Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)
1971-11-25 / No. 47
Úvaha na zajtra covnej aktivity, do Hvnľňavania skrytých rezerv socialistickej spoločnosti spočívajúcich v dostatočne neprejavovanej (z rôznych príčin) vôli občanov napomáhať jej rozvoj. Priebeh prípravy na voľby dokumentuje, že sú to kuvičie hlasy našich odporcov, ktoré hodnotia politickú atmosféru československej spoločnosti ako stav všeobecnej apatie a rezignácie, či dokonca ako stav pasívnej rezistencie. Pravda, netreba si zastierať ani čiastkové nedostatky, napríklad aj tú skutočnosť, že ešte vždy istá časť občanov stojí pomimo tohto aktívneho prúdu. Neslobodno ani zabúdať, že príprava volieb a samotný volebný akt sú prejavom nie každodennej a bežnej politickej angažovanosti občanov. Ľahko by sme mohli upadnúť do ilúzií, ak by sme záujem širokých vrstiev pracujúcich o politické dianie merali iba stupňom politickej predvolebnej aktivity a podľa nej usadzovali, že tento záujem možno udržať na patričnom stupni bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti oň. V tomto zmysle treba neupadnúť do pocitov uspokojenia a usilovať sa realizovať myšlienku, že voľby v socialistickej demokracii sú síce významným článkom — predsa však len článkom — nepretržitého procesu prehlbovania socialistickej demokracie. Voľby v socialistickom štáte a to od vyhodnocovania dosiahnutých výsledkov končiaceho sa volebného obdnbia, cez tvorbu volebných programov až po konštituovanie nových zastupiteľských zborov volebným aktom občanov vytvárajú predpoklad vyššieho stupňa realizácie úloh národného hospodárstva, kultúry a zvyšovania životnej úrovne, a to v celom štáte aj v jednotlivých miestach. Takáto koncepcia volebného systému vychádza z predpokladu, že zastupiteľské zbory vzišlé z volieb budú aktívnym faktorom politickej organizácie socialistického štátu a to aj v zmysle integrovania čiastkových a miestnych záujmov so základnými cclosptdočenskými záujmami aj v zmysle spojovacieho článku medzi vedením štátu a širokými vrstvami pracujúcich. V tomto poňatí a takomto kontexte sa zajtrajšie voľby prejavia ako mimoriadne závažný politický akt vôle ľudu hlasujúceho 0 tom, ako dávno zvolenú a definitívne rozhodnutú jednoznačnú orientáciu za socializmus zabezpečiť čo najoptimálnejším výberom svojich zástupcov — poslancov, schopných na všetkých stupňoch zastupiteľskej sústavy čo najúčinnejšie realizovať nové úlohy rozvoja našej spoločnosti. Komunistická strana Československa ako vedúca sila našej spoločnosti a Národného frontu ako inštitucionálneho výrazu socialistického politického systému garantuje obidva základné ciele výsledkov volebného prucesu. Zabezpečuje, aby zastupiteľské orgány boli spoľahlivým článkom mocenskej štruktúry socialistického štátu, t. j. pevným článkom obrany a ochrany dosiahnutých triednopolitických výsledkov a stupňa vývoja socializmu 1 orgánmi schopnými rozvíjať výstavbu socialistickej spoločnosti v nových podmienkach a rozmeroch. Zastupiteľské zbory, ktoré už zajtra ideme voliť, budú mať pred sebou nepochybne veľké a náročné úlohy, ktoré vyplývajú z realizácie záverov XIV. zjazdu KSČ, zjazdu KSS ako aj z jednotlivých volebných programov Národného frontu. Popri riešení týchto úloh by mali metódami a štýlom práce dať aj veľmi praktickú odpoveď zväzáčke, ktorú sme v úvode týchto riadkov citovali, tjdpoveď v tom zmysle, že cieľavedome pomôžu dotvárať a rozvíjať systém