Nedeľná Pravda, júl-september 1983 (XVI/26-39)
1983-07-01 / No. 26
V ČÍSLE: Ján Podhradský: ODVAHA, RIZIKO, ZODPOVEDNOSŤ ■ Viliam Ordódy: NEVYČERPATEĽNÝ PRAMEŇ POZNÁVANIA A RADOSTI ■ Štefan Olách: HOVORÍME S ÚSTREDNÝM RIADITEĽOM ŠTÁTNEJ VETERINÁRNEJ SPRÁVY Jarmila Horáková: BODKA ZA POSLEDNÝM ZVONENÍM ■ Valentín Benčat: VENEZUELA - ROPNÁ POKLADNICA LATINSKEJ AMERIKY K to by chcel svojmu dieťaťu zle? Nikoho takého nepoznám. Kto by si neželal, aby sa nám všeobecne a všade darilo? Nech sa človek na ktoromkoľvek pracovisku začíta do jeho programových dokumentov, v každom sa hovorí o tvorivom odhodlaní a nevšedných predsavzatiach. Náš život je presiaknutý optimizmom. O svojich najlepších zámeroch hovoríme často a radi. Niektorí pracovníci sa naučili dokonca zostavovať zámery činnosti, v ktorých sľubujú, že dokážu preskočiť svoj tieň. Takéto materiály sa rodia obyčajne vtedy, keď ich zostavovatelia nepochopia, že súhrn podnetov nemá uspokojiť náročnosť vyšších orgánov, ale že sa majú stať každodennou náplňou vlastnej činnosti. Nevyhnutne ich stíha rovnaký osud ako viaceré najšľachetnejšie úmysly neúprimne vyslovované v sobášnych sieňach... Ani najpovzbudivejšie slová nie sú pretvárajúcim čarovným prútikom, nástrojom samočinne meniacim skutočnosť. Neriešia ani uzlové hlavolamy, ani podstatné „maličkosti“, ktoré znepríjemňujú život. Práve pri nich jestvujú hraničné oblasti, medze, akési územia nikoho. Javia sa ako dvojkompetentné. Akoby presahovali právomoc stupňa, ktorému podľa regulí patria a preto by sa nimi mali zaoberať najprv „vyššie“. Medzi ne u nás, napríklad, patrí upevňovanie pracovnej discipliny. Nie sme s ňou veľmi spokojní. V tejto oblasti pretrvávajú nedostatky, ktoré zarážajú a burcujú. Kto má však nedostatky odstrániť? Centrum, či tí „dole“? V centrálnych orgánoch sú podľa všetkého názoru, že pracovná disciplína je záležitosť, s ktorou by sa mal popasovať základný stupeň riadenia. Ten však doslova čaká na postrčenie „zhora“. V nadpodnikovej sfére si myslia, že do upevňovania disciplíny na pracoviskách - ide nám tu o ne všetky, nielen výrobné - ich nič nie je, veď základný stupeň riadenia spoločnosti sám najlepšie cíti, kde ho tlačí topánka... Dolu až tak veľa nerobia, nazdávajú sa, že pretrvávajúce nedostatky v pracovnej disciplíne treba posudzovať predovšetkým ako závažný celospoločenský problém, ku ktorému treba zaujať najprv zásadné stanovisko. A nielen zaujať! Očakáva sa, že sa stanovia smery postupu a vymenujú hlavné aktuálne i výhľadové ciele. Zatiaľ je vyčkávanie také pohodlné a sladké. Nejeden pracovník základného stupňa riadenia rozhodí rukami: - Mohol by som urobiť všeličo, prečo mám však začínať? Veď „vyššie“ by im malo na upevnení disciplíny záležať aspoň tak ako mne. Ba z nejednej príčiny ich záujem by mal byť aj väčší! Samotné dobré príklady ani pri upevňovaní pracovnej disciplíny, ani v iných oblastiach, nestačia. Žiaľ, vplyv dobrých skutkov sa nerozširuje takou rýchlosťou ako chrípková epidémia. Dokonca sa nemusia prejaviť ani v bezprostrednej blízkosti. V televíznych novinách už niekoľko ráz z Brna ukazovali porovnanie tempa výstavby dvoch odborných učilišť, ktoré čelnými stenami priliehajú k sebe. Kým svoju úlohu pracovníci Pozemných stavieb plnia využitím novátorských metód, vrátane brigádnej formy odmeňovania, Ingstav postupuje „tradične“. Pozemné stavby na stavenisku už končia, Ingstav sa so svojím učilišťom dostal sotva do polovice. Čo sa však musí stať, aby sa zaostávajúci susedia spamätali? Aké opatrenia treba prijať, aby sa prebrali z driemot? Keby sa utváranie hraničných území, oblastí