Nedeľná Pravda, apríl-jún 1981 (XIV/13-25)
1981-04-03 / No. 13
Na stavbu v Hronskom Beňadiku sme prišli nie v najvhodnejší čas. Hron po daždoch a topiacom sa snehu vystúpil z brehov a betonárov priam vyhnal z dvoch rozľahlých čistiacich nádrží. Namiesto toho, aby dokončili šalovanie na zvyšujúcej už len krátkej časti nádrže. museli z vody vyťahovať rôzne smetie, doštičky, trstinu, aby sa im nedostali do základov. Hronská voda im prekrížila plány, dobetónovanie nádrže a jej odovzdanie užívateľovi. Mali už všetko pekne prerátané a dnes by už väčšina stavbárov pracovala na novom stavenisku v Leviciach. - Nie je to také zlé, ako sa na pohľad zdá. Len čo voda Hrona opadne, dokončíme betónovanie. Na tejto stavbe končíme, tu zostane len pár ľudí a aj tí by do mája mali prísť za nami na výstavbu budovy Okresného výboru KSS, - rozhovoril sa majster Jozef D r g o - ň a z levického závodu Priemstavu. Po viacročnej práci na čistiarni odpadových vôd a dalších objektoch v Beňadiku sa opäť vrátime do Levíc, ktorým sme my, stavbári dali úplne novú tvár. ROKY DOZRIEVANIA Majster Jozef Drgoňa so svojou partou teda znova meni pôsobisko. Po koľký raz za svojej vyše štyridsaťročnej murárskej činnos pre ti? Koľkože to bolo priemyselných objektov, závodov, lebo to je jeho špecializácia, hoci kedysi ako učeň staval rodinné domčeky. Vtedy veru ani nesníval o tom, že raz bude budovateľom veľkých a veľmi dôležitých priemyselných závodov, ktoré v oslobodenej vlasti rástli ako huby po daždi. Ten prelom nastal po februári 1948, vtedy stavebnú firmu, v ktorej pracoval, znárodnili. 0 rok neskôr už ako murár Priemstavu v Bratislave staval fabriku na výrobu kotlov - Závod S. M. Kirova v Tlmačoch. Podniku zostal verný doteraz a je jedným z jeho najstarších pracovníkov. - Nebolo také jednoduché preorientovať sa na nové náročné stavby, murár síce zostal ďalej murárom, ale predsa sa musel meniť, prispôsobovať novým požiadavkám. Vtedy sa mi objekty, ktoré sme v Tlmačoch stavali, zdali čímsi mimoriadnym, mohutným a teraz pri nových halách, ktoré postavili v Tlmačoch v posledných rokoch, sú ako prikrčené, maličké. Ale boli sme na ne hrdí, jednoducho - boli naše prvorodeniatka. Ak sme si mysleli na začiatku výstavby, že sme dobrí majstri, tak sme sa rýchlo presvedčili, že do majstrovstva nám chýba ešte veľa. Ale bolo to dobre. Učili sa murári, učili sa železiari, majstri technici i inžinieri. Bolo ich málo a spoliehali sa na nás, že si poradíme a robotu nesf ušujeme. - Podobne to bolo aj pri výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Bol som už majstrom a začali sme uplatňovať novú technológiu - predpätý betón. Prvky z predpätého betónu sme si vyrábali ambulantne sami, tu sme ich overovali, skúšali. Viedol nás vtedy Ing. Kubíček, teraz je, ak sa nemýlim, riaditeľom pražskej Konstruktivy. Vyžadoval od nás poriadnu prácu. Táto fabrika bude slúžiť, zdôrazňoval, päťdesiat možno i viac rokov. Ako ju postavíte, taká bude, keď kvalitne, tak si budú v dobrom spomínať na vás aj po desaťročiach. Tu začínali mnohí stavbári, ako súdruh Demo, Borbei a ďalší, ktorí sa svojou obetavou prácou zaslúžili o dobré meno slovenských stavbárov. Bolo dobre, že nás vedúci pracovníci na tejto stavbe viedli k náročnosti, vo mne to zostalo a môžem s dobrým pocitom povedať, že ani moji spolupracovníci nikdy neodviedli fušerskú robotu. ŽIADAŤ DOBRÚ PRÁCU - Žiadať dobrú prácu je naša povinnosť. To by si mal uvedomiť každý majster. Veď my sme dôležitým, ba nebojím sa povedať, hlavným ohnivkom medzi riadiacimi (Pokračovanie na str. 3) • Nový Palác kultúry v Prahe, kde sa v pondelok 6. apríla začne rokovanie XVI. zjazdu KSČ. Snímka STANISLAV TEREBA VLADIMÍR REISEL Ty Si z rodu spravodlivých, strana, si víchrom ošľahaná tvár, si sama búrka, si sama tíšina a vyteplený dych, si podlžnosť i dar. Si hviezdou venčená, si v strede zeme, v strede hviezd, si rovina i strmé pohorie, si pevnina i šíre more, si lodivod' a spúšťaš lode na more. Si sestra, brat a bohov nepriateľ, brat ponížený, sestra perspektív, si ostrieľaný terč, neporanený jeleň, si pokladnica neomylných striel. Si viac než hlas a viac než úsvity, si viac než láska, viac než smrť, viac ako hradba, viac než hrom, si zvonkohra i surmity. Nedorábaná doráňaná, si slávou vytepaný šperk, si najrodnejšia rodná, lebo si z rodu spravodlivých strana.