Nové Slovo, leden-červen 1973 (XV/1-26)
1973-01-04 / No. 1
t V jednote, T leninský chápanej ideovej, politickej, organizačnej, akčnej jednote strany, v jednotnom sústredenom úsili pracujúcich bude mať naia krajina aj v roku, ktorý sme práve s toľkým a oprávneným optimizmom začali, najväčšiu záruku, že sa nám veci budú naďalej darif. Chcem podčiarknuť takú, inak samozrejmú skutočnosť, že máme na mysli jednotu, založenu na programe XIV. zjazdu KSČ. Azda sa dá povedať, že sme sa naučili vážiť si práve takúto jednotu. A tak sa mi vidí, že sa v našom vedomí, vo vědomi občianstva krajiny postupne udomácňuje ako zažitá vlastná skúsenosť poznanie, že sa nijaký sebaušľachtilejší cieľ nedosahuje automaticky, že treba oň, o jeho dosiahnutie zápasiť. A práve v uplynulom roku sme urobili po každej stránke pozoruhodný krok dopredu. Práve tento rok priniesol — ako každý z nás môže dosvedčiť — toľko dôkazov, že v našej socialistickej vlasti v spoločenskej klíme, ktorú jej tak húževnato, cieľavedome a úspešne vtláča vedenie našej strany, má čestné, činorodé snaženie pracujúceho človeka reálnu nádej na plodný výsledok. Chcem povedať, že nevyjde nazmar, neostane bez povšimnutia. V zápase za splnenie uznesení XIV. zjazdu, ktoré sú tvorivým uplatnením marxisticko-leninských princípov na podmienky súčasnej etapy vývoja našej socialistickej spoločnosti, sa v našej strane a v riadení celej spoločnosti upevňuje leninský štýl práce. Má to nesmierny význam pre dnešok a ešte väčší pre zajtrajšok. Práve on, leninský štýl práce je garanciou, že z nášho verejného života nadobro vymiznú tu a tam ešte doznievajúce sklony k politikárčeniu; práve leninský štýl práce je garanciou proti známym a odsúdeným praktikám spred apríla 1969 i spred januára 1968. Nik netvrdí, že zápas za spoločenský pokrok je májovou idylou v rozkvitnutom agátovom hájiku. Nesie so sebou riziká, nevynáša zo všetkých strán iba priateľské povzbudenia, naopak, naráža neraz na odpor pohodlnosti, konzervativizmu. Ale takýto zápas je objektívne nevyhnutný, ak spoločnosť nemá upadnúť do stagnácie a potom do krízy. Ale takýto zápas je prvoradou povinnosťou každého komunistu, tento a takýto zápas robí z každého člena strany skutočného komunistu s prirodzenou autoritou a vážnosťou v očiach čestných pracujúcich ľudí. To je to, čomu sme sa naučili hovoriť jednota slov a činov. Tieto a takéto zápasy čestných komunistov, ktorí nerozdávali na všetky strany iba sladké úsmevy, ale neváhali — keď to vyžadovali záujmy našej idey, za ktorou ideme — povedať otvorene aj nepopulárne slovo; v týchto a takýchto zápasoch sa zrodila obrovská dôvera ľudu, ktorej sa naša strana teraz znovu teší. Táto dôvera nás zaväzuje. Zaväzuje aj k tomu, aby sme inventarizáciu plnenia uznesení XIV. zjazdu, ktorú nám prichodí onedlho urobiť, spravili s kritickou náročnosťou. Nemáme sa za čo hanbiť. Výsledky, čo sme od zjazdu dosiahli, sú vynikajúce. A máme tiež dosť síl napraviť veci tam, kde nás tlačia slabšie miesta. Kontrola plnenia zjazdových uznesení nepochybne pozdvihne ideovú, politickú, organizačnú a akčnú jednctu strany na vyšší stupeň. Utvrdí leninský kurz Komunistickej strany Československa. Kurz dobrý a jedine možný. ANTON ŠTULRAJTER Otázka vedúcemu pracovníkovi í\ké ciele sleduje Inžinierske staviteľstvo v novom roku? Odpovedá: Ing. VLADIMÍR LITVAJ, riaditeľ realizácie GRIS. Štátny plán ukladá našej výrobno-hospodárskej jednotke veľmi náročné úlohy. Platí to tak o výrobných úlohách, ako i v produktivite práce, v znižovaní nákladov i tvorbe zisku. Naším hlavným