Nové Slovo, leden-červen 1973 (XV/1-26)

1973-01-04 / No. 1

t V jednote, T leninský chápanej ideovej, politickej, organizačnej, akčnej jednote strany, v jednotnom sú­stredenom úsili pracujúcich bu­de mať naia krajina aj v roku, ktorý sme práve s toľkým a oprávneným optimizmom zača­li, najväčšiu záruku, že sa nám veci budú naďalej darif. Chcem podčiarknuť takú, inak samo­zrejmú skutočnosť, že máme na mysli jednotu, založenu na programe XIV. zjazdu KSČ. Azda sa dá povedať, že sme sa naučili vážiť si práve takú­to jednotu. A tak sa mi vidí, že sa v našom vedomí, vo vědomi občianstva krajiny postupne udomácňuje ako zažitá vlastná skúsenosť poznanie, že sa nija­ký sebaušľachtilejší cieľ nedo­sahuje automaticky, že treba oň, o jeho dosiahnutie zápasiť. A práve v uplynulom roku sme urobili po každej stránke pozo­ruhodný krok dopredu. Práve tento rok priniesol — ako každý z nás môže dosvedčiť — toľko dôkazov, že v našej socialistic­kej vlasti v spoločenskej klíme, ktorú jej tak húževnato, cieľa­vedome a úspešne vtláča vede­nie našej strany, má čestné, či­norodé snaženie pracujúceho človeka reálnu nádej na plodný výsledok. Chcem povedať, že nevyjde nazmar, neostane bez povšimnutia. V zápase za splne­nie uznesení XIV. zjazdu, ktoré sú tvorivým uplatnením marxis­­ticko-leninských princípov na podmienky súčasnej etapy vývo­ja našej socialistickej spoloč­nosti, sa v našej strane a v ria­dení celej spoločnosti upevňuje leninský štýl práce. Má to ne­smierny význam pre dnešok a ešte väčší pre zajtrajšok. Práve on, leninský štýl práce je garan­ciou, že z nášho verejného živo­ta nadobro vymiznú tu a tam ešte doznievajúce sklony k po­­litikárčeniu; práve leninský štýl práce je garanciou proti zná­mym a odsúdeným praktikám spred apríla 1969 i spred januá­ra 1968. Nik netvrdí, že zápas za spoločenský pokrok je májo­vou idylou v rozkvitnutom agá­tovom hájiku. Nesie so sebou ri­ziká, nevynáša zo všetkých strán iba priateľské povzbudenia, naopak, naráža neraz na odpor pohodlnosti, konzervativizmu. Ale takýto zápas je objektívne nevyhnutný, ak spoločnosť nemá upadnúť do stagnácie a potom do krízy. Ale takýto zápas je prvoradou povinnosťou každého komunistu, tento a takýto zá­pas robí z každého člena stra­ny skutočného komunistu s pri­rodzenou autoritou a vážnosťou v očiach čestných pracujúcich ľudí. To je to, čomu sme sa na­učili hovoriť jednota slov a či­nov. Tieto a takéto zápasy čest­ných komunistov, ktorí neroz­dávali na všetky strany iba sladké úsmevy, ale neváhali — keď to vyžadovali záujmy našej idey, za ktorou ideme — pove­dať otvorene aj nepopulárne slovo; v týchto a takýchto zápa­soch sa zrodila obrovská dôve­ra ľudu, ktorej sa naša strana teraz znovu teší. Táto dôvera nás zaväzuje. Zaväzuje aj k to­mu, aby sme inventarizáciu pl­nenia uznesení XIV. zjazdu, kto­rú nám prichodí onedlho uro­biť, spravili s kritickou nároč­nosťou. Nemáme sa za čo han­biť. Výsledky, čo sme od zjazdu dosiahli, sú vynikajúce. A má­me tiež dosť síl napraviť veci tam, kde nás tlačia slabšie miesta. Kontrola plnenia zjaz­dových uznesení nepochybne pozdvihne ideovú, politickú, or­ganizačnú a akčnú jednctu stra­ny na vyšší stupeň. Utvrdí le­ninský kurz Komunistickej stra­ny Československa. Kurz dobrý a jedine možný. ANTON ŠTULRAJTER Otázka vedúcemu pracovníkovi í\ké ciele sleduje Inžinierske staviteľstvo v novom roku? Odpovedá: Ing. VLADIMÍR LITVAJ, riaditeľ realizácie GRIS. Štátny plán ukladá našej vý­­robno-hospodárskej jednotke veľmi náročné úlohy. Platí to tak o výrobných úlohách, ako i v produktivite práce, v znižo­vaní nákladov i tvorbe zisku. Naším hlavným cieľom je