Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)

1971-07-22 / No. 29

TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO Ročník XIII. 22. júla 1971 Cena Kčs 1,50 Princípy kultúrnej politiky KSČ Sibírsky kľúč k šifre génov Oravské dotyky Margity Figuli Jevtušenko o vlastnej generácii Leningradský front prevzal Žukov Z jazdy Komunistickej strany Československa predsta­vovali vždy určitý medzník v jej činnosti. Posledný XIV. zjazd má z hľadiska ďal­šieho vývoja v strane a spoloč­nosti zvlášť mimoriadny význam. Konal sa v období, keď sme si pripomínali 50. výročie založe­nia Komunistickej strany Česko­slovenska a okrem toho uzatvá­ral dôležitú etapu v jej bohatej päťdesiatročnej histórii. Bola to etapa veľmi zložitá a ťažká, po­čas ktorej strana prežívala hlbo­kú krízu, ktorá v roku 1968 vy­vrcholila v kontrarevolúciu. XIV. zjazd Komunistickej stra­ny Československa svojimi zá­vermi a uzneseniami splnil to, čo od neho očakávali komunisti a široké masy pracujúceho ľu­du. Priebeh a závery zjazdu po­tvrdili, že strana po rozchode s pravicovými oportunistami a revizionistami je schopná plniť úlohu, ktorú na seba prevzala pri svojom zrode — byť revoluč­nou avantgardou robotníckej triedy v boji za víťazstvo socia­lizmu a komunizmu v našej vlasti. Zjazd tak isto potvrdil, že Ko­munistická strana Českosloven­ska ostala verná marxizmu-leni­­nizmu a proletárskemu interna­cionalizmu a že je pevnou a ne­oddeliteľnou súčasťou medziná­rodného komunistického a ro­botníckeho hnutia. Ak dnes vysoko hodnotíme závery XIV. zjazdu našej strany pre ďalší rozvoj socialistickej spoločnosti, žiada sa pripome­núť, že tak jeho prípravu, ako a aj priebeh svojou zásadovosťou principiálnosťou pozitívne ovplyvnil XXIV. zjazd Komunis­tickej strany Sovietskeho zväzu — strany nesmrtelného V. I. Le­nina. Zjazd sovietskych komu­nistov presvedči^m spôsobom dokumentoval icn vrelý vzťah k našej strane a pracujúcemu ľudu našej republiky. XIV. zjazd Komunistickej stra­ny Československa jednoznačne potvrdil, že všetky historické víťazstvá a úspechy, ktoré stra­na dosiahla od jej založenia, sú spojené s vernosťou marxizmu­­leninizmu a proletárskeho inter­nacionalizmu a jeho tvorivým uplatňovaním v našich podmien­kach. Každý odklon od týchto zásad viedol k ťažkostiam a po­litickým krízam. Bolo tomu tak hneď po založení KSČ, neskôr v roku 1929 a najmä v rokoch šesťdesiatych. Hlavnou príčinou ťažkostí a kríz bol vždy ústup od leninských princípov výstav­by strany, noriem vnútrostraníc­keho života a prenikanie pravi­cového oportunizmu a revizio­­nizmu do jej činnosti. Leninské princípy a normy vnútorného života, ako je demo­kratický centralizmus, kolektív­nosť vedenia a rozhodovania, rozvíjanie kritiky a sebakritiky a všestranný rozvoj vnútrostra­níckej demokracie, tvoria zá­klad stanov každej marxistickej strany leninského typu, ktoré predstavujú základný zákon jej vnútorného života. Ich dôsledné dodržiavanie a uplatňovanie v praktickej činnosti strany je hlavnou prekážkou prenikaniu do strany cudzím, strane nepria­teľským názorom, ako je opor­tunizmus, revizionizmus, malo­meštiacke návyky a pod Tieto základné princípy boli zakotve­né aj v stanovách Komunistickej strany Československa schvále­ných na XIII. zjazde roku 1966, čím sa vytvorili podmienky pre to, aby strana mohla plne rozvi­núť svoju politicko-organizátor­­skú funkciu vedúcej sily v spo­ločnosti v boji za ďalší socialis­tický rozvoj našej vlasti. V čom teda spočívala príčina hlbokej krízy, ktorú naša strana prežívala po svojom XIII. zjaz­de? Z „Poučenia“, ale aj z vlast­ných poznatkov a sklseností vieme, že príčina krízového vý­voja spočívala v nerešpektovaní a často aj v hrubom porušovaní platných stanov na všetkých stupňoch straníckej výstavby. Prejavovalo sa to najmä v tom, že kým na jednej strane sa for­málne zdôrazňovala povinnosť dodržiavať stanovy a upevňovať stranícku disciplínu, na druhej strane v mnohých prípadoch aj za zjavné porušovanie stanov a neplnenie straníckych povinnos­tí sa nevyvodzovali primerané disciplinárne ’dôsle'dky. Vážnou chybou bolo, že práve v období, keď sa v strane rozmáhal pra­vicový oportunizmus, revizioniz­mus a malomeštiactvo, na zod­povednosť za nesprávne politic­ké postoje a chyby bol volaný minimálny počet členov strany. Nemalou mierou k tomu prispe­lo aj to, že pravicoví oportunisti a revizionisti, najmä po januári 1968, spochybňovali platné sta­novy, viedli proti nim zúrivý útok a nastoľovali urýchlene pri­jať nové stanovy, ktoré mali za cieľ zmeniť marxisticko-lenin­­ský charakter našej strany. „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde“ na faktoch dokazuje, že odklon od leninských organizač­ných zásad a porušovanie stanov vedie k oslabovaniu jednoty a akcieschopnosti strany, jej ve­dúcej úlohy v spoločnosti otvára tak nebezpečenstvo likvi­a dácie socialistických vymože­ností. Preto XIV. zjazd Komunis­tickej strany Československa vy­vodil z toho závery a prijal opa­trenia na zabezpečenie plného uplatňovania leninských zásad a princípov zakotvených v stano­vách strany. XIV. zjazd nemal dôvody prijať nové stanovy, pre­tože, ako sme vyššie uviedli, do­teraz platné stanovy obsahovali základné leninské princípy vý­ (Pokračovanie na 5. str.) Stanovy a ich zmysel VILIAM S A L G O V I Č 4

Next