Nové Slovo, červenec-prosinec 1972 (XIV/27-52)

1972-07-06 / No. 27

Návaznost’ \ pokolení MICHAL Z Ä L E T A Aj prísne bolo vtedy. Ba priveľmi — niekedy. Prechádz­ky chlapca s dievčaťom osamote, mimo kolektívu, vzbu­dzovali nedôveru'. Poniektoré dievčence si vari aj poplakali. Aj tak na dni z mládežníckych brigád (aj podobné zážitky) zostali úsmevné a príjemné spomienky. Práve na týchto brigádach sa spoznávali rovesníci, v tomto prostredí sa začínali prejavovať mladí básnici, či mladí politici, talentovaní konštruktéri a technici - gene­rácia, čo dnes nesie ťarchu, výstižnejšie povedané, zodpo­vednosť za úroveň tejto spoločnosti. V bezprostrednej účasti na živote, aktívnym pôsobením na jeho premenách sa formovala dnes už zrelá, životaschopná generácia v naj­tvorivejšom veku, na všetkých frontoch politického, hospo­dárskeho, kultúrneho a spoločenského života vôbec. Mnohí význomní reprezentanti slovenského dneška sa stretli na mládežníckych brigádach, tam sa navzájom „ove­rovali": na čo stačí každý sám, v čom treba potiahnuť spolu. A som presvedčený, že pri všetkej dôstojnosti veku i po­stavenia sa neubránia v reminiscenciách na tie časy spo­mienkam - aj romantickým. Ani dnes totiž, myslím si, nie je na hanbu, priznať sa k ro­mantizmu, k socialistickému romantizmu. Tento prívlastok dodávam kvôli jeho funkčnosti, lebo úplne vystihuje nad­šenie a zápal aj vieru v nepomýlený zmysel roboty, ktorá na nich čakala i výsledky a dôkazy, ktoré po nich zostali. Životaschopnosť sa neobíde bez entuziazmu. Pri všetkej matematickej presnosti a exaktných prepočtoch zostáva nemennou a trvácnou zložkou aktivity vnútorný citový vzťah, bytostná korešpondencia so životom, akási hlava­­tosť i zanietenie, aj trošku profesorskej posadnutosti a roz­tržitosti, nikým neanalyzovanej, nerozdrobnenej ani nedefi­novanej. Nebyť toho vari ťažko by sme hovorili dnes, že tohtoroč­nej letnej aktivity sa zúčastňuje zo Slovenska vyše 16 000 vysokoškolákov. Sú na stavbách, na diaľnici, na priehrade v Liptovskej Mare, v závodoch, v lesoch, teda všade tam, kde je potrebná ruka mladého človeka. Výsledky sociologických výskumov na Slovensku jasne dokazujú, že hmotné, materiálne impulzy a dôvody pre účasť na brigádach sú úplne zanedbateľné. Teda bez mravného, etického postoja a vnútornej prim­­knutosti k tejto spoločnosti (a treba bez obáv z patetizmu povedať) aj politického postoja, nemohli by sme konšta­tovať hoci len spomínaný číselný údaj. Presviedčať o tom brigádnikov - vysokoškolákov je azda zbytočné, ba ne taktné. Bolo by to imputovaním niečoho, čo nechýba. Avšak aj na tom sa demonštruje skĺbenosť pokolení, ge neračná náväznosť vo veciach zásadných, v kréde tejto spoločnosti. Práve v princípoch sú zlikvidované generačné konflikty a akékoľvek ich oživovanie prijíma len chabú po dobu slovnej ekvilibristiky. Snímka ANTON SMOTLAK V noci z piatka na sobotu vypukli: dovolenky rekreácia turistika V 'Vr V r PIEŠŤANY: VÝMENA STRÁŽI Ak za normálnych okolností uro­bí — a] priemerný — šofér osem­desiat kilometrov za niečo vyše ho­diny, v posledných dňoch musí píTr počítať najmenej ešte tridsať minút naviac. A to vôbec nie preto, že ces­ty zapratali kombajny chvátajúce na výpomoc do žatvy. Naopak ----- — Kombajny nevidno,ale zato veľko­mestá vypľúvajú v pravidelných in­tervaloch (akoby ich metronom odpočítaval) série vozov najrozličnejších značiek a najrozmanitejšieho obsahu. Mračná kobyliek---------­Série škodoviek, trabantov, flatiek, kvantá autobusov. Akoby sa rozdaním vysvedčení s nimi vrece roztrhlo. Predbiehať v takej kolóne sa od­vážia iba šesťstotrojky a tí čo im je skutočne velmi pilno. Tesne pred Sencom rozděluje