Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)

1971-04-22 / No. 16

Cesta na zjazd otvorená K rajskými a mestskými konferenciami strany, ktoré sa konali na prelome minulého týždňa, sa dovŕšila závažná etapa politickej prípravy XIV. zjazdu Komunistickej strany Čes­koslovenska. Dalo by sa to povedať aj tak: cesta na zjazd je otvorená. Výročné schôdze základ­ných organizácií, celozávodné konferencie, ok­resné konferencie a teraz krajské konferencie a mestské konferencie v Prahe a Bratislave uzavreli v okruhu pôsobnosti svojich organizácií ťažké, rozporuplné a náročné obdobie hlbokej politickej, hospodárskej, národnej, internacio­nálnej a morálnej krízy našej strany a spoloč­nosti i obetí plné obdobie jej prekonávania, zvolili nové orgány a v uzneseniach si vytýčili záväzný program svojej budúcej práce. Celú túto etapu charakterizovala stupňujúca sa poli­tická i pracovná aktivita komunistov i nečlenov strany, narastajúci elán a sebavedomie členov KČS, ich angažované vystupovanie za politiku strany. Potvrdil sa mimoriadne závažný fakt, že politický kurz nového vedenia strany na čele so súdruhom Husákom v našej komunistickej strane zvíťazil jednoznačne a neodvolatelné, že vdaka jeho dôslednému uvádzaniu do života sa obnovil marxisticko-leninský charakter našej strany, jej vedúca úloha v spoločnosti, že okolo tohto kurzu sa dosiahol vysoký stupeň uvedo­melej a činorodej jednoty strany, že politická, ekonomická, sociálna konsolidácia a konsolidá­cia medzinárodného postavenia KSČ a republiky dosiahla výsledky, aké pred dvoma rokmi ne­očakával ani najväčší optimista. To všetko tiež prispelo k tomu, že do značnej miery sa vo Leninský kurz ANTON ŠTULRAJTER vedomí pracujúcich ľudí podarilo rehabilitovať základné hodnoty socializmu, znevážené v krí­zovom období rozkladnou činnosťou pravice. Takrečeno každým dňom sa rozširuje priestor dôvery obyvateľstva krajiny ku komunistickej strane, dôvery nachádzajúcej výraz v nebývalej pracovnej iniciatíve más. Konkrétnosť, Vecnosť a zodpovednosť rokovaní krajských a mestských konferencií umocnili inšpirujúce výsledky XXIV. zjazdu Komunistic­kej strany Sovietskeho zväzu, smernice Pred­sedníctva OV KSČ XIV. zjazdu KSČ k nášmu piatemu päťročnému plánu a vystúpenia pred­staviteľov straníckeho vedenia na konferen­ciách. Je veľmi povzbudzujúce, ak môžeme kon­štatovať, že sami vedúci súdruhovia podnecujú masy členov strany k leninskému štýlu práce, nabádajú neuspokojovať sa s dosiahnutým, vy­zývajú k principiálnym prístupom k výsledkom doterajšieho úsilia i k dozretým problémom. V celej strane sa udomácnilo odhodlanie nikdy nezabúdať na poučenia z Poučenia. Takisto sa berie s veľkými sympatiami a podporou na ve­domie, že v strane niet jednoducho záujem o podlízavých „chválenkárov“. V našej spoloč­nosti, v jej hospodárskom mechanizme, v ideo­logickej oblasti, vo výchove, v školstve, v oblasti kultúry atď. je veľa a veľmi zložitých problé­mov, ktoré nemožno odšvindľovať, ale treba ich cieľavedome a postupne rozuzľovať. Na niekto­ré z nich otvorene a bez obalu upozornil vo vystúpení na pražskej konferencii súdruh Hu­sák. Práve preto, že to bola reč statočná, vy­volala hneď na konferenciách i v širokej stra­níckej a tiež nestraníckej verejnosti mimoriadnu a súhlasnú odozvu. Prvý tajomník ÚV KSČ zaťal do živého: „Budeme musieť ľudí naučiť — sú­druh, máš funkciu, to znamená, máš tiež zodpo­vednosť a ponesieš zodpovednosť za neriešenie vecí, za neporiadky, ktoré máš na svojom úseku. A ak vec nevieš riešiť, tak musíme hľadať iného súdruha, musíme nájsť človeka, ktorý je schop­ný problémy riešiť... Dávať ľuďom dôveru na zodpovedných miestach, pomáhať im, ale tiež ich brať na zodpovednosť — to je leninská zá­sada, od ktorej nemôžeme upustiť... Nech si nik nemyslí, že je nenahraditeľný, ak má niekde švagra alebo brata, alebo neviem koho — merať budeme, súdruhovia, podľa výsledkov, podľa ničoho iného merať nemôžeme.