Nové Slovo, leden-červen 1978 (XX/1-26)

1978-01-05 / No. 1

2 NOVÉ SLOVO /5. JANUÁRA 78 Novoročný prejav súdruha Gustáva Husáka \ ' (Dokončenie z 1. sír.) sme museli prekonávať, i ťažká krízová situácia v strane a spoločnosti v rokoch 1968—1969, keď boli ohrozené samotné základy revolučných vymožeností nášho ľudu. Museli sme riešiť túto situáciu a hľadať východiská, a to z hľadiska záujmov robotníckej triedy a pracujúcich, z pozícií vernosti revolučného odkazu februárového víťazstva a základných cieľov našej revolúcie. Ako ukazujú mnohoročné výsledky vo všetkých oblastiach nášho života bola cesta prekonania krízy a rozvratu správna, praxou preverená a umožnila veľkorysý rozvoj našej krajiny a života jej ľudu. Revolučné tradície a všetky získané skúsenosti sú aj dnes veľkým zdrojom inšpirácie pre našu prácu pri plnení súčasných i budúcich úloh rozvoja našej socialistickej vlasti. Súdružky a súdruhovia, do budúceho roku ideme s dobrou východiskovou základňou, s dobre splnenými úlohami posledných rokov. Povedal som už, že v roku 1978, treťom roku päťročnice, si kladieme náročné ciele. Ľudia chcú žiť lepšie, materiálne i duchovne bohatším životom. Na to treba vytvárať všade podmienky a zdroje. A to chce zasa statočnú, obetavú a zodpovednú prácu. Tak sú spojené veci v živote socialistickej spoločnosti. A myslím, že takúto logiku chápe a rozumie jej každý statočný občan. Pôjdeme preto dôsledne po tejto preverenej ceste, s pevným odhodlaním splniť úlohy nového roku, zabezpečovať pokojný, mierový život nášho ľudu a vytvárať podmienky pre jeho tvorivú prácu. Som presvedče­ný, že to môže byť ďalší úspešný rok života nášho ľudu, našej krajiny. Drahí spoluobčania, súdružky a súdruhovia! Dó nového roku vstupujeme aj v pomerne priaznivých medzinárodných podmienkach. Už 32 rokov žije naša vlasť i ostatné krajiny Európy v mieri. Je to predovšetkým výsledok dôslednej mierovej politiky štátov socialistického spoločenstva, ktorá zodpovedá životným záujmom ľudu všetkých krajín. Preto sa stretáva s najširšou podporou pokrokových, mierových a protiimperialis­­tických síl. lej pevným pilierom je neúnavná mierová iniciatíva Sovietskeho zväzu. Českosloven­sko sa aktívne podieľa na podpore a presadzovaní tejto politiky mieru, uvoľňovania medzinárodné­ho napätia, zlepšovania vzťahov medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením. Máme záujem na všestranných, dobrých vzťahoch so všetkými krajinami, kde je na to dobrá vôľa, prirodzene na rovnoprávnom základe. Na sVete je ešte dosť rizík, napätia i nebezpečných konfliktných situácú. Rastie však prevaha síl spoločenského pokroku, síl usilujúcich sa o mierové riešenie problémov. Preto aj v medzinárodnej oblasti sa dívame s triezvym* optimizmom do budúcnosti. O to viac, že bezpečnosť a nezávislosť Československa, je zabezpečená našimi spojeneckými a priateľskými vzťahmi so Sovietskym zväzom a socialistickými krajinami. Želali by sme si, aby budúci rok bol nielen v Európe, ale aj na svete rokom plodného, mierového života pre všetky národy. My v Československu sme odhodlaní všestranne takéto ciele podporiť. Prirodzene budeme sa snažiť, aby medzinárodné podmienky pre rozkvet našej vlasti boli stále priaznivejšie. Na záver vám, drahí priatelia, chcem ešte raz z celého srdca zaželať hodne úspechov, pevné zdravie, veľa šťastia a spokojnosti v osobnom živote. Nech nový rok 1978 nám všetkým prinesie uspokojenie a radosť, a našej krásnej vlasti ďalšie úspechy a rozkvet. V novom šate k vyššej kvalite Pri čítaní a štúdiu starých ročníkov DAV-u a Nového slova, na revolučné tradície ktorých nadväzuje naša terajšia redakčná práca, vždy nás upúta vysoká úroveň bojovej komunistickej publicistiky, novinárske maj­strovstvo redaktorov i spolupracovníkov DAV-u a No­vého slova a obdivujeme aj grafické stvárnenie oboch časopisov. Dokonca i v skromnej „vidieckej“ tlačiarni Pallas v Prešove, kde sa DAV po niekoľko rokov vyhotovoval, dosiahli jeho tvorcovia v súlade s bohat­stvom obsahu vysokú grafickú úroveň. Podobne z povstaleckého Nového slova, vydávané­ho v septembri a októbri 1944 vo frontových podmien­kach v malej banskobystrickej tlačiarni, zaznieva oči­vidná snaha redaktorov a typografov dať revolučnému bojovému obsahu modernú grafickú tvár. Pripomíname si tieto momenty z dejín komunistickej tlače na Slovensku najmä v týchto chvíľach, keď Nové slovo — počínajúc dnešným číslom - prechádza na ofsetovú techniku, pre ktorú v ostatných rokoch sa vytvorili podmienky výstavbou nového závodu Tlačo­vého kombinátu KSS Pravda. Moderná technická báza umožní