za­bezpečiť realizáciu objemu zá­kladnej stavebnej výroby v tom­to roku za viac ako 7 miliárd korún. Oproti minulému roku to znamená rast výroby o 6,7 pere., prakticky s rovnakým počtom pracovníkov ako v ro­ku 1972. Náročnosť týchto úloh nespočíva len v celkovom roz­sahu stavebných prác. Je predo­všetkým v tom, že výrazne na­rastajú úlohy v oblastiach sú­stredenej výstavby v hlavných mestách Praha a Bratislava, na území Severočeského kraja a presuny kapacít zo Slovenska do ČSR. Dosiahnuť ciele, ktoré určuje štátny plán, si vyžaduje dôsled­ne riešiť problémy, ktoré v tej­to súvislosti vystupujú zvlášť do popredia. Ide o stavby pre roz­voj národného hospodárstva mi­moriadne dôležité, na realizá­ciu ktorých, možno povedať, ča­ká celé národné hospodárstvo. Osobitne chcem vyzdvihnúť zá­važnosť úloh plánu na niekto­rých významných stavbách: Vodné dielo Liptovská Mara, ktoré vstupuje do rozhodujúcej fázy výstavby. Tu má Váhostav Žilina zabezpečiť stavebné prá­ce v rozsahu 190 mil. Kčs a vy­tvárať podmienky na skrátenie termínu výstavby o 3 mesiace. Vodné dielo Dalešice s pláno­vaným objemom vyše štvrť mi­liardy korún a Cementáreň Číž­­kovice s objemom 170 mil. Kčs. Obe stavby zabezpečuje Ingstav Brno. Jadrová elektráreň V-l Jaslovské Bohunice so 120 mil. korún stavebných prác — za­bezpečuje ju Hydrostav Bra­tislava. Dôraz kladieme na sústreďo­vanie kapacít na výstavbu pet­rochemického komplexu v Bra­tislave. Chceme, aby na tejto najvýznamnejšej stavbe chemic­kého priemyslu na Slovensku hneď od začiatku zavládlo rých­le tempo stavebných prác. Veľ­mi náročné po stránke organi­začnej t technologickej sú prá­ce na výstavbe diaľnice v ČSSR. Plán ráta so zintenzívnením prác na úseku Praha —Bratisla­va, Bratislava—Trnava a v ob­lasti Lipt. Mikuláša tak, že ob­jem prác dosiahne v tomto ro­ku takmer 1 miliardu Kčs. Mobilizačný charakter úloh našej VHJ zvýrazňuje i fakt, že cieľavedome sústreďujeme sta­vebné kapacity našich podnikov na stavby, ktoré sú určené ako záväzné a na tie, čo sa majú podľa plánu dokončiť. V Slo­venskej socialistickej republike máme za cieľ v tomto roku ukončiť stavby s rozpočtovou cenou 3,6 mld. Kčs. Tým vytvo­ríme podmienky pre väčšie sú­streďovanie kapacít na rozosta­vané stavby a na skrátenie ča­su výstavby v ďalších rokoch. —IK— 894 21 BRATISLAVA je smerovacie čísln redakcie Nového slova. Nezabudnite ho uviesť v adrese, keď nám budete písať. Uvádzanie ho vždy aj pri adrese redakcie v tiráži na poslednej strane Nového slova. Redakcia Nového slova, 894 21 Bratislava, Šmeralova 10. t Ako sa to robí Neraz v rôznych súvislostiach kritizujeme — a právom — osve­tovú činnosť kultúrnych a osve­tových stredísk. Nedostatkov je fúra; predovšetkým však v prá­ci s mládežou, ktorá sa obme­dzuje na diskotéky a čaje o pia­tej. Skoro celkom sa vytratil ideologický prístup k mládeži a keď už, tak je to neraz prí­stup priveľmi násilný a vyvolá­va skôr opačné reakcie. Preto nás vždy takmer prekvapí, keď sa stretneme s akciou, ktorá nie­lenže hovorí jasnou politickou rečou, ale navyše vyvoláva tak­mer enormný záujem mládeže. Obvodné kultúrne a spoločen­ské stredisko I. v Bratislave zorganizovalo sériu stretnutí s názvom Kontakty, v ktorých politickí a verejní činitelia ho­voria na tému mládež, šport, láska a varenie. Je to šťastný nápad. Už len preto, že cez tie­to témy sa mladí ľudia dozve­dia nielen o veciach, ktoré ich zaujímajú najviac; nielen o sebe — ale takéto stretnutia im sprí­stupnia aj známych verejných činiteľov, ich názory a politic­ké zmýšľanie. V Muko-klube za­tiaľ hovorili tajomník ObV KSS I. dr. Oto Knotek a námestník ministra