“ V obnovovaní leninských noriem vo svojej práci nachádza naša strana novú silu, novú prí­ťažlivosť. V tomto dobrom znamení vyrastá tiež prirodzená dôstojnosť a presvedčivosť osláy 50. výročia jej založenia. Z revolučnosti jej lenin­ského kurzu sa rodia aj nádeje, ktoré so XIV. zjazdom spájajú československí komunisti a ob­čianstvo celej krajiny. Z krajských konferencií KSS Kraj ako vyspelý štát — „V nastávajúcich piatich rokoch budú v čoraz väčšom rozsahu získavať na váhe pro­cesy spojené s vědeckotechnic­kou revolúciou“ — povedal vo svojom vystúpení na krajskej konferencii KSS v Bratislave vedúci delegácie ÜV KSČ, pred­seda federálnej vlády dr. Lubo­mír Štrougal. V duchu orientá­cie na budúcnosť, na úlohy naj­bližších rokov, ktorými sa jeho prejav vyznačoval, zdôraznil s. Štrougal túto myšlienku ešte raz: „Vstupujeme do sedem­desiatych rokov, ktoré budú v znamení čoraz rýchlejšieho prenikania vedy a technického rozvoja do výrobných síl ako rozhodujúceho intenzifikačné­ho faktora ekonomického ras­tu.“ Z hľadiska tejto orientácie cel­kom oprávnene odzneli v sprá­ve o činnosti Západoslovenské­ho KV KSS kritické pripomien­ky na adresu podnikov, ktoré vo svojich podnikových plánoch prejavili tendencie — znížiť hrubú výrobu v porov­naní s vlaňajším rastom o vyše 1 percento, — vyžadovať oproti rozpisu pracovné sily navyše (do­vedna o 600 osôb), hoci asi jedna desatina pracovného času je nevyužitá, — zvýšiť dovoz z kapitalistic­kých štátov tak, že rast do­vozu by o 18 percent pre­vyšoval rast vývozu. Proti takýmto tendenciám na­vrhol KV KSS centrálnym hos­podárskym orgánom uplatňovať zásadu, že vyšší dovoz z kapita­listických štátov môže žiadať len tá výrobná organizácia, kto­rá zároveň na druhej., strane zabezpečuje áj zvýšený vývoz. Nemalou úlohou pre komu­nistov vo výrobe bude účinný boj proti takému negatívnemu javu, ako je vysoká spotreba materiálov, surovín, palív a energie. Dôraz na ekonomické otázky v tejto päťročnici má osobitný význam najmä pre Západoslo­venský kraj, ktorý — ako zdô­raznil s. Štrougal — má per­spektívu stať sa jedným z naj­­priemyselnejších krajov v celej ČSSR. Z najvýznamnejších no­vých kapacít v Západosloven­skom kraji menoval osobitne výstavbu tranzitného plynovo­du, petrochemického komplexu, osobnej automobilky a atómo­vej elektrárne. Dobrým štartom do nároč­ných úloh je plnenie plánu priemyselnej výroby v minulom roku, keď rast výroby oproti roku 1968 dosiahol 18 precent, pričom z dvoch tretín zásluhou Jestvujú prinajmenej tri dob­ré dôvody, prečo sme sa zúčast­nili a dnes sa na tomto mieste vraciame k rokovaniu konferen­cie krajskej organizácie komu­nistov v Banskej Bystrici. Stre­doslovenský región je jedným z tých miest republiky, ktoré sa môžu bez ostychu hrdiť najre­volučnejšími a najpokrokovejší­mi tradíciami, aké história náš­ho robotníckeho hnutia pozná. Je krajom, ktorého význačným špecifikom je početnosť tech­nickej niteligencie, učiteľstva, ale aj uvedomelého robotníctva a dužstevných roľníkov. A na­pokon sa táto krajská