Nitrianska Stráž, 1942 (XXI/1-51)

1942-01-01 / nr. 1

Strana 2. Čo očakáva slovenské robotníctvo od Nového roku ? Predovšetkým, že sa bude pokračovať na správne započatom budovaní sociálnej spravodlivosti pre všetkých občanov štátu. Potom, a to iste v prvom rade, že vojna s boľševizmom a plutokratizmom sa ví­ťazne skončí a v nových pomeroch a šťastnom Slovensku uprostred Novej Európy, bude mat zabezpečený sloven­ský robotník prácu a každodenný chlieb. Z činnosti HSES. Schôdzku okresného výboru HSĽS v Hlohovci otvoril vdp. dekan Augustin Gramantik a poďakoval všetkým členom doterajšieho výboru za spoluprácu. Potom ujal sa slova nový predseda Jozef Hatiar a žiadal o úzku spoluprácu všetkých a zvlášť prítomného okr. náčelníka Vojtecha Kabáta, ktorý — medzi iným — prehlásil, že nič nie je samozrejmejšou úlohou, ako spoločná práca úradov v plnej shode sa Stranou. Potom odovzdané boly jednotlivé funkcie novomenovaným funkcionárom a prečítaný bol dekrét o novomenovaní funkcionárov okresnej organizácie v Hlo­hovci. Pritom nový predseda prehovoril k prítomným o veľkom dni 14. marca 1939. Uvedomme si — hovoril medzi iným, — že vrátila sa vláda vecí národa, ktorý tu pod Tatrami, podlá archeológa a bota­nika Andreja Kmeťa a iných žil už dávno pred narodením Krista. A znova božej Prezreteľnosti, môžeme ďakovať, že sa náš početne malý národ cez toľké stáročia udržal a neutonul v cudzom mori. K nastávajúcej práci nového výboru žiada božiu pomoc a požehnanie. Ďalej pripo­menul otázky škôl. Žiadal dobrý výkon prác aj od obecných vl. komisárov a no­tárov, od ktorých sa dnes očakáva splne­nie určitých predpokladov, lebo dnes ne­možno sa už vyhovárať na Čechovi, ani na Maďarov. Poukázal na povšimnutie osvetovej činnosti, ďalej venovanie pozor­si nosti HM preto sa musia prevýchovaí i mnohá učitelia. — Prítomný okr. veliteľ HG Karol Oravský medzi iným prehlásil, že spolupráca HG s HSĽS bola už aj te­raz v najlepšej shode a ubezpečil, že aj s novým predsedníctvom a výborom bude sa ešte ďalej spoločne táto shoda dopl­ňovať. — Ďalej prehovoril župný tajom­ník HSĽS Vladimír T o m k o. Medzi iným pripomenul, že novému výboru bude k pomoci od teraz aj okresný sekretariát a poslanec Husárek. Prečítal rokovací po­riadok okr. organizácie ako aj rokovací poriadok HG a pripomenul, že predseda strany menuje hl. veliteľa HG a dáva súhlas pre menovanie aj ostatných funk­cionárov. Schôdzka táto bola nielen bohatého pro­gramu, ale aj veľmi poučná pre nových funkcionárov. Pekná práca Katolícke} Jednoty žien v Zlatých Moravciach. Miestna odbočka Jednoty katolíckych žien v Zlatých Moravciach zapojuje sa do každej práce na poli kuMiúrlnom a sociál­nom v tomto pohraničnom meste. Uspo­riada divadelné predstavenia, akadémie, nadovšetko osvedčené pracovno-výchovné schôdzky raz za mesiac. Od Slovenského červeného kríža prevza­la 50 kg vlny, z ktorej členky uplietly teplé punčochy a zápestky pre našich vo­jakov. Dňa 23. XI. 1941 usporiadala Miku­lášsky večierok v prospech VZP. Výsledok morálny a hmotný bol veľmi pekný. Na VZP odovzdala Ks 1.000. Aj do balíčkovej akcie pre bojujúcich vojakov sa zapojuje a chystá 100 baličkov, chcejúc tiež sprí­jemniť Vianoce najdrahším synom sloven­ského národa, bojujúcich v ďalekej cud­zine. Príklad Katolíckej jednoty žien v Zlatých Moravciach je hodný pochvaly a nasledovania. - Ak chcete mať dobré noviny, zaplaťte pred­platné. NITRIANSKA STRA2 DR. K. ĎURČEK . Náboženstvo a nacionalizmus. (Reč povedaná z príležitosti kurzu kultúrnych referentov HSĽS a HG v Nitre dňa ľ. decembra 194í.) Bol som požiadaný, aby som v rámci kurzu kultúrnych referentov