zapojovania čo najširších vrstiev občanov do správy verejných vecí. Je dobre, že väčšina kandidátov na funkciu poslanca zdôrazňuje práve tento moment. Ktorýsi z nich povedal, že „poslanec bez voličov nezuamená nič". V tomto hádam trochu príkrom vyjadrení je hfboká pravda, podčiarkujúca nevyhnutnosť úzkej spätosti zástupcov ľudu s ľudom, zastupiteľských zborov s voličmi. Foriem známych, či ešte len v budúcnosti vynájdených, ktoré tento zásadný postulát sú v stave uviesť do praxe, je veľké množstvo. Nevdojak najpriliehavejšiu odpuveď onej apostrofovanej zväzáčke dal na inej besede člen občianskeho výboru, keď nie bez istej dávky hrdosti či oprávnenej pýchy vyratúval, čo všetko sa v uplynulom období v „jeho obvode“ spravilo aj za jeho prispenia a súčasne ostro kritizoval zbytočné nedostatky, ktoré lepšia práca národného výboru mohla odstrániť. Pred voľbami celkom prirodzene vystupuje do popredia tá stránka politickej organizácie socialistickej demokracie, ktorú reprezentuje zastupiteľská sústava, t. j. orgány štátnej moci a správy socialistického štátu. Je to logické, pretože tieto orgány tvoria významnú súčasť celého politického systému a od ich práce v nemalej miere závisí, akým spôsobom sa ciele socialistickej demokracie realizujú. Netreba však zabúdať, že v politickom systéme socialistickej demokracie majú významnú úlohu aj mnohé spoločenské organizácie, prostredníctvom ktorých sa ich členstvo môže aktívne zúčastňovať na koncipovaní politických úloh a cieľov a na ich realizácii. Pravda, nie vždy možnosti a predpoklady prehlbovania demokratizmu socialistickej spoločnosti prostredníctvom odborov, mládežníckej organizácie, organizácie žien, družstevníkov a pod. využívajú v dostatočnej miere. Oprávnene zdôrazňovaný fakt, že socialistická demokracia poskytuje neporovnateľne väčší priestor pre politickospoločenské uplatnenie pracujúceho ľudu ako akákoľvek buržoázna demokracia, nie vždy a v dostatočnej miere sa udomácňuje vo vedomí ľudí. Zo starých a starších čias pochádzajúce sentencie o politike ako o vyáreudovanej činnosti vyvolených prežívajú v hlavách ľudí aj preto, lebo naša prax nie vždy dôsledne svojou fakticitou proti tomuto skreslenému poňatiu politiky dosť názorne pôsobila a naopak nevýnimočnými prejavmi byrokratického vzťahu k potrebám občanov ich oživovala. XIV. zjazd KSČ nie náhodou upozornil na tento problém a jeho riešenie zaradil ako významnú úlohu prehlbovania socialistickej demokracie v našich súčasných podmienkach. Otázky podobného druhu, ako sme v úvode zaznamenali, sú výrazom značných spoločenských rezerv, ktoré v našom štáte existujú. Tieto rezervy ako potencionálna sila spoločenského pohybu môžu podstatne urýchliť náš socialistický vývoj za predpokladu, že sa ich podarí postupne a natrvalo zaktivizovať a začleniť do politického života krajiny. Preto sú nadhodené otázky súčasne aj dôležitým podnetom na zamyslenie, čo a ako treba v celom politickom systéme zlepšovať, aby sa možnosti vyššieho stupňa spoločenskej aktivity pracujúcich stávali v súlade s potrebami dnešnej etapy výstavby socializmu krok za krokom skiitučnostou. Riešenie týchto vážnych otázok je nesporne jednou z významných úloh aj nových zastupiteľských zborov. MILOŠ ŘEHOŘEK Ako by ste odpovedali Vy? Sovietsky Časopis LITERATURNAJA GAZETA uverejnil v prvom novembrovom Čísle 12 otázok ankety „Veda a spoloCnosť“, s ktorými sa obrátil na sovietskych aj zahraničných