Nové Slovo, květen-červen 1968 (X/1-6)
1968-05-23 / No. 1
' /fí(í sa mi, že ešte väčšmi ako na Jeseň 1944, keď v rušných dňoch Jr, Povstania začínalo Nově slovo orientovat demokraticky a revolučne zmýšľajúcu slovenskú rezistenciu, najmä však knísavé kruhy inteligencie v nej, je potrebné — naliehavo potrebné — Nové slovo dnes a teraz v neozbrojených, ale skôr v odzbrojených dňoch našej „politickej jari“._ Veď vtedy, pri vydávaní prvého čísla I. ročníka Nového slova, všetkých nás stmeľovalo vedomie spoločného nebezpečenstva a mohli sme mat — ako že sme aj mali — názory rozmanité a rozchodiace, no všetky sa týkali budúcnosti: najlepšieho usporiadania vecí nášho budúceho života. Veru neviem, kto by bol myslel vtedy na návrat k niečomu, čo bolo. Neviem, komu by sa bol videl návrat k niečomu, čo bolo, lepši, osvedčenejší, prijateľnejší a vítanejší ako hoci neistá a neoverená budúcnosť. Politická jar 1968 obnovuje Nové slovo. Nechcel by som, aby sme si mysleli, že preto, lebo tu už bolo a statočne stálo na čele slovenského progresívneho myslenia. Veď by nevyhnutne muselo vzniknúť aj bez tradičného začiatku, na ktorý nadväzuje ako plod tejto jari. A dnes viacej ako kedykoľvek predtým bude jeho hlas závažný, pretože bude musieť orientovať pozitívne sily predovšetkým v tomto národe, v tej trme-vrme, ktorá si často predovšetkým našla miesto v súčasnom demokratizačnom procese ako reakcia na prekonávanú a prekonanú autokratickú interpretáciu socializmu. Chceme mat dieťa umyté a čisté. Ale nechceme s ním vyliať aj špinavú vodu z korytal Chceme demokratizmus v socializme. Ale nechceme, aby demokratizmus ja ešte hocaký! jednoducho zaľahol socializmus! Chceme dokázať svetu, no predovšetkým sebe, že i manitný to demokratický, ba jedine ta tohto úsilia nechceme byt nositeľmi s ktorou mali naše národy naposledy skúsenosť. nože existovať socializmus huký môže existovať, no v mene tej liberalistickej demokracie, v roku 1938 trpkú a tragickú LADISLAV NOVOMESKÝ Rehabilitácia novinárov Na výzvu Zväzu novinárov, ktorá sa obracala na pomocníkov tlače, postihnutých v minulosti aktmi zvole a nezákonných opatrení, došlo dosial na sekretariát Zväzu slovenských novinárov štyridsať žiadostí o rehabilitáciu. Väčšina sa domáha vrátenia či uznania členstva vo Zväze novinárov fje zaujímavé a dojemné čítať listy bývalých novinárov, dnes už dôchodcov, ktorým by vrátanie členstva vo Zväze novinárov bolo najvyššou satisfakciou). Korpisia, ktorá už začala pracovať, posudzuje Jednotlivé prípady v otázkach navrátenia členstva chce a postupovať pohotovo. Pravda, vela žiadostí nemožno spravodlivo posúdiť pred vyjdením rehabilitačného zákona, ktorý upraví právnymi predpismi najmä otázku materiálne) náhrady a morálneho zadosťučinenia postihnutých. O priebehu práce rehabilitačnej komisie budeme čitateľov informovať. býva napísané: Domáca stanica tá a tá. Maďarom sa nepriznáva podľa neho v republike domáca stanipa. Maďari na to asi nemajú nárok, lebo prehrali vojnu. Nielen druhú svetovú, ale aj prvú, ba dokonca všetly vojny prehrali aj v minulosti. Prehrali to s Tatármi, s Turkami, s Rakúskom aspoň dvakrát, za Rákoczyho, za Kossutha. Národ, ktorý, stále prehráva vojny, nemá nárok, aby Jeho príslušníci mali domácu stanicu, ani v demokracii To je predsa Jasné. Takýto národ, ktorý okrem toho stojí vo svetovej demografickej štatistike na prvom mieste v počte ročného prírastku na 1000 obyvateľov, totiž v najnižšom počte novorodeniatok, čo nevidieť vyhynie. A keďže vyhynie, nemusíme s ním už počítať. Predsa tých 50 až 100 rokov, kým ešte bude trvať v dejinnej perspektíve, možno prehliadnuť a konať akoby to už bolo. Uverejnenie článku vítam síce ako dokument doby, ale, nemôžem priznať konštruktívnu hodnotu. . ARPÁD FEKETE, . Bratislava K článku D. Okáliho Z článku Daniela Okáliho Je zrejmý podtext: O Maďaroch nehovorí ako o ľuďoch, ale ako o akejsi hmote. Nepriznáva im nijaké iné právo, ako, povedzme, železničným vagónom, ktoré môžu byť ľubovoľne posunované zo