Nitrianska Stráž, 1943 (XXII/1-52)
1943-01-03 / nr. 1
Strana 2. NITRIANSKA stráž majú byť akýmsi zrkadlom tohoktorého kraja, v nich vidíme seba samých a akí sme, takí sa vidíme. V nich vidíme dobromyseľnosť a šľachetnosť jedných, zlomyseľnosť a škodoradosť druhých. I našu šľachetnú snahu nepodporujú mnohí len preto, že chápu jej dosah. Dnes však v tak vážnych časoch, takéto počínanie nie je na mieste. Dnes musíme si uvedomiť, že iba myšlienka, že sme Slováci, nás všetkých spasí. A táto myšlienka, toto vedomie musí nás všetkých tak úzko spojovať, že nič a nik na svete nesmie nás ani len v názoroch od seba rozdeliť. Všetci musíme jednako smýšľai a podporovať, ako len môžeme, všetko, čo je slovenské. Tu nie sú na mieste žiadne osobničkárske spory,tu nepomôže žiadna výhovorka, lebo komu i teraz v týchto vážnych časoch osobné záujmy stoja nad záujmami celku, ten i keby čo robil, môže byt prichystaný, že sa za to bude musieť zodpovedať. Toto prichodí nám povedať po uzavretí bilancie minulého roku, ktorej sme zistili, že hoci sme prejaz vili viac snahy vyhovieť každému, počet poriadnych predplatiteľov sa nezvýšil a noviny boly koncom roka nútené zápasiť s finančnými ťažkosťami. Toto prichodí nám povedať teraz, keď i ďalej zaumieňujeme si stáť neochvejne pri Strane, jej záujmom verne slúžiť a ju vždy a vo všetkom podporovať. Áno povinnosťou každého Slováka je pracovať za záujmy tej Strany, ktorá nám vybojovala samostatný slovenský štát a ktorá i dnes pracuje za záujmy každého Slováka, či doma alebo v zahraničí, Toto by však mali všetci Slováci, ale zvlášť všetci Slováci v Nitre chápať a nie poznať Stranu iba vtedy, keď potrebujú jej pomoc a mali by ju potom aj v jej činnosti podporovať. Jednou z jej činností sú tieto noviny a preto nemalo by byť Slováka v Nitre a na jej okolí, ktorý by si ich nepredplácal. Speváci a hetei ochotníci, hláste sa! Ako je známo, Miestny odbor Matice slovenskej v Nitre založil vlastný orchester, spevokol a divadelný odbor. Orchester už riadne funguje a hrá v ňom vyše 30 veľmi dobrých hudobníkov z Nitry a ďalší sa do neho ešte stále prijímajú. Teraz nám však ide najmä o spevokol a divadelný odbor.Spevokol už tiež cvičí pod vedením dirigenta Svidráka, ale dosiaľ má málo členov, iba 25. Vzhľadom na to, že chceme vybudovať silný miešaný sbor aspoň 50 členný, ktorý nás bude dôstojne reprezentovať pred priateľmi i nepriateľmi, prosíme všetkých spevákov a speváčky, ktorí chcú svoje schopnosti postaviť do služieb dobrej slovenskej veci, aby sa prihlásili do tohto nášho spevokolu, a to u dirigenta Svidráka, alebo u tajomníka MOMS Beňadika, alebo aby sa priamo dostavili kedykoľvek na skúšky spevokolu, ktoré bývajú každý štvr- 1,000.000 Ks na kultúrne cieie. Ba. Nitra, 20. dec. — Mesto Nitra vo svojom rozpočte na rok 1943 preliminovalo takmer 1,000.000 Ks na školstvo, národné, kultúrne a náboženské ciele. Príspevok na vydržiavanie a náklad na ľudové školstvo činí 600.000 Ks. rozdelilo mesto pre Sumu 372.000 Ks potreby iných miestnych škôl, ďalej pre opatrovne, ako aj soc. a kultúrnym spolkom. tok o 19. hod. na Piaristskej ulici v bývalej hudobnej škole (vo