cieľom je zabezpečiť realizáciu objemu základnej stavebnej výroby v tomto roku za viac ako 7 miliárd korún. Oproti minulému roku to znamená rast výroby o 6,7 pere., prakticky s rovnakým počtom pracovníkov ako v roku 1972. Náročnosť týchto úloh nespočíva len v celkovom rozsahu stavebných prác. Je predovšetkým v tom, že výrazne narastajú úlohy v oblastiach sústredenej výstavby v hlavných mestách Praha a Bratislava, na území Severočeského kraja a presuny kapacít zo Slovenska do ČSR. Dosiahnuť ciele, ktoré určuje štátny plán, si vyžaduje dôsledne riešiť problémy, ktoré v tejto súvislosti vystupujú zvlášť do popredia. Ide o stavby pre rozvoj národného hospodárstva mimoriadne dôležité, na realizáciu ktorých, možno povedať, čaká celé národné hospodárstvo. Osobitne chcem vyzdvihnúť závažnosť úloh plánu na niektorých významných stavbách: Vodné dielo Liptovská Mara, ktoré vstupuje do rozhodujúcej fázy výstavby. Tu má Váhostav Žilina zabezpečiť stavebné práce v rozsahu 190 mil. Kčs a vytvárať podmienky na skrátenie termínu výstavby o 3 mesiace. Vodné dielo Dalešice s plánovaným objemom vyše štvrť miliardy korún a Cementáreň Čížkovice s objemom 170 mil. Kčs. Obe stavby zabezpečuje Ingstav Brno. Jadrová elektráreň V-l Jaslovské Bohunice so 120 mil. korún stavebných prác — zabezpečuje ju Hydrostav Bratislava. Dôraz kladieme na sústreďovanie kapacít na výstavbu petrochemického komplexu v Bratislave. Chceme, aby na tejto najvýznamnejšej stavbe chemického priemyslu na Slovensku hneď od začiatku zavládlo rýchle tempo stavebných prác. Veľmi náročné po stránke organizačnej t technologickej sú práce na výstavbe diaľnice v ČSSR. Plán ráta so zintenzívnením prác na úseku Praha —Bratislava, Bratislava—Trnava a v oblasti Lipt. Mikuláša tak, že objem prác dosiahne v tomto roku takmer 1 miliardu Kčs. Mobilizačný charakter úloh našej VHJ zvýrazňuje i fakt, že cieľavedome sústreďujeme stavebné kapacity našich podnikov na stavby, ktoré sú určené ako záväzné a na tie, čo sa majú podľa plánu dokončiť. V Slovenskej socialistickej republike máme za cieľ v tomto roku ukončiť stavby s rozpočtovou cenou 3,6 mld. Kčs. Tým vytvoríme podmienky pre väčšie sústreďovanie kapacít na rozostavané stavby a na skrátenie času výstavby v ďalších rokoch. —IK— 894 21 BRATISLAVA je smerovacie čísln redakcie Nového slova. Nezabudnite ho uviesť v adrese, keď nám budete písať. Uvádzanie ho vždy aj pri adrese redakcie v tiráži na poslednej strane Nového slova. Redakcia Nového slova, 894 21 Bratislava, Šmeralova 10. t Ako sa to robí Neraz v rôznych súvislostiach kritizujeme — a právom — osvetovú činnosť kultúrnych a osvetových stredísk. Nedostatkov je fúra; predovšetkým však v práci s mládežou, ktorá sa obmedzuje na diskotéky a čaje o piatej. Skoro celkom sa vytratil ideologický prístup k mládeži a keď už, tak je to neraz prístup priveľmi násilný a vyvoláva skôr opačné reakcie. Preto nás vždy takmer prekvapí, keď sa stretneme s akciou, ktorá nielenže hovorí jasnou politickou rečou, ale navyše vyvoláva takmer enormný záujem mládeže. Obvodné kultúrne a spoločenské stredisko I. v Bratislave zorganizovalo sériu stretnutí s názvom Kontakty, v ktorých politickí a verejní činitelia hovoria na tému mládež, šport, láska a varenie. Je to šťastný nápad. Už len preto, že cez tieto témy sa mladí ľudia dozvedia nielen o veciach, ktoré ich zaujímajú najviac; nielen o sebe — ale takéto stretnutia im sprístupnia aj známych verejných činiteľov, ich názory a politické zmýšľanie. V Muko-klube zatiaľ hovorili tajomník ObV KSS I. dr. Oto Knotek a