vedno splynie s rytmom času. Zišli mi na myseľ pri čítaní článku Rezervoár zdravia v 51. čísle Nedeľnej Pravdy. Aktuálnosť tohto článku — podľa mňa Tatranky — nespočíva jedine v tom, že bol uverejnený práve v predvianočnom období, keel tisíce stromčekov zaplatí daň vianočnej tradícii, ale i preto, že v decembrových dňoch zvyčajne už býva hotová aj štatistika celoročnej návštevnosti Vysokých Tatier. Povráva sa, že to bude okolo štyroch miliónov návštevníkov. Tento vysoký počet je svojím spôsobom alarmujúci a azda sa aj dá regulovať. Veľmi výstižné sú riadky v článku hovoriace práve o našich Vysokých Tatrách a bolo by žiadúce si ich podrobnejšie všimnúť a hlboko sa nad nimi zamyslieť. Hovorí sa v nich o úbytku niektorých druhov živočíchov, o odpadkoch, ktoré ľudia vedia zaniesť až na najvyšší vrchol, o znečistenej a preteplenej vode tatranských bystrín, ale i o tom, že v oblasti Nového Smokovca je ovzdušie v lete rovnako znečistené ako na najfrekventovanejších pražských uliciach. To sú všetko pravdivé fakty, ktoré možno doplniť údajmi o vysokej hlučnosti. Tatranci dlho nezabudnú na tragédiu kamzíkov spred roka, ktoré uhynuli pre hulákajúcich „silvestrovčanov“. A predsa, akoby to všetko, čo sa tu v posledných rokoch postavilo a urobilo pre liečebné, športové a rekreačné účely bolo všetko málo a nová koncepcia rozvoja v našich Tatrách počíta so zvýšením dalších ubytovacích zariadení a lôžok. Myslím, že tí, ktorí rozhodujú o dalšej zastavanosti Vysokých Tatier by si mali dobre uvážiť aj slová prof. Ing. Miroslava Stolinu, CSc., ktorý okrem iného v spomínanom článku hovorí: Riešenie rekreácie v lesnom hospodárstve je osobitne významné najmä na Slovensku, kde je dostatok vhodných objektov, dosial však málo využívaných, zatiaľ čo niektoré oblasti sú často preplnené ako napr. Vysoké Tatry, preto o rekreačnom pobyte v nich možno hovoriť iba s určitými výhradami. Treba teda i na toto pamätať, aby naše Tatry ostali i nadalej rezervoárom zdravia. Mária Sedlářové, Nový Smokovec Ako poslucháča 4. ročníka Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene veľmi ma zaujal rozhovor s prof. Ing. Stolinom, CSc., vedúcim Katedry krajinárstva a ochrany lesov na spomenutej škole. Predovšetkým dakujem za všetky doterajšie články zamerané na ochranu a zveľaďovanie prírody, ktorá nielenže poskytuje základné suroviny, dáva vhodné podmienky a prostriedky pre hospodársku činnosť a život človeka, ale svojimi krásami, rozmanitosťou, jemnosťou i mohutnosťou dotvára duševný svet a osobnosť človeka. Túto bohatú paletu prírodných krás v nemalej miere rozmnožujú lesy, ktoré sú jedným z najväčších bohatstiev našej vlasti. Preto v záujme človeka treba lesy chrániť, sústavne sa o ne starať, pestovať ich a hľadať nové spôsoby, ako zlepšovať ich vlastnosti, rozmnožovať ich bohatstvo a využiť ho v prospech človeka a spoločnosti. Ochrana prírody je u nás uzákonená a opiera sa o vedecký výskum, ale bez pomoci milovníkov a ochrancov prírody nie je možné ju realizovať. Za príkladom dobrého vzťahu človeka k prírode možno zájsť napr. do Fínska, kde sú mestá, dediny a osady, akoby obalené zeleným vencom smrekov, briez