dvore). Nitra veľmi potrebuje dobrý národný spevokol, ktorý piesňou bude budiť lásku k národu. Neveríme, že by sa v Nitre nenašlo aspoň 50 nadšencov, ktorí statočne a verne budú plniť svoje poslanie. Spevokol ešte cez toto zimné obdobie usporiada spolu s orchestrom hudobno-spevácku akadémiu a okrem toho vystúpi pri oslavách 14. marca a 4. mája. Každé vystúpenie tohto spevokolu, ktorý bude spievať v slovenských národných krojoch, musí byť udalosťou! Príďte teda medzi nás! Budete sa dobre cítiť, z duše si zaspievate a osviežite seba i iných! Takisto prosíme ochotníckych hercov a herečky, aby sa prihlásili do nášho divadelného odboru, ktorý začne svoju činnosť hneď, ako bude úplne zorganizovaný matičný spevokol. jkb Príspevky na PoišS. školu USES. Z článku pod týmto nadpisom v poslednom čísle Nitrianskej stráže chybou sadzača z pomedzi mien slovenských podnikateľov, ktorí prispeli na usporiadanie Politickej školy HSĽS v Nitre po 1000 Ks, vypadlo meno G. Boronkayovej, obchodníčky so strižným a módnym tovarom v Nitre. Chybu dodatočne napravujeme. Redakcia. Číslo 1. Smutný koniec mladých manželov. Predniekoľkými mesiacmi rozhodli sa manželia 31-ročný Stefan Fábry, robotník s malým hospodárstvom z osady Vieska pri Bystričanoch, okr. Prievidza a jeho manželka 26-ročná Mária rod. Komžíková, že manžel ostane doma pri malom hospodárstve a manželka odcestuje na práce do Nemecka. Tak aj učinili. Ale manžel dostával čoskoro z Nemecka od svojich známych zprávy, že jeho manželka naviazala tam intímnu známosť s Jozefom Kasalom zo Zem. Kostolian, ktorý je tiež v Nemecku na robotách. Keď sa manželka z prác z Nemecka teraz 1. decembra vrátila, manžel začal jej vyčitovať jej neveru a žiadal od nej vysvetlenie. Zprvu manželka tajila, ale konečne predsa vyšla pravda najavo, že manželovi došlé zprávy sú pravdivé. Hádky a zvady stávaly sa medzi manželmi deň čo deň ostrejšie. Nakoniec manželka v domnienke, že urobí koniec pre ňu tak nepríjemným každodenným zvadám a dohováraniam, preto chcela svojho manžela navždy zahriaknuť tým, že sa mu začala vyhrážať, že ho oznámi žandárom za jeho zlodejstvá. Manžela sa po krátkej dobe zmocnila zlosť, priskočil k žene s britvou v ruke a podrezal jej ľavú stranu hrdla. Keď videl, že jeho manželka silne krvácajúc padla na zem, spamätal sa a zo strachu podrezal si tou istou britvou vlastné hrdlo. Nato, krvácajúc vyšiel z domu, preboril sa cez blízku rieku Nitru na druhú stranu, kde vykrvácal. Manželka utrpela len ľahšie zranenie. Keď sa žandári za spoluúčinnosti stopovacej žand. stanice z Nitry dostavili do domu Štefana Fábryho, aby priebeh smutnej udalosti vyšetrili, zistili z tohto činu Štefana Fábryho aj to, že Stefan Fábry v spoločnosti už spomenutého Jozefa Kasalu zo Zem. Kostolian opravdu previedol niekoľko krádeží. Doteraz zistená bola krádež vlámaním na škodu Pavla Balážku v Zem. Kostolanoch v hodnote asi 12.000.— Ks, Ďalej zistili žandári, že samovrah Stefan Fábry s týmto svojím spoločníkom a milencom svojej manželky Jozefom Kasalom spáchal krádež vlámaním aj u Štefana Sestrienku tiež v Zem. Kostolanoch, odkiaľ ukradli bravčovú masť a údeniny v hodnote niekoľko sto Ks. Pri domovej prehliadke u Jozefa Kasalu prišli žandári aj na stopy zatajených a uschovaných zbraní. Začali stopovať, konečne našli v súsednej obci v Dol. Lelovciach na povale r.