Nitrianska Stráž, 1940 (XX/1-52)
1940-01-01 / nr. 1
Strana 2. NITRIANSKA STRÁŽ Číslo 1. TATRA BANKA, FILIÁLKA V NITRE. Upisovanie pôžičky hospodárskejiobrody Slovenska Tí, ktorí upisovali u nás horejšiu pôžičku, môžu si vyzdvihnúť protihodnotu kupónov k 15. októbru 1939. Nech prinesú so sebou dočasné po'istenky, ktoré sme im pri úpise vydali. Hlinkovo slovenská ľudová strana (strana slovenskej národnej jednoty) Divadelné predstavenia Obvodný sekretariát i týmto nariaďuješ všetkým miestnym organizáciám, aby nepovoľovaly previesť v jednotlivých obciach žiadnu divadelnú hru prv než by ju neschválil miestny duchovný. Pri tomto zároveň upozorňujeme znova, že nijaký divadelný podnik, ani zábavy, schôdzky a shromaždenia sa nesmú konať v obciach bez súhlasu strany. Dbajte pri tom, aby sa podniky nehromadily na jeden deň. Taktiež pripomíname, že čistý zisk z každého podniku musí sa odviesť na akciu zimnej pomoci. Jedine miestna organizácia môže mať jeden podnik, čistý zisk ktorého môže použiť na režijné výdavky miestnej organizácie. Úrudaé návštevy na sekretariáte Všetci funkcionári ešte si nevykonali úradnú návštevu na obvodnom sekretariáte, ani všetci pokladníci sa ešte nedostavili na predpísanú revíziu. Ktorí tak neurobili, nech urobia svojej povinnosti zadosť ihneď. Pri týchto návštevách možno požiadať i o zadelenie porady alebo členskej schôdzky, kde to potreba najnutnejšie vyžaduje. Obvodný sekretariát dá potom týmto organizáciám prednosť. kitrionska stráž sa ešte nedostala všade, kde by ju mali čítať a predplácať. Miestne organizácie celého obvodu žiadame o jej propagáciu, nakolko to bude časopis, ktorý bude informovať o všetkých otázkach, týkajúcich sa celej nitrianskej župy. Bude to časopis, ktorý pôjde predovšetkým v šľapaj ách strany, a preto j© prvou povinnosťou funkcionárov strany, aby sa starali o jeho náležité šírenie. Keď každá organizácia získa všetku miestnu inteligenciu a zámožnejších našich hospodárov ako predplatiteľov, vykoná veľmi mnoho. Dajme sa teda do práce všetci. Keď nám miestna organizácia ziska päť predplatiteľov, jej budeme šiesty exemplár posielať zadarmo. Schôdza okrskavých dôverníkov Vo štvrtok 4. januára 1940 o 9. hod. je druhá schôdzka všetkých okrskových dôverníkov z okresu hlohovského v Hlohovci v dome HG. V nedeľu 14. januára o 15. hodine bude schôdzka dôverníkov z okresu nitrianskeho na obvodnom sekretariáte v Nitre. Zvláštne pozvania sa neposielajú. Pre autonehodu nemohol obvodný tajomník posledný predvianočný týždeň úradovať v Hlohovci. Od 28. dec. sa zas riadne úraduj© v pondelok a štvrtok v dome HG od 10. do 14. hod. Svoje veci spravujeme si sami Tak sa nám pozdáva, že sme sa pozreli pravým okom do tej bosoráckej kuchyne novinovej továrne, kde sa vyrába »Nyitravármegye». Tušíme, že sme sa podívali do pravého hrnca, kde sa má uvariť nitrianska plynáreň a elektráreň na podnik aktívny, ktorý bude nášmu mestu donášať miliónové čisté zisky. Informovali sme sa o veci, ako sme už prisľúbili našej verejnosti Žiadnu informáciu tak podrobnú, ako informuje Nyitravármegye, sme si nemohli zadovážiť, lebo sme narazili na zákon 131 na obranu