Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)

1971-11-25 / No. 47

Úvaha na zajtra covnej aktivity, do Hvnľňavania skrytých rezerv socialis­tickej spoločnosti spočívajúcich v dostatočne neprejavova­­nej (z rôznych príčin) vôli občanov napomáhať jej roz­voj. Priebeh prípravy na voľby dokumentuje, že sú to kuvičie hlasy našich odporcov, ktoré hodnotia politickú atmosféru československej spoločnosti ako stav všeobec­nej apatie a rezignácie, či dokonca ako stav pasívnej rezistencie. Pravda, netreba si zastierať ani čiastkové nedostatky, napríklad aj tú skutočnosť, že ešte vždy istá časť obča­nov stojí pomimo tohto aktívneho prúdu. Neslobodno ani zabúdať, že príprava volieb a samotný volebný akt sú prejavom nie každodennej a bežnej politickej angažova­nosti občanov. Ľahko by sme mohli upadnúť do ilúzií, ak by sme záujem širokých vrstiev pracujúcich o politické dianie merali iba stupňom politickej predvolebnej ak­tivity a podľa nej usadzovali, že tento záujem možno udržať na patričnom stupni bez akejkoľvek ďalšej sta­rostlivosti oň. V tomto zmysle treba neupadnúť do poci­tov uspokojenia a usilovať sa realizovať myšlienku, že voľby v socialistickej demokracii sú síce významným článkom — predsa však len článkom — nepretržitého procesu prehlbovania socialistickej demokracie. Voľby v socialistickom štáte a to od vyhodnocovania dosiahnu­tých výsledkov končiaceho sa volebného obdnbia, cez tvorbu volebných programov až po konštituovanie no­vých zastupiteľských zborov volebným aktom občanov vytvárajú predpoklad vyššieho stupňa realizácie úloh národného hospodárstva, kultúry a zvyšovania životnej úrovne, a to v celom štáte aj v jednotlivých miestach. Takáto koncepcia volebného systému vychádza z pred­pokladu, že zastupiteľské zbory vzišlé z volieb budú aktívnym faktorom politickej organizácie socialistického štátu a to aj v zmysle integrovania čiastkových a miest­nych záujmov so základnými cclosptdočenskými záujma­mi aj v zmysle spojovacieho článku medzi vedením štátu a širokými vrstvami pracujúcich. V tomto poňatí a ta­komto kontexte sa zajtrajšie voľby prejavia ako mimo­riadne závažný politický akt vôle ľudu hlasujúceho 0 tom, ako dávno zvolenú a definitívne rozhodnutú jed­noznačnú orientáciu za socializmus zabezpečiť čo naj­­optimálnejším výberom svojich zástupcov — poslancov, schopných na všetkých stupňoch zastupiteľskej sústavy čo najúčinnejšie realizovať nové úlohy rozvoja našej spoločnosti. Komunistická strana Československa ako vedúca sila našej spoločnosti a Národného frontu ako inštitucionál­neho výrazu socialistického politického systému garan­tuje obidva základné ciele výsledkov volebného prucesu. Zabezpečuje, aby zastupiteľské orgány boli spoľahlivým článkom mocenskej štruktúry socialistického štátu, t. j. pevným článkom obrany a ochrany dosiahnutých tried­­nopolitických výsledkov a stupňa vývoja socializmu 1 orgánmi schopnými rozvíjať výstavbu socialistickej spoločnosti v nových podmienkach a rozmeroch. Zastupiteľské zbory, ktoré už zajtra ideme voliť, budú mať pred sebou nepochybne veľké a náročné úlohy, kto­ré vyplývajú z realizácie záverov XIV. zjazdu KSČ, zjazdu KSS ako aj z jednotlivých volebných programov Národ­ného frontu. Popri riešení týchto úloh by mali metóda­mi a štýlom práce dať aj veľmi praktickú odpoveď zvä­­záčke, ktorú sme v úvode týchto riadkov citovali, tjdpo­­veď v tom zmysle, že cieľavedome pomôžu dotvárať a rozvíjať systém zapojovania čo