Nové Slovo, květen-červen 1968 (X/1-6)

1968-05-23 / No. 1

' /fí(í sa mi, že ešte väčšmi ako na Jeseň 1944, keď v rušných dňoch Jr, Povstania začínalo Nově slovo orientovat demokraticky a re­volučne zmýšľajúcu slovenskú rezistenciu, najmä však knísavé kruhy inteligencie v nej, je potrebné — naliehavo potrebné — Nové slovo dnes a teraz v neozbrojených, ale skôr v odzbrojených dňoch našej „politickej jari“._ Veď vtedy, pri vydávaní prvého čísla I. roč­níka Nového slova, všetkých nás stmeľovalo vedomie spoločného nebezpečenstva a mohli sme mat — ako že sme aj mali — názory rozmanité a rozchodiace, no všetky sa týkali budúcnosti: najlepšieho usporiadania vecí nášho budúceho života. Veru neviem, kto by bol myslel vtedy na návrat k niečomu, čo bolo. Neviem, komu by sa bol videl návrat k niečomu, čo bolo, lepši, osvedčenejší, prijateľnejší a ví­tanejší ako hoci neistá a neoverená budúcnosť. Politická jar 1968 obnovuje Nové slovo. Nechcel by som, aby sme si mysleli, že preto, lebo tu už bolo a statočne stálo na čele slovenské­ho progresívneho myslenia. Veď by nevyhnutne muselo vzniknúť aj bez tradičného začiatku, na ktorý nadväzuje ako plod tejto jari. A dnes viacej ako kedykoľvek predtým bude jeho hlas závažný, pre­tože bude musieť orientovať pozitívne sily predovšetkým v tomto ná­rode, v tej trme-vrme, ktorá si často predovšetkým našla miesto v sú­časnom demokratizačnom procese ako reakcia na prekonávanú a pre­konanú autokratickú interpretáciu socializmu. Chceme mat dieťa umyté a čisté. Ale nechceme s ním vyliať aj špinavú vodu z korytal Chceme demokratizmus v socializme. Ale nechceme, aby demokratiz­mus ja ešte hocaký! jednoducho zaľahol socializmus! Chceme doká­zať svetu, no predovšetkým sebe, že i manitný to demokratický, ba jedine ta tohto úsilia nechceme byt nositeľmi s ktorou mali naše národy naposledy skúsenosť. nože existovať socializmus hu­­ký môže existovať, no v mene tej liberalistickej demokracie, v roku 1938 trpkú a tragickú LADISLAV NOVOMESKÝ Rehabilitácia novinárov Na výzvu Zväzu novinárov, ktorá sa obracala na pomocníkov tlače, po­stihnutých v minulosti aktmi zvole a nezákonných opatrení, došlo do­sial na sekretariát Zväzu sloven­ských novinárov štyridsať žiadostí o rehabilitáciu. Väčšina sa domáha vrátenia či uznania členstva vo Zväze novinárov fje zaujímavé a do­jemné čítať listy bývalých noviná­rov, dnes už dôchodcov, ktorým by vrátanie členstva vo Zväze noviná­rov bolo najvyššou satisfakciou). Korpisia, ktorá už začala pracovať, posudzuje Jednotlivé prípady v otázkach navrátenia členstva chce a postupovať pohotovo. Pravda, vela žiadostí nemožno spravodlivo posú­diť pred vyjdením rehabilitačného zákona, ktorý upraví právnymi pred­pismi najmä otázku materiálne) ná­hrady a morálneho zadosťučinenia postihnutých. O priebehu práce re­habilitačnej komisie budeme čitate­ľov informovať. býva napísané: Domáca stanica tá a tá. Maďarom sa nepriznáva podľa neho v republike domáca stanipa. Maďari na to asi nemajú nárok, le­bo prehrali vojnu. Nielen druhú