Nitrianska Stráž, 1944 (XXIII/1-49)
1944-01-01 / nr. 1
Strana 2. NITRIANSKA STRÁŽ VOJTECH JANIKOVIC : Zasa sme prežili jeden rok, rok. plný nádeje na krajší zajtrajšok. Mnohí sme v ňom zažili dobré, mnohí aj zlé veci. Predsa však z hľadiska národného bol rok minulý bohatý na jubilejné oslavy našej národnej minulosti. Oslavovali sme 100. výročie uzákonenia spisovnej slovenčiny, 90. narodeniny správcu Matice slovenskej, nestora slovenskej vedy, baťka Dr. Jozefa Škultétyho, 80. výročie založenia Matice slovenskej a iné významnejšie a menej významné udalosti. Do Nového roku 1944 ideme s pevnými nádejami, že už bude koniec gigantickému zápoleniu panstva zlatého teľaťa, proti poctivej, svedomitej a statočnej práci a veríme, že Na konci a na začiatku jedného roku Pokračovanie z 1. strany, da, odtiaľ, odkiaľ dostaneme. Keď nám pošlú veci zo Zlatých Moraviec, z Topoľčian, Hlohovca alebo Prievidze, nuž radi im dáme miesto. Prežili sme všeličo v minulom roku; menili sme redaktorov, získavali sme spolupracovníkov, trochu nám to pomohlo a ide len o väčšie porozumenie, ide o to, aby sme prenikli všade, aby sme každého presvedčili, že tu ide aj o jeho vec, lebo tu +ide o vec všetkých Slovákov. Nikdy azda nebolo tak treba, aby Slováci jednotne pracovali, aby jednako smýšľali, cítili a konali ako teraz, keď máme svoj samostatný štát, kde môžeme dokázať, že v jednote je sila, že počtom malý slovenský národ, je predsa duchom veľký a že vo všetkom vyrovná sa všetkým iným národom, lebo vie za svoje nielen pracovať, ale sa i biť. Nuž to by sme chceli dokázať v nastávajúcom roku, to, že tu všetci jednako smýšľame a cítime a že toto naše smýšľanie sa prejavuje aj v skutkoch a to v takých skutkoch, ktoré sa budú samé chváliť. Potom už nebudeme potrebovať každého zvlášť volať do práce za slovenskú vec, lebo každý pochopí, kde je jeho miesto a čo má robiť. My vždy budeme stáť tu na stráži slovenskej veci, my vždy budeme hájiť záujmy Strany a záujmy všetkých roduvemých Slovákov. Nuž rozmnožte káder našich spolupracovníkov, aby sme prenikli všade tam, kde je na to potreba. -š. táto práca bude sláviť víťazný triumf nad barbarstvom, akého svet ešte nevidel a aké teraz panuje. Veď tá pliaga človečenstva, proti ktorej aj náš národ je zúčastnený na aktívnom boji, musí raz vymiznúť. Ideme do Nového roku, v ktorom budeme zasa spomínať na vynikajúce udalosti národné. V tomto roku 1944 si spomíname na 25. výročie oživotvorenia Matice slovenskej, na 25. výročie vyjdenia prvého čísla »Slováka«. Tohto roku bude tomu 100 rokov, čo bola uzákonená a schválená reč v uhorskom sneme a vo všetkých úradoch. Iste zvláštnej pripomienky si zasluhuje 80. výročie narodenia a 25. výročie smrti veľkého Slováka Jozefa Murgaša, vynálezcu rádia. Dnešný moderný človek si ani nevie predstaviť život bez rádia a len pred nedávnou minulosťou bolo vynájdené. Mnohí nežičlivci síce pripisujú tento vynález Talianovi Marconimu, ale skutočnosť dokazuje, že vynálezcom rádia bol Slovák Jozef Murgaš. Veď aj v prioritnom spore, vedenom r. 1920 vo Washingtoné, bolo dokázané, že vynálezcom bol Murgaš. Okrem tohto je aj viac udalostí, na ktoré si tohto roku spomíname a na ktoré našich čitateľov budeme postupne upozorňovať. Vieme, že len našim predkom môžeme ďakovať, že sa náš národ cez celý čas prenasledovania národného a štátneho udržal. V Novom roku 1944, v ktorom spomíname aj na dôležitejšiu životnú udalosť nášho národa, na 5. výročie utvorenia samostatnej Slovenskej republiky, chceme, aby sme načerpali dostatok síl pre celú* budúcnosť, aby sme si náš štát nielen udržali, ale aj zveľadili. Do nového roku mimm S O očiste knižných ilustrácii V poslednom čase zjavujú sa na slovenskom knižnom trhu rôzne zaujímavé exempláre, hlavne básnických sbierok, ktoré síce svojím obsahom ako-tak vyhovujú, avšak absolútne nevyhovujú svojimi ilustráciami. Boli sme zvyknutí pozerať sa na nesmyselné obrázky nadrealistických