organi­zácia komunistov stala v krízo­vom období jedným z hlavných cieľov pravice. Aj keď výročné členské schô­dze základných straníckych or­ganizácií aj okresné konferen­cie sa zaoberali hodnotením krízového vývoja v okruhu vlastnej pôsobnosti, vrátilo sa k tejto problematike aj rokova­nie krajskej konferencie. Prav­da, v tejto polohe už nešlo o detaily, ale o zovšeobecnenie poznatkov a s upriamením sa na budúcnosť. V súvislosti s vystúpeniami jednotlivých­­diskutujúcich treba si povšim­rastu produktivity práce, ktorá predstihla rast mesačných miezd. Aj v bytovej výstavbe dosiahol kraj s vyše 12 tisícmi odovzdanými bytmi najväčší úspech za posledných 10 rokov. Za dobrý štart sa dá označiť aj tohtoročný prvý kvartál, v kto­rom výroba vzrástla o 9,4 per­centa pri splnení plánu na 102 percent. No nielen v priemysle, ale aj v poľnohospodárstve patrí Zá­padoslovenský kraj medzi naj­produktívnejšie. V celej ČSSR sa podieľa na celkovej produk­cii 17 percentami, na Slovensku až vyše 50 percentami. O to väčší význam má lepšie gazdo­vanie s pôdou — za posledných 10 rokov zmenšila sa výmera v kraji o 31 tisíc hektárov, tak­že podobné tempo si naďalej nebudeme môcť dovoliť — a tiež v starostlivosti o pôdu: na zavlažovanie čaká vyše 350 ti­síc ha a na zúrodnenie vyše 70 tisíc. Takmer dve miliardy ko­rún bude tu treba v najbližších rokoch preinvestovať. Teda vo výrobe, priemyselnej aj poľnohospodárskej môže sa Západoslovenský kraj smelo po­rovnávať s najvyspelejšími kra­jinami sveta. Nepochybne opráv­nený dôvod k zdravej hrdosti na dosial vykonanú prácu, ale aj náročný záväzok ísť zrýchle­ným krokom po ceste komplex­ného budovania materiálno­­technickej základne komunizmu a všestranne' vyspelej socialis­tickej spoločnosti s vysokou ži­votnou a kultúrnou úrovňou. Tento politicky vysoko nároč­ný, eticky dobrý a ľudsky krás­ny cieľ môžu a musia uskutoč­ňovať konkrétni ľudia, naše ge­nerácie. Vedúca, a teda najzod­povednejšia úloha pripadá na­šej komunistickej strane, všet­kým jej organizáciám v kraji a každému komunistovi, kto­rých počet v Západoslovenskom kraji nie je oveľa menší ako bol počet boľševikov, ktorí ví­ťazne vybojovali Októbrovú re­volúciu v Rusku a položili zá­klady socialistickej spoločnosti a prvého socialistického štátu na svete. Neboli by to mohli dokázať sami, keby neboli ve­deli strhnúť za sebou masy pra­cujúcich, keby si neboli vedeli vychovať generácie uvedome­lých mladých komunistov a za­páliť pre vec socializmu masy bezpartajných. A to je aj prvo­radá úloha dnes pre nás, pre komunistov nášho kraja, úloha, ktorej sa už dosť dlho neveno­vala taká pozornosť, akú si vý­chova nového socialistického človeka u nás vyžaduje. IMRICH ZALUPSKÝ núť napríklad aj takú skutoč­nosť — pravda, okrem toho, že sústavne sa zvyšuje podiel stro­járskeho, kovorobného a che­mického priemyslu, že vzostup­nú tendenciu má aj poľnohos­podárstvo v horských a podhor­ských oblastiach — že zvýšenie angažovanosti pracujúcich toh­to kraja v oblasti politickej aj výrobnej napomohla aj výzva, ktorú už v januári 1969 vyhlá­sili tri horehronské podniky na počesť 25. výročia SNP. Táto cenná iniciatíva prekročila hra­nice kraja a našla odozvu na celom Slovensku. Za rozhodujúci medzník — e toto konštatovanie sa tiahlo ako červená niť celým rokovaním konferencie — považujú stredo­slovenskí komunisti pohovory s členmi strany a výmenu člen­ských legitimácií. Tu nadobud­li komunisti veľa cenných skú­seností a hlbšie spoznali svojich