stanice do stanice. Hoci na železničných vagónoch niekedy Gratulácia Pripájame sa ku gratulantom k dvadsiatemu Jubileu SMENÝ o to úprimnejšie a srdečnejšie, že sme Ju takmer všetci pomáhali spoluvytvárať. Členovia redakcie Nové slovo Storočná zbraň Ako rodák, z .pohraničia — z Oravy — som sX.s: Veľkým záujmom precital posledné- čísla Predvoja: zarazil ma stav, v akom žijú, resp. kam sa dostali Slováci, v Maďarsku, na druhej strane zdá sa byť skoro až neuveritéľrié, že sa Slováci u nás^ v Južnom pohraničí, chytajú Matice — ozaj zbrane spred 100 rokov — aby sa ubránili pred maďarským tlakom u nás. Ako rodák z Trstenej musím pripomenúť, že aj Slováci v Poľskp n.a hornej Orave a Spiši sú vystavení asimilačnému tlaku, že sa málo o nich vie — akoby sme sa im ani nechceli priznať. A ako sa oni v r. 1945 len bili za to, aby ostali pri ČSR... Je načase, že sa aj Slovákov v zahraničí ujíma Matica slovenská. MUDr. LAD. ŠTEFANIDES, Tatranská Polianka Ide o symbol Prečítal som si vo Vašom časopise článok Záporožci píšu tureckému sultánovi. Bol a je podnetný. Čí dobre rozumiem slovu podnetný, sám neviem. Len ma napadlo, potom, čo som časopis odložil, že okrem harcovníctva je aj iný spôsob písania, pokojnejší. Chcem sa v takejto polohe opýtať ľudí od novín, čo vedia o tom, aký bude náš štátny znak, ako to bude.s naším národným symbolom v ňom? Na začiatku nášho spoločného života s bratmi Čechmi bol v školách na stene „veľký štátny znak“ a na ňom päť národných symbolov: trojvršie, s dvojkrížom, medveď, dve orlice a lev. Pre symetriu bol lev v prostriedku a prekrýval kúsok kopca, medveďa, oboch orlíc. V Mayerovom náučnom slovníku z roku 1907 sa medzi erbami — znakmi národností Rakúsko-Uhorska okrem medveďa tieto znaky nachádzali, pravda, s dobovými príkrasami. V oboch prípadoch sú symboly vedľa seHá radené v "Jednej veľkosti. A to bolo na tom veľké, že v heraldickom vyjadrení je len práve taký veľký ako medveď alebo orlica, pretože ide o symbol. Odborníkov máme veľa na všeličo, azda sa dostanú k slovu a k práci tí najpovolanejší. Lenže je dobré sa na to pýtať, alebo sa treba nechať prekvapiť, ako naposledy? VINCENT MIKULKA, Horné Orešany V minulých dňoch udelili dvom členom naše] redakcie vyznamenanie ZA VYNIKAJÚCU PRÁCU Spisovateľke LIBUSl MINÁČOVEJ za jej dlhoročnú činnosť a pri príležitosti 50. narodenín udelili toto vyznamenanie i výtvarnému redaktorovi nášho časopisu ALOJZOVI BARDOŇOVI. Blthoželáme! Názov k portrétu pána N i eman d a To vám je zázrak, na môj veru, ako spravil* pán Niemand kariéru. Od útlej mladi zavádzal ten bol Čechoslovák, no nie agrárnik, po krátkom čase obrat v smere takom: bol „za náš štát“, ale nie ľudákom, schvaľoval moc vziať fašistickým pánom — no zato ešte nebol partizánom! Česť jeho podnes skvie sa jasnočistá: za socializmus bol, lež nebol a teraz, rozumie sa, s novým je tým „najprehĺbenejším“ demokratom. A každý režim, na môj veru, potisol vopred jeho kariéru. — Máš šťastie, dosiaľ neuhádol nik, že si len nikto, niktoš zvyk: komunista, a ničomník. zvratom, M. CHORVÁTH Šírku a hĺbku Slovenského národného povstania, jeho národný, politický, ideový, sociálny, dejinný dosah a rozsah nemožno merať ani vážiť. Nemožno ho vyjadrovať žiadnymi ^dnotkami dĺžky, objemu či váhy. Alebo času. Je však mnoho . javov a jaktov, ktoré náležíte ilustrujú jeho nepochybnú veľkosť, celonárodnost, progresivitu atď. Možno vyrátať mnohé pekné javy svedčiace o všestrannej veľkosti SNP. Politická aktivita najširších más. Hlboká angažovanosť mládeže t sláreže. Rozšírenie vojenských akcií na celé územie Slovenska. Všeobecná revolučná progresívnost, zápal a humanizmus, mravná výška, obetavosť i uvedomelosť jednotlivcov t celých skupín a vrstiev, atď. atď. Medzi tieto javy patrí nesporne aj povstalecká tlač. Dalo by sa povedať, že celý uzavretý systém politickej tlače Od riadnych denníkov až po noviny-letäky. Od orgánov vojenských posádok a revolučných národných výborov, cez spravodajstvo ZAS a Slobodný vysielač až po