sbierok básní a vôbec vydaní J. K.: Síovzmké fieaa$tiíst<A& Dejiny dokazujú, že peňažníctvo je životne dôležitým faktorom pre každý národ a štát. Kedysi nám Slovákom chceli nahovoriť, že kapitál je medzinárodný. Žiaľ — mnohí to aj uverili. No, následky tejto ľahkovernosti čoskoro pocítil celý slovenský národ. Pod rúškom, že kapitál je medzinárodný za bývalej CSR začaly sa na Slovensku zakladať filiálky silných českých ústavov, ktoré nielenže zničily nejednu slovenskú banku, v dôsledku čoho ožobračily aj desiatky tisícov chudobných slovenských vkladateľov, ale odčerpávaním peňazí zo Slovenska a likvidáciou mnohých našich priemyselných podnikov siahaly až na korene existencie slovenského národa. Kapitál teda nie je medzinárodný a šťastný je národ, ktorý sa môže opierať na svoje vlastné a zdravé peňažníctvo. Čo znamenala napríklad pre slovenský národ v jeho boji za slobodu jediná Ľudová banka v Ružomberku, ktorú náš zvečnelý vodca Andrej Hlinka založil ešte v časoch, keď nad nami vládly bodáky maďarských žandárov ! Tu a v podnikoch, ktoré udržovala, odchovaly sa pre slovenský národ desiatky nebojácnych bojovníkov, ktorí nesklamali Hlinku ani v najťažších časoch. Takto je pochopiteľné, že aj slovenský samostatný štát, len čo sa zrodil, ponáhľal sa postaviť na zdravé nohy slovenské peňažníctvo, aby sa mohol naň bezpečne opierať. Že teda slovenské peňažníctvo stojí dnes na bezpečných základoch, to neprišlo samé od seba, ale ďakovať to môže slovenskému štátu a Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, ktorej zásluhou sa slovenský štát zrodil. Z tejto skutočnosti však vyplýva, že slovenské peňažníctvo musí mať k slovenskému štátu'a k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane kladný postoj a musí i štát i Stranu vo vlastnom záujme všemožne podporovať. Lebo keď nebude slovenského štátu, nebude ani slovenského peňažníctva ! nadrealistov a adeptov tzv. »poézie nového videnia«, ktoré však nielen ilustráciami, ale i samotným svojím obsahom, napísaným v stave podvedomom, stávaly sa samy o sebe absurdným výplodom chorobnej fantázie. Hoci nadrealizmus so svojimi experímentátorstvami nemohol zakotviť úplne, predsa jeho vplyv na súčasnú poéziu, ale hlavne modemé maliarstvo zanechal mnohé pozostatky. Sú to hypermoderné smery, ktoré prebraly niektoré ich prvky a zdá sa, stavajú ďalej na týchto. Náznaky svedčia Q ich príbuznosti a totožnosti. Co je vlastne účelom a cieľom takýchto kresieb? Pri ich prezeraní prichodí nám na um všetko to krásne umenie maliarske, tvorené v stredoveku, slávne obrazy svetových maliarov, ktorí vo svojej náboženskej zanietenosti vedeli tvoriť diela nehynúce, ktoré vedia človeka nadchnúť i po toľkom časovom odstupe, vedia ho povzniesť do nadprirodzenej, zvláštnej, velebnej nálady. A teraz pozrime sa na tie pred nami! Oplývajú akousi cudzosťou, chladnosťou, nič nám nehovoria, máme dojem prázdnoty a duševnej hluchoty. Nemôžeme sa ubrániť pocitu, že je to maliarstvo dekadentné, úpadkové. Veď pozrime si len niekoľko sbierok básní a k nim pripojených ilustrácií a hypermoderných kresieb. Človek, ktorý má v sebe čo len trochu estetického citu, odvráti sa od nich s hnusom. Nie sme predpojatí a konzervatívni. Ale keď sa niečo sústavne deje, keď sa vydávajú knihy s takými kresbami, ktoré nielen našu kresťanskú, ale i všeobecnú morálku urážajú, musíme sa nad tým pozastaviť! Tieto obrazy a kresby svojou nemravnosťou urážajú to, čo je človeku najsvätejšie : čistotu. Ä tak musia vzbudiť u každého prirodzený odpor. Netvrdíme, že nie sú umelecky dostatočné, prípadne že nevyhovujú svojím prevedením, však svojou predstavou morálne zapadávajú do toho umenia (lepšie pseudoumenia), ktoré nevie pochopiť krásu čistoty. Kresliarstvo dekadentné nemá nás príčin k servírovaniu takým u spôsobom, ako je to doteraz a ako sa ono, vďaka niektorým vyžitým pseudoumelcom, vyvinulo. Je u nás ešte veľa a veľa krásna, ktoré sa ešte