straníckych súdruhov. Preto po­važujeme za celkom prirodzenú a nevyhnutnú požiadavku, aby vedúci hospodárski pracovníci­­komunisti dôsledne a plne po­ciťovali vlastnú zodpovednosť za politickú aj ekonomickú si­tuáciu v závodoch, ale aj na všetkých stupňoch hospodárske­ho riadenia. Ak sa v Poučení konštatuje, že jednou z príčin krízového vývoja v strane a spoločností bola aj nedostatočná ídeovo-po­­litická výchova a pripravenosť členov strany, tak potom stre­doslovenskí komunisti vyvodili z toho poznatku pre svoju prá­cu dobrú východiskovú základ­ňu pre terajší učebný rok. Ob­novili pevný systém stranícke­ho vzdelávania. Zvýšila sa sta­rostlivosť o výchovu stranícke­ho aktívu v krajskej politickej škole a v rôznych seminároch na úrovni kraja i okresov. V pevných útvaroch straníckej výchovy sa vzdeláva viac ako 64 tisíc členov stredoslovenskej krajskej organizácie. Jedným zo spôsobov, ako vy­plniť predošlé ideologické vá­kuum, využívané nepriateľský­mi silami na ideovú di verziu, je výchova v oblasti školstva, a to na všetkých stupňoch. Musíme zbaviť mládež přepjatého na­cionalizmu a reakciou šírených ilúzií o kapitalizme. Je našou povinnosťou — ako sa neraz na konferencii zdôrazňovalo — objasňovať mladej generácii vý­hodnosť aj nevyhnutnosť poli­tickej, ale aj ekonomickej spo­lupráce so socialistickými kra­jinami, najmä však našich vzťa­hov so Sovietskym zväzom. Rov­nako na úseku kultúry pricho- Jednotní a zocelení Takmer z každého slova, kto­ré odznelo na krajskej konfe­rencii KSS východného Sloven­ska, bolo cítiť, čo to znamená socialistická výstavba. Východ­né Slovensko v minulosti bolo synonymom pre biedu, zaosta­losť, nezamestnanosť a vysťaho­valectvo. Dnes je východné Slo­vensko strediskom hutníckeho, strojárskeho a chemického prie­myslu s celoštátnym dosahom a významom, ak už nespomí­name rovnako dôležité podniky potravinárskeho a spotrebného priemyslu. Okrem hustej siete stredných škôl stali sa Košice a Prešov vysokoškolskými cen­trami, kde študuje 8 000 poslu­cháčov. Vo Východoslovenskom kraji sa úspešne rozvíja aj ve­deckovýskumná a vývojová zá­kladňa. V Prešove pracuje Vý­skumný ústav kovopriemyslu, ktorý sa zaoberá predovšetkým štrukturálnou zmenou strojár­skej výroby na východnom Slo­vensku, v Košiciach zasa Ústav priemyselného staviteľstva Výskumný veterinárny ústav, a ak už nerátame solídnu vý­skumnú základňu, ktorá sa ro­dí pri vysokoškolských kated­rách. Svojím významom i do­sahom sú na prvom mieste, sa­mozrejme, Východoslovenské železiarne v Košiciach, ktoré od základu zmenili nielen štruk­turálny výzor samotných Košíc, ale aj celého Východoslovenské­ho Kraja. VSŽ sú nielen moder­ným výrobným podnikom česko­slovenského hutníctva, ale aj vyhňou, kde sa zoceľuje mladá robotnícka trieda východného Slovenska spolu s technickou in­teligenciou. Práve tieto spolo­čenské vrstvy veľmi pozitívne ovplyvňujú celkové politické a spoločenské dianie vo Východo­slovenskom kraji. Priemysel vý­chodného Slovenska však ne­predstavujú len VSŽ, VSS v Ko­šiciach, Chemko Strážske, Chemlon Humenné, Bukóza Vranov, Chemosvit vo Svite, ktoré majú celoštátny dosah a svoje výrobné meno presahujú­ce hranice štátu, ale aj menšie závody v málo vyvinutých okra­jových oblastiach, ako je Snin­ská dolina, Sobrance, Stará Ľu­bovňa, Medzilaborce a iné. No radšej nech hovoria čísla. Za tri roky vzrástol v kraji počet zamestnaných osôb o ďalších 45 800 pracovníkov a objem priemyselnej výroby za rovnaké obdobie o 44 percent. Je