Nové Slovo, červenec-prosinec 1973 (XV/27-52)
1973-07-05 / No. 27
Založené 24. septembra 1944 Ročník XV. 5. VII. 1973 Cena Kčs 1,50 Helsinská scéna Od nášho vyslaného redaktora Mikuláša Simku Helsinský čas, dlhé dni bez noci, keď našinec tu o polnoci nevie, či sa ešte len zmráka, alebo už svitá, odmeriava množstvo verejných hodín — sú na vežiach kostolov, na obchodoch, na verejných budovách, čas neúprosný pre tých tridsaťpäť ministrov zahraničných vecí európskych krajín, USA a Kanady a pre ich delegácie: zasadania, prejavy, dvojstranné o viacstranné stretnutia, aj obedy a recepcie nie sú ibo obedy a recepcie, ale aj a v mnohých prípadoch predovšetkým — politikum, diplomacia, jasne prejavený záujem a gesto dobrej vôle. A čas tým neúprosnější pre stovky novinárov z celého sveta, ubytovaných v desiatke helsinských hotelov, no sústredených vo Finlondii, v budove konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, striehnúcich na každé slovo a na každý papier z rokovania, z tejto, v dejinách nášho kontinentu jedinečnej udalosti. Tak ako jedinečnú v histórii Európy označil túto konferenciu fínsky prezident Kekkonen i generálny tajomník Organizácie Spojených národov Waldheim, tok o nej hovoril A. A. Gromyko, predstaviteľ krajiny, ktorá má hlavnú zásluhu na tom, že sa veci v Európe a nielen v nej obrátili k lepšiemu, a aj teraz tu v Helsinkách predkladá koncept zásad pre nové mierové vzťahy medzi štátmi na historicky dohľadné obdobie. Sovietsky zväz, povedané s. Gromykom, ktorý vystúpil ako prvý rečník v pracovnej časti konferencie, vychádza z toho, že prednosti toho či oného spoločenského zriadenia sa musia dokázať v mierovom súťažení a spolupráci a nie vo vojne. Konferencia by sa mala zhodnúť na zásadách, na ktorých má spočívať bezpečnosť v Európe a prijať o tom politický dokument, ako generálnu deklaráciu o základoch európskej bezpečnosti a princípoch vzťahov medzi štátmi v Európe. Zahrňoval by také normy mierových a rovnoprávnych vzájomných vzťahov štátov, ktoré sa už vykryštalizovali v mnohoročnej praxi o v posledných rokoch sú známe zo zmlúv medzi socialistickými krajinami a Nemeckou spolkovou republikou, sú obsiahnuté v zásadách spolupráce medzi Sovietskym zväzom a Francúzskom, v základoch vzájomných vzťahov medzi ZSSR a USA a v niektorých iných dokumentoch, syntetizujúcich to užitočné a zdravé, čo so sebou prináša zmierňovanie napätia a vytyčuje míľniky pre pozitívny rozvoj nielen dvojstranných vzťahov, ale aj celkovej európskej a medzinárodnej situácie. V medzinárodných stykoch sa musia stále viac presadzovať a upevňovoť ideály rovnosti všetkých národov, mieru a dobrého susedstva a potierať propaganda nenávisti, agresie, militarizmu, kultu násilia, rasového či národnostného povýšenia. Rozvoj kontaktov o výmena informácií — áno, ale pri vzájomnom rešpektovaní zákonov, obyčajov a tradícií — iba tak môžu kontakty a informácie obohacovať národy a prehlbovať medzi nimi tak prepotrebnú dôveru ako základňu trvalého mieru. Aby sa štáty naučili trvale zachovávať mier, treba vychádzať z bezpodmienečného uznania princípu neporušiteľnosti hraníc. Sovietsky zväz navrhuje, aby sa v uzneseniach konferencie vyjadrila ochota štátov riešiť vzniklé vzájomné spory výlučne mierovými prostriedkami, vrátane rokovaní, sprostredkovania, arbitráže a iných prostriedkov podľa voľby a dohody strán. Helsinská konferencia je prvou fázou európskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci. Zišla sa v dobrom čase, má sa o čo oprieť — v Európe i mimo nej sa už (Dokončení« na 2. str.) Kde činy pred MARCELA ZÁBOJNÍKOVA K ed sme na straníckych konferenciách posudzovali prácu hospodárskych pracovníkov a technikov z hľadiska ich riadiacej funkcie, profesionálnej úrovne i politickej angažovanosti, správne sme zdôrazňovali, že tieto ich vlastnosti nemožno od seba oddeľovať: že najlepšie výsledky dosahujú tam, kde tieto základné prvky v celom systéme riadiacej práce uplatňujú v organickej