-kat. kostola- 2 vojenské pištole, 1 nemeckú voj. pištol a 1 loveckú pušku guľovnicu. Jozefa Kasalu žandári ihneď zatkli a predviedli na krajský súd do Nitry, kde ostal vo vyšetrovacej väzbe. Vo vyšetrovaní pokračujú ďalej. Šľachetní rel’gaící» Ba. Nitra 19. dec. — Obce Nitrianskeho okresu Poľný Kesov a Degeš prejavily nevšednú obetavosť voči obnoveniu historických pamätností v staroslávnej Nitre. Z podnetu obv. notára Antona Spisku a vl. komisára obce v Poľnom Kesove uskutočnili občania sbierku v prospech Kuratória Pribinovho fondu v Nitre, ktorý programuje postavenie pomníkov prvých staroslávnych dejateľov slovenskej štátnosti. Hoci obe obce majú iba 2.300 obyvateľov, za krátky čas složily, prevážne roľníci, prekvapujúcu sumu 45.000.— Ks, ako dar Kuratória Pribinovho fondu v Nitre. Sosbierané peniaze osobne odovzdal 18. decembra t. r. na Župnom dome do rúk Nitrianskeho župana Štefana Haššíka, obv. notár A. Spiška a vl. komisár Jozef Bednárik so slovami : »Slovutný pán župan, vznešenej myšlienke postaviť v Nitre sochu kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka a súsošia sv. Cyrila a Metoda sme sa oddane venovali a po ukončení sbierky v našich obciach nasbierali sme 45.000.— Ks. Slováci v Poľnom Kesove a v Degeši dávajú tento dar svojej drahej vlasti z po vďačnosti najmä za hospodárske povznesenie našich obcí, o ktoré sa pričinila Nitrianska župa.« Na sbieracom hárku, ktorý bol súčasne predložený nitrianskemu županovi, boly takmer všetky mená roľníkov, a pri nich darované sumy, ktoré u niektorých činily až 1.000.— Ks. Do tohto čísla prikladáme složenky poštovej sporiteľne a prosíme vážených odberateľov, aby nimi zaslali predplatné na rok 1943 prípadne nedoplatky za minulé roky. Administrácia. List od brata z juhu. Myslel som si, že na Vianoce prídeš sa pozrieť na rodnú dedinu, na rodičovský dom a na cintorín na hrob otca, babky a bratov. Myslel som si, že sa prídeš pozrieť na matku a že si potom o všetkom pohovoríme, že Ti poviem všetko, čo nás tu bolí. Neprišiel si, lebo si vraj nemohol. Keď som sa dozvedel od tých, ktorým sa podarilo prísť, aké ťažkosti vám v tom robia, uznal som, že naozaj si nemohol prísť. A tak odkázaný som zasa len poslať Ti list od tých, ktorí boli šťastlivejší na tieto Vianoce a mohli sa prísť pozrieť na rodnú hrudu a povyprávať sa s rodičmi, bratmi, so sestrami a s každým, lebo z nás každý čaká na každého jedného z vás a keď niekto príde, tušim by boly sme schopní na rukách ho nosiť, takí ste nám vzácni. Práve nám rozprával Alojz Kučerov, že ako cestoval domov, stretol sa s pánom prednostom, ktorý už nie sú u nás a ktorý sa vraj ani nehlásia za Slováka. Ale keď ho uvideli, mali takú radosť, že niekoho vidia odtiaľ od vás, že ho chytili okolo krku a bozkávali ho a od radosti plakali. Z toho vidíš, že keď je niekto Slovák, máme ho nútia hlásiť sa za Neslováka, on i tak vo svojej duši zostane Slovákom. Pán prednosta tým prejavili nielen to, čo