Nitrianska Stráž, 1944 (XXIII/1-49)

1944-01-01 / nr. 1

Strana 2. NITRIANSKA STRÁŽ VOJTECH JANIKOVIC : Zasa sme prežili jeden rok, rok. plný nádeje na krajší zajtrajšok. Mnohí sme v ňom zažili dobré, mno­hí aj zlé veci. Predsa však z hľadiska národného bol rok minulý bohatý na jubilejné oslavy našej národnej mi­nulosti. Oslavovali sme 100. výročie uzákonenia spisovnej slovenčiny, 90. narodeniny správcu Matice sloven­skej, nestora slovenskej vedy, baťka Dr. Jozefa Škultétyho, 80. výročie založenia Matice slovenskej a iné významnejšie a menej významné udalosti. Do Nového roku 1944 ideme s pevnými nádejami, že už bude ko­niec gigantickému zápoleniu panstva zlatého teľaťa, proti poctivej, svedo­mitej a statočnej práci a veríme, že Na konci a na začiatku jedného roku Pokračovanie z 1. strany, da, odtiaľ, odkiaľ dostaneme. Keď nám pošlú veci zo Zlatých Moraviec, z Topoľčian, Hlohovca alebo Prievi­dze, nuž radi im dáme miesto. Prežili sme všeličo v minulom ro­ku; menili sme redaktorov, získava­li sme spolupracovníkov, trochu nám to pomohlo a ide len o väčšie poro­zumenie, ide o to, aby sme prenikli všade, aby sme každého presvedčili, že tu ide aj o jeho vec, lebo tu +ide o vec všetkých Slovákov. Nikdy azda nebolo tak treba, aby Slováci jednotne pracovali, aby jed­nako smýšľali, cítili a konali ako te­raz, keď máme svoj samostatný štát, kde môžeme dokázať, že v jed­note je sila, že počtom malý sloven­ský národ, je predsa duchom veľký a že vo všetkom vyrovná sa všetkým iným národom, lebo vie za svoje nie­len pracovať, ale sa i biť. Nuž to by sme chceli dokázať v nastávajúcom roku, to, že tu všetci jednako smýš­­ľame a cítime a že toto naše smýšľa­­nie sa prejavuje aj v skutkoch a to v takých skutkoch, ktoré sa budú sa­mé chváliť. Potom už nebudeme po­trebovať každého zvlášť volať do práce za slovenskú vec, lebo každý pochopí, kde je jeho miesto a čo má robiť. My vždy budeme stáť tu na stráži slovenskej veci, my vždy bu­deme hájiť záujmy Strany a záujmy všetkých roduvemých Slovákov. Nuž rozmnožte káder našich spolu­pracovníkov, aby sme prenikli všade tam, kde je na to potreba. -š. táto práca bude sláviť víťazný triumf nad barbarstvom, akého svet ešte nevidel a aké teraz panuje. Veď tá pliaga človečenstva, proti ktorej aj náš národ je zúčastnený na aktív­nom boji, musí raz vymiznúť. Ideme do Nového roku, v ktorom budeme zasa spomínať na vynikajú­ce udalosti národné. V tomto roku 1944 si spomíname na 25. výročie oživotvorenia Matice slovenskej, na 25. výročie vyjdenia prvého čísla »Slováka«. Tohto roku bude tomu 100 rokov, čo bola uzákonená a schválená reč v uhorskom sneme a vo všetkých úradoch. Iste zvláštnej pripomienky si za­sluhuje 80. výročie narodenia a 25. výročie smrti veľkého Slováka Jo­zefa Murgaša, vynálezcu rádia. Dneš­ný moderný človek si ani nevie pred­staviť život bez rádia a len pred ne­dávnou minulosťou bolo vynájdené. Mnohí nežičlivci síce pripisujú ten­to vynález Talianovi Marconimu, ale skutočnosť dokazuje, že vynálezcom rádia bol Slovák Jozef Murgaš. Veď aj v prioritnom spore, vedenom r. 1920 vo Washingtoné, bolo dokáza­né, že vynálezcom bol Murgaš. Okrem tohto je aj viac udalostí, na ktoré si tohto roku spomíname a na ktoré našich čitateľov budeme postupne upozorňovať. Vieme, že len našim predkom môžeme ďako­vať, že sa náš národ cez celý čas pre­nasledovania národného a štátneho udržal. V Novom roku 1944, v ktorom spomíname aj na dôležitejšiu život­nú udalosť nášho národa, na 5. vý­ročie utvorenia samostatnej Sloven­skej republiky, chceme, aby sme na­čerpali dostatok síl pre celú* budúc­nosť, aby sme si náš štát nielen udr­žali, ale aj zveľadili. Do nového roku mimm S O očiste knižných ilustrácii V poslednom čase zjavujú sa na slovenskom knižnom trhu rôzne za­ujímavé exempláre, hlavne básnic­kých sbierok, ktoré síce svojím obsa­hom ako-tak vyhovujú, avšak abso­lútne nevyhovujú svojimi ilustrá­ciami. Boli sme zvyknutí pozerať sa na nesmyselné obrázky nadrealistic­kých