Nitrianska Stráž, 1942 (XXI/1-51)
1942-01-01 / nr. 1
Strana 2. Čo očakáva slovenské robotníctvo od Nového roku ? Predovšetkým, že sa bude pokračovať na správne započatom budovaní sociálnej spravodlivosti pre všetkých občanov štátu. Potom, a to iste v prvom rade, že vojna s boľševizmom a plutokratizmom sa víťazne skončí a v nových pomeroch a šťastnom Slovensku uprostred Novej Európy, bude mat zabezpečený slovenský robotník prácu a každodenný chlieb. Z činnosti HSES. Schôdzku okresného výboru HSĽS v Hlohovci otvoril vdp. dekan Augustin Gramantik a poďakoval všetkým členom doterajšieho výboru za spoluprácu. Potom ujal sa slova nový predseda Jozef Hatiar a žiadal o úzku spoluprácu všetkých a zvlášť prítomného okr. náčelníka Vojtecha Kabáta, ktorý — medzi iným — prehlásil, že nič nie je samozrejmejšou úlohou, ako spoločná práca úradov v plnej shode sa Stranou. Potom odovzdané boly jednotlivé funkcie novomenovaným funkcionárom a prečítaný bol dekrét o novomenovaní funkcionárov okresnej organizácie v Hlohovci. Pritom nový predseda prehovoril k prítomným o veľkom dni 14. marca 1939. Uvedomme si — hovoril medzi iným, — že vrátila sa vláda vecí národa, ktorý tu pod Tatrami, podlá archeológa a botanika Andreja Kmeťa a iných žil už dávno pred narodením Krista. A znova božej Prezreteľnosti, môžeme ďakovať, že sa náš početne malý národ cez toľké stáročia udržal a neutonul v cudzom mori. K nastávajúcej práci nového výboru žiada božiu pomoc a požehnanie. Ďalej pripomenul otázky škôl. Žiadal dobrý výkon prác aj od obecných vl. komisárov a notárov, od ktorých sa dnes očakáva splnenie určitých predpokladov, lebo dnes nemožno sa už vyhovárať na Čechovi, ani na Maďarov. Poukázal na povšimnutie osvetovej činnosti, ďalej venovanie pozorsi nosti HM preto sa musia prevýchovaí i mnohá učitelia. — Prítomný okr. veliteľ HG Karol Oravský medzi iným prehlásil, že spolupráca HG s HSĽS bola už aj teraz v najlepšej shode a ubezpečil, že aj s novým predsedníctvom a výborom bude sa ešte ďalej spoločne táto shoda doplňovať. — Ďalej prehovoril župný tajomník HSĽS Vladimír T o m k o. Medzi iným pripomenul, že novému výboru bude k pomoci od teraz aj okresný sekretariát a poslanec Husárek. Prečítal rokovací poriadok okr. organizácie ako aj rokovací poriadok HG a pripomenul, že predseda strany menuje hl. veliteľa HG a dáva súhlas pre menovanie aj ostatných funkcionárov. Schôdzka táto bola nielen bohatého programu, ale aj veľmi poučná pre nových funkcionárov. Pekná práca Katolícke} Jednoty žien v Zlatých Moravciach. Miestna odbočka Jednoty katolíckych žien v Zlatých Moravciach zapojuje sa do každej práce na poli kuMiúrlnom a sociálnom v tomto pohraničnom meste. Usporiada divadelné predstavenia, akadémie, nadovšetko osvedčené pracovno-výchovné schôdzky raz za mesiac. Od Slovenského červeného kríža prevzala 50 kg vlny, z ktorej členky uplietly teplé punčochy a zápestky pre našich vojakov. Dňa 23. XI. 1941 usporiadala Mikulášsky večierok v prospech VZP. Výsledok morálny a hmotný bol veľmi pekný. Na VZP odovzdala Ks 1.000. Aj do balíčkovej akcie pre bojujúcich vojakov sa zapojuje a chystá 100 baličkov, chcejúc tiež spríjemniť Vianoce najdrahším synom slovenského národa, bojujúcich v ďalekej cudzine. Príklad Katolíckej jednoty žien v Zlatých Moravciach je hodný pochvaly a nasledovania. - Ak chcete mať dobré noviny, zaplaťte predplatné. NITRIANSKA STRA2 DR. K. ĎURČEK . Náboženstvo a nacionalizmus. (Reč povedaná z príležitosti kurzu kultúrnych referentov HSĽS a HG v Nitre dňa ľ. decembra 194í.) Bol som požiadaný, aby som v rámci kurzu kultúrnych