síce pravda, že prvé výrobné odvet­via, do ktorých patria huty, pa­­livovo-energetická základňa aj ťažobné odvetvia, predstavujú dí stredoslovenskej krajskej or­ganizácii komunistov riešiť váž­ne problémy. Treba obnoviť stranícky vplyv v tejto oblasti. Za ďalšiu, veľmi dôležitú úlo­hu, spolu s jej naplnením, po­važujeme aktívnu spoluprácu straníckych organizácií s vý­bormi ROH a hospodárskym ve­dením závodov. V tomto smere si komunisti Stredoslovenského kraja vytýčili vytvárať také pra­covné ovzdušie, v ktorom sa prestane dariť rozmanitým laj­dákom, fluktuantom, absenté­rom a pod. V tejto súvislostí budú venovať väčšiu pozornosť (popri BZVIL Ružomberok) rie­a šeniu oprávnených požiadaviek poliieb pracujúcich. Ide v podstate o to, aby každý or­gán a organizácia v kraji mali svoj konkrétny program smeru­júci k neustálemu vylepšovaniu ekonomickej, výchovnej aj cel­kovej starostlivosti o pracujú­cich. Načrtli sme niekoľko sfér a oblastí, kde komunisti môžu hmatateľne prejaviť svoju an­gažovanosť a iniciatívu. A že to myslia v tomto smere poc­tivo, o tom svedčí aj skutočnosť, že len doteraz prijaté záväzky k 50. výročiu zrodu KSČ, XIV. zjazdu KSČ a k nedávno ukon­čenému XXIV. zjazdu KSSZ predstavujú v kraji hodnotu viac ako pol druha miliardy korún. MILAN MITOSlNKA z celkového objemu priemysel­nej výroby 55,4 percenta. Popochiteľne, takýto prudký rast socialistickej výstavby pri­náša aj svoje problémy. Je to predovšetkým zaostávanie in­vestičnej výstavby najmä pod vplyvom veľkej rozostavanosti. No napriek tomu mohol vedúci tajomník Východoslovenského krajského výboru strany Ján Pirč pozitívne hodnotiť najmä plnenie plánu bytovej výstav­by. Za posledné tri roky sa v kraji odovzdalo do užívania 28 498 bytov a z toho len vo vlaňajšom roku sa dohotovilo 10 000 bytov. Východoslovenský kraj po kraji Západoslovenskom a Ju­homoravskom má so svojím so­cialistickým poľnohospodár­stvom kľúčový celoštátny vý­znam, a to najmä obilninár­­stvom, pestovaním cukrovky a kukurice. Najvýznamnejším po­dujatím celospoločenského vý­znamu v tomto smere je výstav­ba prvej etapy úprav na Výcho­doslovenskej nížine. Už dote­rajšie investície zaznamenali mimoriadny efekt a celospolo­čenský prínos. Bude však tre­ba dokončiť druhú etapu vý­stavby, ktorá predpokladá naj­mä rozsiahlu sieť odvodňovania a zavlažovania. Možno povedať, že mladá ro­botnícka trieda a družstevné roľníctvo, vedené krajskou or­ganizáciou strany, vyšli z krí­zových situácií nedávnych ro­kov víťazne, ideovo a organi­začne jednotnejšie, a najmä akcieschopnejšie. Väčšina stra­níckych organizácií po májovej realizačnej smernici ostro od­súdila pravicové a protisocia­listické živly, ktoré sa snažili vytvárať v kraji permanentne krízové situácie. Správa vedú­ceho tajomníka kraja pozname­náva, že politická konsolidácia v kraji by prebiehala úspešnej­šie nebyť niektorých vedúcich pracovníkov v krajských a nie­ktorých okresných orgánoch, ktorí spočiatku hamovali bojové stretnutie s pravicou a zame­riavali sa len na jej formálne odsudzovanie a tým odďaľovali uskutočňovanie záverov septem­brového pléna OV KSČ. Až po kádrových opatreniach vo ve­dení krajského výboru KSS mohlo dôjsť k dôraznejšiemu kroku pri očiste strany. Politické i hospodárske vý­sledky východoslovenských ko­munistov i ostatných pracujú­cich Východoslovenského kra­ja, ako povedal súdruh Pirč, ich právom oprávňujú byť hrdí na svoju prácu. PAVOL BERTA Statočné úsilie stredoslovenských komunistov i

Next