Nedeľná Pravda, október-december 1982 (XV/39-52)
1982-10-01 / No. 39
V ČÍSLE: Akademik Andrej Sirácky: EGO - JEHO EXPANZIA, HRANICE A PREKONANIE ■ Jana Šimulčíková: S NÁRODNOU UMELKYŇOU OĽGOU BORODÁČOVOU O HERECKOM UMENÍ ■ Hana Somorová: NEVRAVTE Ml O ODPADE ■ Ľubomír Trefný: MÍĽNIKY NA CESTE VPRED ■ Irena Grmanová: DLHÁ MINÚTA TICHA ■ Ján Havrilla: PREMIÉRA NOVEJ TATRY 815 A BABETTY miestnosti vstúpila po nesmelom zaklopaní. Takmer nečujne vyslovila svoje meno a v očividných rozpakoch vzápätí pridala i názov pracoviska. Po krátkom zaváhaní spustila: ,,U nás v robote už nemôžeme vydržať, situácia je neznesiteľná, vedúci si počína ako gróf, každý sa ho boji, klame celkom bez hanby... A viete koľko si mesačne strčí do vrecka mimo výplatnej pásky?“ Záplava viet sa rinula rozhorčene z perí, niektoré obvinenia sa zošmykli aj za hranicu zákona, jednoducho, na pracovisku - išlo o frekventované bratislavské pohostinstvo - vládla atmosféra na zadusenie. Muž, na ktorého sa návštevníčka na Výbore ľudovej kontroly SSR obrátila, ju pozorne vypočul. Sem-tam si urobil poznámku na papier, dotvárajúc krátkymi otázkami podobu nestatočnosti a zauzlených medziľudských vzťahov v onom pohostinstve. Upokojil nahnevanú sťažovateľku vysvetlením, že sa fakty stanú podnetom na dôkladné prešetrenie naozaj každého nedostatku. Prekvapene zareagovala: ,,To akože ja menovite...“ A hneď nedôverčivo skúmala: „Nepojdete kontrolovať iba tak, bez toho, že by som ja čosi musela...?“ Zahniezdila sa na stoličke a váhavým hlasom povedala, že cíti nevoľnosť. Zobrala si kľúč od istej miestnosti a... Viac sa nevrátila. Nechcela totiž stáť konkrétne za sťažnosťou, hoci sa ukázala napokon ako opodstatnená. Napriek tomu, že maniery vedúceho pohostinstva jej i ostatným zamestnancom poriadne strpčovali život, nebola za otvorenú kritiku. Dúfala, že stačí potajomky upozorniť a ostatné zariadia kontrolné orgány. Ruku na srdce, nestáva sa často, že nešváry na pracovisku vám síce nedajú spávať, hromžíte na ne medzi kolegami, zastrájate sa čo všetko podniknete, ibaže zvyčajne na nevhodnom „pľaci“. Tam, kde by tvrdé slová boli namieste, ste ticho, alibisticky sa odzbrojujúc konštatovaniami - načo si páliť prsty, nech oheň hasia iní, najmä tí čo sú platení, aby zasiahli a pod. Vlani zaevidovali v Slovenskej socialistickej republike 37 202 sťažností a podnetov na ministerstvách, ďalších ústredných inštitúciách, národných výboroch a nimi riadených organizáciách. Prešetrovanie ukázalo, že 48,3 percenta z nich predstavuje opodstatnenú kritiku, naliehavo avizujúcu rozmanité nedostatky, predovšetkým subjektívneho charakteru. V porovnaní s vlaňajškom stúpol o šesť desatín percenta počet opodstatnených sťažností, v tejto konfrontácii je ale zarážajúca vyššia cifra anonymných a pritom oprávnených oznámení. Ich ostrie mierilo najčastejšie na rozkrádanie a obohacovanie sa na úkor majetku v socialistickom vlastníctve, bezodne šafárenie s finančnými a materiálovými prostriedkami, na korupciu a úplatkárstvo, predražovanie tovaru, protekcionárstvo, zne- EMÍLIA HERZOGOVÁ užívanie funkcií a iné neduhy, pahltne uhrýzajúce zo spoločného bochníka. Čo sa však stalo s konkrétnymi vinnikmi v prípadoch, keď kritika trafila do čierneho? Nuž vo viacerých „sa branie na zodpovednosť“ akosi vytratilo z prijatých záverov, čo