sve­tovú, ale aj prvú, ba dokonca všetly vojny prehrali aj v minulosti. Pre­hrali to s Tatármi, s Turkami, s Ra­kúskom aspoň dvakrát, za Rákoczy­­ho, za Kossutha. Národ, ktorý, stále prehráva vojny, nemá nárok, aby Je­ho príslušníci mali domácu stanicu, ani v demokracii To je predsa Jas­né. Takýto národ, ktorý okrem toho stojí vo svetovej demografickej šta­tistike na prvom mieste v počte roč­ného prírastku na 1000 obyvateľov, totiž v najnižšom počte novorodenia­tok, čo nevidieť vyhynie. A keďže vyhynie, nemusíme s ním už počí­tať. Predsa tých 50 až 100 rokov, kým ešte bude trvať v dejinnej per­spektíve, možno prehliadnuť a konať akoby to už bolo. Uverejnenie člán­ku vítam síce ako dokument doby, ale, nemôžem priznať konštruktívnu hodnotu. . ARPÁD FEKETE, . Bratislava K článku D. Okáliho Z článku Daniela Okáliho Je zrejmý podtext: O Maďaroch nehovorí ako o ľuďoch, ale ako o akejsi hmote. Nepriznáva im nijaké iné právo, ako, povedzme, železničným vagó­nom, ktoré môžu byť ľubovoľne po­sunované zo stanice do stanice. Hoci na železničných vagónoch niekedy Gratulácia Pripájame sa ku gratulantom k dvadsiatemu Jubileu SMENÝ o to úprimnejšie a srdečnejšie, že sme Ju takmer všetci pomá­hali spoluvytvárať. Členovia redakcie Nové slovo Storočná zbraň Ako rodák, z .pohraničia — z Ora­vy — som sX.s: Veľkým záujmom pre­cital posledné- čísla Predvoja: zara­zil ma stav, v akom žijú, resp. kam sa dostali Slováci, v Maďarsku, na druhej strane zdá sa byť skoro až neuveritéľrié, že sa Slováci u nás^ v Južnom pohraničí, chytajú Mati­ce — ozaj zbrane spred 100 ro­kov — aby sa ubránili pred maďar­ským tlakom u nás. Ako rodák z Trstenej musím pripomenúť, že aj Slováci v Poľskp n.a hornej Orave a Spiši sú vystavení asimilačnému tlaku, že sa málo o nich vie — akoby sme sa im ani nechceli pri­znať. A ako sa oni v r. 1945 len bili za to, aby ostali pri ČSR... Je načase, že sa aj Slovákov v zahra­ničí ujíma Matica slovenská. MUDr. LAD. ŠTEFANIDES, Tatranská Polianka Ide o symbol Prečítal som si vo Vašom časopise článok Záporožci píšu tureckému sultánovi. Bol a je podnetný. Čí dob­re rozumiem slovu podnetný, sám neviem. Len ma napadlo, potom, čo som časopis odložil, že okrem har­­covníctva je aj iný spôsob písania, pokojnejší. Chcem sa v takejto polo­he opýtať ľudí od novín, čo vedia o tom, aký bude náš štátny znak, ako to bude.s naším národným sym­bolom v ňom? Na začiatku nášho spoločného života s bratmi Čechmi bol v školách na stene „veľký štát­ny znak“ a na ňom päť národných symbolov: trojvršie, s dvojkrížom, medveď, dve orlice a lev. Pre sy­metriu bol lev v prostriedku a pre­krýval kúsok kopca, medveďa, oboch orlíc. V Mayerovom náučnom slovníku z roku 1907 sa medzi er­­bami — znakmi národností Rakús­­ko-Uhorska okrem medveďa tieto znaky nachádzali, pravda, s dobo­vými príkrasami. V oboch prípadoch sú symboly vedľa seHá radené v "Jed­nej veľkosti. A to bolo na tom veľké, že v heraldickom vyjadre­ní je len práve taký veľký ako med­veď alebo orlica, pretože ide o sym­bol. Odborníkov máme