Nové Slovo, červenec-prosinec 1975 (XVII/27-52)

1975-07-03 / No. 27

/L­Z- (d-t-Ti­me) *■ Xt&xfrfcrt'ý Finale krásy, radosti, pohybu MILAN M I T O Š I N K A' Už všetci prešli Bránou borcov----------­Doznela veľká pieseň radosti, hold tradícií aj dneš­ku, prehliadka mladosti, zdatnosti a krásy socialis­tickej vlasti. Boli to naozaj výnimočné dni, počas ktorých sa predstavili v štrnástich skladbách ČSS 75 všetky generácie: robotník s roľníkom, učeň so študentom, socialistická inteligencia, mládež, pionie­ri a naše deti. Jednota a sila socialistickej spoločnosti----------­Reprezentovali takmer milión tých, ktorí od vlaňaj­ška napĺňali telocvične aj ihriská po celej republike. Ale neboli to len oni. Každý z nás sa tak alebo onak zúčastnil tohto športového podujatia: kto nebol me­dzi tisícami cvičencov na strahovskej spartakiádnej ploche, bol pravdepodobne v hľadisku alebo celkom určite medzi miliónmi divákov pri farebných alebo čierno bielych televíznych obrazovkách. Štrnásť spartakiádnych skladieb----------­Každá z nich bola jedinečná, ale spolu vytvorili krásne súvislé pohybové pásmo, vyjadrujúce svojím obsahom vyspelosť našej telovýchovy, odzrkadľujú­ce jej súčasnú úroveň a dokumentujúce slová gene­rálneho tajomníka ÚV KSC a prezidenta republiky súdruha Gustáva Husáka vyslovené na IV. zjazde Československého zväzu telesnej výchovy: „... Ne­môžeme dosiahnuť, aby z každého človeka bol sve­tový špičkový športovec. To je otázka talentu a vy­tvorenia podmienok. Aby však dbal o svoje zdravie, dobre sa cítil a zdravo fyzicky aj duševne sa rozví­jal, k tomu máme povinnosť cieľavedome ho viesť..." Strahov sa stal ohromnou nezabudnuteľnou scé­nou — Dokladom toho sú nielen vyjadrenia stovák zahra­ničných hostí zo socialistických, ale aj z kapitalis­tických krajín, kde usporiadanie takej mohutnej telo­výchovnej slávnosti je len snom. José Luis Nansen, Méxiko: „Je to rytmus, harmó­nia. Čosi úžasné. Hlboká vďaka, budú to pre nás nezabudnuteľné spomienky ...” 'John Boutros, Súdán: „Toto môže dokázať iba so­cialistický štát..." Garcia Bongo, predseda Úradu pre šport a telesnú výchovu, Kuba: „Obdivujem nadšenie vášho ľudu pre ušľachtilú spartakiádnu myšlienku...“ Sergej Pavlov, predseda Výboru pre telesnú výcho­vu a šport pri Rade ministrov ZSSR: „To, čo som vi­del, prekonalo všetky očakávania. Vysoká športová á estetická úroveň skladieb a disciplinované vystu­povanie cvičencov v ťažkých podmienkach svedčí o kvalitách čs. telesnej výchovy ...“ rJoao Havelange, predseda Medzinárodnej futbalo­vej federácie: „Ojedinelá záležitosť na svete. Národ, ktorý si uvedomuje, že treba pracovať pre blaho a rozvoj mládeže, pracuje pre blaho sveta." Äďrian Paulen, predseda Európskej atletickej aso­ciácie: „Jedinečné! Nikde inde na svete sa to vidieť nedá.“ Sám A. Nelsin, Ghana: „Bolo to veľkolepé. Všetci si želali úspech a úspech to bol. V tom vidím prejav vlastenectva ..." (Dokončenie na 2. str.) 107) >»u % G j£ O CD ■* > D- c c 'Ži Ä K výsledkom XXIX. zasadania Rady vzájomnej nospoÉrskej pomoci PREHLBOVANIE SPOLUPRÁCE VLADIMÍR H A MO U Z chválením a podpísaním komuniké sa ^ skončilo minulý týždeň vo štvrtok ^ v Budapešti XXJX. zasadanie Rady vzá­jomnej hospodárskej pomoci. Čas od softj­­ského XXVIII. zasadania bol vyplnený reali­záciou úloh komplexného programu a uzne­senia Rady. Hospodárske a vědeckotechnické vzťahy medzi členskými štátmi RVHP sa rozvíjali v podmienkach stabilného a relatívne vyso­kého tempa ekonomiky, čo ostro kontrastuje so súčasným krízovým vývojom v kapitalis­tických krajinách. Vystúpenia vedúcich dele­gácií členských krajín potvrdili, že rovnomer­ný a