povstalecký informatívne-ideologický týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo — Nové slovo. Hneď v prvých dňoch SNP vznikla a organizovala sa základná sieť zdrojov a nástrojov informácií. Partizáni a vojaci, všetci povstalci a celé Slovensko boli relatívne pohotovo a objektívne informovaní o najnovších a najdôležitejších udalostiach a faktoch dňa. Onedlho sa však ukázala potreba hlbšie, komplexnejšie, analyttckejšie informovať verejnosť. Ukazovať O na súvislostí a hlbší trend diania. Bolo ne-Z vyhnutné správy a udalosti triediť, spájať, ro-Pj zoberat — komentovať. Najmä bolo potrebné verejne, úprimne a vecne uvažovať o vnútropo• litickom i medzinárodnom dlaní. Získavať ľúdí ž a presviedčať ich o ďalšej ceste, o perspektí• vach a cieľoch SNP. D A tak, z celkovej potreby i ako výsledok konvergentnej, na spoločný cieľ zameranej iniciatívy vzniklo Nové slovo. Myslím, že všetci, ktorí ho redigovali a písali, ktorí sa o jeho prípravu a vychádzanie akokoľvek starali, boli, inde maximálne angažovaní á do vyčerpania zaneprázdnení. A predsa brali na seba ďalšiu úlohu a ďalšiu prácu. Pokračovali podľa dolnozemského vlasteneckého kritéria — „ni či môž, ale či načim!" „Veľké časy" sú — tuším — tým tak krásne a nezabudnuteľné, že sa naplno prejavujú charaktery, uznávajú skutočné autority. Ze sa ani nevyhlasuje, ani nedekrétuje ich veľkosť, ale, že široké masy, celý národ, celá trieda, celé ľudstvo cíti a uznáva veľkosť doby. Najmä však, že ľudia stále a neúnavne, dobrovoľne a obetavo robia a konajú vo verejnom záujme ďaleko viac, ako sú ich formálne povinnosti, i nad svoje stly. Prežili sme roky pokusov likvidovať z dejín nášho národa všetko, čo krásne, svojské, ľudské a trvalé urobil a vytvoril. Ba, pokusy vymazať dejtny vôbec a likvidovať národ. No, aj to sme prežili. A tak aj o povstaleckej tlači, a okrem iného tiež o Novom slove sa objavili niektoré osobné spomienky i vedecké hodnotenie jeho politického významu, novinárskeho prínosu a pod. O to mi tu však nejde. Rád by som upozornil len na Jeden aspekt. Nové slovo vzniklo a zohralo významnú úlohu práve v čase, keď bolo potrebné formulovať, spresňovať, tvoriť, propagovat a prebojovávať — dnes by sme povedali — akčný program SNP. Nie je snáď náhodné, že sa Nové slovo obnovuje a znova objavuje v čase tak podobnom povstaleckému a rokom hneď po oslobodení. V čase, keď je pred nami dejinná možnosť t naliehavá úloha ujasňovať si a rozhodovať sa o tom, ako kráčať ďalej, napredI Slovenčina cudzí jazyk? Každý z nás, hádam, je za to, aby sa pre našich maďarských spoluobčanov zachovali všetky práva, ktoré majú. Ak však napriek tomu chceme od nich, aby si uvedomovali, že sú občanmi tejto republiky, to je vari to minimum, čo žiadame. No na otázku maďarskýdh škôl mám predsa len svoj názor a prosím o prepáčenie, že pre príklad nejdem ďaleko. Moji rodičia pochádzajú z Turca a sú frečití Slováci. Obaja však chodili do maďarskej školy. A darmo sú svojím pôvodom Slováci, otec sa do smrti nenaučil slovenský pravopis a matka, keď ráta, tak iba po maďarsky. Hľa, čo dokáže urobiť maďarská školal Preto by nám táto otázka nemala byť ľahotajná a mali by sme hľadať východisko: aby sa naši maďarskí spoluobčania mohli učiť po maďarsky, ale ..aby každopádne ovládali — a dokonale — i reč národa, medzi ktorým žijú. A k tomu ich musí viesť škola. Či to dokáže škola čisto maďarská, Je otázne. Kým sa na maďarských školách u nás bude vyučovať slovenčina ako cudzí jazyk, tak po slovensky zabudne i dieťa, narodené trebárs v Martine, v samom susedstve Matice. VLADIMÍR GOMBARČEK, Banská Bystrica Kreslil PAVEL HLAVATEJ V nedeľu 19. mája otvorili v obnovenom rodnom dome Jozefa Gregora-Tajovského v Tajove pri Banskej Bystrici expozíciu, ktorá približuje bohatú činnosť i osobný život významného slovenského spisovateľa. Náš záber je z položenia vencov na cintoríne v Tajove, kde je hrob Tajovského a jeho manželky Hany Gregorovej. Tretia zľava je dcéra J. G. Tajovského Dagmar Gregorová. Snímka ČTK