veľa na všeli­čo, azda sa dostanú k slovu a k prá­ci tí najpovolanejší. Lenže je dobré sa na to pýtať, alebo sa treba ne­chať prekvapiť, ako naposledy? VINCENT MIKULKA, Horné Orešany V minulých dňoch udelili dvom členom naše] redakcie vyzna­menanie ZA VYNIKAJÚCU PRÁ­CU Spisovateľke LIBUSl MI­NÁČOVEJ za jej dlhoročnú čin­nosť a pri príležitosti 50. naro­denín udelili toto vyznamena­nie i výtvarnému redaktorovi nášho časopisu ALOJZOVI BAR­­DOŇOVI. Blthoželáme! Názov k portrétu pána N i eman d a To vám je zázrak, na môj veru, ako spravil* pán Niemand kariéru. Od útlej mladi zavádzal ten bol Čechoslovák, no nie agrárnik, po krátkom čase obrat v smere takom: bol „za náš štát“, ale nie ľudákom, schvaľoval moc vziať fašistickým pánom — no zato ešte nebol partizánom! Česť jeho podnes skvie sa jasnočistá: za socializmus bol, lež nebol a teraz, rozumie sa, s novým je tým „najprehĺbenejším“ demokratom. A každý režim, na môj veru, potisol vopred jeho kariéru. — Máš šťastie, dosiaľ neuhádol nik, že si len nikto, niktoš zvyk: komunista, a ničomník. zvratom, M. CHORVÁTH Šírku a hĺbku Slovenského národného povsta­nia, jeho národný, politický, ideový, sociálny, dejinný dosah a rozsah nemožno merať ani vážiť. Nemožno ho vyjadrovať žiadnymi ^dnot­­kami dĺžky, objemu či váhy. Alebo času. Je však mnoho . javov a jaktov, ktoré náležíte ilustrujú jeho nepochybnú veľkosť, celonárod­­nost, progresivitu atď. Možno vyrátať mnohé pekné javy svedčiace o všestrannej veľkosti SNP. Politická aktivita najširších más. Hlboká angažovanosť mládeže t sláreže. Rozšírenie vojenských akcií na celé územie Slovenska. Všeobecná revolučná prog­resívnost, zápal a humanizmus, mravná výška, obetavosť i uvedomelosť jednotlivcov t celých skupín a vrstiev, atď. atď. Medzi tieto javy patrí nesporne aj povstalecká tlač. Dalo by sa povedať, že celý uzavretý systém politickej tla­če Od riadnych denníkov až po noviny-letäky. Od orgánov vojenských posádok a revolučných národných výborov, cez spravodajstvo ZAS a Slobodný vysielač až po povstalecký informa­­tívne-ideologický týždenník pre politiku, kultú­ru a hospodárstvo — Nové slovo. Hneď v prvých dňoch SNP vznikla a organizo­vala sa základná sieť zdrojov a nástrojov in­formácií. Partizáni a vojaci, všetci povstalci a celé Slovensko boli relatívne pohotovo a ob­jektívne informovaní o najnovších a najdôle­žitejších udalostiach a faktoch dňa. Onedlho sa však ukázala potreba hlbšie, komplexnejšie, analyttckejšie informovať verejnosť. Ukazovať O na súvislostí a hlbší trend diania. Bolo ne-Z vyhnutné správy a udalosti triediť, spájať, ro-Pj zoberat — komentovať. Najmä bolo potrebné verejne, úprimne a vecne uvažovať o vnútropo­• litickom i medzinárodnom dlaní. Získavať ľúdí ž a presviedčať ich o ďalšej ceste, o perspektí­• vach a cieľoch SNP. D A tak, z celkovej potreby i ako výsledok kon­vergentnej, na spoločný cieľ zameranej inicia­tívy vzniklo Nové slovo. Myslím, že všetci, ktorí ho redigovali a písali, ktorí sa o jeho prípravu a vychádzanie akokoľvek starali, boli, inde