referentov HG a HSĽS prehovoril na tému : náboženstvo a nacionalizmus. — Je to téma akiste zaujímavá, vždy a zvlášť v tejto dobe aktuálna a pre správne začlenenie sal každého, či jedinca, či národa do prúdu a toku dejín veľmi dôležitá. Sú to dve veľké životné hodnoty, ktoré bez pochyby tvoria hlavnú náplň dejín sveta, okolo ktorých a službe ktorých víri sa, zreje, mele sa a v pre večnosť dozrieva životná energia každého človeka. Veď kto že by neuznal, že náboženstvo a národ, oltár a domov, Cirkev a vlasť, že to boly vždy, sú a budú dvoma základnými a svätými piliermi v živote ľudí a kladnou osou dejín sveta. — V týchto dvoch pojmoch vyslovuje sa vlastne dvojnásobná životná túžba : chceme dlho, dobre a pokojne žiť na zemi a chceme žiť nesmrteľné a blažene aj po smrti. Zavše už v úvode niačím zdôrazniť, že nesprávne by chápal tieto dve hodnoty ten, kto by si myslel, že nacionalizmus sám o sebe je zárukou len šťastného zemského a náboženstvo zase len večne blaženého života, nakoľko v dnešnom poriadku správy a nadprirodzenom, tieto hodnoty sú bezpodmienečne na seba odkázané a síce tak, že terajšiemu právoplatnému náboženstvu v každom ohľade, teda i v zemskom i v pozemskom prináleží primát, ako to z nasledujúceho jasne uvidíme. — Dnes, keď z jednej strany Cirkev hlása potrebu obrody ľudstva, ktorú chce previesť duchovnou ofenzívou katol. akcie, z druhej strany však, keď rôzne nacionálne smery (nár. socializmus, fašizmus, falancismus, hlinkizmus) so svojím postupom často do zmätku uvádzajú mnohých, vzhľadom na správne posúdenie týchto dvoch hodnôt, dnes eminentnou požiadavkou je pre každého správne zpoznať, hodnotiť tieto dvé idey a dľa nich sa zapojiť do tvorby dejín osobných, rodinných, národných a svetových. dôkladne poukážeme na tieto dve Preto hodnoty, na ich vzťahy a na dôsledky z nich plynúce. Viďme najprv životnú hodnotu náboženstva a po nej životnú hodnotu nacionalizmu. Pod náboženstvom rozumieme tu nie hociktoré náboženstvo, ale náboženstvo jedine pravé, t. j. katolícke, ktoré po celom svete je najviac rozšírené, ktoré jedine nosí sebou názraky pôvodu Božieho a sankcie Boha, ktoré so svojou náukou a so svojím účinkovaním v dejinách osvedčilo sa za takého faktora, že k jeho odôvodneniu dostačí len Boh sám, najmä skrze jednorodeného Syna svojho J. Krista a skrze Ducha Sv., ktorého Otec skrze J. Krista na tento svet zvolal. Preto pod náboženstvom rozumieme katolícke náboženstvo čiže katolicizmus. — Taktiež pod nacionalizmom nebudeme sa zapodievať kritikou rozmanitých foriem tohto nacionalizmu a ich faktického pomeru ku katolicizmu, ale len vo všeobecnosti poukážeme na túto hodnotu a na správny pomer tejže ku katolicizmu, čim sa ustáli správne merítko pre posúdenie hoci-ktorého konkretného nacionalistického smeru. Čo je teda katolicizmus ? Katolicizmus je všeobecne, ale i konkrétne pre celé ľudské pokolenie a tak i pre každého jedinca platná celoživotná forma a to najdokonalejšia. — Hovoríme, že je to celoživotná forma. Veda nás učí, že forma dáva a určí jestvovanie veciam. Forma dat esse rei. Forma je jednotným súhrnom vzťahov a jakosti jednej veci. Ona zapričiňuje, že vec sa stáva práve tým, čím je a tak každá vec, alebo bytosť práve skrze svoju formu vstupuje do konkrétneho jestvovania a činnosti. Na príklad : stoličku robí stoličkou forma a nie drevo, z ktorého materiálne je. Drevo samo o sebe je indiferentné, že čo bude z neho; že sa stane stoličkou, to vďačí forme a touito formou sa potom aj uplatňuje t. j. vstupuje do činnosti. V spoločnosti ľudskej pod matériou rozumieme členov tej-onej society, či