najširších vrstiev obča­nov do správy verejných vecí. Je dobre, že väčšina kan­didátov na funkciu poslanca zdôrazňuje práve tento moment. Ktorýsi z nich povedal, že „poslanec bez voli­čov nezuamená nič". V tomto hádam trochu príkrom vyjadrení je hfboká pravda, podčiarkujúca nevyhnutnosť úzkej spätosti zástupcov ľudu s ľudom, zastupiteľských zborov s voličmi. Foriem známych, či ešte len v budúc­nosti vynájdených, ktoré tento zásadný postulát sú v sta­ve uviesť do praxe, je veľké množstvo. Nevdojak najpriliehavejšiu odpuveď onej apostrofova­­nej zväzáčke dal na inej besede člen občianskeho výbo­ru, keď nie bez istej dávky hrdosti či oprávnenej pýchy vyratúval, čo všetko sa v uplynulom období v „jeho ob­vode“ spravilo aj za jeho prispenia a súčasne ostro kritizoval zbytočné nedostatky, ktoré lepšia práca ná­rodného výboru mohla odstrániť. Pred voľbami celkom prirodzene vystupuje do popre­dia tá stránka politickej organizácie socialistickej demo­kracie, ktorú reprezentuje zastupiteľská sústava, t. j. orgány štátnej moci a správy socialistického štátu. Je to logické, pretože tieto orgány tvoria významnú súčasť celého politického systému a od ich práce v nemalej miere závisí, akým spôsobom sa ciele socialistickej de­mokracie realizujú. Netreba však zabúdať, že v politic­kom systéme socialistickej demokracie majú významnú úlohu aj mnohé spoločenské organizácie, prostredníc­tvom ktorých sa ich členstvo môže aktívne zúčastňovať na koncipovaní politických úloh a cieľov a na ich reali­zácii. Pravda, nie vždy možnosti a predpoklady prehl­bovania demokratizmu socialistickej spoločnosti pro­stredníctvom odborov, mládežníckej organizácie, organi­zácie žien, družstevníkov a pod. využívajú v dostatočnej miere. Oprávnene zdôrazňovaný fakt, že socialistická demo­kracia poskytuje neporovnateľne väčší priestor pre po­­litickospoločenské uplatnenie pracujúceho ľudu ako akákoľvek buržoázna demokracia, nie vždy a v dosta­točnej miere sa udomácňuje vo vedomí ľudí. Zo starých a starších čias pochádzajúce sentencie o politike ako o vyáreudovanej činnosti vyvolených prežívajú v hla­vách ľudí aj preto, lebo naša prax nie vždy dôsledne svojou fakticitou proti tomuto skreslenému poňatiu po­litiky dosť názorne pôsobila a naopak nevýnimočnými prejavmi byrokratického vzťahu k potrebám občanov ich oživovala. XIV. zjazd KSČ nie náhodou upozornil na tento problém a jeho riešenie zaradil ako významnú úlohu prehlbovania socialistickej demokracie v našich súčasných podmienkach. Otázky podobného druhu, ako sme v úvode zazname­nali, sú výrazom značných spoločenských rezerv, ktoré v našom štáte existujú. Tieto rezervy ako potencionálna sila spoločenského pohybu môžu podstatne urýchliť náš socialistický vývoj za predpokladu, že sa ich podarí postupne a natrvalo zaktivizovať a začleniť do politic­kého života krajiny. Preto sú nadhodené otázky súčasne aj dôležitým podnetom na zamyslenie, čo a ako treba v celom politickom systéme zlepšovať, aby sa možnosti vyššieho stupňa spoločenskej aktivity pracujúcich stávali v súlade s potrebami dnešnej etapy výstavby socializmu krok za krokom skiitučnostou. Riešenie týchto vážnych otázok je nesporne jednou z významných úloh aj nových zastupiteľských zborov. MILOŠ ŘEHOŘEK Ako by ste odpovedali Vy? Sovietsky Časopis LITERATURNAJA GAZETA uverejnil v prvom novembrovom Čísle 12 otázok ankety „Veda a spoloCnosť“, s ktorými sa obrátil na sovietskych aj za­hraničných vedcov s prosbou, aby