či borovíc. Aj my sa musíme usilovať o to, aby každý náš občan mal k prírode čo najlepší vzťah a aby ju ochraňoval i zveľaďoval. Š. Stanislav, Banská Bystrica Aj lásky bývajú všelijaké „Nie všade na svete je tak, ako u nás“ napísal autor článku v 50. čísle Nedeľnej Pravdy. O pravdivosti týchto slov som sa veľa ráz presvedčila, Precestovala som so svojou rodinou už celú Európu. Ved treba poznávať svet i ľudí. Z každej krajiny sme si odniesli pekné dojmy a zážitky. Žiaľ, v mnohých mestách, ked sme chodili po uliciach a pozorovali ľudi a ich život, zhromaždovali sa v nás i otrasné dojmy. Na perifériách videli sme „obydlia“ zbité z dosák, ktoré chránili rodinu iba pred dažďom. Otrasné bolo vidieť, ako dieťa vyberá zo smetí, alebo zdvíha zo zeme kus zaprášeného suchého chleba. Ked sa pri rodinných oslavách stretnú starší ľudia s mladými, nielen že sa tu hodne poje, čo-to i popije, ale aj veľa porozpráva. Starší načrú do svojich spomienok a mladým sa nechce veriť, že aj u nás bola voľakedy veľká bieda. Nevedia pochopiť niekdajšiu nezamestnanosť, nechápu, že boli časy, a ani nie tak dávno, ked deti z jednej rodiny len striedavo mohli chodiť do školy, lebo pre všetky bol len jediný pár topánok, ked niekde až tri rodiny bývali v jednej izbe a na posteli spali traja-štyria. Nevedia, čo je tvrdá práca, čo je to stráviť celý deň s kúskom suchého chleba alebo i bez neho. No možno neveriť slovám uloženým do kníh, novín, štatistik, slovám, ktoré majú ešte žijúcich svedkov a ktoré sú obžalobou tých, ktorí ujarmovali a zbedačovali ľud? Ešte na samom prahu 20. storočia chudobu a biedu Kysúc opísal lekár dr. Ivan Hálek: „Zhluky drevených chalúp s okienkami, ktoré by si prikryl kysuckým širákom, dvory s bezodným blatom a hnojiskom, ktorého zápach miernila vädnúca čečina, ktorú používali ako stelivo miesto slamy. Chaty tu a tam ešte dymné, bez pece a komína, len jednoduché ohnisko prostred izby ... Skutočne, iba konfrontáciou nedávnej minulosti s dneškom možno si najlepšie uvedomiť ten obrovský prelom, ktorý vytvoril pracujúci ľud. G. Šimeková, Banská Bystrica V SOBÁŠNEJ SIENI — A ty sa vlastne ako voláš? VYKROČME DÔSLEDNE V ýsledky, ktoré sme vlani dosiahli v rozvoji našej socialistickej spoločnosti svedčia, že základné úlohy sme aj napriek sťaženým podmienkam zabezpečili úspešne. Pozitívnou črtou v oblasti tvorby hmotných zdrojov je, že sa nám v podstate podarilo udržať Týchlu dynamiku rastu z rokov piatej päťročnice. Rozhodujúci podiel na úspešnej tvorbe hmotných zdrojov má priemysel, ktorý sa podieľa viac ako 70 pere. na prírastku spoločenského produktu. Zvýšenie objemu priemyselnej výroby oproti predchádzajúcemu roku, predstavuje hodnotu celej priemyselnej výroby z roku 1950! Priemysel súčasne rozhoduje o štrukturálnych zmenách v národnom hospodárstve, ktoré smerujú k lepšiemu uspokojovaniu potrieb v oblasti investičnej výstavby, vnútorného ako aj zahraničného trhu. Významný podiel na dynamickom rozvoji priemyslu v roku 1976 malo strojárstvo, ktorého objem výroby vzrástol takmer o 11 pere. a jeho podiel na prírastku priemyselnej výroby prevýšil jednu tretinu. Z výrobkov realizovaných