Nedeľná Pravda, október-december 1980 (XIII/40-53)
1980-10-03 / No. 40
ROČNÍK XIII. 3. OKTÓBRA 1980 KČS 1, ZADNÉ VRÁTKA Epizóda, ktorou sa vrátime o dve storočia do minulosti, nie je vymyslená, ale podľa vieryhodných prameňov skutočná. Istý úradník na dôchodku sa obrátil na cisára Jozefa II. so žiadosťou o podporu. Napísal, že celý svoj život venoval verným službám jeho veličenstva, penzia je však príliš malá, žije v hroznej biede. Cisár sa zamyslel a napísal na žiadosť doslova: „VqI bol celý život uviazaný k válovuprečo nežral?“ Ktovie, či to tento osvietenský panovník mienil ako trpké konštatovanie upadajúcich mravov, či ako posmeľovanie svojich úradníkov, aby sa čipernejšie chopili príležitostí obohatiť sa,kým sú na svojich miestach .. Jedno je isté: dnes je statočných, skromných, nenápadných pracovníkov v najrozličnejších funkciách, z ktorých si nikdy, aj keby mohli, neurobia zlatú baňu, čo sa nezabezpečujú na starobu inými istotami než dáva naša spoločnosť podľa zásluh, mnoho, veľká väčšina. Ale dosť je aj tých, čo sa riadia spomenutým cisárovým výrokom, modernizovaným na heslo „urvi čo môžeš“ a nevynechávajú nijakú príležitosť získať zo svojho postavenia rôzne, predovšetkým hmotné výhody. Svoj „post“ pokladajú tiež za válov, z ktorého sa treba napchávať, koľko sa len dá. Títo jednotlivci už dávno rozlúštili rébus: ako mať a ne- VOJTECH VESELÝ kradnúť. Zachovať si dobrú povesť a tvár. Veci, hodnoty, peniaze, dobré služby a protislužby predsa možno spôsobne, hladko a nenápadne, bezbolestne aj - dostať. Áno, ide o úplatkárstvo a korupciu. Je to nadmieru zaujímavý jav. Podľa štatistických údajov sa takmer nevyskytuje, čo je aj pochopiteľné, veď sa dá zo všetkých druhov prečinov najťažšie dokumentovať. Chýba už prvá „stopa“, čiže seriózny podnet k šetreniu. Napríklad v minulom roku nepodali štátne a hospodárske orgány a organizácie ani jeden podnet na vyhľadávanie trestnej činnosti úplatkárstva. Občania podali podnety v troch prípadoch. Všetky ostatné prípady sa stíhali z iniciatívy Verejnej bezpečnosti. Iný obraz ukazuje jeden minuloročný výskum verejnej mienky. Na otázku „Stalo sa vám, že ste za prednostné vybavenie svojej záležitosti dali finančnú alebo inú odmenu?“ - odpovedalo okolo 90 respondentov. Z nich často dávali lekárovi sedemnásti a zriedka dvadsiati ôsmi, nedávali nikdy 45. V obchode a službách dáva úplatok z 93 zákazníkov často 15, niekedy 26 a vôbec nie 52, v úradoch • Telom i duchom lepší - takí by podľa našich predstáv mali byť športovci. Taká bola ešte pred pár rokmi ai naša výborná skokanka do výšky, zaslúžilá majsterka športu Mária Mračnová - na snímke Pavla Meluša (k redakčnej besede o športovej morálke na str. 4-5). ◄-------------------------------------------------------------------------často 7, zriedka 19 a vôbec nie 66 občanov, v školstve často štyria a zriedka ôsmi z 92 opýtaných. Všimnime si však „anatómiu“ úplatkárstva bližšie. Za čo a asi koľko sa dáva? V zdravotníctve je to najčastejšie chirurgický zákrok, predpísanie zahraničného lieku, uznanie pracovnej neschopnosti a návrh na zaujímavú kúpeľnú liečbu. Za chirurgický zákrok dal pacient v jednom zdokumentovanom prípade z Komárna lekárovi tisíc korún. V školstve je predmetom záujmu úplatkárov predovšetkým prijatie na vysokú školu. A koľko? V jednom prešetrenom prípade zo Zvolena to bolo len za prísľub vybavenia záležitosti 12 700 korún. Na národných výboroch ide prevažne o nehnuteľnosti - pridelenie bytu, stavebného pozemku, záhradky, o stavebné povolenie, ale neraz aj o iné povolenia, napríklad koncesie na výrobu a predaj zmrzliny. A dáva sa väčšinou vopred. Predstavu o tom, koľko peňazí je v takýchto obálkach, si môžeme utvoriť podľa prípadu jednej zdravotnej sestry v Košiciach, ktorá za vybavenie bytovej záležitosti dala úplatok 6 tisíc korún. V rezorte obchodu idú