oni cítia, ale čo my všetci cítime a aj tomuto človekovi verím, že je Slovák, hoci ho okolnosti prinútily zaprieť v sebe Slováka. Myslel som si, že si sa azda i trochu bál. No dnes sa už báť nemusíš, už to nie je tak, ako to bolo na začiatku. Vtedy len bili a bili, lebo si mysleli, že prišli medzi voľajakých divochov. My sme im však ukázali, že prišli medzi rozumný a vzdelaný národ. A tu sa im otvorily oči. Tu uvideli, že tí Slováci sú práve takí ľudia ako oni, ba ešte lepší, poriadnejší a rozumnejší. Presvedčili sa, že to nie je pravda, čo im o nás nahovorili. Zo začiatku nechceli nám ani rozumieť; možno, že ani nerozumeli. Dnes však už každý rozumie aj po slovensky i keď nechce rozprávať. Voľakedy i náš pán notár, oni síce vedia po slovensky, ale nechceli a nechceli Ti po slovensky rozumieť. Nuž ale čo si Ty mal robiť, keď si inak nevedel? Nuž veru i náš pán notárko museli uznať, že to takto nemôže ísť a dnes už veru môžeš im i po slovensky hovoriť, aj oni niekedy musia po slovensky hovoriť. A nasmejeme sa, keď tak prídu financi. My robíme, že vieme iba po slovensky a oni zasa len po svojom a rozumieme si, oni rozumejú nám, my rozumieme im. Naše deti už sa učia v škole i po ich; ale si myslíme, že deťom to nemôže uškodiť, veď sa hovorí, že človek je toľkokrát človekom, koľko rečí vie. Odnárodniť naše deti sa im aj tak nepodarí, lebo my sejeme do nich slovenské národné povedomie, národnily. ktoré nedovolí, aby sa naše deti od-Nájdu sa však zato aj slabé dušičky, ktoré vždy pachtia za slávou a bohatstvom a dajú sa zviesť. No, to vždy tak bolo, a preto i teraz máme u nás i Neslovákov, nečuduj sa tomu, sú to takí, čo inak ako slovensky len koktať vedia. A bolo by azda už skoro dobre, keby nebolo týchto zapredancov. Tí však nedovolia, aby slovenský život voľne sa rozvíjal a kto sa stane otvoreným hlásateľom slovenského života a nedá si pri tom pozor, ten môže ľahko zle pochodiť. To stalo sa aj nášmu pánu farárovi. Hneď dali ich preč od nás na neslovenskú dedinu. Nám dali nového pána farára, staršieho, ale vedia dobre slovensky a to je pre nás hlavné, aby sme Boha mohli prosiť po svojom. aspoň To ostatné by už akosi išlo, lebo však vieš, i keď je málo jedla, my na dedine to nevieme, nám viac chýba obuv a drevo. Píšeš, že tam u vás je všetko drahé. I tu je to tak. Vám sa to však ľahšie znáša, lebo ste doma. Síce doma sme i my, ale nevieme dokiaľ. Dosť ich je veru od nás preč a o mnohých sa všeličo hovorí. Lenže tomu doma ja inak rozumiem. Vy ste na svojom, žijete vo svojom samostatnom štáte a to povedomie vás musí blažiť, takže i tie najväčšie ťažkosti ľahšie prekonáte. Veru, ver mi, mockrát schytí ma akási tuha vidieť slobodnú slovenskú zem a vtedy vyjdem si von, odkiaľ je vidieť Zobor a nitriansku kalváriu a dívam sa, dlho sa dívam na túto slobodnú zem, tak dlho sa dívam, až sa ukľudním a spokojný odchádzam domov. Márne je, myšlienka, že pre Slovákov jestvuje samostatný štát, kde si Slováci sami rozhodujú, a to, že vieme, že tento štát je tak blízo od nás, bude nás stále znepokojovať a trápiť a my sa neprestaneme pýtať, prečo my, keď sme Slováci, nepatríme do toho štátu.