v rámci rozvojových programov sa výraznejšie zvýšila výroba výpočtovej techniky, cestných a stavebných strojov, nákladných automobilov, obrábacích strojov, špičkových textilných strojov, strojov pre poľnohospodárstvo, hydraulických prvkov a agregátov tvarovacích strojov, ale aj mnohých spotrebných predmetov priemyselného charakteru. Rýchlejšie ako v priemere rástla výroba aj v chemickom priemysle. Bola to najmä výroba dusíkatých a draselných hnojív, plastických látok, plášťov pre nákladné automobily a autobusy, chemických vlákien, buničiny, papiera a dalších, ktoré urýchľu jú rast chemickej výroby. Zámery plánu sa nepodarilo úplne splniť v potravinárskom priemysle, a to vplyvom nižšej úrody niektorých poľnohospodárskych produktov, najmä cukrovej repy pre nepriaznivé klimatické podmienky. Z odvetví spotrebného priemyslu dosiahli najväčšie prírastky v priemysle odevnom, skla, keramiky a porcelánu a v drevospracujúcom priemysle. Prírastky výroby vo všetkých priemyselných odvetviach sa v prevažnej časti dosiahli rastom produktivity práce a len v menšej miere zvýšením počtu pracovníkov. • PLNIŤ PLÁN ROVNOMERNE Prístup k realizácii plánu v priebehu roka nebol však vo všetkých podnikoch rovnaký. V podnikoch, a treba povedať, že to bola prevažná väčšina, kde vedeli zabezpečiť rovnomerné plnenie plánu od začiatku roka, prípadne si vytvárali mierny predstih v plnení ročných úloh už v prvých mesiacoch, nemali koncom roku väčšie problémy a mohli straníckym a vládnym predstaviteľom oznámiť predčasné splnenie ročných úloh. V iných podnikoch zabezpečovali splnenie ročných úloh neskoro a preto sa to neobišlo bez šturmovčiny, nervozity a to aj s prípadným negatívnym dopadom na kvalitu výroby. Podnikov, ktoré nesplnili úlohy ročného plánu, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin, bolo pomerne málo. Pritom problémov pri zabezpečovaní výrobných úloh bolo vo všetkých priemyselných podnikoch dosť: obmedzovanie energie, nedostatok potrebných surovín, neskoré uvádzanie nových výrobných kapacít do prevádzky, zábehové ťažkosti, poruchy výrobných zariadení, realizácia štrukturálnych zmien v priebehu výroby, problémy s odbytom niektorých výrobkov a podobne. Časť týchto problémov mala z hľadiska podnikov objektívny charakter, avšak intenzita ich vplyvu na vý- Snímka P. MELU5 Nedeľná PRAVDA — vydávo Ústredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Stefan Zúber. tel 537-60 Redakcia: 893 39 Bratislava Štúrovo 4. telefónno ústredňo. 169. 312-52, 323-01. šéfredaktor 525-03 — Administrácia: Bratislava. Volgogradská 8. tel.. 586-07 Inzertná kancelário. Vojenského nábrežie 15. I» posch re» 551 83. Predplatné na štvrťrok 13 KČs. Neobjednané príspevky sa nevrocajú. Rozširuje PNS. predplatné prijíma každá pošto o doručovatel. Objednávky do zahraničio vybavuje Poštová novinová služba. Ústredná expedíció a dovoz tlače. Bratislava. Gottwaldovo nám. 48/VII. Vytlačili: Pravda, tločový kombinát KSS. Tlačiarenské závody Pravda. Štúrova 4, Bratislava. Zilino o Východoslovenské tlačiarne Košice. Grafická úprava Karol Zemanovič a Jozef Drozd Reg číslo SOTÍ 5/1. index, číslo 48087 SKÚŠOBNÁ TLAČ