HG a HSĽS prehovoril na tému : náboženstvo a na­cionalizmus. — Je to téma akiste zaují­mavá, vždy a zvlášť v tejto dobe aktuálna a pre správne začlenenie sal každého, či jedinca, či národa do prúdu a toku dejín veľmi dôležitá. Sú to dve veľké životné hodnoty, ktoré bez pochyby tvoria hlavnú náplň dejín sveta, okolo ktorých a službe ktorých víri sa, zreje, mele sa a v pre večnosť dozrieva životná energia kaž­dého človeka. Veď kto že by neuznal, že náboženstvo a národ, oltár a domov, Cir­kev a vlasť, že to boly vždy, sú a budú dvoma základnými a svätými piliermi v živote ľudí a kladnou osou dejín sveta. — V týchto dvoch pojmoch vyslovuje sa vlastne dvojnásobná životná túžba : chce­me dlho, dobre a pokojne žiť na zemi a chceme žiť nesmrteľné a blažene aj po smrti. Zavše už v úvode niačím zdôrazniť, že nesprávne by chápal tieto dve hodnoty ten, kto by si myslel, že nacionalizmus sám o sebe je zárukou len šťastného zem­ského a náboženstvo zase len večne bla­ženého života, nakoľko v dnešnom po­riadku správy a nadprirodzenom, tieto hodnoty sú bezpodmienečne na seba od­kázané a síce tak, že terajšiemu právo­platnému náboženstvu v každom ohľade, teda i v zemskom i v pozemskom priná­leží primát, ako to z nasledujúceho jasne uvidíme. — Dnes, keď z jednej strany Cir­kev hlása potrebu obrody ľudstva, ktorú chce previesť duchovnou ofenzívou katol. akcie, z druhej strany však, keď rôzne nacionálne smery (nár. socializmus, fašiz­mus, falancismus, hlinkizmus) so svojím postupom často do zmätku uvádzajú mno­hých, vzhľadom na správne posúdenie týchto dvoch hodnôt, dnes eminentnou požiadavkou je pre každého správne zpo­­znať, hodnotiť tieto dvé idey a dľa nich sa zapojiť do tvorby dejín osobných, ro­dinných, národných a svetových. dôkladne poukážeme na tieto dve Preto hod­noty, na ich vzťahy a na dôsledky z nich plynúce. Viďme najprv životnú hodnotu náboženstva a po nej životnú hodnotu na­cionalizmu. Pod náboženstvom rozumieme tu nie hociktoré náboženstvo, ale náboženstvo je­dine pravé, t. j. katolícke, ktoré po celom svete je najviac rozšírené, ktoré jedine nosí sebou názraky pôvodu Božieho a sankcie Boha, ktoré so svojou náukou a so svojím účinkovaním v dejinách osvedčilo sa za takého faktora, že k jeho odôvod­neniu dostačí len Boh sám, najmä skrze jednorodeného Syna svojho J. Krista a skrze Ducha Sv., ktorého Otec skrze J. Krista na tento svet zvolal. Preto pod náboženstvom rozumieme katolícke nábo­ženstvo čiže katolicizmus. — Taktiež pod nacionalizmom nebudeme sa zapodievať kritikou rozmanitých foriem tohto nacio­nalizmu a ich faktického pomeru ku kato­licizmu, ale len vo všeobecnosti poukáže­me na túto hodnotu a na správny pomer tejže ku katolicizmu, čim sa ustáli správ­ne merítko pre posúdenie hoci-ktorého konkretného nacionalistického smeru. Čo je teda katolicizmus ? Katolicizmus je všeobecne, ale i kon­krétne pre celé ľudské pokolenie a tak i pre každého jedinca platná celoživotná forma a to najdokonalejšia. — Hovoríme, že je to celoživotná forma. Veda nás učí, že forma dáva a určí jestvovanie veciam. Forma dat esse rei. Forma je jednotným súhrnom vzťahov a jakosti jednej veci. Ona zapričiňuje, že vec sa stáva práve tým, čím je a tak každá vec, alebo bytosť práve skrze svoju formu vstupuje do kon­krétneho jestvovania a činnosti. Na prí­klad : stoličku robí stoličkou forma a nie drevo, z ktorého materiálne je. Drevo sa­mo o sebe je indiferentné, že čo bude z neho; že sa stane stoličkou, to vďačí for­me a touito formou sa potom aj uplatňuje t. j. vstupuje do činnosti. V spoločnosti ľudskej pod matériou rozumieme členov tej-onej society, či je