Nedeľná Pravda, júl-september 1980 (XIII/27-39)
1980-07-04 / No. 27
ROČNÍK XIII. 4. JÚLA 1980 Kčs 1, Opäť nadišiel čas, keď sa najfrekventovanejšou vetou pri stretnutí známych stáva otázka - kde budeš dovolenkovať? Odpovede sú pochopiteľne rôzne, veď koľko ľudí, toľko predstáv, plánov na dni voľna, ktoré sa už dávno stali životnou samozrejmosťou i nevyhnutnosťou. I keď dovolenku čerpáme prakticky po celý rok, je nepísaným zákonom, že sa hlavné obdobie začína školskými prázdninami. Júl a august sú mesiace, keď je najväčší nápor na hraničných prechodoch, keď sa státisíce, ba milióny ľudí vydávajú za oddychom, poznaním a rekreáciou. Náhlime sa k moru, do susedných štátov i ďalekých exotických krajín do Tatier a na Oravu, na Zemplínsku šíravu, k starej mame na dedinu, prípadne iba niekoľko kilometrov od bydliska do tichého lona panenskej prírody. Každý podľa svojich možností a životnej zameranosti. Dovolenka má mnoho podôb. Určiť, ktorá je najsprávnejšia, naordinovať akýsi recept zaručujúci maximálny oddych, akumuláciu nových síl, je nemožné. Jedným z kritérií by však mala byť zmena prostredia. Iba ak opustíme svoje bydlisko, „vypneme" zaužívaný kolobeh, zabudneme na každodenné starosti, mrzutosti, môžeme si aj po psychickej stránke odpočinúť. Neznámy kraj, nové tváre znamenajú zvyčajne osviežujúci oddych pre nervovú sústavu. Človek atómovej éry sa čoraz viac a nástojčivejšie potrebuje regenerovať z tzv. civilizačných neduhov. A túto možnosť poskytuje predovšetkým dovolenkové obdobie - čas vlády slnka, vody, sviežeho vzduchu. Nie je preto jedno, kde a ako trávime vzácne dni oddychu. Niekto ich napríklad využíva na robotu, ku ktorej sa nedostal celý rok. Dva-tri týždne tvrdo pracuje a keď potom nastupuje do zamestnania, je taký ukonaný, že by potreboval prinajmenšom ďalší týždeň na oddych. Samozrejme, aj tu treba rozlišovať. Nemôžeme predsa porovnať dovolenkovú prácu murára, ktorý chodí na fušky, s prácou človeka, ktorý cez dovolenku robí niečo celkom iné ako v bežnom kolobehu života. Napríklad zveľaďuje si chalupu, zaúča sa do tajov záhradkárstva a pod. V takomto prípade, najmä ak ide o duševne pracujúceho, je to lekármi odporúčaný aktívny odpočinok, ktorý prináša prinajmenšom toľko radosti, zdravia, sily i úžitku ako pobyt pri mori či v horách. ČAS VLÁDY Iv Kb N VILIAM ORDÓDY Staršia generácia si zaiste dobre pamätá časy, keď tajomstvá cudzích krajín, ich prírodné krásy, kultúrne pamiatky, zvyky obyvateľov boli dostupné iba vyvolenej vrstve. Dnes cudzinecký ruch nadobúda masové rozmery. Tisíckilometrovú púť za morom, historickými pamiatkami absolvujú ročne milióny našich občanov. Medzi nimi aj tí, ktorí sa predtým sotva dostali za humná rodnej dediny. Na letisku, na staniciach neraz vidieť ženy v širokých sukniach a naškrobených čepcoch, ktoré sa chystajú na zahraničnú rekreáciu, hoc aj - čo bolo v minulosti nepredstaviteľné - v čase žatvy. Áno, dovolenka v zahraničí sa už dávno nepokladá za niečo mimoriadne, nie je otázkou prestíže. Je znakom našej životnej úrovne, neodmysliteľne patrí k socialistickému štýlu života. A preto „presun novodobých nomádov" na morské pobrežie do Bulharska, PĽR, Sovietskeho zväzu, Rumunska, NDR, Juhoslávie i ďalších štátov, berieme ako samozrejmosť. Žiaľ, nájdu sa medzi nami aj takí, ktorí sú ešte poplatní snobizmu, majú malomeštiacke maniére. Zahraničný zájazd si vyberajú s cieľom pretromfnúť známych, neraz si ho mýlia s obchodnou cestou, namiesto poznávania kultúrnych pamiatok - kšeftujú. Ich prvoradou snahou je získaťneraz aj nelegálnou cestou - tovar, ktorý im doma budú všetci závidieť. Títo ľudia zvyčajne pohŕdajú krásami svojej vlasti, ktoré väčšina z nich ani dobre nepozná. To naj, naj, so zlatou visačkou je pre nich iba to, čo je za hranicami. Sú vlastne poľutovaniahodní. Dovolenka to pochopiteľne nie je iba more a poznávanie cudzích krajín. Pre ideálny oddych máme aj doma jedinečné podmienky, o ktorých by hádam najviac vedeli rozprávať práve zahraniční návštevníci, ktorí navštevujú Československo rok čo rok. Naša vlasť je krajina nevšedných krás, právom ju nazývajú záhradou Európy. Máme majestátne hory, nekonečné lesy, malebné údolia, rieky a jazerá, vodopády, svetoznáme jaskyne, bohaté termálne pramene, lákavé pláže, priehrady, ktoré ponúkajú tisíce príležitostí zotaviť sa a načerpať nové sily. S pribúdajúcimi lúčmi slnka sa stále viac zapĺňajú aj chodníčky v našich lesoch. Bezcieľne sa túlať, plniť si pľúca kyslíkom a vôňou ihličia, nasať do seba ticho, ktoré je pre mestského človeka také vzácne, zbierať samorasty, pozorovať obdivuhodnú ríšu zvierat - je cieľom jedného. Iného zas priťahuje náročná túra po horských hrebeňoch bohatá na upokojujúcu zeleň a svieži vzduch, alebo pochod cez zákutia mŕtvych ramien Dunaja. Plavba na plti, či na kanoe po Váhu a Hrone tiež núka nevšedné zážitky. Vodná, pešia či motoristická turistika, odborárska rekreácia, zahraničný zájazd. Každý si môže vybrať podľa chuti. K lákavým obrazom letnej dovolenky - najmä pre mladú generáciu - patrí i najskromnejšie, ale veľmi populárne obydlie - stan s táborákom a gitarou. Mohli by smespomenúťešte aj početnú rodinu chatárov. Jednotlivcov i skupiny, ktoré sa skoro ráno uberajú zarosenou trávou za hubami, k brehom jazier na ryby, alebo s košíkom na ruke za lesnými plodmi. Vlastnoručne nazbierané a zavarené brusnice, maliny, čučoriedky chutia sto ráz viac ako kúpené. Dovolenka má toľko podôb, koľko je ľudí. V týchto dňoch z nás odchádzajú mnohí na ňu s predstavou dvoch-troch príjemných týždňov. Niekto sa teší na opaľovanie a kúpanie, iný na zahraničný zájazd, ďalší, že sa dostane ku knihám, na ktoré doteraz nemal čas, niekto sa chce venovať ušľachtilým záľubám. Ako sa nám vzácny čas oddychu podarí využiť, záleží predovšetkým od nás. Treba zdôrazniť, že nie forma, ale obsah je rozhodujúci. Z časti od neho bude záležať náš podovolenkový elán, výkon na pracovisku.