Nové Slovo, leden-červen 1972 (XIV/1-26)
1972-01-06 / No. 1
ťvaha skôr ponovoročná ANTON ŠTULRAJTER Hádam sme si ani nestihli povšimnúť ten už zarážajúco prostý fakt, že po neuveriteľne dlhom čase — po koľkýchže rokoch? Desiatich? Pätnástich? — až teraz, keď sa píše rok tisícdeväťstosedemdesiatydruhý, začali sme listovať v novom celospoločenskom kalendári s čistým svedomím, lebo na čistom stole. Všetko, čo bolo treba a v ľuských možnostiach vlani urobiť, čo prikazovali záujmy socialistickej spoločnosti, záujmy pracujúcich ľudí a ich detí, najvyššie záujmy národov tejto krajiny a republiky, to sa urobilo. A ešte „čosi" okrem toho, nad to, aj stranícke á štátne vedenie, aj milióny príčinlivých umov a rúk. Bol to rok s veľkým R, a je to pravda, bol to rok prelomu a prenikavých socialistických víťazstiev, a to je tiež pravda, každý, kto tu žije, vie o nej a o nich. K Poučeniu o tom, ako sa to nemá a nesmie robiť, ak sa naša strana a spoločnosť má vyhnúť otrasom a katastrofickým krízam, pribudli po apríli 1969 rovnako dôležité poučenia o tom, ako sa to môže a musí robiť, ak komunistická strana má zodpovedne plniť mandát robotníckej triedy a pracujúceho ľudu. Po takom roku, ako bol ten, čo je za nami, môžeme teraz na celom fronte a koncentrovane nastúpiť do širokej ofenzívy, do zápasov za splnenie programu ďalšieho rozvoja československej socialistickej spoločnosti, ako ho schválil XIV. zjazd strany a prijal Národný front ako aj obrovská väčšina pracujúcich ľudí krajiny. Je vari na mieste povedať, že v ňom, v tomto programe sa aj v ekonomickom zmysle skonkrétnilo tiež federatívne usporiadanie nášho štátu v zhode s leninskými princípmi, našlo svoj výraz v progresívnej koncepcii prvej päťročnice Slovenskej socialistickej republiky. Možno bez veľkých fráz ale o to oprávnenejšie povedať, že taká šanca, akú má teraz Slovensko, tu ešte nebola. Tým väčšia zodpovednosť leží na Slovensku na každom, kto má s tým čo do činenia, od pracovných kolektívov na každom pracovisku, majstrov, riaditeľov, až po ministerstvá, slovom na celej riadiacej hospodárskej — ale nielen hospodárskej — štruktúre na Slovensku. Iba náročné požiadavky na každého riadiaceho pracovníka a na prácu každého môžu byť schodnou cestou k úspechom. Vidí sa mi naliehavým napríklad pestovať celkom nový typ vedúceho pracovníka práve na Slovensku, typ oddaného i vzdelaného marxistu-leninovca, človeka mysliaceho v ďaleko širších než povestne zápecníckych časových i priestorových dimenziách, súdruha dobre orientovaného v tom, čo sa v jeho odbore robí v československej i svetovej vede, výskume, výrobe, vedúceho, ktorý vedie, lebo je to schopný robiť, a nie preto, že ho tam „dosadili" tí alebo oní priatelia, lebo sú mu viazaní takými alebo onakými službičkami, človeka vysokých morálnych kvalít, a takého, čo argumentuje a vie argumenovať vecnými argumentmi a nie nedajbože bošáckou slivovicou, vykŕmenou husou alebo neokrôchaným brýzganím, nepodplatiteľného v politických, odborných a morálnych princípoch a schopného nájsť najsprávnejšiu stratégiu a taktiku k dosiahnutiu dobrých cieľov. A vôbec do nášho povedomia by sa malo dostať presvedčenie, že veci, ktoré robíme pre splnenie nášho programu, sú v pravom slova zmysle skutočne revolučnými a naozaj vlasteneckými činmi, prepotrebnými pre rozkvet našej socialistickej krajiny, pre upevnenie jej postavenia vo svete, pre posilnenie pozície síl mierového a progresívneho vývoja ľudstva na tejto planéte. ■ Výskumné a výrobné pracoviská na začiatku roka Rovnakým a isl ý m krokom Riport z budúcnosti Sú miesta, kde vědeckotechnická revolúcia dostáva krídla, miesta, kde koncentrácia technického duchovného potenciálu daleko prevyšuje celoštátne priemery. Sú to miesta, kde zajtrajšky výrobných podnikov boli tu včerajšími úlohami. Reč 1e o výskumných pracov'skách. Ich význam pre rozvoj výroby je objektívny. Navyše násobiacim faktorom je terajšia potreba urýchlenia vědeckotechnického pokroku, ktorý sa stáva rozhodujúcou pákou vzostupu socialistického hospodárstva. „Treba vědeckotechnická prácu orientovať na potreby spoločenskej praxe, pri výraznejšej koncentrácii na rozhodujúce programy rozvoja národného hospodárstva,“ hovorí sa v Rezolúcii XIV. zjazdu KSČ otázkam hospodárskej politiky. Všetky predpoklady pre rozvoj vedy a výskumu a zavádzanie ich výsledkov do praxe by teda mali byť. Máme sieť výskumných pracovísk, káder pracovníkov, ktorého podiel z činnej časti obyvatelstva dosahuje svetovú cifru. A máme hospodárstvo, ktoré sa ocitlo na konci cesty dláždenej ešte pohodlnými extenzívnymi faktormi. Dopyt po efektívnych výsledkoch z výskumných pracovísk a ústavov by mal byť enormný. Pozrime sa z tohto hfaditeka na jedno z týchto pracovísk v prvých, zablatených dňoch roku 1972, do Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom. V sieti výskumných ústavov VÚMA má mimoriadne dôležité miesto. Nie je, ako by sa dalo očakávať, vklinený do niektorého z tichých údolí Bielych Karpát a nemožno povedať ani to, že by výstavnost jeho pavilónov konkurovala čaru panorámy blízkeho Čachtického hradu: VÖMA, to je niekolko nenápadných poschodových budov v samotnom Novom Meste a musím povedať aj to, že (na moju Iútosf) nebzučí tu v každom kúte nejaký Samospasitelný Po'čítač. Sú tu však ťudia, žiiúci náš dnešok, ľudia, ktorých starý rok sa skončil už 23. decembra a ktorí, ako som už spomínal v úvode, žijú tým, čím ich partneri vo výrobe budú žiť o niekolko mesiacov, alebo, ž'.aľ, až o niekolko rokov. Náš čas, náš dnešok, to znamená ich záväzok k štrnástemu zjazdu KSČ poskytovať podnikom Západoslovenského kraja konzultácie v oblastí racionalizácie. A žiť náš čas znamená aj presne a iniciatívne plniť úlohy uložené štátnym plánom, Si už Ide o oblasť racionalizácie montážnych prác, vypracovanie vzorových projektov, alebo praktických otázok z oblasti elektroerozivneho a elektrochemického obrábania kovov, alebo využívania ultrazvuku v priemysle. A 1e to ďalej, podlá slov vedúceho odborového pracnvls(Dokončenie na 3. stť.) c v_ ZJ v_a >cc <D CO Q) PETER ANDRUŠKA Začuješ pieseň , na prahu rána, zacítiš chvenie slnka v zlatistých lúčoch; v bezodných studniach rosy uzrieš kameň: meno vytesané Pavučinou srdca opradieš si nohy, pripútaš k láske. Och, biela socha, tak často veľavravná.