to rodina, či spolok, či národ, pod formou však rozumieme autoritu, ktorá tú spoloč­nosť riadi, spravuje, t. j. formuje, ktorá v prípade katolíckej životnej formy prameni zo samého Boha a je totožná s autoritou samého Boha. Celoživotná forma katolicizmu je Bohom vecne, človekom osobne vytvorená — zo stvorenia a zjavenia prýštiaca. Nadto je v celej svojej celistvosti Bohom samým zja­vená a potvrdená a ako pre celé ľudstvo, tak i pre každého jednotlivca, vzhľadom či na jeho individuálnu, ciálnu osobnosť a na jeho či na jeho so­životný cieľ dokonále prispôsobená. Dľa tejto definície teda všetka to, čo obsahuje a zaručuje pre človeka život zodpovedný jeho prírode, konkrétnej individuálnej avšak i sociálnej osobnosti a a čo umožňuje mu obsiahnutie celoživotného cieľa, sa zve : katolicizmom. A) Katolicizmus vecne znamená; náuku o pomere človeka a sveta k Bohu «z neho a skrze neho a v ňom je všetko« (Rím. II, 36) — teda i správnu náuku o vše­tkom. V širšom slova smysle katolicizmus je : a) súhrnom všetkých pre správny ži­vot človeka najdôležitejších a najpotreb­nejších právd theoretických, bytostných a Bohom zjavených, v ktorých aj všetka iná pravda je aspoň virtuálne obsažená ; b) je súhrnom všetkých zákonov, pra­vidiel, ktoré vznikajú na základe predoš­lých právd a ustáľujú správny pomer medzi človekom a Bohom, medzi človekom a ostatnými bytostiami a upravujú všetky jeho životné úkony dľa tých najlepších pravidiel; konečne : c) je súhrnom všetkých zvlášt­nych ustanovenú ktoré z pozitívnej vôle Božej pre zdokonalenie pomeru človeka k Bohu — Bohom samým ľudstvom zjavené baly. Na pr. cirkev, sviatosti, omša sv. aitď. Takto vecne katolicizmus zahrňuje sebe všetko to, čo do života človeka akým­v koľvek spôsobom zapádai Znamená on rozumný, svedomitý a dokonalý rozbor všetkého poznateľného v prirodzenom po­riadku a to v smere tých najpálčivejších avšak i najdrobnejších záhad a otázok. Skúma pri každej veci: či je, čím je, od­kiaľ je, k čomu je, usiluje sa ustáliť súhrn poznatkov tej alebo onej veci. Pod úhlam: pravdy logickej, ontologickej, metafyzickej alebo historickej a mravnej urči i patričný pomer ku každej pravde. Ale popri tomto katolicizmus je spolu súhrnom aj takých právd, takých noriem, takých hodnôt, takých nových energií potencií, ktoré neplynú zo stvoreného sve­a ta, ani z ľudsekj prírody, ale ktoré bez­prostredne Bohom boly ľudstvu dané a skrze ktoré účastníkmi sa stávame na sa­mej prírode božej, «per quae consortes efficimur divinae naturae«. (2 Petr. I, 4). Svetlom, mocou a silou týchto právd, no­riem a potencií, poskytuje sa ľudstvu nové vianočné poznanie, nová činnosť dľa Evangelia, nová životná forma dľa zname­nia Golgotý, nová nádej slávneho zmŕt­­výchvstania a blaženého na veky v nebi prebývania. Je teda v katolicizme okrem právd zo stvorenia plynúcich obsažený nový súhrn právd, pravidiel a životných síl. Tieto pred človekom nové svetlo a no­vé svety utvárajú, ktoré zo seba neslýcha­né ncvé možnosti vyžiarajú a celkom no­vé synthéze umožňujú, nové ceny a miery odhaľujú, novú vedu pre rozum, novú ná­dej a nové podnety lásky pre srdce a no­vý spôsob, nové zariadenie života človeko­vi a celému ľudstvu zvestujú! B. Subjektívne (osobne) však katoliciz­mus znamená: Osobné preživanie katoli­cizmu vecného, čím sa z človeka utvára nie len mikrokozmos makrokozma, ale i mikroboh Makroboha. Osobným prežíva­ním katolicizmu vecného nastáva v člove­ku isté pripodobnenie sa k Bohu, spozna­nému a milovanému vo všetkom a skrze všetko. Pokračovanie. Číslo 1. Úspešný boj proti fajnovým chorobám. Sosbieranie, ošetrenie a odvezenie rane­ných je