Nedeľná Pravda, apríl-jún 1982 (XV/13-25)
1982-04-02 / No. 13
V ČÍSLE: Ján Fillo: ŽENSKÝ DYCH LESA ■ Ján Havrilla: NA RÁZCESTÍ PREMIEN ■ Jozef Hauskrecht: MINULOSŤ, PRÍTOMNOSŤ, PERSPEKTÍVY ■ Ján Martiš: SVETLO NEVIDIACEHO ■ Soňa Macáková: ELEKTRONIKA KRYOCHIRURGII ■ Irena Roháčové: POĽSKÉ ZAČIATKY ■ Pavel Demidov: POZNÁ MILIÓN SLOV ■ Rudolf Pezinský: ENERGIA ZO ZEME ROČNÍK XV. 2. IV. 1982 Kčs 1. Nedávno uverejnila denná tlač výzvu ministra poľnohospodárstva a výživy SSR a ministra vnútra SSR zameranú na hospodárne využitie každého ára pôdy vhodnej na poľnohospodárske obrábanie. Z nej vyplýva viac povinností. Predovšetkým, však osobitné komisie, menované okresnými národnými výbormi, majú do polovice apríla uskutočniť obhliadky pozemkov a navrhnúť ako ich využívať. Návrhy schváli ONV, ktorý rozhodne o ich platnosti najneskôr do konca apríla t. r. Obe ministerstvá vydali spoločné opatrenia, ktorými sa má Čas úfnosti LADISLAV SKOKŇA zabezpečiť odhalenie všetkej ladom ležiacej pôdy a jej plné využitie. V súvislosti s tým sa obracajú na národné výbory, podniky, JRD, ŠM, školy, na ďalšie zariadenia, spoločenské organizácie, na záhradkárov a drobnochovateľov a na všetkých občanov, aby rozvinuli iniciatívu na dôslednú realizáciu spoločných opatrení oboch ministerstiev, na odhaľovanie nevyužitých pozemkov a na obrobenie všetkej pôdy. Mottom výzvy sú slová súdruha Gustáva Husáka na XVI. zjazde KSČ: „Chrániť každý ár pôdy, nedovoliť s ňou hazardovať je životným záujmom celej spoločnosti“. Hovoriť o pôde, o jej využití teraz na jar je naozaj vážnou a naliehavou otázkou dňa, lebo výživa, sebestačnosť v potravinách vo svete a osobitne u nás sa stala dominujúcou. Máme na obyvateľa málo poľnohospodárskej pôdy, a preto celkom zákonite sa musíme starať o to, aby sme ju všetku rozumne a dôkladne využili. Z takéhoto pohľadu vôbec nie je nadnesené, ak hovoríme, že výživa je životnou celospoločenskou záležitosťou a že sa na jej riešení má podieľať každý občan. Pri tomto konštatovaní sa iste pousmeje nejeden obyvateľ mesta, ktorý nemá ani piaď zeme. Mňa sa to netýka, čím ja môžem prispieť? Naozaj čim? Vari aj tým, že budeme uvážene kupovať, variť a konzumovať - a že do odpadových nádob (zničia sa v nich tisíce ton potravín) sa nedostane to, čo do nich nepatrí, teda potraviny. Pravda, to je len jedna z možností priamej účasti na riešení potravinárskeho problému. V podstate ani mestskému obyvateľovi nesmie byť ľahostajné, čo sa robí na poliach a ako sa využijú plody práce poľnohospodárov. Ťažisko úsilia pri zabezpečovaní výživy, pochopiteľne, zostáva na poľnohospodárskej veľkovýrobe, na družstvách a štátnych majetkoch, na ich pracovníkoch. V ich riadení a usmerňovaní sa vyskytuje dosť nedomysleností. Hovorí sa o nich vtedy, keď niečo vyskočí. keď, napríklad ako vlani, sa ukázal nedostatok niektorých druhov zeleniny, ktorý pretrváva doteraz. Na zeleninu sa na niektorých hospodárstvach pozerajú krivým okom, v jej pestovaní vidia