odpovedali na všetky alebo aspoň časť týchto otázok. Nazdávame sa, že ide o témy nielen zaujímavé, ale aj veľmi závažné a že by našich čitateľov zaujímali odpovede našich vedeckých pracovníkov na tieto otázky. Preto sme sa rozhodli ich uverejniť a požiadať našich vedeckých a kultúrnych pra­covníkov o odpovede, ktoré budeme postupne uverejňo­vať v Novom slove. , A 1. Čím vysvetlíte skutočnosť, že v posledných de­saťročiach zaujala veda také dôležité miesto v ži­vote spoločnosti? Myslíte, že si túto pozíciu udrží aj v budúcnosti? 2. Ktorá vedecká udalosť posledných rokov vás naj­väčšmi vzrušila? 3. Aké najzávažnejšie vedecké objavy možno očaká­vať v dohľadnej budúcnosti? O čom snívate Vy? 4. Nemohol by, podľa vašej mienky, rýchly rozvoj vedy viesť k nejakým negatívnym následkom? 5. Sú podľa vašej mienky aj „zakázané“ - z hľa­diska morálky - oblasti vedeckých výskumov? Aké? Prečo? 6. Môžu existovať dôvody na prerušenie výskumu, ktorý sám osebe prebieha úspešne? Ak áno, aké? 7. Prekáža vede živý záujem o ňu zo strany spoloč­nosti? 8. Nezdá sa vám, že po období všeobecného záujmu o exaktné vedy nastupuje obdobie určitého ochlad­­nutia voči nim zo strany mládeže? 9. Môže literatúru a umenie určitým spôsobom ovplyv­niť vývin vědeckotechnického myslenia? 10. Nezdá sa vám, že úspechy prírodných vied vyvolá­vajú u časti vedcov určité podceňovanie literatúry a umenia? Ak áno, ako proti tomu pôsobiť? 11. Myslíte si, že zaoberanie sa vedou samo osebe prispieva k vypestovaniu vysokých morálnych kvalít? 12. Chceli by ste, aby váš syn alebo dcéra sa stali vedcami? V akej oblasti? Prečo práve v tej? Okresným výborom KSS a všelkým čitateľom Pre lektorov, propagandistov a účastníkov straníckeho vzdeláva­nia STREDNÉHO STUPŇA v učeb­nom roku 1971-1972 plánujeme vy­dať v 49. čísle Nového slova oso­bitnú 8-stranovú prílohu s materiál­mi k témam druhého útvaru stred­ného stupňa straníckeho vzdelá­vania: MARXISTICKO-LENINSKÉ PRINCÍPY STRANÍCKEJ PRÁCE. Rozšírené 49. číslo Nového slova vyjde 9. decembra t. r. na 24 stra­nách za nezvýšenú cenu Kčs 1,50 síce vo zvýšenom náklade, no aj tak odporúčame OV KSS a všetkým ZO KSS, aby si pre lektorov, pro­pagandistov a účastníkov straníc­keho vzdelávania Nové slovo včas zabezpečili. Najjednoduchšie to urobia vyplnením prihlášky (v tom­to čísle na 15. strane), ktorú vy­strihnú a buď odovzdajú svojmu poštovému doručovateľovi, alebo odošlú vydavateľstvu Journal, Bra­tislava, Volgogradská 8, prípadne redakcii Nového slova, Bratislava, Šmeralova 10. V pritdvečer volieb Dnešný Trenčín, ako samostat­ný územný a správny celok a sú­časne a) sídlo okresu je výsled­kom dlhodobého a zložitého vý­voja, ovplyvneného rozmanitý­mi faktormi. Mesto prerástlo z provinciálneobchodného stredis­ka do priemyselného centra, dnes už celoštátneho významu. Pfeto aj predvolebná kampaň — v tomto onedlho už trldsa{päť­tisícovom meste — tu má svoje špecifiká. Prešli sme niekoľký­mi ulicami mesta a musíme kon­štatovať, že Trenčín je pred voľ­bami vkusne vyzdobený; agitač­­né strediská, nechýba ani v jed­nej ulici, pracujú na vysokej úrovni a za veľmi dobrej účasti občanov. Jedným z mnohých agitačných stredísk, ktoré by sme s pokoj­ným svedomím mohli nazvať vzorovým, je agitačné stredisko pri Závodnom klube n. p. Meri­­na. Navštívili sme ho v skorých popoludňajších hodinách a — bolo tu návštevníkov viac ako dosť: jedni si prezerali výstavu o robotníckom hnutí a histórii predchodcu Meriny — francúz­skej tiberghienky, iní čítali predvolebné správy a ďalší sa zhovárali s Františkom Michalí­­kom o volebných zákonoch, prá­ve voliť a byť zvolený. Väčšinou to boli mladí ľudia, ktorí sa vra­cali zo smený. Vedeli, že F. Mi­chalik tu bude, tak ako tu býva každý deň, od začiatku predvo­lebnej kampane. Je to zvláštny človek, dobrovoľne vykonávajú­ci funkciu agitátora, informáto­ra i sprievodcu výstavou v agi­­tačnom stredisku. Pôvodným po­volaním je učiteľ, neskôr vyko­nával prácu školského Inšpekto­­ra. Dnes má už 78 rokov, je na dôchodku, ale v politickom mys­lení, v aktivite medzi občanmi je to eštq mladík. Sám o tom vraví: „... nevydržal by som doma. Som zvyknutý pracovať s ľuďmi, so žiakmi aj učiteľmi. Mnohí sa na mňa ešte aj dnes obracajú o radu; prednášam o časoch mi­nulých, na ktoré mnohí, aj ti čo ich okúsili, zabúdajú... Mám radosť — ako starý človek — že dnes je to celkom iné ako vtedy, keď som bol mladý a viem, že to bude ešte lepšie. Ako učiteľ môžem porovnať životnú úroveň najlepšie, lebo tá sa odzrkad­ľuje najmä na deťoch. Kedysi chodili do školy iba deti gazdov a železničiarov, dnes je plný Trenčín mladých, ktorí tu nado­búdajú vysokú kvalifikáciu...“ S veľmi vzácnym človekom, komunistom, sme sa stretli aj v agitačnom stredisku pri Odev­­(Pokračovanie na 12. str.) IVAN KRČMÉRY 50-ročný Do novinárskeho sveta vstú­pil práve v čase februára 1948. Začínal v ZASe, neskôr ČTK, ako prekladateľ, potom športový re­daktor. To natrvalo poznačilo jeho život. Mimoriadne silný vzťah k telovýchove a športe nevyprchal ani v päťdesiatke. Po dvanástich rokoch prechá­dza už skúsený novinár do re­dakcie Svet socializmu. Tá­to práca mu pripadá ako zele­ná oáza v púšti faktov, s ktorý­mi sa tak dlho potýkal. Tu spá­ja schopnosť rýchleho získava­nia faktov, spravodajský Cit so silným vedomostným zázemím, so vzácnou novinárskou vlast­nosťou — osobitým a pri­tom bezprostredným videním. Nikdy si nevyberal témy, ktoré „zaberú“. Zavše sa spoliehal na vlastnú erudíciu. Popri našej vlasti sa mu stala ryžoviskom — sovietska krajina, jej ľu­dia s problémami i ohromujú­cimi úspechmi. Záchrana jazera Sevan, Damoklov meč nad Alma Atou, Po stopách tajomného mú­mia v Taškente. To sú reportáže, v ktorých Ivan Krčméry popu­­lárno-vedeckou formou spro­stredkoval tep sovietskej zeme. Napriek tomu, že ho poznajú či­tatelia Sveta socializmu ako dobrého reportéra, nebál sa od­isť do Technických novín, kde sa stretáva so značne odlišnou problematikou. Ako sa ukazuje dnes, bol to šťastný krok. Dostal sa na oceán techniky a po prí­chode do Nového slova s nadše­ním využíva tieto skúsenosti. Vedie tu rubriku vedy a tech­niky s dôrazom na vedu o člo­veku. S mimoriadnym zápalom dal Ivan Krčméry svoj talent, um práve do služieb človeka tejto spoločnosti. V sobotu popoludní bola veľká sála pražskej Lucerny zaplnená do po­sledného miesta. Takmer dvetisíc žien každého veku — mužov bolo medzi nimi naozaj „ako šafránu“ — sedelo na prízemí pozdĺž tridsať metrov dlhého pó­diového pásu, v prízemných lóžach okolo sály i v lóžach na prvom a druhom po­schodí. Nešlo o míting, aini o vystúpenie daktorej beatovej skupiny či speváka, ani o ples alebo tanečný večierok. V toto odpoludnie tu predvádzal naj­väčší sovietsky obchodný dom, známy moskovský GUM pražským ženám naj­novšie návrhy šiat, kabátov, kostýmov, kožuchov, topánok a klobúkov — doved­na 100 modelov. Po pódiu pomedzi dych­tivé ženy chodilo osem manekýnok a je­den