kultúry básnik Pavol Koyš.» Spoluúčinkovali hudobné skupiny, spievala Eva Kostoiá­­nyová: tento nekonvenčný prí­stup si našiel cestu k mladým ľuďom, ktorí sú často skeptickí voči podobným akciám. Sú­družka Filanová, ktorá Kontak­ty organizuje, má premyslenú a ujasnenú koncepciu, ktorá vy­chádza z detailného poznania mladých ľudí, ich mentality a záujmov. A mladí sa jej za to odvďačili veľkou pozornosťou. Napokon, záujem mladých ľudí o veci verejné a politické je tým najcennejším vkladom. —jur— OPRAVA. V reportáži Počítač bez programu je nula (NS č. 49) vznik­lo nedopatrením niekotko chýb. V úvode kapitoly nazvanej A čo pod­nikáme my? sme uviedli Ostav aplikovanej kybernetiky ako ústav SAV a nie ako rezortný ústav Mi­nisterstva výstavby a techniky. V treťom odstavci má text znieť tak­to: Ing. Ján Liška, ÚAK: „V štruk­túre slovenského elektronického priemyslu dôjde k posilneniu in­vestičnej elektroniky v pomere k spotrebnej. Ešte do konca tejto päťročnice sa má vyrobiť asi 100 počítačov typu RPP—16, ktorý vý­skumné vyriešil Ostav technickej kybernetiky SAV.“ Prosíme čitate­ľov, aby si v tomto zmysle naše informácie opravili.I POZNÄMKA. Pri všetkom úsilí re­dakcie t kolektívu tlačiarne pri výrobe dvojčísla NS, predsa sme nepostrehli, že reportáž Krajina bez kolied na str. 6 zostala nepod­písaná. Jej autorom je R. S. Halás. Autorovi 1 čitateľom sa osprave­dlňujeme. Redakcia Nového slova pokračujúc vo vlaňajšej snahe podpoiit literárnu tvorbu najmladšej generácie vypisuje súťaž na najlepšiu báseň k 25. výročiu Februára 1948 Do súťaže zaradíme všetky básne s tematikou Februára 1948 i spoločenských, politických a kultúrnych zmien a úspechov, ktoré sa u nás v dô­sledku toho dosiahli. Víťazné básne odmeníme takto: 1. cena - 500 Kčs 2. cena - 300 Kčs 3. cena - 200 Kčs Uzávierka súťaže je 1. februára 1973. ry ezpochyby najväčšou kul­­tS túrnou udalosťou Banskej Bystrice bola premiéra Pro­­kofjevovej opery Príbeh ozajst­ného človeka na scéne opery DJGT. Samotná inscenácia je nielen smelým činom dramatur­gie opery, ale aj istým novým tónom v tradičnom repertoári, na ktorý si už náš trochu kon­venčné pohodlný divák privy­kol. Význam podujatia podčiar­kol aj fakt, že ho pracovníci divadla pripravili ako svoj prí­spevok k významným výročiam — 50. výročiu ZSSR, 55. výro­čiu VOSR a Mesiacu CSP. Sa­motný príbeh, ktorý tak dôver­ne poznáme už zo školských lavíc, dostal v hudobnom umoc­není svoj nový rozmer. Pro­­kofjevová hudba je plnokrvná, nežne lyrická, dramatická — a predovšetkým prostá a pravdivá. Jej prostriedkami sa podarilo autorovi výstižne charakterizo­vat jednotlivé typy, vytvořit po­trebnú náladu i atmosféru. Krás­ne znejú najmä lahodne melo­dické party Alexeja Meresjeva a jeho Oľgy, pôsobivé sú aj dia­lógy komisára a letca v nemoc­nici. Medzi najúchvatnejšie miesta celej inscenácie z muzi­kantského hľadiska patria pasá­že, v ktorých skladateľ umelec­kým spôsobom štylizuje ruský hudobný viachlas. Súbor opery DJGT pristupoval k inscenácii s veľkým nadše­ním, ktoré mu pomohlo úspeš­ne překonat úskalia tohoto pr­vého stretnutia s výsostne nová­torským dielom Sergeja Pro­­kofjeva. Platí to predovšetkým o titulnej postave Meresjeva, ktorú presvedčivo stvárnil František Caban, ale aj o or­chestri, režijnom vedení — a nakoniec aj o vkusnej a jedno­duchej scéne Ing, arch. Tibora Lužtnského. Prekvapivo pôsobi­lo na diváka zaraďovanie fil­mových šotov a ich vhodná kombinácia so živým hercom. vensku Ihneď za Bratislavu. Ta­nečný orchester Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici, Sexteto Pav­la Janíčka, speváci i autori z nášho mesta