republiky. Ako je to možné, že páni z «Nyitravármegye« všetko tak podrobne vedia? Kto sú to tí, čo s vecou sledujú určité záujmy? Pozorujeme, že sa nepracuje pre celok, pre verejno: , ale pre vlastné záujmy. No nech je, ako chce, ale fakt je ten, že my tomu rozumieme toľko ako Nyitravármegye, pravda tým rozdielom, že celú vec budeme brať s druhej strany, t. j. so strany hospodárskej, ako pre celok tak pre našu Nitru. Už teraz si dávame otázku: Prečo odpredali a neviedli v činnosti Zl. Moravce, Vráble atď. svoje elektrárne, mesto Komárno a Nové Zámky atď. svoje plynárne? Či azda tí nepríjemní cudzinci sú tak neschopní (medzi niimi i náš p. starosta, lebo je členom správy), že nevedia z podnikov spraviť podniky aktívne? Musia dôjsť k tomu páni z kruhu «Nyitravármegye»? Nuž najradšej by boli, keby tí »kellemetlen idegenek« zmizli a prevzali to »nyitraiak«. Pozor teda na hrniec, aby nevykypel. My však nezmizneme! A. H. Viete, že pri sčítaní ľudu 31. decembra 1938 prihlásilo sa z 21.323 obyvateľov Nitry 18.835 za Slovákov, 776 za Maďarov? Že z tohto počtu Maďarov bolo 178 ľudí maďarskej štátnej príslušnosti? Prečo sa teda u nás toľko maďarčí? Lebo je u nás 4174 židov! Viete ďalej, že žid Felsenburg, ktorý berie od mesta Nitry vysoký plat inženiera, mal už niekoľko disciplinárnych vyšetrovaní, že za starého režimu to bola Kopečkova pravá ruka a teraz — div sa svete! — predsa mestská rada odhlasovala tomuto židovi i vianočnú renumeráciu? Nekričí to?! Nové chiruigicko-porodnícke oddelenie v Krajinskej nemocnici v Nitre. Pred pár týždňami sa otvorilo nové chirurgické a pôrodnícke oddelenie v krajinskej nemocnici v Nitre. Oddelenie je modeme a prvotriedne zairadené s prepychovými trednymi izbami a operačnými sálami. Chorí na II. triede môžu priamo z postele telefonovať i s medzimestom. Personál je doplnený novými, odbornými silami. Teraz už nemusí nik vyhľadávať cudzie, zahraničné ústavy; nitrianska chirurgia sa vyrovná veľkým zahraničným klinikám. Do tohoto čísla prikladáme složenky poštovej sporiteľne a prosíme vážených odberateľov Nitrianskej stráže, aby nimi zaslali predplatné na rok 1940, prípadne vyrovnali nedoplatky za minulý rok. Administrácia Nitrianskej stráže. Martin Detvan-Kuvik: a detoianbktftH fň&fH — Ej, ako sa len pominuly tie dobré časy, ťažko si zavzdychá strýko Pumľo a potiahne si zo zapekačky s mosadzným pupákom. — Prosíme Vás pekne, veď to bolo dakedy celkom inak akct teraz. Ak si bol šikovný, nakradol si si toľko, že aj tvoje detné deti malý do smrti dosť. — No, ale strýko, veď kradnúť je hriech, a to hriech proti siedmemu prikázaniu. Ja myslím, že to nebolo všetko v poriakdu, čo ste robievali, skočím mu do reči. —• A, viete, pravda je, čo vravíte, ale veď to nemôže byt ýeľký hriech, ak si niečo vezmem, čo nemám. Prosím Vás, mladý pánko, veď ani to nemohol byt hriech, keď sme tým žandárom na Blate pred pätadvadsiatimi rokmi sviňu ukradli. A či tí páni nemali hriech, keď brali od nás veľké porcie? Veď ani to nebolo ich: Ľaľa, hlavný okolný toľko nabral, že hen v Lučenci si vystaval taký »štokovec» ako raz treba. — Nuž, viete, strýko, kradnúť je