sbierok básní a vôbec vydaní J. K.: Síovzmké fieaa$tiíst<A& Dejiny dokazujú, že peňažníctvo je životne dôležitým faktorom pre každý národ a štát. Kedysi nám Slovákom chceli na­hovoriť, že kapitál je medzinárodný. Žiaľ — mnohí to aj uverili. No, následky tejto ľahkovernosti čoskoro pocítil celý slovenský národ. Pod rúškom, že kapitál je medzi­národný za bývalej CSR začaly sa na Slovensku zakladať filiálky sil­ných českých ústavov, ktoré nielen­že zničily nejednu slovenskú banku, v dôsledku čoho ožobračily aj desiat­ky tisícov chudobných slovenských vkladateľov, ale odčerpávaním peňa­zí zo Slovenska a likvidáciou mno­hých našich priemyselných podni­kov siahaly až na korene existencie slovenského národa. Kapitál teda nie je medzinárodný a šťastný je národ, ktorý sa môže o­­pierať na svoje vlastné a zdravé pe­ňažníctvo. Čo znamenala napríklad pre slo­venský národ v jeho boji za slobodu jediná Ľudová banka v Ružomberku, ktorú náš zvečnelý vodca Andrej Hlinka založil ešte v časoch, keď nad nami vládly bodáky maďarských žandárov ! Tu a v podnikoch, ktoré udržova­la, odchovaly sa pre slovenský národ desiatky nebojácnych bojovníkov, ktorí nesklamali Hlinku ani v najťaž­ších časoch. Takto je pochopiteľné, že aj slo­venský samostatný štát, len čo sa zrodil, ponáhľal sa postaviť na zdra­vé nohy slovenské peňažníctvo, aby sa mohol naň bezpečne opierať. Že teda slovenské peňažníctvo sto­jí dnes na bezpečných základoch, to neprišlo samé od seba, ale ďakovať to môže slovenskému štátu a Hlinko­vej slovenskej ľudovej strane, kto­rej zásluhou sa slovenský štát zrodil. Z tejto skutočnosti však vyplýva, že slovenské peňažníctvo musí mať k slovenskému štátu'a k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane kladný po­stoj a musí i štát i Stranu vo vlast­nom záujme všemožne podporovať. Lebo keď nebude slovenského štá­tu, nebude ani slovenského peňaž­níctva ! nadrealistov a adeptov tzv. »poézie nového videnia«, ktoré však nielen ilustráciami, ale i samotným svojím obsahom, napísaným v stave podve­domom, stávaly sa samy o sebe ab­surdným výplodom chorobnej fan­tázie. Hoci nadrealizmus so svojimi ex­­perímentátorstvami nemohol zakot­viť úplne, predsa jeho vplyv na sú­časnú poéziu, ale hlavne modemé maliarstvo zanechal mnohé pozo­statky. Sú to hypermoderné smery, ktoré prebraly niektoré ich prvky a zdá sa, stavajú ďalej na týchto. Náznaky svedčia Q ich príbuznosti a totožnosti. Co je vlastne účelom a cieľom ta­kýchto kresieb? Pri ich prezeraní prichodí nám na um všetko to krás­ne umenie maliarske, tvorené v stre­doveku, slávne obrazy svetových maliarov, ktorí vo svojej nábožen­skej zanietenosti vedeli tvoriť diela nehynúce, ktoré vedia človeka nad­chnúť i po toľkom časovom odstupe, vedia ho povzniesť do nadprirodze­nej, zvláštnej, velebnej nálady. A teraz pozrime sa na tie pred nami! Oplývajú akousi cudzosťou, chlad­nosťou, nič nám nehovoria, máme dojem prázdnoty a duševnej hlu­choty. Nemôžeme sa ubrániť pocitu, že je to maliarstvo dekadentné, úpadkové. Veď pozrime si len niekoľko sbierok básní a k nim pripojených ilustrácií a hypermoderných kresieb. Človek, ktorý má v sebe čo len trochu este­tického citu, odvráti sa od nich s hnusom. Nie sme predpojatí a konzervatív­ni. Ale keď sa niečo sústavne deje, keď sa vydávajú knihy s takými kresbami, ktoré nielen našu kres­ťanskú, ale i všeobecnú morálku urážajú, musíme sa nad tým poza­staviť! Tieto obrazy a kresby svojou nemravnosťou urážajú to, čo je člo­veku najsvätejšie : čistotu. Ä tak musia vzbudiť u každého prirodzený odpor. Netvrdíme, že nie sú umelecky do­statočné, prípadne že nevyhovujú svojím prevedením, však svojou predstavou morálne zapadávajú do toho umenia (lepšie pseudoumenia), ktoré nevie pochopiť krásu čistoty. Kresliarstvo dekadentné nemá nás príčin k servírovaniu takým u spôsobom, ako je to doteraz a ako sa ono, vďaka niektorým vyžitým pse­­udoumelcom, vyvinulo. Je u nás ešte veľa a veľa krásna, ktoré sa ešte ne­objavilo