je to rodina, či spolok, či národ, pod formou však rozumieme autoritu, ktorá tú spoločnosť riadi, spravuje, t. j. formuje, ktorá v prípade katolíckej životnej formy prameni zo samého Boha a je totožná s autoritou samého Boha. Celoživotná forma katolicizmu je Bohom vecne, človekom osobne vytvorená — zo stvorenia a zjavenia prýštiaca. Nadto je v celej svojej celistvosti Bohom samým zjavená a potvrdená a ako pre celé ľudstvo, tak i pre každého jednotlivca, vzhľadom či na jeho individuálnu, ciálnu osobnosť a na jeho či na jeho soživotný cieľ dokonále prispôsobená. Dľa tejto definície teda všetka to, čo obsahuje a zaručuje pre človeka život zodpovedný jeho prírode, konkrétnej individuálnej avšak i sociálnej osobnosti a a čo umožňuje mu obsiahnutie celoživotného cieľa, sa zve : katolicizmom. A) Katolicizmus vecne znamená; náuku o pomere človeka a sveta k Bohu «z neho a skrze neho a v ňom je všetko« (Rím. II, 36) — teda i správnu náuku o všetkom. V širšom slova smysle katolicizmus je : a) súhrnom všetkých pre správny život človeka najdôležitejších a najpotrebnejších právd theoretických, bytostných a Bohom zjavených, v ktorých aj všetka iná pravda je aspoň virtuálne obsažená ; b) je súhrnom všetkých zákonov, pravidiel, ktoré vznikajú na základe predošlých právd a ustáľujú správny pomer medzi človekom a Bohom, medzi človekom a ostatnými bytostiami a upravujú všetky jeho životné úkony dľa tých najlepších pravidiel; konečne : c) je súhrnom všetkých zvláštnych ustanovenú ktoré z pozitívnej vôle Božej pre zdokonalenie pomeru človeka k Bohu — Bohom samým ľudstvom zjavené baly. Na pr. cirkev, sviatosti, omša sv. aitď. Takto vecne katolicizmus zahrňuje sebe všetko to, čo do života človeka akýmv koľvek spôsobom zapádai Znamená on rozumný, svedomitý a dokonalý rozbor všetkého poznateľného v prirodzenom poriadku a to v smere tých najpálčivejších avšak i najdrobnejších záhad a otázok. Skúma pri každej veci: či je, čím je, odkiaľ je, k čomu je, usiluje sa ustáliť súhrn poznatkov tej alebo onej veci. Pod úhlam: pravdy logickej, ontologickej, metafyzickej alebo historickej a mravnej urči i patričný pomer ku každej pravde. Ale popri tomto katolicizmus je spolu súhrnom aj takých právd, takých noriem, takých hodnôt, takých nových energií potencií, ktoré neplynú zo stvoreného svea ta, ani z ľudsekj prírody, ale ktoré bezprostredne Bohom boly ľudstvu dané a skrze ktoré účastníkmi sa stávame na samej prírode božej, «per quae consortes efficimur divinae naturae«. (2 Petr. I, 4). Svetlom, mocou a silou týchto právd, noriem a potencií, poskytuje sa ľudstvu nové vianočné poznanie, nová činnosť dľa Evangelia, nová životná forma dľa znamenia Golgotý, nová nádej slávneho zmŕtvýchvstania a blaženého na veky v nebi prebývania. Je teda v katolicizme okrem právd zo stvorenia plynúcich obsažený nový súhrn právd, pravidiel a životných síl. Tieto pred človekom nové svetlo a nové svety utvárajú, ktoré zo seba neslýchané ncvé možnosti vyžiarajú a celkom nové synthéze umožňujú, nové ceny a miery odhaľujú, novú vedu pre rozum, novú nádej a nové podnety lásky pre srdce a nový spôsob, nové zariadenie života človekovi a celému ľudstvu zvestujú! B. Subjektívne (osobne) však katolicizmus znamená: Osobné preživanie katolicizmu vecného, čím sa z človeka utvára nie len mikrokozmos makrokozma, ale i mikroboh Makroboha. Osobným prežívaním katolicizmu vecného nastáva v človeku isté pripodobnenie sa k Bohu, spoznanému a milovanému vo všetkom a skrze všetko. Pokračovanie. Číslo 1. Úspešný boj proti fajnovým chorobám. Sosbieranie, ošetrenie a odvezenie