hriech tak či onak, ale keby ste mi povedali, ako to bolo s tou sviňou. —■ Keď už chcú, mladý pán, nuž im to nakrátko rozpoviem. Ako som už bol povedal, bola vtedy taká ukrutná zima, pamätám sa ako dnes, že človekovi na fúzach cencúle primŕzaly. Tamto hore na Blate bola žandárska stanica. A aby si mali cez zimu čím omastiť, nuž chovali si riadnu sviňu, ale prisahám Bohu, že bola ako jalovica. — No, ako jalovica azda nebola, namietam ja. — Nuž nie ako jalovica, ale bola dosť veľká. I vravím kmotrovi Zdurnému a švagrovi Teľúchovi, reku, či by sme si nezašli po tú sviňu k tým žandárom na Blato, veď už reku nám ju dosť pokrmili. Kmotor a švagor neboli proti tomu a vybrali sme sa hen na Blato. — Ani sa my veriť nechce, že by ste boli šli k žandárom kradnúť. A či ste sa nebáli, že vás chytia a že sviňa bude kvičať? — Nuž, či veríte, mladý pán, či nie, pravda je taká. My sme boli veru kaľavní chlapci a bez «gvera» sme v noci ani nohu nevytiahli. Báť sme sa nebáli a slanina nám veru na zimu je dobrá. Či už na halúšky alebo aj s chlebíkom. —• A ako bolo ďalej? — Tak sme sa vybrali. Aby som nezabudol, že sme vzali so sebou fľašku s páleným a dobrý krajec chleba. — Načo chlieb a pijatyka? — Len mi neskáčte do reči, mladý pán, ja vám všetko poviem. Ako sme prišli k zadnej bráne od dvora, zaštekal proti nám psisko, a musel byt hodný, lebo mal hlas ako bubon. Ticho sme ho pozvali po mene, a to psi radi majú a hodili sme mu do pálenky namočený chlieb, potom aj druhý kus, tretí a milého psička sme tak opojili, že zostal ležať pred zadnou bránou vo dvore a my sme sa pobrali k chlievom od záhrady. — Ej, ale ste len boli prebíjaní chlapci, človek by ani neveril. — No, len ma nevyrušujte, mladý pán, poviem aj ďalej. Sviňa pogrofkala a chlebík s pálenkou bol aj jej aj nám iba na osoh. A keď už bola riadne potrundžená, bola ako dieťa, mohol s ňou robiť človek, čo chcel. Odvliekli sme ju na druhý koniec záhrady, pouvažovali sme ju na «šragličky« a pysk zavili, aby nekričala, Traja chlapci sme ju pekne-rúče odniesli domov. — Človek by ani neveril. To ani nemôže byt pravda, čo mi vravíte. Nazdáte sa, že som z mesiaca a všetko uverím. — Bystubohu, je pravda, mladý pán. A ešte Vám aj to poviem, že sme žandárom zaniesli na tretí deň výslužku, položili sme im ju do obloka. Keď mi neveríte, tak Vám niečo ukážem. A môj strýko zodvihol sa zpoza stola a stareckým, ale ešte vždy pružným krokom sa pobral do stredu izby. Zodvihol ruku k strednej hrade a vytiahol akési žlté papiere. Podal mi ich a vraví: — Vy ste učený mladý pán, nuž prečítajte si. Pozerám a čítam. Ozaj náš strýko vysedel si 5 mesiacov za žandársku sviňu. — No, akože, veď ste nevraveli, že vás chytili, namietal som nedôverčivo. — Hej, hej nechytili, a viete mladý pán, akí sú zlí ľudia. Bol som zaniesol aj tamto «krstnému« troška «okoštovať« z tej svine, ale čert nespí, bol som sa s ním pri poháriku popohadoval a hybaj, zradil ma. — Zii sú ľudia, zlí a nevďační» vravím strýkovi na útechu. A čo teraz sa už nedá ako voľakedy? pýtam sa zvedavo. —‘No, dalo by sa, dalo, ale človek už stárne a tá zubatá stojí už za humnami, reku a tre-