a nevyužilo, ktoré by sa mohlo zhodnotiť a preto musíme rozhodne odmietať a odsudzovať to umenie, ktoré tápa v sexuálnosti a hľadá krásu a rozkoš v najnižších pudoch človeka. Tým nebezpečnejšie sú nemravné kresby a ilustrácie v knihách, ktoré sa často dostávajú do rúk mládeže Vedia zapôsobiť mocne na fantáziu a vzbudzovať myšlienky, ktoré hra­ničia s každou mravnou stránkou ako i čistotou duše. Je záujmom každého umelca už v prvopočiatočnej snahe tvoriť krás­no ničím nekalené. Je teda i vecou svedomia a zodpovednosti každého, aby jeho dielo bolo i mravne čisté. Keď niečo, tak toto je základná nut­nosť. Dielo musí byť bezpodmieneč­ne pozbavené od každej takej ne­vkusnosti, čo by mohlo naštrbiť jeho mravnú čistotu, ak má ono vyhovo­vať z každej stránky. Ľudo Lôbb. Samostatnosť sa neudrží ani reča­mi, ani schôdzkami, ani piesňami, ale sa udrží iba prácou, cťou a charakte­rom. (Vodca Dr. Tiso.) Sloboda nepozostáva v tom, že mô­žeme robiť, čo chceme, ale väčšmi v tom, aby sme mohli robiť to, čo robiť máme. (Vodca Dr. Tiso.) Číslo 1_ Ha okraj výstavy obrazov 1. Satina v Hitre Vo vkusne upravenej veľkej miest­nosti Hlinkovho domu vystavoval od 12. do 22. decembra 1943 svoje diela akad. maliar Jožko Satin, ro­dák z Nitry. Sympatický mladý ma­liar predstavil sa svojim rodákom zas po desaťročnej pilnej práci, štú­dia a hľadania nových ciest svojho umenia. Z jeho poctivej umeleckej práce a snaženia už dnes môžeme tušiť majstra, ktorý prispeje svojimi schopnosťami a umeleckými ambí­ciami k rozkvetu slovenského ma­liarskeho umenia. Ako tak prechá­dzame od jedného obrazu k druhé­mu, badáme stopy čias školského hľadania i svojrázneho motivovania námetov. Učenie v Ríme na kráľ. akadémii vied a umení sa uplatnilo na námetoch z Večného mesta, por­trétovaní siňorín, rôznych zátiší pod. Vo veľkom počte sú však tu za­a stúpené aj maľby z potuliek po Slo­vensku. Tak veľmi milé sú folklo­ristické portréty dievčat z Telgártu, Ždiaru, Heľpy, Trenč. Teplej. Jeho námety z utešenej slovenskej príro­dy sú azda najpresvedčivejšie prí­znaky jeho slovenskosti v maliar­stve. Jeden z jeho najlepších obra­zov je nesporne Panoráma Veľkej Vysokej. Satin vo svojich uvedome­lé chápaných problémoch maliarske­ho rozbehu je rozvážny a nehazar­duje s pojmom umenie. Nedal sa strhnúť rôznymi nezdravými zjavmi maliarskych prúdov. Zostáva verný čistote formy, motivácii i vnútornej hodnote. Satin je slovenský maliar. Keď máme spomenúť jeho zátišia, musíme zas spomenúť jeho umelec­kú poctivosť a reálne chápanie po­treby robiť prácu prežívanú a vede­nú za určitým cieľom. Jeho portréty, ktoré vlastne tu na výstave uverej­nené, nie sú pravými portrétmi, po­trebujú ešte mnoho, aby dostaly všetky predpoklady majrstrovského prevedenia. Myslím, že v krajinách je väčším majstrom. Jedno je však isté, že táto výstava nás presvedčila, že Satin so svojím chápaním umenia je poctivý a snaživý hľadač krásy, ktorú zvečňuje svojím štetcom úspeš­ne a šťastne. Rozhodne, však musí ešte vyzreť, aby bol väčším, čo mu všetci úprimne želáme. Jeho kolorit potrebuje to vlastné, čo má každý majster svoje, najosobnejšie. i. brančan. Belo Kolačiansky : l nasej minulosti V novom roku si ideme znovu pri­pomínať určité udalosti z nášho ná­rodného a štátneho života, ktoré nám utkvelý živo v pamäti. Z týchto udalostí chceme čerpať dostatok sily pre prítomnosť a ešte väčšmi pre bu­dúcnosť. 1. januára 1919 bola oživotvorená Matica slovenská. 2. januára 1840 bitka pri Budatíne. Slovenskí dobrovoľníci opanovali Žilinu. 2. jan. 1868 vyšlo prvé číslo časopi­su »Slovenské noviny«. 5. jan. 1900 Kráľovská súdna sto­lica v Banskej Bystrici odsúdila 28 Slovákov pre účasť na vítaní redaktora Ambra Pietora a spie­vanie hymny »Hej, Slováci«. Me­dzi nimi Matúša Dulu, Vajanské­­ho, Jozefa Škultétyho, A. Bielka a iných. 7. jan. 1918 vyhlasuje Wilson 14 podmienok mieru. 8. jan. 1920 80 členná deputácia za Andreja Hlinku u pražského mini­sterského predsedu Tusara.

Next