námestník ministra kultúry básnik Pavol Koyš.» Spoluúčinkovali hudobné skupiny, spievala Eva Kostoiányová: tento nekonvenčný prístup si našiel cestu k mladým ľuďom, ktorí sú často skeptickí voči podobným akciám. Súdružka Filanová, ktorá Kontakty organizuje, má premyslenú a ujasnenú koncepciu, ktorá vychádza z detailného poznania mladých ľudí, ich mentality a záujmov. A mladí sa jej za to odvďačili veľkou pozornosťou. Napokon, záujem mladých ľudí o veci verejné a politické je tým najcennejším vkladom. —jur— OPRAVA. V reportáži Počítač bez programu je nula (NS č. 49) vzniklo nedopatrením niekotko chýb. V úvode kapitoly nazvanej A čo podnikáme my? sme uviedli Ostav aplikovanej kybernetiky ako ústav SAV a nie ako rezortný ústav Ministerstva výstavby a techniky. V treťom odstavci má text znieť takto: Ing. Ján Liška, ÚAK: „V štruktúre slovenského elektronického priemyslu dôjde k posilneniu investičnej elektroniky v pomere k spotrebnej. Ešte do konca tejto päťročnice sa má vyrobiť asi 100 počítačov typu RPP—16, ktorý výskumné vyriešil Ostav technickej kybernetiky SAV.“ Prosíme čitateľov, aby si v tomto zmysle naše informácie opravili.I POZNÄMKA. Pri všetkom úsilí redakcie t kolektívu tlačiarne pri výrobe dvojčísla NS, predsa sme nepostrehli, že reportáž Krajina bez kolied na str. 6 zostala nepodpísaná. Jej autorom je R. S. Halás. Autorovi 1 čitateľom sa ospravedlňujeme. Redakcia Nového slova pokračujúc vo vlaňajšej snahe podpoiit literárnu tvorbu najmladšej generácie vypisuje súťaž na najlepšiu báseň k 25. výročiu Februára 1948 Do súťaže zaradíme všetky básne s tematikou Februára 1948 i spoločenských, politických a kultúrnych zmien a úspechov, ktoré sa u nás v dôsledku toho dosiahli. Víťazné básne odmeníme takto: 1. cena - 500 Kčs 2. cena - 300 Kčs 3. cena - 200 Kčs Uzávierka súťaže je 1. februára 1973. ry ezpochyby najväčšou kultS túrnou udalosťou Banskej Bystrice bola premiéra Prokofjevovej opery Príbeh ozajstného človeka na scéne opery DJGT. Samotná inscenácia je nielen smelým činom dramaturgie opery, ale aj istým novým tónom v tradičnom repertoári, na ktorý si už náš trochu konvenčné pohodlný divák privykol. Význam podujatia podčiarkol aj fakt, že ho pracovníci divadla pripravili ako svoj príspevok k významným výročiam — 50. výročiu ZSSR, 55. výročiu VOSR a Mesiacu CSP. Samotný príbeh, ktorý tak dôverne poznáme už zo školských lavíc, dostal v hudobnom umocnení svoj nový rozmer. Prokofjevová hudba je plnokrvná, nežne lyrická, dramatická — a predovšetkým prostá a pravdivá. Jej prostriedkami sa podarilo autorovi výstižne charakterizovat jednotlivé typy, vytvořit potrebnú náladu i atmosféru. Krásne znejú najmä lahodne melodické party Alexeja Meresjeva a jeho Oľgy, pôsobivé sú aj dialógy komisára a letca v nemocnici. Medzi najúchvatnejšie miesta celej inscenácie z muzikantského hľadiska patria pasáže, v ktorých skladateľ umeleckým spôsobom štylizuje ruský hudobný viachlas. Súbor opery DJGT pristupoval k inscenácii s veľkým nadšením, ktoré mu pomohlo úspešne překonat úskalia tohoto prvého stretnutia s výsostne novátorským dielom Sergeja Prokofjeva. Platí to predovšetkým o titulnej postave Meresjeva, ktorú presvedčivo stvárnil František Caban, ale aj o orchestri, režijnom vedení — a nakoniec aj o vkusnej a jednoduchej scéne Ing, arch. Tibora Lužtnského. Prekvapivo pôsobilo na diváka zaraďovanie filmových šotov a ich vhodná kombinácia so živým hercom. vensku Ihneď za Bratislavu. Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici, Sexteto Pavla Janíčka, speváci i autori z nášho mesta sú už dostatočne známi širokému publiku z rozhlasu, televízie, gramoplatni i koncertov. K nim sa v poslednom čase pridal aj Karol Konárik so svojou skupinou Scarabeus. Po úspešnom vystúpení v bratislavskom V-klube, na skupín by si mohlo dovolit zařadit do repertoáru úpravu Beethovenovej Osudovej, Gerschwinnovej Rapsódie v modrom i iných orchestrálnych čísiel. 50. výročia vzniku ZSSR oslavujú prevažne dospelí. A čo deti?, pomysleli si pracovníci List z Banskej Bystrice Príbeh ozajstného človeka prehovoril k Bystričanom novou, zaujímavou rečou, ktorá našla ohlas nielen u hudobných fajnšmekerov, ale aj u tých, ktorí si tento hudobný žáner obľúbili a radi prichádzajú přežit pri pôsobivej hudbe pár sviatočných chvíľ. Lenže Banská Bystrica žije nielen veľkou hudbou. V tomto meste mladých ľudí zapustila hlboké a zdravé korene aj dobrá populárna hudba. Tunajší muzikanti zďaleka nepatria medzi tých, pre ktorých je hudba iba remeslom. Majú vyššie ambície a vďaka im i organizátorskej práci tunajšieho rozhlasového štúdia sa Banská Bystrica v tomto smere zaradila na SloOravských synkopách, I. zjazde SZM a Horehronskom stretnutí mládeže sa konečne Scarabeus predstavil domácemu banskobystrickému publiku na samostatnom koncerte v sále PKO. Bola nabitá do posledného miestečka. Po istej rezervovanosti, ktorá je u tunajšieho — trochu zhýčkaného obecenstva, pochopiteľná, prišli slová chvály, uznania i nadšený aplauz. Karolovi Kohártkovt sa splnil sen; robit dobrú, kvalitnú muziku, v ktorej by neboli peniaze prvou a poslednou inšpiráciou. Perfektne zvládol aj tie najnáročnejšie čísla repertoáru svetových hviezd, jeho mäkko sfarbený hlas znel veľmi príjemne, disciplinovane a suverénne. Prekvapili aj orchestrálne čísla programu svojou náročnosťou a perfektnou interpretáciou ľ,en málo našich Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici. J? r e ne, ale nielen pre ne, usporiadali pod patronátom Ministerstva kultúry SSR prehliadku umeleckej tvorby slovenských profesionálnych bábkových divadiel. Repertoár prehliadky bol veľmi pestrý a vhodne prispel k obohateniu osláv Mesiaca CSP. Predstavenie žilinských, košických, bratislavských a banskobystrických bäbkárov videli nielen deti z Banskej Bystrice, ale aj deti z Brezna, Zvolena a Žiaru nad Hronom. Dôležitosí tohoto podujatia podčiarkli svojou účastou aj dr. ján Malík, český predseda Medzinárodnej bábkárskej organizácie UNIMA, dr. Česal, jeden z popredných českých kritikov a teoretikov bábkového umenia, ako aj ďalší významní pracovníci z tejto umeleckej oblasti. Pri príležitosti banskobystrickej prehliadky sa prvý raz stretli aj slovenskí študenti a absolventi Bábkovej fakulty DÁMU v Prahe. Pohovorili si so svojimi kolegami, zoznámili sa s praktickými problémami slovenských bábkových divadiel a tste využili túto příležitost aj na to, aby st podľa svojich sympatií vybrali svoje budúce pôsobisko. Hostom z Poľska, Juhoslávie, Maďarska a Bulharska sa prehliadka páčila, nadviazali v Banskej Bystrici srdečné priateľstvá, ktoré sú dobrou predzvesťou systematickej spolupráce. Najväčšiu radost z celej prehliadky mal však banskobystrický drobizg, ktorý v hojnom počte navštevoval predstavenia a odnášal st z nich nefalšovanú detskú radost, optimizmus i nové umelecké zážiky. Kým na okolitých vŕškoch sa už dávno belie prvý novembrový sneh, v ošumelých banskobystrických uliciach podúva sychravý jesenný vietor, žije toto mesto čulým kultúrnym životom, tak ako mu to káže stará tradícia i najvnútornejšie po'reby jeho dnešných obyvateľov. IVAN KRALICKÝ i