ranených je prvou úlohou sanitnej brannej moci vo vojne. Sanitné vojská deň čo deň konajú svoju prácu, spojenú s odvážaním ranených z naprednejšieho frontu do rezervných nemocnie vlasti. Pritom však zachovanie zdravia vojska, boj proti vojnovým chorobám je rozvetvenou sanitné služobnou oblastou, na ktorej musia sa používať všetky sily lekárskej vedy, aby sa udržala a zosilnila bojová schopnosť vojska. Nemecká sanitná služba od zásobovania čistou pitnou cielom predídenia škvrnitého týfu siaha na všetky oblasti preventívneho predchádzania chorobám. Pohľad do zdravotného stavu iných vojen môže nám poslúžiť cennými údajmi: Nemecko-frandúzska vojna v rokoch 1870—71 bola prvou vojnou svetových dejín, v ktorej straty na ľudských životoch chorobami, vojnovými epidémiami boly o veľa menšie, ako činnosťou zbraní. Keď nahliadneme do dejín vojen bývalých storočí, tak uvidíme, že vojny sa časom nerozhodovaly silou zbrani, ale chorobami a epidémiami, ktorá decimovaly vôjsk a takto ich činily neschopnými rady k rozhodujúcemu nasadeniu. V pätách armády vojnové choroby vypustošily celé krajiny a štáty, zoslabily ichí, ba dokonca celkom vyľudnily. Cholera a mor, syfilis, ktorý dostal meno »francúzska choroba», nakoľko ju privikli francúzski vojaci, úplavice, týfus, škvrnitý týfus a malária boly obávanými sprievodcami všetkých vojen a poľných ťažení. Dokonca ešte aj v krímskej vojne, v rusko-tureckej ako aj v talianskej sjednocovacej vojne úmrtné prípady v dôsledku chorôb boly tri razy tak početné, ako počet padlých v boji. Vzostup nemeckej hygieny, na ktorom majú rozhodujúci význam predovšetkým nemeckí vovojenskí lekári, ako je na príklad Behring Löffler a iní, zlomil mioc vojnových chorôb. Svetová vojmal svedčí už plne o obrovskom víťazstve nemeckých sanitných dôstojníkov nad nákazlivými chorobami. Prvých 12 mesiacov tejto vojny je však dôkazem, že dnešná nemecká vojnová sanitná služba nezostala stať pri tom, čo sa dosiahlo doteraz, lebo i napriek malému počtu padlých v boji počet mŕtvych v dôsledku chorôb činí iba 2 pere. padlých. Pripomeňme jeden príklad : Škvnndtý týfus, najnebezpečnejšia choroba východu, dnes v dôsledku vynikajúcim metódam preventívneho ošetrovania zvláštnou štepiacou látkou, už nehrá nijaký zástoj. Poznamenať treba, že táto choroba si vo svetovej vojne vyžiadala ešte život asi 6000 nemeckých vojakov. A takto aj nemecká vojnová hygiena armádnej sanitnej služby pracuje v najväčšom nasadení a s najväčšími úspechmi na úlohe sa udržala odolná a úderná sila nemeckej armády. Hrozná štvrfhodlaka bádateľov. Jeden entomolog, ktorý sa vrátil z vedeckej výpravy z brazilských pralesov, vyprával novinárom príhodu, ktorú zažil za jedno štvrťhodinku a ktorá na neho pôsobila tak, že úplne zošedivel. Vedec bol poverený, aby nachytal čo najväčšie množstvo motýľov pre vedecký ústav v Rio de Janeiro. V honbe za motýľmi zašiel príliš ďaleko a keď sa chcel vrátiť, zbadal naraz, že sa pod ním pôda prepadúva. Dostal sa totiž do bačorinatej krajiny a všetko volanie o pomoc bolo marné a neprivolalo jeho priateľov a spolupracovníkov. Učenec snažil sa všeliako diostať sa z bahna, ale stále viac sa prepadúval. Naraz zistil, že mu čosi sviera nohy. Bolo to oko, ktoré domorodé obyvateľstva klade na ulovenie zveri. Lano, na ktorom bolo oko uviazané, bolo pripevnené k pevnému stromu. Čím viac sa však vedec hľadel dostať sa z cka. tým viac sa šírila priepasť pod ním a už si zúfal. Na šťastie sa jeden člen výpravy ešte včas priblížil a mohol badateľa, ktorý prežil štvrťhodinku smrteľnej úzkosti, z oka šťastne vytiahnuť a zachrániť.