Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)
1971-07-01 / No. 26
Cest’ a sláva ich hrdinskej pamiatke TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU. KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO MOSKVA 30. júna (ČSTK) - Sovietska tlačová agentúra TASS vydala dnes správu o smrti posádky kozmickej lode Sojuz 11 podplukovníka G. Dobrovoľského, palubného inžiniera V. Volkova a inžinieravýskumníka V. Pacajeva. Dňa 29. júna 1971 posádka orbitálnej vedeckej stanice Saľut splnila letový program a dostala príkaz na pristátie. Let pristávacieho modulu sa skončil mäkkým pristátím ^ určenej oblasti. Súčasne s loďou pristál aj vrtuľník pátracej skupiny, ktorej členovia po otvorení príklopu našli celú posádku lode Sojuz 11 na ich pracovných miestach bez príznakov života. Príčiny smrti posádky sa vyšetrujú. S poločnosť je zložitý organizmus, sústava medzi sebou spojených a vzájomne na seba pôsobiacich javov. Aby sme sa mohli vyznať v spleti týchto javov, pochopiť ich podstatu, musíme si najprv stanoviť taký zorný uhol alebo prístup, ktorý zabezpečuje správnosť poznania i praktickej činnosti. Táto úloha spadá do oblasti metodológie, ktorá hrá rozhodujúcu pólu v celom spoločenskom poznaní a teda aj v uvedomelej činnosti ľudí. Táto oblasť, práve preto, že je taká dôležitá, je dejiskom prudkých zrážok, najmä v súčasnom období, pričom najostrejšie zápasy sa odohrávajú okolo otázky tried a triedneho boja. Mnohé smery súčasnej buržoáznej sociológie sa zakladajú na filozofickom idealizme, vulgárnomaterialistických a eklektických teóriách. Napriek rozličným východiskovým premisám sa všetky tieto smery vyznačujú spoločnou metodológiou „mimotriedneho“ prístupu-' k analýze a hodnoteniu spoločenských javov. Idealistická sociológia vidí základnú silu spoločenského vývinu vo vedomí, ktoré považuje za akúsi ideálnu podstatu nepodliehajúcu triednej určenosti. A tak predstavitelia objektívneho idealizmu tvrdia, že celý spoločenský proces je vytváraný a určovaný absolútnym vedomím, ktoré je zovšeobecňujúcim vyjadrením všetkých zvláštnych a individuálnych záujmov a snáh. Z toho potom robia závery v duchu jednej z najrozšírenejších buržoáznych koncepcií — „štátu všeobecného blahobytu“, — ktorá vykresluje imperialistický štát ako nadtriednu inštitúciu schopnú rovnakou mierou „postarať sa o všetkých“ vrátane pracujúcich. Ignorovanie tried, sociálnej nerovnosti, triedneho boja je charakteristické aj pre vulgárnomaterialistické teórie, ktoré na to majú aj vlastnú „metodológiu“. Tieto teórie vychádzajú z predstáv o existencii priamej, bezprostrednej spätosti nadstavby so základňou spoločnosti, pričom zamlčujú celú oblasť reálne existujúcich spoločenských skupín hlavne triednych. Pri takomto prístupe sa dochádza k tomu, akoby ekonomika sama osebe bez účasti tried vyvolávala všetky spoločenské premeny. Je to známa „teória živelnosti“, ktorá je nerozlučne spojená s popieraním triednej podstaty akýchkoľvek sociálnych procesov a javov. V buržoáznej sociológii nachádza široké uplatnenie aj eklektická teória „rovnocenných faktorov“, ktorá kladie na jednu úroveň všetky sféry a stránky spoločenského života pripisujúc im rovnakú úlohu v spoločenskom vývine. Cieľ takého „glajchšaltovania“ je očividný: oslabiť význam ekonomických a triednych momentov ako základných, určujúcich a nahradiť ich druhotnými, odvodenými faktormi, t. j. podľa výstižných slov V. I. Lenina „zahradiť les, stromami“. ná „Mimotriednosť“ ako všeobecčrta buržoáznej sociológie nutne vyplýva z objektívnej situácie buržoázie ako triedy vykorisťovateľskej a reakčnej, nútenej skrývať svoje záujmy pod všeobecnú masku „mimotriednych“, abstraktných, „všeľudských“ princípov a ideálov. Proletariát ako trieda historicky progresívna vyjadrujúca snahy ohromnej väčšiny ľudstva otvorene vyhlasuje svoje ciele a je životne zainteresovaná na správnom, adekvátnom poznaní sociálnej skutočnosti. Vedecká proletárska ideológia opierajúca sa o materialistické . ponímanie spoločnosti vyzdvihuje , triedny princíp ako rozhodujúci princíp teoretickej aj prakticky pretvárajúcej činnosti robotníckej triedy a jej revolučných strán. Ako je známe, historický materializmus poukazuje predovšetkým na určujúcu úlohu ekonomickej základne v existencii a vývine spoločnosti Avšak na rozdiel od buržoázneho „ekonomického materializmu“ marxistická teória neodvodzuje život spoločnosti jedine z ekonomických príčin, ale odhaľuje celý zložitý proces ich modifikácií v ostatných spoločenských javoch, ktoré tiež vystupujú ako aktívne, hoci druhotné príčiny v celkovom vzájomnom pôsobení. Najdôležitejšie miesto v tomto vzájomnom pôsobení prislúcha triedam. Ekonomický pohyb nutne predurčuje priebeh spoločenského vývinu, jeho požiadavky, základný smer atď. Ale na realizáciu spoločenských požiadaviek, na to, aby vývin skutočne išiel vpred, je potrebná praktická činnosť ľudí rozdelených do určitých spoločenských skupín — národností, národov, profesií, tried a pod. A práve tieto spoločenské skupiny sú skutočnými motormi dejín, lebo existencia tých či oných objektívne spoločných záujmov umožňuje spoločný boj mohutných ľudových más, bez čoho nie sú mysliteľné akékoľvek významnejšie zmeny a teda ani postup spoločnosti vpred. Samotné spoločenské skupiny hrajú však nerovnakú úlohu v spoločenskom vývine, lebo každá z nich inak vyjadruje požiadavky ekonomického pohybu. Všetky sú vo všeobecnosti založené na spoločenskej deľbe práce a realizujú rozličné stránky alebo druhy tejto deľby — medzi profesiami, národmi, triedami, medzi mestom a dedinou, medzi duševnou a telesnou prácou. V súvislosti s tým spoločenská deľba práce — pri všetkej svojej dôležitosti — nie je tým hlavným, určujúcim v ekonomických vzťahoch. Až po dosiahnutí určitého stupňa rozvoja, zrelosti, vytvára spoločenská deľba práce niečo také, čo tvorí podstatu daného spôsobu výroby, a to určujúcu formu rozdelenia výrobných prostriedkov, alebo inými slovami, určujúcu formu vlastníctva. Vyjadrením tejto podstaty, jej osobitnou sociálnou kryštalizáciou sú spomedzi všetkých sociálnych skupín práve triedy, ktorých existenciu aj historicky aj aktuálne podmieňuje nerovný, odlišný vzťah k výrobným prosstriedkom. Triedy wo svojom vývine vyjadrujú dynamiku objektívno-ekonomického procesu, t. j. historicky nevyhnutnú požiadavku na zmenu, modernizáciu vý(Pokračovanie na 5. str.) T riedny princíp MARINA L A Š I N O V Ä