vedcov s prosbou, aby odpovedali na všetky alebo aspoň časť týchto otázok. Nazdávame sa, že ide o témy nielen zaujímavé, ale aj veľmi závažné a že by našich čitateľov zaujímali odpovede našich vedeckých pracovníkov na tieto otázky. Preto sme sa rozhodli ich uverejniť a požiadať našich vedeckých a kultúrnych pracovníkov o odpovede, ktoré budeme postupne uverejňovať v Novom slove. , A 1. Čím vysvetlíte skutočnosť, že v posledných desaťročiach zaujala veda také dôležité miesto v živote spoločnosti? Myslíte, že si túto pozíciu udrží aj v budúcnosti? 2. Ktorá vedecká udalosť posledných rokov vás najväčšmi vzrušila? 3. Aké najzávažnejšie vedecké objavy možno očakávať v dohľadnej budúcnosti? O čom snívate Vy? 4. Nemohol by, podľa vašej mienky, rýchly rozvoj vedy viesť k nejakým negatívnym následkom? 5. Sú podľa vašej mienky aj „zakázané“ - z hľadiska morálky - oblasti vedeckých výskumov? Aké? Prečo? 6. Môžu existovať dôvody na prerušenie výskumu, ktorý sám osebe prebieha úspešne? Ak áno, aké? 7. Prekáža vede živý záujem o ňu zo strany spoločnosti? 8. Nezdá sa vám, že po období všeobecného záujmu o exaktné vedy nastupuje obdobie určitého ochladnutia voči nim zo strany mládeže? 9. Môže literatúru a umenie určitým spôsobom ovplyvniť vývin vědeckotechnického myslenia? 10. Nezdá sa vám, že úspechy prírodných vied vyvolávajú u časti vedcov určité podceňovanie literatúry a umenia? Ak áno, ako proti tomu pôsobiť? 11. Myslíte si, že zaoberanie sa vedou samo osebe prispieva k vypestovaniu vysokých morálnych kvalít? 12. Chceli by ste, aby váš syn alebo dcéra sa stali vedcami? V akej oblasti? Prečo práve v tej? Okresným výborom KSS a všelkým čitateľom Pre lektorov, propagandistov a účastníkov straníckeho vzdelávania STREDNÉHO STUPŇA v učebnom roku 1971-1972 plánujeme vydať v 49. čísle Nového slova osobitnú 8-stranovú prílohu s materiálmi k témam druhého útvaru stredného stupňa straníckeho vzdelávania: MARXISTICKO-LENINSKÉ PRINCÍPY STRANÍCKEJ PRÁCE. Rozšírené 49. číslo Nového slova vyjde 9. decembra t. r. na 24 stranách za nezvýšenú cenu Kčs 1,50 síce vo zvýšenom náklade, no aj tak odporúčame OV KSS a všetkým ZO KSS, aby si pre lektorov, propagandistov a účastníkov straníckeho vzdelávania Nové slovo včas zabezpečili. Najjednoduchšie to urobia vyplnením prihlášky (v tomto čísle na 15. strane), ktorú vystrihnú a buď odovzdajú svojmu poštovému doručovateľovi, alebo odošlú vydavateľstvu Journal, Bratislava, Volgogradská 8, prípadne redakcii Nového slova, Bratislava, Šmeralova 10. V pritdvečer volieb Dnešný Trenčín, ako samostatný územný a správny celok a súčasne a) sídlo okresu je výsledkom dlhodobého a zložitého vývoja, ovplyvneného rozmanitými faktormi. Mesto prerástlo z provinciálneobchodného strediska do priemyselného centra, dnes už celoštátneho významu. Pfeto aj predvolebná kampaň — v tomto onedlho už trldsa{päťtisícovom meste — tu má svoje špecifiká. Prešli sme niekoľkými ulicami mesta a musíme konštatovať, že Trenčín je pred voľbami vkusne vyzdobený; agitačné strediská, nechýba ani v jednej ulici, pracujú na vysokej úrovni a za veľmi dobrej účasti občanov. Jedným z mnohých agitačných stredísk, ktoré by sme s pokojným svedomím mohli nazvať vzorovým, je agitačné stredisko pri Závodnom klube n. p. Merina. Navštívili sme ho v skorých popoludňajších hodinách a — bolo tu návštevníkov viac ako dosť: jedni si prezerali výstavu o robotníckom hnutí a histórii