Nové Slovo, leden-červen 1973 (XV/1-26)
1973-03-22 / No. 12
NOVÉ SLOVO Týždenník pre politiku, kulturu a hospodárstvo Založené 24. septembra 1944 Ročník XV. 22. III. 1973 Cena Kčs 1,50 AJ V DNI SVIATOČNÉ Nejde o povinnú daň, ktorý by hromadné oznamovacie prostriedky venovali učiteľom, škole, výchovným otázkam iba v druhej polovici tohto mesiaca, dokonco len dvadsiateho ôsmeho. Úzka spätosť a neodmysliteľná viazanosť charakteru našej školy so socialistickým charakterom tejto spoločnosti je predsa jedným zo základných predpokladov ďalšieho reálneho vývinu. Na XIV. zjazde Komunistickej strany Československa súdruh Husák medziiným povedol: „Naša škola musí byť socialistickou školou, oporou socialistického zriadenia. Jej poslaním je pripravovať mladú generáciu v súlade s potrebami šocialistickej spoločnosti, s požiadavkami rozvíjajúcej sa ekonomiky i jednotlivých spoločenských oblastí. Vychádzame z princípu jednoty vyučovania o výchovy.“ Prechádzali sme zápasom o toto dialektické spojenie vyučovania a výchovy, prekonávali sme úzky profesionalizmus i úzkosť, či zjednodušenosť myslenia a názorov na proces výchovy mladej generácie. Predpoklad realizácie odborných vedomostí sa nie vždy spájal s mravnými, osobnostnými predpokladmi človeka. Napravovať to - je vari na programe dňa po štrnástom zjazde strany. Dať pravé rozmery, ozajstnú obsažnosť jednote vyučovania a výchovy. Ide totiž o neodmysliteľnú bázu, o východisko pre to, aby vyučovací proces šiel ruka v ruke s etickou výchovou, s výchovou k socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu, s výchovou k tomu najzákladnejšiemu - marxistickému svetonázoru. Naplniť tieto ciele znamená plne sa oprieť o osobnosť učiteľa, ktorého spoločenské poslanie sa oceňuje nielen v najvyšších straníckych a štátnych orgánoch, ale aj celkom konkrétne v každodennom živote. Preto mohol súdruh Husák na februárovom pléne povedať: „Zápas, ktorý sme v posledných rokoch vybojovali o obnovu socialistického charakteru našej školy, umožňuje nám dnes pristúpiť k riešeniu mnohých aktuálnych úloh súvisiacich najmä s výchovnou funkciou školy. Umožňuje postupne vypracovať dlhodobú perspektívu nášho školstva, celej našej výchovnovzdelávacej sústavy". Mnoho sa zmenilo, ale zostáva ešte veľa otázok, ktoré treba riešiť, aby sme ciele vytýčené XIV. zjazdom KSČ dosiahli. Predovšetkým, aby sme výsledkami v škole pripravovali generácie schopné zvládnuť otázky a úlohy nastolené dobou vedecko-technickej revolúcie. Zámerne hovoríme o povinnostiach, každodenných i perspektivnějších úlohách učiteľa a školy, lebo ani dni sviatočné nemožno vylúčiť zo zápasov a snažení tejto spoločnosti. Napokon, dovoľte do tretice citovať z prejavu generálneho tajomníka našej strany na predposlednom zasadnutí ÚV KSČ slová výstižné a presné: „Pozornosť treba zamerať na oveľa výraznejšiu a účinnejšiu prípravu a výchovu novej generácie robotníckej triedy o v neposlednom rade na kvalitnú pr'pravu učiteľov." Teda triezvo a vecne aj v dni sviatočné. Dnes, 22. marca 1973 o 10,30 hod. v historickej Vladislavskej sále Pražského hradu schádza sa na spoločnú schôdzu Snemovňa ľudu a Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky, aby zvolili prezidenta Československej socialistickej republiky. Je to závažný politický akt našej socialistickej spoločnosti. Učiteľ v škole — žiak života Učil žiakov milovať prírodu a práca sa mu darila. Svoje bohaté skúsenosti rád odovzdával spolupracovníkom, vždy si našiel čas pre žiakov a pre školu. Skoro presná charakteristika, ktorú o ňom napísali. Je to, pravda, skoro presná charakteristika, lebo