vzostupný vývoj členských krajín RVHP umožnila predovšetkým vzájomná spolupráca, a osobitne spolupráca so Sovietskym zväzom. Oproti roku 1970 dosiahli členské krajiny naozaj impozantný rast ekonomiky: národný dôchodok v krajinách RVHP vzrástol o 29 per­cent, priemyselná výroba o 35 a vzájomná výmena tovaru o 51 percent. Činnosť pri rozvíjaní medzinárodnej socia­listickej špecializácie a kooperácie výroby sa zamerala na strojárstvo, rádiotechnický a elektronický priemysel, chémiu, ľahký, spo­trebný a potravinársky priemysel a priemysel stavebných hmôt. Práce v tomto smere sa koordinovali s budúcimi päťročnicami členských krajín a vo väčšine prípadov sa dokončili uzavřením mnohostranných a dvojstranných dohôd. Napriek tomu sa v Budapešti konšta­tovalo, že sa plne nevyužívajú všetky mož­nosti a prednosti špecializácie a kooperácie výroby pre dfalší rozvoj členských krajín. V dalších oblastiach kooperácie, ako je úsek dopravy, poľnohospodárstvo. stavebníctvo a vnútorný obchod, prebiehali práce v sú­lade s komplexným programom. Práve tak aj mnohostrannú spoluprácu v oblasti vedy a techniky charakterizujú príslušné aktíva. Hlavná činnosť v uplynulom období sa sú­stredila na koordináciu päťročných plánov na roky 1976—1980. V priebehu tejto práce sa a stanovili hlavné smery rozvoja hospodárskej vedeckotechnickej spolupráce členských krajín RVHP, koordinovali sa vzájomné opatre­nia a uzavreli predbežné dohody o vzájom­ných dodávkach tovaru. V dôsledku toho väč­šina delegácií mohla vyhlásiť, že sa našli cesty k podstatnému uspokojeniu potrieb v palivách, energii, surovinách a vo výrobkoch spracova­teľského priemyslu a vzájomný obrat výmeny tovaru bude v rokoch 1978—80 oproti doho­dám na roky 1971—75 o 57 percent vyšší. S vyššími ako priemernými tempami rastu v tomto smere uvažuje Poľsko, Bulharsko a Mongolsko. Rastúca výmena tovaru je spo­jená s realizáciou rôznych foriem spolupráce, či už dvojstrannej alebo mnohostrannej, oso­bitne v oblasti materiálnej výroby, vrátane vytvorenia nových spoločných kapacít, koordi­náciou rekonštrukcie a modernizácie existu­júcich prostriedkov a dalším predpokladaným (Dokončenie na 6. str.J; Si —s > CU O OJ O X AKO MERAJÚ ČLOVEKA VO VSŽ Chcieť niečo robiť nestači Názov: Zborník vybraných prác úseku pre kádrovú a perso­nálnu prácu za rok 1973 Vyšlo: Košice, 1974 Autori: RsDr. Emil Rigo a kolek­tív Na strane 22. čítame: „Analýza sociálnej kontroly vo VSŽ j Predslov Paralelne s vytváraním organizač­ných, metodických a inštitucionál­nych predpokladov pre zostavovanie komplexných plánov sociálneho roz­voja podnikového kolektívu vo VSŽ, kládol úsek pre kádrovú a perso­nálnu prácu dôraz aj na bližšiu identifikáciu jednotlivých sociálnych procesov, ich funkčnosti a významu pri ovplyvňovaní pracovného správa­nia ako jednotlivcov, tak aj jednot­livých sociálnych skupín. Tento po­stup umožňuje nielen koncipovanie konkrétnych záverov o priebehu jednotlivých sociálnych procesov v našom podniku, ale aj vytváranie účinných mechanizmov na aktívnu reguláciu pracovnej adaptácie, fluk­tuácie, pracovnej aktivity, iniciatívy, ako aj rozvoja uvedomelej pracov­nej disciplíny ...“ Prečo nebudem žeriavnikom Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som ich „nápadne“ nenápadné pracovis­ko našiel, jednoposchodová budova vyzerá ako pozostatok po stavbá­roch, ktorí pred vyše pätnástimi rok­mi začali budovať železiarne a na nej veľkými písmenami „OBP“. Tu, na prvom poschodí, sídlia tí, pred ktorými majú všetci žeriavnici, šoféri či operátori v podniku spo­čiatku strach. Možno ani nie tak pred nimi samými, ako pred ich (Dokončenie na 3. str.J

Next