úplatky akousi špirálou: zákazník dáva predavačom za úzkoprofilový tovar, vedúci predajní zase kontrolórom, aby zatutlali zistené nedostatky a „vyššie", totiž pracovníkom veľkoobchodu za fondy a výhodnejší rozvoz, tí zase idú s obálkami ďalej, až k výrobcom. Vedúca jednej predajne v Senci sa pokúšala zahladiť pomocou úplatku v hodnote 4 tisíc korún, ponúknutého revíznemu pracovníkovi, štyridsaťtisícove manko. Ale nie sú výnimočné ani prípady uprednostňovania opráv motorových vozidiel v autoservisoch, kde čarovná obalka obmäkčuje ľady a súčiastka, ktorá sa „už pol roka nikde nedá zohnať”, sa zrazu nájde v bežnom množstve vo vlastnom sklade... V Dunajskej Strede takto získal zodpovedný pracovník autoservisu z ôsmich prípadov 9 tisíc korún. Hovoríme o týchto javoch, rozhorčujeme sa, odsudzujeme ich. To je dobre. Ale málo. Nestačí len slovne uznávať, že také nesocialistické javy ako je protekcia, úplatkárstvo a korupcia nepatria do nášho života, treba ich z našich vzťahov aj fakticky vylúčiť. A nemyslím si, že by ťažisko tohto zápasu malo spočívať na orgánoch činných v trestných záležitostiach. Chyby a poklesky mnohých nemôžu naprávať nemnohí. Účinnejšia by bola spoločenská atmosféra, v ktorej sa získavanie neoprávnených a nečestných výhod nepokladá za šikovnosť, ale za nehoráznu bezočivosť a dehonestáciu kolektívu, vlastných kolegov, spolupracovníkov, súdruhov. Na to však treba jednotlivé prípady nie ututlávať, ale verejne, v kruhu kolektívu prerokovať, dať ľudom možnosť, aby vyjadrili svoje stanoviská, aby tieto javy konkrétne a na mieste odsúdili. Vybavovanie záležitostí občanov, či je to žiadosť o byt, či oprava motorového vozidla, má u nás svoj zaužívaný, demokratický, takpovediac verejne kontrolovateľný spôsob. Nech sa teda dôsledne dodržiava. Tam, kde sa okolo niektorých záležitostí koná ako s nejakým štátnym tajomstvom, je vždy viac možností pre nekalosti ako tam, kde sa rozhodnutia nezahaľujú do rúcha úradného či obchodného tajomstva. Náš občan vie pochopiť, že v mnohých otázkach treba stanoviť poradie, napríklad v prideľovaní bytov, v rozdeľovaní tovarových fondov, palív, telefónnych koncesií, lebo naraz všetkých záujemcov nie je možné uspokojiť. Oprávnene si však nárokuje, aby v tom bol poriadok a zákonnosť. Aby sa k výhodám nikto nedostával nejakými zadnými vrátkami za mastný úplatok. Bolo by prospešné zamyslieť sa nad tým, koľko ľudí sa usiluje posúriť vybavenie svojej záležitosti pomocou menšej či väčšej „pozornosti" alebo „protislužby“ len preto, že sa obáva prieťahov a nevšímavosti. Áno, byrokracia je hotovou liahňou úplatkárstva. Mala by všade a nekompromisne naraziť na dve prekážky: po prvé na sústavnú a účinnú kontrolu a po druhé, na politickovýchovnú prácu straníckych organizácií v úradoch a inštitúciách. Majú žiadať predovšetkým osobný príklad jednotlivých komunistov. Nezaškodí však trochu tej „dobrej“ byrokracie, totiž striktného dodržiavania vyhlášok, predpisov a noriem, trochu osobnej neoblomnosti v odolávaní nátlaku vplyvných protežantov. Ľudí tohto pevného charakteru je dosť, len by potrebovali viac verejnej podpory a neraz aj ochrany. A ešte niečo do pamäti nás, hádam všetkých. Neponosujme sa na pliagu úplatkárstva a korupcie, ked sami občas podľahneme pokušeniu zadných vrátok a hľadáme, budujeme vplyvné známosti, ktorými sa cez ne dostaneme k svojim túžbam. A keď nám priateľ odmietne poskytnúť protekčnú láskavosť, lebo, ako nám vysvetlí, „takéto veci zásadne odsudzuje", neoznačujme ho za falošného spasiteľa mravov, ale zamyslime sa, či náhodou predsa len nemá pravdu. Odsudzujme, pranierujme, postihujme úplatkárstvo. Ale pritom nezabudnime aj sami vzdať sa lákavej myšlienky zdvihnúť telefón, či podstrčiť obálku... ■ Besedujeme o športovej morálke str. 4-5 ■ Rovnováha rozumu a citu str. 7 ■ Súčasnosť a trendy rastlinolekárstva str. 1 o