jednote. Ktoré naše podniky či závody spĺňajú tieto požiadavky najoptimálnejšie? Isteže — ťažká a nie jednoznačná odpoveď. Je ich vela a kvalitatívny pohyb vnútri príliš rýchly. Zdá sa mi však, že jeden takýto podnik som bezpečne našla. Či skutočne, posúďte sami. ■ Po výrobných halách pohybovala sa staršia ženička s metlou v ruke. Tu zmietla ku kôpke kus papiera, tam nepotrebný odstrižok plechu a ked sa s uspokojením poobzerala okolo seba, podišla ďalej, aby sa sem po čase znovu vrátila. Nerobila nič iné, len skrčená v širokých dedinských sukniach zametala a zametala. Prešla som už nejednu fabriku, jednu čistejšiu, inú menej udržiavanú, ale aby si vo výrobných halách, kde vyrábajú práčky, sudy, ohrievače, rúry a nádoby, potrpeli na čistotu ako v cukrárni, to som — priznám sa — ešte nevidela. „Čo sa tej babke môžete toľko prizerať?“ poznamenal Ján Ocel, podpredseda CZV KSS v národnom podniku Tatrasmalt v Spišských Matejovciach, ktorý mi robil sprievodcu po starých i nových prevádzkach tohto podniku. „Náš direktor chce mať čisto, tak sa zametá. A zametá sa stále, lebo direktor je dolu každú chvílu,“ povedal síce s úsmevom, ale bolo vidieť, že to myslí celkom vážne. Ale to sa už okolo nás vytvoril hlúčik mladých mužov. Ján Viniarsky, predseda CZV SZM (23-ročný), vedúci strediska 1255 Milan Lešundák (25-ročný), směnový majster Dušan Bocko (24-ročný) a dalšf. „Aj nás sa niečo spýtajte, pozrite, sme tu samí mladí, veselí, takže (Dokončenie na 4. str.) LETO V tých kinách bazénov nad operadlá vín hľadíme na široké plátno oblohy reklame|ll|||§|| o výhodnej kúpe uhlia striaá^|flli|||(||hwkBm^ a ako (dávno) po zhasttfflt; sa kradmo dotýkamp^ad ' ~ a nevieme sa dočkať konca ako pozliepaného filmu o práci z ktorého by sme radšej nšli pretože sme ho videli už stokrát a predsa pôjdeme naň po každý kým sa len bude premietať VOJTECH K0NDRÖT DESIGN SVETOM VLÁDNE Vládneme itim aj mv? Aby estetický faktor neutláčal účelnost predmetov, aby všetky zložky, ktoré predmet charakterizujú, boli vyvážené, na to vzniklo nové slovo, slovo — strážca, slovo — sito, slovo, ktoré značí hrádzu pre gýč, ale a/ pre neúčelné estétstvo, slovo DESIGN. Slovo frekventované v obchodných rokovaniach, slovo prenikajúce do výrobných plánov, do učebných osnov t do slovníka spotrebiteľov. Slovo súčasností, ale najmä slovo budúcností. Lebo design, najmä náš design, Je zatiaľ v začiatkoch. Chceli sme zistiť presnejšie kde. Preto sme pozvali do redakcie prom. historika umenia Igora D í do v a, riaditeľa bratislavského Inštitútu p r t e my s ein é ho designu, a architekta Viktora Holubář a zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Vznik designu si vynútila stále narastajúca priemyselná výroba. Lebo človek sa nedá len tak oklamať chrlením výrobkov, má také nároky na veci ako v časoch, ked za kvalitu zodpovedal ručný výrobca: Ihned vycíti, kde sú slabiny priemyselnej výroby, kde by ho storočie vedy a techniky chcelo dajako okabátiť. A ono to ani nechce, preto práve dalo vzniknúť designu. Design však narobil aj trocha šarapaty — je to slovo, ktoré nemožno bez problémov umiestniť do rozškatulkovaných rezortov a oblasti, na aké rozdelilo životné prostredie minulé storočie. Toto slovo totiž už vo svojej podstate obsiahlo čosi, po čom celá naša doba volá — integráciu rozličných prístupov. Je to slovo, ktoré súvis! s vedou, s technikou, s psychológiou, so sociológiou, s kultúrou, je to slovo, ktoré sa dotýka každého z nás čl už ako výrobcu alebo ako spotrebiteľa. „V našich komisiách, ktoré sa podieľajú na povinnom hodnotení výrobkov a ich zaraďovaní do akostných tried, pracujú špičkoví odborníci najrozličnejších profesií. Okrem priemyselného výtvarníka výrobky hodnotí priemyselný antropológ, biomechaník, fyziológ, psychológ, sociológ a ekonóm. Naše komisie posudzujú výrobky aj z národohospodárskeho a politického hľadiska. Ide nám o to, aby sme výrobok pojali ako komplexnú kvalitu, zodpovedajúcu konkrét(Dokončenie na 9. «tr.J