neobjavilo a nevyužilo, ktoré by sa mohlo zhodnotiť a preto musíme rozhodne odmietať a odsudzovať to umenie, ktoré tápa v sexuálnosti a hľadá krásu a rozkoš v najnižších pudoch človeka. Tým nebezpečnejšie sú nemravné kresby a ilustrácie v knihách, ktoré sa často dostávajú do rúk mládeže Vedia zapôsobiť mocne na fantáziu a vzbudzovať myšlienky, ktoré hraničia s každou mravnou stránkou ako i čistotou duše. Je záujmom každého umelca už v prvopočiatočnej snahe tvoriť krásno ničím nekalené. Je teda i vecou svedomia a zodpovednosti každého, aby jeho dielo bolo i mravne čisté. Keď niečo, tak toto je základná nutnosť. Dielo musí byť bezpodmienečne pozbavené od každej takej nevkusnosti, čo by mohlo naštrbiť jeho mravnú čistotu, ak má ono vyhovovať z každej stránky. Ľudo Lôbb. Samostatnosť sa neudrží ani rečami, ani schôdzkami, ani piesňami, ale sa udrží iba prácou, cťou a charakterom. (Vodca Dr. Tiso.) Sloboda nepozostáva v tom, že môžeme robiť, čo chceme, ale väčšmi v tom, aby sme mohli robiť to, čo robiť máme. (Vodca Dr. Tiso.) Číslo 1_ Ha okraj výstavy obrazov 1. Satina v Hitre Vo vkusne upravenej veľkej miestnosti Hlinkovho domu vystavoval od 12. do 22. decembra 1943 svoje diela akad. maliar Jožko Satin, rodák z Nitry. Sympatický mladý maliar predstavil sa svojim rodákom zas po desaťročnej pilnej práci, štúdia a hľadania nových ciest svojho umenia. Z jeho poctivej umeleckej práce a snaženia už dnes môžeme tušiť majstra, ktorý prispeje svojimi schopnosťami a umeleckými ambíciami k rozkvetu slovenského maliarskeho umenia. Ako tak prechádzame od jedného obrazu k druhému, badáme stopy čias školského hľadania i svojrázneho motivovania námetov. Učenie v Ríme na kráľ. akadémii vied a umení sa uplatnilo na námetoch z Večného mesta, portrétovaní siňorín, rôznych zátiší pod. Vo veľkom počte sú však tu zaa stúpené aj maľby z potuliek po Slovensku. Tak veľmi milé sú folkloristické portréty dievčat z Telgártu, Ždiaru, Heľpy, Trenč. Teplej. Jeho námety z utešenej slovenskej prírody sú azda najpresvedčivejšie príznaky jeho slovenskosti v maliarstve. Jeden z jeho najlepších obrazov je nesporne Panoráma Veľkej Vysokej. Satin vo svojich uvedomelé chápaných problémoch maliarskeho rozbehu je rozvážny a nehazarduje s pojmom umenie. Nedal sa strhnúť rôznymi nezdravými zjavmi maliarskych prúdov. Zostáva verný čistote formy, motivácii i vnútornej hodnote. Satin je slovenský maliar. Keď máme spomenúť jeho zátišia, musíme zas spomenúť jeho umeleckú poctivosť a reálne chápanie potreby robiť prácu prežívanú a vedenú za určitým cieľom. Jeho portréty, ktoré vlastne tu na výstave uverejnené, nie sú pravými portrétmi, potrebujú ešte mnoho, aby dostaly všetky predpoklady majrstrovského prevedenia. Myslím, že v krajinách je väčším majstrom. Jedno je však isté, že táto výstava nás presvedčila, že Satin so svojím chápaním umenia je poctivý a snaživý hľadač krásy, ktorú zvečňuje svojím štetcom úspešne a šťastne. Rozhodne, však musí ešte vyzreť, aby bol väčším, čo mu všetci úprimne želáme. Jeho kolorit potrebuje to vlastné, čo má každý majster svoje, najosobnejšie. i. brančan. Belo Kolačiansky : l nasej minulosti V novom roku si ideme znovu pripomínať určité udalosti z nášho národného a štátneho života, ktoré nám utkvelý živo v pamäti. Z týchto udalostí chceme čerpať dostatok sily pre prítomnosť a ešte väčšmi pre budúcnosť. 1. januára 1919 bola oživotvorená Matica slovenská. 2. januára 1840 bitka pri Budatíne. Slovenskí dobrovoľníci opanovali Žilinu. 2. jan. 1868 vyšlo prvé číslo časopisu »Slovenské noviny«. 5. jan. 1900 Kráľovská súdna stolica v Banskej Bystrici odsúdila 28 Slovákov pre účasť na vítaní redaktora Ambra Pietora a spievanie hymny »Hej, Slováci«. Medzi nimi Matúša Dulu, Vajanského, Jozefa Škultétyho, A. Bielka a iných. 7. jan. 1918 vyhlasuje Wilson 14 podmienok mieru. 8. jan. 1920 80 členná deputácia za Andreja Hlinku u pražského ministerského predsedu Tusara.