sú už dostatočne známi širokému publiku z roz­hlasu, televízie, gramoplatni i koncertov. K nim sa v posled­nom čase pridal aj Karol Koná­rik so svojou skupinou Scara­­beus. Po úspešnom vystúpení v bratislavskom V-klube, na skupín by si mohlo dovolit za­řadit do repertoáru úpravu Beethovenovej Osudovej, Ger­­schwinnovej Rapsódie v mod­rom i iných orchestrálnych čí­siel. 50. výročia vzniku ZSSR osla­vujú prevažne dospelí. A čo de­ti?, pomysleli si pracovníci List z Banskej Bystrice Príbeh ozajstného človeka prehovoril k Bystričanom no­vou, zaujímavou rečou, ktorá našla ohlas nielen u hudobných fajnšmekerov, ale aj u tých, ktorí si tento hudobný žáner obľúbili a radi prichádzajú pře­žit pri pôsobivej hudbe pár svia­točných chvíľ. Lenže Banská Bystrica žije nielen veľkou hudbou. V tomto meste mladých ľudí zapustila hlboké a zdravé korene aj dob­rá populárna hudba. Tunajší mu­zikanti zďaleka nepatria medzi tých, pre ktorých je hudba iba remeslom. Majú vyššie ambície a vďaka im i organizátorskej práci tunajšieho rozhlasového štúdia sa Banská Bystrica v tomto smere zaradila na Slo­Oravských synkopách, I. zjaz­de SZM a Horehronskom stret­nutí mládeže sa konečne Sca­­rabeus predstavil domácemu banskobystrickému publiku na samostatnom koncerte v sále PKO. Bola nabitá do posledné­ho miestečka. Po istej rezervo­vanosti, ktorá je u tunajšieho — trochu zhýčkaného obecen­stva, pochopiteľná, prišli slová chvály, uznania i nadšený aplauz. Karolovi Kohártkovt sa splnil sen; robit dobrú, kvalit­nú muziku, v ktorej by neboli peniaze prvou a poslednou in­špiráciou. Perfektne zvládol aj tie najnáročnejšie čísla reper­toáru svetových hviezd, jeho mäkko sfarbený hlas znel veľmi príjemne, disciplinovane a su­verénne. Prekvapili aj orches­trálne čísla programu svojou náročnosťou a perfektnou in­terpretáciou ľ,en málo našich Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici. J? r e ne, ale nielen pre ne, usporiadali pod patronátom Ministerstva kultú­ry SSR prehliadku umeleckej tvorby slovenských profesionál­nych bábkových divadiel. Reper­toár prehliadky bol veľmi pestrý a vhodne prispel k obohateniu osláv Mesiaca CSP. Predstavenie žilinských, ko­šických, bratislavských a ban­skobystrických bäbkárov videli nielen deti z Banskej Bystrice, ale aj deti z Brezna, Zvolena a Žiaru nad Hronom. Dôležitosí tohoto podujatia podčiarkli svo­jou účastou aj dr. ján Malík, český predseda Medzinárodnej bábkárskej organizácie UNIMA, dr. Česal, jeden z popredných českých kritikov a teoretikov bábkového umenia, ako aj ďalší významní pracovníci z tejto umeleckej oblasti. Pri príležitosti banskobystric­kej prehliadky sa prvý raz stret­li aj slovenskí študenti a absol­venti Bábkovej fakulty DÁMU v Prahe. Pohovorili si so svojimi kolegami, zoznámili sa s prak­tickými problémami sloven­ských bábkových divadiel a ts­­te využili túto příležitost aj na to, aby st podľa svojich sym­patií vybrali svoje budúce pô­sobisko. Hostom z Poľska, Juhoslávie, Maďarska a Bulharska sa pre­hliadka páčila, nadviazali v Banskej Bystrici srdečné pria­teľstvá, ktoré sú dobrou pred­zvesťou systematickej spoluprá­ce. Najväčšiu radost z celej pre­hliadky mal však banskobystric­ký drobizg, ktorý v hojnom poč­te navštevoval predstavenia a odnášal st z nich nefalšovanú detskú radost, optimizmus i no­vé umelecké zážiky. Kým na okolitých vŕškoch sa už dávno belie prvý novembro­vý sneh, v ošumelých bansko­bystrických uliciach podúva sychravý jesenný vietor, žije to­to mesto čulým kultúrnym živo­tom, tak ako mu to káže stará tradícia i najvnútornejšie po­­'reby jeho dnešných obyvateľov. IVAN KRALICKÝ i

Next