signalizuje pretrvávanie nezdravých oportunistických postojov pri vyvodzovaní dôsledkov. Ak niekto hrubo poškodzuje záujmy spoločnosti, brzdí uskutočňovanie politiky strany, musí niesť po dôkladnom posúdení svojho negatívneho konania i patričný postih. Inak sa uvoľňuje priestor na neraz zveličené zovšeobecnenie oslabujúce dôveru občanov a podnecujúce nespokojnosť. Kontrola je účinným nástrojom riadenia, patrí k základným povinnostiam každého vedúceho pracovníka. Požiadavka na jej prehĺbenie a skvalitnenie je nastolovaná nástojčivo v záujme zabezpečovania čoraz náročnejších úloh vo všetkých oblastiach nášhoživota. Navyše, máme početne solídne vybudovaný kontrolný aparát (približne 19 tisíc(!) osôb v ČSSR) a predsa jeho jednotlivé zložky nefungujú v praxi tak, ako by sa žiadalo. Trhliny sa zväčšujú povrchným prístupom, ľahostajnosťou, nedôslednosťou a chytráčením niektorých jednotlivcov. Dokument, ktorý prijali federálna a národné vlády o zásadách kontroly v národnom hospodárstve a štátnej správe, presne stanovuje zameranie každého stupňa v celom systéme. Nemalá právomoc je v ňom zakotvená na poste hlavného kontrolóra. Aby ju mohol i lepšie uplatňovať, na to vytvára predpoklady skutočnosť, že ho menuje (aj odvoláva) nadriadený orgán (na ministerstvách minister). Požadovať výraznejšie a početnejšie konkrétne činy od zodpovedných v tejto sfére je nevyhnutnosťou, jedným z prvých krokov na ceste k energickejšiemu odstraňovaniu nedostatkov, hamujúcich naše napredovanie. Od kontroly nepochybne chceme viac, aby však táto požiadavka neostala „v lufte“ bez príslušnej odozvy, je potrebná čo najširšia mobilizácia jej aktívnych foriem a metód medzi pracujúcimi. Prirodzene, bez bumerangových efektov, znižujúcich chuť i snahu popasovať sa s problémami, ukázať prstom na chyby aj chybujúcich. Iste vytvárať ovzdušie nezmieriteľnosti s nedostatkami vonkoncom nie je jednoduché, podstúpiť však pre tento cieľ riziko sa naozaj oplatí. Prinesie zisk zajtrajšku. Dôsledná systematická kontrola podporuje dozrievanie žiadúceho ovocia. Z úspešných veľkých „záťahov“ stačí vari spomenúť dôkladné „poobracanie" cestnej automobilovej dopravy. Kompasom v hľadaní hospodárnosti na kolesách boli úspory pohonných hmôt a vyššia efektívnosť využitia. Rozsiahla previerka sa uskutočnila v roku 1980 a vlani na ňu nadviazala kontrola plnenia prijatých opatrení. Prvá fáza sa odzrkadlila v znížení počtu nákladných automobilov asi o štyritisíc a značných úsporách pohonných látok, druhá túto výslednicu ešte obohatila. Sústredenie síl na využívanie prostriedkov na propagáciu a reklamu vynieslo ročne celkovú úsporu miliardu korún atď. Aby kontrola skutočne kontrolovala, na to nestačí sama, prehĺbiť jej účinnosť všetkými smermi si vyžaduje, aby v každom z nás bolo kúsok kontrolórskej ctižiadosti. Bez zbabelej snahy skryť sa za cudzí chrbát, ale i bez obáv a strachu, že na tom svojom necíti tlak, pod ktorým sa až skriví. Zisk zajtrajška ROČNÍK XV. 1. X. 1982 Kčs 1 m ...a blato s vodou spod kolies súťažných motocyklov na 57. ročníku Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaži v pohoriach okolo Považskej Bystrice len sa tak rozprsklo na všetky strany. Vôľa pretekárov však víťazila. K súťaži, ktorá sa skončila v sobotu, sa vraciame vo fotoreportáži na str. 5. Snímka Pravda - Pavel Meluš