nevhodný, správnejšie — nevýstižný je iba minulý čas. Teda: učí žiakov milovať prírodu, odovzdáva svoje bohaté skúsenosti. Skúsenosti. Veľmi všeobecné slovo, ak ho vypovieme iba tak, prosto konštatujúco. — Michal, je čas do vinice, — hovorí mu otec. Samozrejme, že to MICHAL Z Ä L E T A chápe, v pivnici majú ešte štyristo litrov vína, za tristo dlhov. Lacné je víno, deväťdesiat halierov až korunu. Kedy ako. Vtedy sa to všeobecne tradovalo, ako príslovie: Ak chcete Modrana opiť, dajte mu korunu. Na A načo sa vlastne Ide do vinice? škorce čl na hraboše? Na drozdy, na osy? Alebo na perenospóru? — To si neviete predstaviť, — reaguje Michal Voda, ked je reč o perenospôre, — tú pliagu. Z osemdesiatich hrozienok v strapci zostanú tri zdravé. Vtedy sa neoberajú strapce, ale hrozienka. Vlastne nič sa vtedy neoberá. — Nie tak, priatelu, každý poriadny vinár by vás pokarhal. Tak sa víno nepije — na zdraviel Najprv farba, čuch a potom chuť. Pozritel Dnes, pravda, nebudeme prideľovať body — teda na zdraviel — čo je vo vinici najdôležitejšie, súdruh profesor? — Prísť zavčasu a načas a vždy, presne, pravidelne. — Ďakujem pekne, to som predpokladal. čo je najdôležitejšie pre budúceho biológa, tak som to myslel. — Práve biológia, pre mňa osobne dedina. To, že som vyrástol upno (Dokončenie na 13. str.) LENNIENAPREDJARÍ človeku, zdá sa, večnosť nedožičia, pomaly vari už aj mohli mu. Veď len čo zmúdrieš, zabaží sa žitio a hybaj bratku, driemať pod hlinu. Ešte sa vari dlho nepodarí vziať ľuďom pohreb, jeho lesk a zhon. Nuž, zem, ťa prosím, len nie na predjarí, v závane jari u mňa nezazvoň. Lebo ja na jar, na požiare vzduchu, divý cval mrakov, to si potrpím. Slnko sa vrúti v širokánskom rúchu, do ľudí vráža, lám# ploty zím. Napätia stromov pred výronom miazgy. Prudký dych rieky, neskrotený smäd po mori. Vody aby neuviazli v krunieri ľadu o netiekli späť. Na predjarí sa žiadostivé brázdy ako milenky lepia na chlapa. Z žeravín zeme vytryskli sme každý, preto nás z jari zem tak oblápa. A preto kde chceš, len nie na predjarí, keď zmäkúšená pôda poddá sa, keď no horách sa modré more parí, vtedy ma neber kamsi do frasa, kamsi, kde neznie klávesnica smrečín, kde nikto nevie ako horí bozk, kde prespať úsvit vôbec nie je prečin, naopak nekonečná povinnosť. Urob čo urob, len nie na predjarí, keď vzduch sa láme v krotkom zraku tráv, Keď sa mi v očiach zelenkavo marí. Zem, otvor dušu, len to neskôr spraví METEOROLOG NEMÔŽE EXPERIMENTOVAŤ AKO FYZIK Nedávna mierna zima, výkyvy počasia uplynulých týždňov u nás doma, ale aj v zahraničí nevyhnutne vyvolávajú v ľuďoch najrozmanitejšie, najmä však zmiešané pocity. Nielen, žo sa krížia meteorologické predpovede, ale ani na ľudové pranostiky, overované po stáročia, sa už nemožno spoľahnúť. Zašli sme si teda za najpovolanejším — dr. PETROM FORGÁČOM, pracovníkom predpovednej služb tislave. NOVE SLOVO: Typickým znakom klímy našej oblasti je striedanie štyroch ročných období, čo je vlastne dôsledok otáčania Zeme okolo Slnka. Zo skúsenosti však vieme, že ročné obdobia nebývajú z poveternostnej stránky vždy spoľahlivé, ale dosť často sa dostá vajú do rozporu s počasím. Posledným prípadom bola zima 1972—73, ktorá mala veľmi čudný ráz V decembri sa skôr podobala jese (Dokončenie na 3. str.] Hydrometeorologického ústavu v Bra ni i s tradičnými hmlami a suchom. V januári a vo februári pokiaľ sa zrážky občas vyskytovali, padali v nižších polohách častejšie v tekutej ako tuhej forme. Sneh mimoriadne dlho chýbal aj v horách, a to i v najvyšších polohách Tatier, kde sa snehové oomery zlepšili až v poslednej deáde januára. Starší ľudia hovo