predchodcu Meriny — francúzskej tiberghienky, iní čítali predvolebné správy a ďalší sa zhovárali s Františkom Michalíkom o volebných zákonoch, práve voliť a byť zvolený. Väčšinou to boli mladí ľudia, ktorí sa vracali zo smený. Vedeli, že F. Michalik tu bude, tak ako tu býva každý deň, od začiatku predvolebnej kampane. Je to zvláštny človek, dobrovoľne vykonávajúci funkciu agitátora, informátora i sprievodcu výstavou v agitačnom stredisku. Pôvodným povolaním je učiteľ, neskôr vykonával prácu školského Inšpektora. Dnes má už 78 rokov, je na dôchodku, ale v politickom myslení, v aktivite medzi občanmi je to eštq mladík. Sám o tom vraví: „... nevydržal by som doma. Som zvyknutý pracovať s ľuďmi, so žiakmi aj učiteľmi. Mnohí sa na mňa ešte aj dnes obracajú o radu; prednášam o časoch minulých, na ktoré mnohí, aj ti čo ich okúsili, zabúdajú... Mám radosť — ako starý človek — že dnes je to celkom iné ako vtedy, keď som bol mladý a viem, že to bude ešte lepšie. Ako učiteľ môžem porovnať životnú úroveň najlepšie, lebo tá sa odzrkadľuje najmä na deťoch. Kedysi chodili do školy iba deti gazdov a železničiarov, dnes je plný Trenčín mladých, ktorí tu nadobúdajú vysokú kvalifikáciu...“ S veľmi vzácnym človekom, komunistom, sme sa stretli aj v agitačnom stredisku pri Odev(Pokračovanie na 12. str.) IVAN KRČMÉRY 50-ročný Do novinárskeho sveta vstúpil práve v čase februára 1948. Začínal v ZASe, neskôr ČTK, ako prekladateľ, potom športový redaktor. To natrvalo poznačilo jeho život. Mimoriadne silný vzťah k telovýchove a športe nevyprchal ani v päťdesiatke. Po dvanástich rokoch prechádza už skúsený novinár do redakcie Svet socializmu. Táto práca mu pripadá ako zelená oáza v púšti faktov, s ktorými sa tak dlho potýkal. Tu spája schopnosť rýchleho získavania faktov, spravodajský Cit so silným vedomostným zázemím, so vzácnou novinárskou vlastnosťou — osobitým a pritom bezprostredným videním. Nikdy si nevyberal témy, ktoré „zaberú“. Zavše sa spoliehal na vlastnú erudíciu. Popri našej vlasti sa mu stala ryžoviskom — sovietska krajina, jej ľudia s problémami i ohromujúcimi úspechmi. Záchrana jazera Sevan, Damoklov meč nad Alma Atou, Po stopách tajomného múmia v Taškente. To sú reportáže, v ktorých Ivan Krčméry populárno-vedeckou formou sprostredkoval tep sovietskej zeme. Napriek tomu, že ho poznajú čitatelia Sveta socializmu ako dobrého reportéra, nebál sa odisť do Technických novín, kde sa stretáva so značne odlišnou problematikou. Ako sa ukazuje dnes, bol to šťastný krok. Dostal sa na oceán techniky a po príchode do Nového slova s nadšením využíva tieto skúsenosti. Vedie tu rubriku vedy a techniky s dôrazom na vedu o človeku. S mimoriadnym zápalom dal Ivan Krčméry svoj talent, um práve do služieb človeka tejto spoločnosti. V sobotu popoludní bola veľká sála pražskej Lucerny zaplnená do posledného miesta. Takmer dvetisíc žien každého veku — mužov bolo medzi nimi naozaj „ako šafránu“ — sedelo na prízemí pozdĺž tridsať metrov dlhého pódiového pásu, v prízemných lóžach okolo sály i v lóžach na prvom a druhom poschodí. Nešlo o míting, aini o vystúpenie daktorej beatovej skupiny či speváka, ani o ples alebo tanečný večierok. V toto odpoludnie tu predvádzal najväčší sovietsky obchodný dom, známy moskovský GUM pražským ženám najnovšie návrhy šiat, kabátov, kostýmov, kožuchov, topánok a klobúkov — dovedna 100 modelov. Po pódiu pomedzi dychtivé ženy chodilo osem manekýnok a