nikoho, obmedzovalo len na vzťah centra a základného stupňa riadenia, ešte by to nebolo také vážne. Spomínam si na rozhovor s riadiacim pracovníkom podniku nášho automobilového priemyslu. Podnik, v ktorom pracuje, dostal úlohu vyrobiť náročné súčiastky na nápravy nákladných áut. Lenže u nich sa s takým nárastom nerátalo. Medzi partnermi, dodávateľom a odberateľom, vznikol spor. Dostal sa až k arbitrovi. Potrápil sa nad hlavolamom, pouvažoval, ale jeho rozhodnutie nebolo vôbec šalamúnske. - Súčiastky tvoria celospoločenský záujem, bez nich nesplníme zmluvné medzištátne záväzky, treba ich vyrobiť. -Z nášho podniku zašli vedúci pracovníci na nadriadený orgán, - pokračoval, - predpokladali sme, že sa na rokovaní správne rozdelí zodpovednosť. Čo sa uloží jednému podniku, malo by sa bytostne týkať celej výrobno-hospodárskej jednotky. Nadriadený orgán však odtiahol od problému ruky. Vedúcim pracovníkom podniku poradili, aby sami zašli do ostatných závodov, popýtali sa na voľné kapacity, skúsili šťastie, že možno pochodia. Pracovník trpko poznamenal: - Odkiaľ máme vedieť, kde majú akú techniku a kde ju na koľko percent využívajú? Veď na nás ani v tomto.jednotlivom prípade nikto nepreniesol právomoc generálneho riaditeľstva. Medze, hraničné územie ako miesta nikoho si medzi sebou udržujú aj závody, dielne, ba dokonca aj jednotliví pracovníci. Už dávnejšie je známe, že s doterajšími formami práce nevystačíme. Veľké možnosti sú v zdokonalení riadiaceho súkolia národného hospodárstva a používaných „pravidiel hry“. No ešte väčšie možnosti napredovania driemu v ľuďoch. Viac sa dosiahne zvýšením ich ideovej úrovne a revolučného odhodlania, spojeného s vecnou činorodosťou. Človek totiž nie je len cieľom nášho úsilia, ale aj hlavným predpokladom ďalšieho napredovania, práve to sa nedávno zdôraznilo na zasadnutí Ústredného výboru KSSZ. Len samotné uspokojovanie hmotných potrieb obyvateľstva bez jeho ideového rastu by nás napokon priviedlo do bahna malomeštiackej konzumnosti. Až na lavici obžalovaných skončili viacerí tí, čo si zamenili vlastné vrecko s podnikovou pokladnicou. Pre nich nebolo významné postavenie v riadiacej štruktúre morálnym záväzkom, aby vynakladali na rozvoj spoločnosti rozhodujúcu časť svojich tvorivých síl. Využili radšej medze, medzery, slabšie miesta kontrolnej činnosti, aby si nahrabali, koľko vládzu. Naše idey nepôsobia automaticky, ani jedno víťazstvo nám nespadne do rúk samo od seba. Aby sme sa k nim dopracovali, žiada sa rozhodnejšie odstraňovať šírku rozličných medzí, zbavovať sa podstatných „maličkostí“, zvyšovať vhodnými formami pôsobenie na ľudí, aby si rýchlejšie osvojovali jednotlivé stránky socialistického spôsobu života. Želáme si, aby sa nám darilo. Na škodu veci však neraz pôsobíme ako precitlivení rodičia, čo nedopustia na ratolesť, aj keď im je zrejmé, že ich dobrotu zneužíva. Napokon ide len o odstránenie „rožkov“, ktoré jej nepristanú a vôbec nesvedčia. JÁN SÍLEŠ ROČNÍK XVI. 1. VII. 1983 Kčs 1 Krása a radosť Už po 29. raz sa opäť rozospieva a roztancuje podtatranská obec Východná. Folklórny festival vo Východnej sa stal jedinečnou príležitosťou pre účinkujúcich i návštevníkov, aby pookriali pri osviežujúcich prameňoch večne živého a inšpirujúceho ľudového umenia. Získal si nielen staršie generácie, ktoré sa takto vracajú do veku svojho detstva, ale uchvacuje aj mladých. Folklórny festival vo Východnej je na Slovensku najväčším podujatím tohto druhu a pre svoj bohatý obsah sa právom teší záujmu všetkých, ktorí majú radi ľudové umenie. Východná je dôkazom, že žije a rozkvitá do nove] krásy. Snímky JÁN LOFAJ