príťaž. Potvrdil mi to predseda jedného prímestského družstva na strednom Slovensku, zameraného najmä na chov dobytka a oviec. Z niekoľkých tisíc hektárov pôdy vyčlenili na pestovanie mrkvy a petržlenu osem hektárov, ale nezobrali z nich ani kilogram. Uviedol viac príčin. Najskôr bolo sucho, potom prišli dažde, narástla burina a do toho, čo predsa vyrástlo, sa vraj pustili hraboše. Príčina bola v inom. Tých osem hektárov so zeleninou sa ukázali pre družstvo neatraktívnymi, vyžadovali si viac ľudskej práce, a teda aj vyššie náklady. A to bol hlavný dôvod, prečo oželeli pekný kus pôdy. Na takýchto a podobných príkladoch sa presvedčíme, že voči pôde sa stále chováme macošsky. Na jednej strane sa zvyšuje úsilie o jej dôsledné využitie a na druhej strácame nezodpovedným konaním ničím nenahraditeľné hodnoty. Zmyslom prijatých opatrení, ale normálne aj bez nabádania je vari to, aby sa v procese využili ďalšie neobrábané parcely pri súčasne lepšom využití obrábaných. Kalkulácie, že pri veľkom sa malé stratí, sú rovnako škodlivé, ako keď sme nechali roky pri veľkých lánoch zaburinené miesta, ktoré mohli prinášať úžitok. Je tu jar. Hovoríme jej, že pre poľnohospodárov je časom nádejí a úfnosti na dobrú úrodu. V obchodoch so semenami a záhradkárskymi potrebami sa premleli tisíce žiadostivých záujemcov, ktorí mienia premeniť svoje pridelené parcielky na rajské záhradky. K tejto činnosti ich nevedie vidina prospechu, ale jednoducho užitočná záľuba. Činnosť okolo pestovania záhradných plodín, ovocných stromov, chovu drobných zvierat ich baví, človek sa teší, priam sa mazná s tým, čo rastie pod jeho rukami. Táto záľuba prináša pre ľudí upachtených z každodenného zhonu veľa užitočného, prospieva zdraviu a z časti pomáha riešiť aj otázky výživy. Mnohí sa v zelenine a ovocí stávajú samozásobiteľmi, ba prebytkami obohacujú náš spotrebiteľský stôl. Záhradkári na Slovensku sa napríklad v tomto roku zmluvne zaviazali dodať na verejné zásobovanie vyše päťdesiattisíc ton zeleniny a vyše dvanásťtisíc ton ovocia. Z množstva prisľúbených dodávok zeleniny bude vyše desaťtisíc ton uhoriek - nakladačiek. Drobnochovatelia zvyšujú svoj podiel na zmluvných výkrmoch oproti vlaňajšku o dvadsať percent. Vo svojej činnosti sa zamerajú na využitie takých plôch, o ktoré nemajú záujem veľkochovatelia. V týchto jarných dňoch vzniklo už veľa podnetov, o nevyužitú pôdu sa zvýšil záujem aj v priemyselných závodoch, organizáciách, školách, kde chcú na nej vypestovať zeleninu pre závodné a školské jedálne. Sú to správne prístupy, ktoré si zaslúžia pochvalu. Žiada sa ešte povedať o tisíckach žiadostí o pridelenie pôdy, ktoré majú občania na národných výboroch, alebo v záhradkárskych a drobnochovateľských organizáciách. Výzva oboch ministerstiev a realizácia zámerov by mala zobudiť zodpovedných za riešenie týchto otázok a urýchliť naplnenie požiadaviek a túžob ďalších záujemcov. • Tridsiata siedma slobodná bratislavská jar Snimky Pravda _ PAVEL MELUS