Nové Slovo, leden-červen 1974 (XVI/1-26)

1974-01-03 / No. 1

NOVE SLOV Týždenník pre politiku, kulturu a hospodárstvo Založené 24. septembra 1944 Ročník XVI. 3. 1. 1974 Cena Kčs 1,50 JÄN ŠIMONOVlC RODNÝ KRAJ Y RODNEJ ZEMI Môj um je teraz ako dvorana, z ktorej som si dal vysťahovať knižnicu, zabúdam na jamby a zvykám si na voľná kroky vo voľných nohaviciach, splývajúcich s voľným vetrom. Náhly dážď je tu ako veselý smiech. Ako dobrý človek si rozvážne líha na jasajúcu zem, tichúčko klesá, tak ako to treba, a proti nemu v radostnej košieľke rastie všetko zbožie. d Ale ja akoby som pohľadom nedokázal predstihnúť vlastný údes, lebo môj údes akoby ma už čakal všade, kde sa pozriem a hrnul sa odvšadiaľ naspäť všetko zvestovať mojim nevedomým učenlivým očiam. Ako čelom tu búši do mňa všetko nové, nedá sa mi prebrať, a nedá mi odpadnúť. Stretávam pokojných priateľov, robotný ľud, podávam im ruku, v meste zvädnutú a oni rozprávajú o našom detstve ako o nejakej inej dedine na mieste tejto dediny navymýšľajú mi vlastností ako v nás vtipkujúcim srdciam. I stromy akoby sa vedeli pri nás do seba pozrieť, akoby omdlievali od krásy, niektoré zostarli a povyrástli. Niektorých starých domov niet, akoby boli pomreli a akoby ich boli pochovali, nové dnes ako rovný s rovným stoja pri kostole, a ešte na mňa cudzo gánia, civejú, veď sa nepoznáme. Ako čelom tu búši do mňa všetko nové, nedá sa mi prebrať, a nedá mi odpadnúť. V nádhernom, okamžite veľkom tichu v kraji, ktorý je taký šíry, že sa zdá byť nízkym, ktorý nám svoju úrodnosť štedro sype do nenásytných očí, ktorý je taký rozľahlý, že i vo dne neviditeľné dediny, sliepňajúce v noci vynikajúcimi svetlami, sú tunajším rodákom neznáme, ticho sa o nich zhovárajú ako o hviezdokopách, keď sa im vykradne sila zo svalstva sadnúť si vedľa nich a žartovným zápasom ich premáha lahodná únava, hladia na tichučko kričiace svetlá dedín a mýlia si ich mená, ako sa mne tu vôbec pletie jazyk. (Dokončenie na 11. str.) K

Next