ne­viditelný (myslený) regulovčík auto­mobilového hada vo dvoje. MILAN MITOSlNKA \ Do Piešťan sme teda dorazili s polhodinovým meškaním. Časová strata nás však mrzela iba do tých čias než sme na vlastné oči spozna­li, že hľadaním vhodného a voľného parkoviska (pokiaľ sa nerozhodnete parkovať v starom meste, kdesi ne­daleko letiska) stratíme oveľa viac — času, aj nervov. Veď v do­pravnej špičke by sa tu skutočne zišla dispečerská helikoptéra a (nie iba myslení) regulovčfci — informá­tori, ktorí by bezradného vodiča správne a včas usmernili vhodným smerom — k voľnému parkovisku. V centre mesta — neďaleko parku alebo Kúpeľného ostrova — prejazdí­te viac benzínu a kilometrov hľada­ním pľacu ako v rodnom meste za nákupmi po celý mesiac. A ohromné parkovisko pod krajin­ským mostom — pripomína, mimo­chodom chaotický autosalón — je v týchto dňoch beznádejne tesné, drobné, prepchaté. Ponuka: päťdesiathaliernik — — Dopyt: stokorunák---------­(Dokončenie na 3. str.) Doprava na suaané Slovensko — Doľava — hore Považím — — — PETER ANDRUSKA Žasnú benie Podám ti ruku, vietor, ty dávny obraz nežnej ženy. Rozkvitol si vo vlčích makoch, zo stajní vynášaš vôňu koní a dlhých, ďalekých cvalov. Opretý o kosu líhaš si s trávou k obcovaniu v smrti. Na perách primŕza ti sneh. Nečakáš na večnosť. Si v ustavičnom kolobehu a perlíš sa ako víno. Ö, len ťa piť, vyplaviť suchoty z bujarej hrude, v sladkom mlieku bielych unášať bárky nových lások. Slnko je lopta. Vysteľ mu lôžko z ľudských nádejí. Podám ti ruku, pôjdem s tebou, vystúpiac zo studne kamenných okov a poplačem si s tebou na svadbe lúčnych kvetov. poprsí Na paneloch sú fotografie, popi­sy, niekde stoja exponáty, ľudia viac postávajú ako sa tmolia, zápisníky sa zaplfiajú ciframi. Laik prebehne sálami, čože sl laik uvedomuje pod­statu toho, či onoho exponátu. Tu je iba výsledok, päťsto zlepšovacích návrhov a vynálezov, úhľadné prí­stroje, precízne náčrty a výpočty, samý odborný termín, aj ľudia vy­svetľujúci význam toho, či onoho vynálezu majú svoj technický slov­ník. Tu sa nevraví o neprespaných nociach, o hľadaní tisícich riešení, kým sa našlo to správne, tu vysta­vené, o pochopení či nepochopení, tu sa ponúka hotový výsledok,... Prešedivelý pán sa pristavuje pri zariadení pre rýchlovýpal keramiky, ktoré umožňuje, aby jeden pracov­ník mohol obsluhovať niekoľko ro­tačných pecí. Pekné, čo, prihovára sa, tu je plno zázračných vecí, vy­znám sa v tom ... Postupne z neho vylezie, že ho ako predbehli, že celo­životné dielo, problém, ktorým sa zaoberal je fuč. Zrejme vynález, ne­dá mi pokoja, spytujem sa na po­drobnosti, šarmantný pán krúti hla­vou, nie, vynález nie, čosi dôleži­tejšie pre človeka, ešte by bola mož­nosť, keby som mu pomohol, astro­lógia, grafológia, to je jeho, mohla by sa vydať knižka. Vravím mu, že o kartách, snoch a horoskopoch už vyšli knihy, aj o chiromantii, nemie­nim sa zaoberať siedmimi čiarami na dlani, čiže k vrchu šťastia alebo osobného blahobytu sa nechcem do­stať cez podiel na zisku s takým tovarom, no zvedavosť mi nedá ... Ešte sa uverejňujú horoskopy, jedni z nich majú psinu, nájdu sa ľudia poverčiví, čo ich hltajú, po verčivosť na výstave nemá čo robiť. Ampér síce spálil veľa svojich naj­lepších prác len preto, že sa do­mnieval, že mu ich nadiktoval dia­bol, odvtedy už uplynulo more času, človek sa zbavuje povier a kon­zervativizmu, avšak zápas medzi starým a novým trvá, prenáša sa na inú rovinu, aj do sveta techniky. Každé riešenie z tých päťsto, ktoré vystavujú na INVEX-e v Brne je novým, dostáva sa do rozporu so súčasným stavom techniky, techno­(Dokončenie na 4. str.) ^■nj TB J A N R I a- K A technika potrebuje krídla

Next