jeden muž predvádzajúci mužskú módu. Už aj výber manekýnok si zaslúži pozornosť: Oproti manekýnám, ktoré predvádzajú modely na západe (a žiaľ, mnohokrát aj u nás), a ktoré celým svojim výzorom nemajú nič spoločného s normálnou pracujúcou ženou, lebo sú svojím vzhľadom — od končekov svojich vlasov až po špičky prstov — akési vypreparované, skoro už ani nie ľudské bytosti, vybrali návrhári GUMu pre predvádzanie modelov osem pekných, upravených, milých, ľudsky sa usmievajúcich, krátko osem normálnych žien, akými môže byť pri troche starostlivostí každá z nás. Prehliadka mala dve časti. V prvej sme videli všetky druhy jesenného oblečenia: šaty, kostýmy, kabáty, komplety. Jednotlivé súbory sa predvádzali pod spoločným menom — šaty na každý deň, Na moskovských uliciach, jesenné vychádzkové súpravy, Vychádzkové šaty ozdobené tlačou, Melódie ruskej Venované ženám minulosti. Všetky modely boli ušité podľa poslednej svetovej módy, rozmanitých tvarov a farieb. Farebná paleta bola nesmierne pestrá, kombinácie zaujímavé a odvážne, fortny strohé a prísne, ale aj výstredné a veľmi odvážne. K oblečeniu klobúky — tiež veľmi pestré — s veľkými, širokými strechami. Mimoriadne krásne boli tie návrhy, ktoré uplatňovali ľudové prvky — ľudový textil (napríklad kašmír, ručné čipky z Vologdy), strihy starodávneho ruského oblečenia (rubaška, sarafán) a kovovú bižutériu napodobujúcu diela starých majstrov-kovotepcov. V druhej časti — jednotlivé súbory sa tu tiež predvádzali pod spoločným menom: Zimná prechádzka, Ruské kožušiny, Z^mné vychádzkové súpravy, Krátke večerné súpravy, Veľké večerné toalety — po krátkom vystúpení Evy Pilarovej prehliadka pokračovala výtvormi pre zimu. Zas kabáty, kostýmy, komplety, ozdobené ruskými kožušinami, líškou, rysom, parziánom, norkami všetkých- odtieňov doplnené kožušinovými čiapkami. Po nich večerné oblečenia. Krátke i dlhé večerné šaty z lurexu, zamatu, brokátu a hodvábu doplnené kožušinovými štólami, bolerkami, rukávnikmi. Prehliadka neostane len výsadou Pražaniek, uvidia ju ženy aj v Bratislave a iných mestách. V Prahe už niekoľko rokov pracuje Ostav kozmetiky. Podobné ústavy napríklad v Paríži sú len pre úzku vrstvu finančne dobre situovaných žien. Dom je v stálom kontakte s podobnými ústavmi vo svete. Vymieňa si s nimi poznatky, pracovníkov i výrobky. Z' takejto spolupráce vzišiel i „festival“ kozmetiky, ktorý sa práve skončil. Päť známych francúzskych kozmetických firiem (Lancôme, Dior, Orlane, Coryse Salomé a Louis Philipe) predávalo a predvádzalo svoje výrobky v priestoroch pražského Domu kozmetiky. Každá z firiem mala pre seba vyhradený jeden týždeň: v tom týždni sa v Ü9tave predávali jej výrobky a pracovníčka firmy dvakrát denne predvádzala ako sa postupuje pri líčeni. Na rohu Václavského námestia, hned pri podchode je Poľské kultúrne stredisko. Robia tu výstavy, premietajú filmy, organizujú kurzy poľského jazyka. Návštevníkov býva veľa. K stredisku patrí aj predajňa: na prízemí knihy a časopisy. Veľa, pre každú oblasť záujmu. Ak niekto predsa len nenájde, čo hľadá, objednajú mu knihu priamo z Poľska. Na poschodí sa predávajú pamiatkové a ozdobné predmety. Ešte niečo, čo Pražania žiadostivú obzerajú, čo by si mnohí radi kúpili a čo si aj mnohí kupujú: nábytok v rokokovom a biedermeierskom štýle. Všetky tieto krásne kosy nábytku sá verné kópie originálov a vyrábajú sa v Henrykove pri Varšave už dvadsať rokov. oľga Sulcová