maximálne angažovaní á do vyčerpania zaneprázdnení. A predsa brali na seba ďalšiu úlohu a ďalšiu prácu. Pokračovali podľa dol­nozemského vlasteneckého kritéria — „ni či môž, ale či načim!" „Veľké časy" sú — tuším — tým tak krásne a nezabudnuteľné, že sa naplno prejavujú cha­raktery, uznávajú skutočné autority. Ze sa ani nevyhlasuje, ani nedekrétuje ich veľkosť, ale, že široké masy, celý národ, celá trieda, celé ľudstvo cíti a uznáva veľkosť doby. Najmä však, že ľudia stále a neúnavne, dobrovoľne a obetavo robia a konajú vo verejnom záujme ďaleko viac, ako sú ich formálne povinnosti, i nad svoje stly. Prežili sme roky pokusov likvidovať z dejín nášho národa všetko, čo krásne, svojské, ľudské a trvalé urobil a vytvoril. Ba, pokusy vymazať dejtny vôbec a likvidovať národ. No, aj to sme prežili. A tak aj o povstaleckej tlači, a okrem iného tiež o Novom slove sa objavili niektoré osobné spomienky i vedecké hodnotenie jeho politického významu, novinárskeho prínosu a pod. O to mi tu však nejde. Rád by som upozornil len na Jeden aspekt. Nové slovo vzniklo a zohralo významnú úlohu práve v čase, keď bolo potrebné formulovať, spresňovať, tvoriť, propagovat a prebojová­vať — dnes by sme povedali — akčný program SNP. Nie je snáď náhodné, že sa Nové slovo obnovuje a znova objavuje v čase tak podob­nom povstaleckému a rokom hneď po oslobode­ní. V čase, keď je pred nami dejinná možnosť t naliehavá úloha ujasňovať si a rozhodovať sa o tom, ako kráčať ďalej, napredI Slovenčina cudzí jazyk? Každý z nás, hádam, je za to, aby sa pre našich maďarských spoluob­čanov zachovali všetky práva, ktoré majú. Ak však napriek tomu chce­me od nich, aby si uvedomovali, že sú občanmi tejto republiky, to je vari to minimum, čo žiadame. No na otázku maďarskýdh škôl mám predsa len svoj názor a prosím o prepáčenie, že pre príklad nejdem ďaleko. Moji rodičia pochádzajú z Turca a sú frečití Slováci. Obaja však chodili do maďarskej školy. A darmo sú svojím pôvodom Slová­ci, otec sa do smrti nenaučil slo­venský pravopis a matka, keď ráta, tak iba po maďarsky. Hľa, čo doká­že urobiť maďarská školal Preto by nám táto otázka nemala byť ľaho­­tajná a mali by sme hľadať výcho­disko: aby sa naši maďarskí spolu­občania mohli učiť po maďarsky, ale ..aby každopádne ovládali — a doko­nale — i reč národa, medzi ktorým žijú. A k tomu ich musí viesť škola. Či to dokáže škola čisto maďarská, Je otázne. Kým sa na maďarských školách u nás bude vyučovať slo­venčina ako cudzí jazyk, tak po slo­vensky zabudne i dieťa, narodené trebárs v Martine, v samom sused­stve Matice. VLADIMÍR GOMBARČEK, Banská Bystrica Kreslil PAVEL HLAVATEJ V nedeľu 19. mája otvorili v obnovenom rodnom dome Jozefa Gregora-Tajovského v Tajove pri Banskej Bystrici expozíciu, ktorá približuje bohatú činnosť i osobný život významného slovenského spisovateľa. Náš záber je z položenia vencov na cintoríne v Tajove, kde je hrob Tajovského a jeho manželky Hany Gregorovej. Tretia zľava je dcéra J. G. Tajovského Dagmar Gregorová. Snímka ČTK

Next