Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)
1971-07-22 / No. 29
TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO Ročník XIII. 22. júla 1971 Cena Kčs 1,50 Princípy kultúrnej politiky KSČ Sibírsky kľúč k šifre génov Oravské dotyky Margity Figuli Jevtušenko o vlastnej generácii Leningradský front prevzal Žukov Z jazdy Komunistickej strany Československa predstavovali vždy určitý medzník v jej činnosti. Posledný XIV. zjazd má z hľadiska ďalšieho vývoja v strane a spoločnosti zvlášť mimoriadny význam. Konal sa v období, keď sme si pripomínali 50. výročie založenia Komunistickej strany Československa a okrem toho uzatváral dôležitú etapu v jej bohatej päťdesiatročnej histórii. Bola to etapa veľmi zložitá a ťažká, počas ktorej strana prežívala hlbokú krízu, ktorá v roku 1968 vyvrcholila v kontrarevolúciu. XIV. zjazd Komunistickej strany Československa svojimi závermi a uzneseniami splnil to, čo od neho očakávali komunisti a široké masy pracujúceho ľudu. Priebeh a závery zjazdu potvrdili, že strana po rozchode s pravicovými oportunistami a revizionistami je schopná plniť úlohu, ktorú na seba prevzala pri svojom zrode — byť revolučnou avantgardou robotníckej triedy v boji za víťazstvo socializmu a komunizmu v našej vlasti. Zjazd tak isto potvrdil, že Komunistická strana Československa ostala verná marxizmu-leninizmu a proletárskemu internacionalizmu a že je pevnou a neoddeliteľnou súčasťou medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia. Ak dnes vysoko hodnotíme závery XIV. zjazdu našej strany pre ďalší rozvoj socialistickej spoločnosti, žiada sa pripomenúť, že tak jeho prípravu, ako a aj priebeh svojou zásadovosťou principiálnosťou pozitívne ovplyvnil XXIV. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu — strany nesmrtelného V. I. Lenina. Zjazd sovietskych komunistov presvedči^m spôsobom dokumentoval icn vrelý vzťah k našej strane a pracujúcemu ľudu našej republiky. XIV. zjazd Komunistickej strany Československa jednoznačne potvrdil, že všetky historické víťazstvá a úspechy, ktoré strana dosiahla od jej založenia, sú spojené s vernosťou marxizmuleninizmu a proletárskeho internacionalizmu a jeho tvorivým uplatňovaním v našich podmienkach. Každý odklon od týchto zásad viedol k ťažkostiam a politickým krízam. Bolo tomu tak hneď po založení KSČ, neskôr v roku 1929 a najmä v rokoch šesťdesiatych. Hlavnou príčinou ťažkostí a kríz bol vždy ústup od leninských princípov výstavby strany, noriem vnútrostraníckeho života a prenikanie pravicového oportunizmu a revizionizmu do jej činnosti. Leninské princípy a normy vnútorného života, ako je demokratický centralizmus, kolektívnosť vedenia a rozhodovania, rozvíjanie kritiky a sebakritiky a všestranný rozvoj vnútrostraníckej demokracie, tvoria základ stanov každej marxistickej strany leninského typu, ktoré predstavujú základný zákon jej vnútorného života. Ich dôsledné dodržiavanie a uplatňovanie v praktickej činnosti strany je hlavnou prekážkou prenikaniu do strany cudzím, strane nepriateľským názorom, ako je oportunizmus, revizionizmus, malomeštiacke návyky a pod Tieto základné princípy boli zakotvené aj v stanovách Komunistickej strany Československa schválených na XIII. zjazde roku 1966, čím sa vytvorili podmienky pre to, aby strana mohla plne rozvinúť svoju politicko-organizátorskú funkciu vedúcej sily v spoločnosti v boji za ďalší socialistický rozvoj našej vlasti. V čom teda spočívala príčina hlbokej krízy, ktorú naša strana prežívala po svojom XIII. zjazde? Z „Poučenia“, ale aj z vlastných poznatkov a sklseností vieme, že príčina krízového vývoja spočívala v nerešpektovaní a často aj v hrubom porušovaní platných stanov na všetkých stupňoch straníckej výstavby. Prejavovalo sa to najmä v tom, že kým na jednej strane sa formálne zdôrazňovala povinnosť dodržiavať stanovy a upevňovať stranícku disciplínu, na druhej strane v mnohých prípadoch aj za zjavné porušovanie stanov a neplnenie straníckych povinností sa nevyvodzovali primerané disciplinárne ’dôsle'dky. Vážnou chybou bolo, že práve v období, keď sa v strane rozmáhal pravicový oportunizmus, revizionizmus a malomeštiactvo, na zodpovednosť za nesprávne politické postoje a chyby bol volaný minimálny počet členov strany. Nemalou mierou k tomu prispelo aj to, že pravicoví oportunisti a revizionisti, najmä po januári 1968, spochybňovali platné stanovy, viedli proti nim zúrivý útok a nastoľovali urýchlene prijať nové stanovy, ktoré mali za cieľ zmeniť marxisticko-leninský charakter našej strany. „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde“ na faktoch dokazuje, že odklon od leninských organizačných zásad a porušovanie stanov vedie k oslabovaniu jednoty a akcieschopnosti strany, jej vedúcej úlohy v spoločnosti otvára tak nebezpečenstvo likvia dácie socialistických vymožeností. Preto XIV. zjazd Komunistickej strany Československa vyvodil z toho závery a prijal opatrenia na zabezpečenie plného uplatňovania leninských zásad a princípov zakotvených v stanovách strany. XIV. zjazd nemal dôvody prijať nové stanovy, pretože, ako sme vyššie uviedli, doteraz platné stanovy obsahovali základné leninské princípy vý (Pokračovanie na 5. str.) Stanovy a ich zmysel VILIAM S A L G O V I Č 4