prvou úlohou sanitnej brannej moci vo vojne. Sanitné vojská deň čo deň konajú svoju prácu, spojenú s odvážaním ranených z naprednejšieho frontu do re­zervných nemocnie vlasti. Pritom však za­chovanie zdravia vojska, boj proti vojno­vým chorobám je rozvetvenou sanitné slu­žobnou oblastou, na ktorej musia sa pou­žívať všetky sily lekárskej vedy, aby sa udržala a zosilnila bojová schopnosť voj­ska. Nemecká sanitná služba od zásobo­vania čistou pitnou cielom predídenia škvrnitého týfu siaha na všetky oblasti preventívneho predchádzania chorobám. Pohľad do zdravotného stavu iných vo­jen môže nám poslúžiť cennými údajmi: Nemecko-frandúzska vojna v rokoch 1870—71 bola prvou vojnou svetových dejín, v ktorej straty na ľudských životoch chorobami, vojnovými epidémiami boly o veľa menšie, ako činnosťou zbraní. Keď nahliadneme do dejín vojen bývalých sto­ročí, tak uvidíme, že vojny sa časom ne­­rozhodovaly silou zbrani, ale chorobami a epidémiami, ktorá decimovaly vôjsk a takto ich činily neschopnými rady k rozhodujúcemu nasadeniu. V pätách armády vojnové choroby vy­­pustošily celé krajiny a štáty, zoslabily ichí, ba dokonca celkom vyľudnily. Cho­lera a mor, syfilis, ktorý dostal meno »francúzska choroba», nakoľko ju pri­­vikli francúzski vojaci, úplavice, týfus, škvrnitý týfus a malária boly obávanými sprievodcami všetkých vojen a poľných ťažení. Dokonca ešte aj v krímskej vojne, v rusko-tureckej ako aj v talianskej sjed­­nocovacej vojne úmrtné prípady v dô­sledku chorôb boly tri razy tak početné, ako počet padlých v boji. Vzostup ne­meckej hygieny, na ktorom majú rozho­dujúci význam predovšetkým nemeckí vo­­vojenskí lekári, ako je na príklad Behring Löffler a iní, zlomil mioc vojnových chorôb. Svetová vojmal svedčí už plne o obrovskom víťazstve nemeckých sanitných dôstojníkov nad nákazlivými chorobami. Prvých 12 mesiacov tejto vojny je však dôkazem, že dnešná nemecká vojnová sa­nitná služba nezostala stať pri tom, čo sa dosiahlo doteraz, lebo i napriek malému počtu padlých v boji počet mŕtvych v dô­sledku chorôb činí iba 2 pere. padlých. Pripomeňme jeden príklad : Škvnndtý tý­fus, najnebezpečnejšia choroba východu, dnes v dôsledku vynikajúcim metódam preventívneho ošetrovania zvláštnou šte­piacou látkou, už nehrá nijaký zástoj. Po­znamenať treba, že táto choroba si vo svetovej vojne vyžiadala ešte život asi 6000 nemeckých vojakov. A takto aj ne­mecká vojnová hygiena armádnej sanitnej služby pracuje v najväčšom nasadení a s najväčšími úspechmi na úlohe sa udržala odolná a úderná sila nemeckej armády. Hrozná štvrfhodlaka bádateľov. Jeden entomolog, ktorý sa vrátil z ve­deckej výpravy z brazilských pralesov, vyprával novinárom príhodu, ktorú zažil za jedno štvrťhodinku a ktorá na neho pôsobila tak, že úplne zošedivel. Vedec bol poverený, aby nachytal čo najväčšie množstvo motýľov pre vedecký ústav v Rio de Janeiro. V honbe za motýľmi za­šiel príliš ďaleko a keď sa chcel vrátiť, zbadal naraz, že sa pod ním pôda prepa­dúva. Dostal sa totiž do bačorinatej kra­jiny a všetko volanie o pomoc bolo marné a neprivolalo jeho priateľov a spolupra­covníkov. Učenec snažil sa všeliako diostať sa z bahna, ale stále viac sa prepadúval. Naraz zistil, že mu čosi sviera nohy. Bolo to oko, ktoré domorodé obyvateľstva kla­de na ulovenie zveri. Lano, na ktorom bo­lo oko uviazané, bolo pripevnené k pev­nému stromu. Čím viac sa však vedec hľadel dostať sa z cka. tým viac sa šírila priepasť pod ním a už si zúfal. Na šťastie sa jeden člen výpravy ešte včas priblížil a mohol badateľa, ktorý prežil štvrť­hodinku smrteľnej úzkosti, z oka šťastne vytiahnuť a zachrániť.

Next