muž predvádzajúci mužskú módu. Už aj výber manekýnok si zaslúži po­zornosť: Oproti manekýnám, ktoré pred­vádzajú modely na západe (a žiaľ, mno­hokrát aj u nás), a ktoré celým svojim výzorom nemajú nič spoločného s nor­málnou pracujúcou ženou, lebo sú svo­jím vzhľadom — od končekov svojich vlasov až po špičky prstov — akési vy­preparované, skoro už ani nie ľudské bytosti, vybrali návrhári GUMu pre pred­vádzanie modelov osem pekných, upra­vených, milých, ľudsky sa usmievajúcich, krátko osem normálnych žien, akými môže byť pri troche starostlivostí každá z nás. Prehliadka mala dve časti. V prvej sme videli všetky druhy jesenného oble­čenia: šaty, kostýmy, kabáty, komplety. Jednotlivé súbory sa predvádzali pod spoločným menom — šaty na každý deň, Na moskovských uliciach, jesenné vy­chádzkové súpravy, Vychádzkové ša­ty ozdobené tlačou, Melódie ruskej Venované ženám minulosti. Všetky modely boli ušité podľa poslednej svetovej módy, roz­manitých tvarov a farieb. Farebná paleta bola nesmierne pestrá, kombiná­cie zaujímavé a odvážne, fortny strohé a prísne, ale aj výstredné a veľmi od­vážne. K oblečeniu klobúky — tiež veľmi pestré — s veľkými, širokými strechami. Mimoriadne krásne boli tie návrhy, kto­ré uplatňovali ľudové prvky — ľudový textil (napríklad kašmír, ručné čipky z Vologdy), strihy starodávneho ruského oblečenia (rubaška, sarafán) a kovovú bižutériu napodobujúcu diela starých majstrov-kovotepcov. V druhej časti — jednotlivé súbory sa tu tiež predvádzali pod spoločným me­nom: Zimná prechádzka, Ruské kožuši­ny, Z^mné vychádzkové súpravy, Krátke večerné súpravy, Veľké večerné toalety — po krátkom vystúpení Evy Pilarovej prehliadka pokračovala výtvormi pre zi­mu. Zas kabáty, kostýmy, komplety, ozdobené ruskými kožušinami, líškou, ry­som, parziánom, norkami všetkých- od­tieňov doplnené kožušinovými čiapkami. Po nich večerné oblečenia. Krátke i dlhé večerné šaty z lurexu, zamatu, brokátu a hodvábu doplnené kožušinovými štóla­mi, bolerkami, rukávnikmi. Prehliadka neostane len výsadou Pra­žaniek, uvidia ju ženy aj v Bratislave a iných mestách. V Prahe už niekoľko rokov pracuje Ostav kozmetiky. Podobné ústavy naprí­klad v Paríži sú len pre úzku vrstvu finančne dobre situovaných žien. Dom je v stálom kontakte s podobnými ústavmi vo svete. Vymieňa si s nimi po­znatky, pracovníkov i výrobky. Z' takejto spolupráce vzišiel i „festival“ kozmetiky, ktorý sa práve skončil. Päť známych francúzskych kozmetických firiem (Lan­­côme, Dior, Orlane, Coryse Salomé a Louis Philipe) predávalo a predvádzalo svoje výrobky v priestoroch pražského Domu kozmetiky. Každá z firiem mala pre seba vyhradený jeden týždeň: v tom týždni sa v Ü9tave predávali jej výrobky a pracovníčka firmy dvakrát denne predvádzala ako sa postupuje pri líčeni. Na rohu Václavského námestia, hned pri podchode je Poľské kultúrne stredis­ko. Robia tu výstavy, premietajú filmy, organizujú kurzy poľského jazyka. Náv­števníkov býva veľa. K stredisku patrí aj predajňa: na prízemí knihy a časopisy. Veľa, pre každú oblasť záujmu. Ak nie­kto predsa len nenájde, čo hľadá, objed­najú mu knihu priamo z Poľska. Na po­schodí sa predávajú pamiatkové a oz­dobné predmety. Ešte niečo, čo Pražania žiadostivú ob­zerajú, čo by si mnohí radi kúpili a čo si aj mnohí kupujú: nábytok v rokoko­vom a biedermeierskom štýle. Všetky tieto krásne kosy nábytku sá verné kópie originálov a vyrábajú sa v Henrykove pri Varšave už dvadsať ro­kov. oľga Sulcová

Next