podstatne zlepšiť kvalitu tlače (textov i obrázkov) a vďaka porozume­niu vedúcich orgánov rozšíriť rozsah Nového slova z doterajších 20 strán na 24 strán. V súvislosti s tým bolo nevyhnutné upraviť cenu jedného výtlačku na Kčs 2 — (predplatné štvrťročne na Kčs 26,—, na pol roka Kčs 52,—, na celý rok Kčs 104,—). Redakcia bude nové vydavateľské podmienky vy­užívať na ustavičné zlepšovanie obsahu i vzhľadu, skvalitňovanie časopisu. Rozširuje sa teda priestor pre vnútornú a hospodársku politiku, medzinárodné vzťa­hy, kultúru, vedu a techniku. Naďalej sa zachová pravidelná príloha, ktorá — ako ukázala prax — je cennou pomôckou najmä pre stranícky aktív, propa­gandistov, študentov, účastníkov straníckeho vzdeláva­nia a cyklickej prípravy. V mesačnej prílohe Nové slovo mladých budeme prinášať ukážky z tvorby mladých básnikov, prozaikov, výtvarných umelcov, budeme venovať väčšiu pozornosť práci nastupujúcej tvorivej generácie. Zmeny v štruktúre sú upriamené na zvýšenie účinnosti Nového slova pri objasč»>vaní a presadzovaní politiky Komunistickej strany Československa, aby čoraz lepšie plnilo svoje úlohy pri riešení ideí marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu, aby pomáhalo for­movať a upevňovať socialistické vedomie pracujúcich, aby podporovalo činorodosť a iniciatívu, tvorivé mysle­nie, angažované postoje! počiny a aby — užšie späté so životom socialistickej spoločnosti - aktívnejšie vystu­povalo proti nedostatkom a nešvárom. Našu čitateľskú obec tvoria tisíce príslušníkov slo­venskej inteligencie. V súlade s tradíciami DAV-u a po­vstaleckého Nového slova budeme sa uchádzať i o priazeň najvyspelejších robotníkov a roľníkov, predovšetkým mladej generácie. V podmienkach budo­vania vyspelej socialistickej spoločnosti chceme pokra­čovať v plnení poslania, ku ktorému sa pred polstoročím prihlásili davisti: “...byť mostom medzi slovenskou inteligenciou a robotníckou triedou i jej revolučnou avantgardou, komunistickou stranou.“ (L. Novo­­meský) Dokonalejšia grafická technika, lepší šat Nového slova, musí teda byť pre redakciu podnetom k neustále­mu skvalitňovaniu obsahu. V zápase o splnenie progra­mu XV. zjazdu KSČ bude nám trvalou smernicou úvod­ník z 1. čísla Nového slova (24. septembra 1944), v kto­rom súdruh Gustáv Husák napísal: „Nové slovo nesmie dostať starý obsah, ak nechceme zradiť myšlienku, z ktorej naše Povstanie vyšlo!“ S týmto predsavzatím, vo vedomí náročnosti nových úloh, vstupujeme do nového roku 1978. (NS) Za pultom a předním Obchod je v našom spoločenskom živote hádam najcitlivejšie miesto, kde sa premiešavajú zastarané, často veľmi snobské pohľady s novodobý­mi spoločenskými motívmi a spôsob­mi myslenia. Tu sa premieňa politi­kum našej ekonomiky na drobné a tam je to hádam najpálčivejší bod, pretože sa týka bezprostredne každé­ho občana. A tu spočíva celá ťarcha na sprostredkovateľovi, na obchod­nej organizácii a jej ľuďoch, ako do­kážu aj v najťažších chvíľach udržať občana aby sa nedal emocionálne strhnúť, keď mu nemožno vyhovieeť podľa jeho potreby, prípadne chuti a želania. A tobôž, aby sa nervozita a nespokojnosť jednotlivcov nepre­nášala do davových javov (prípad so soľou a pod.). Dotyk so zákazníkom, ktorý nemá na čele štítok o politickej vyspelosti a vzdelám, v obchode a s jeho bez­prostrednými predstaviteľmi má väčší význam na formovaní človeka, než by sme si na prvý pohľad mysleli. Preto bolo pochopiteľné (vyplýva to z debát o seriáli), že mnohí televízni diváci očakávali od Dietla, že pred­staví ženu resp. ženy za pultom v zmysle tohto dotyku s kupujúcimi, podloženého vo väčšej miere so zá­kulisím organizačného a nepriamo i výrobného charakteru, v menšej miere však so zákulisím súkromia. V prvom a ešte aj v druhom dieli seriálu a taktiež v poslednom (od­hliadnuc od rozlúčkových prejavov) čiastočne sa to aj črtalo, ale v ostat­ných dieloch predajňa potravín (do­konca vzorová) stala sa iba javisko­vou kulisou, na ktorú si prinášali čle­novia obchodného personálu batohy a batôžky svojich osobných skúse­ností a záujmov. Lenže televízni di­váci sú tou druhou stránkou veci na obrazovke. Tam sú ženy za pultom, tu sú zákazníci pred pultom. Oni sú tí, čo si pýtali obložený chlebíček, ale Olina, ktorá uprednostňuje klebety pred všetkým ostatným odpovie, že chlebíčky už nemajú, a keď zákazníč­ka — pluralizujeme: to sme my všetci — ukazuje na sklo, tu je ešte jeden, Olina pohotovo odpovedá, prinesiem vám čerstvý a odbehne do šatne, aby mohla vysypať dievčatám najnovší „klep“, pričom jej môže byť zákaz­níčka „ukradnutá“. Alebo príde dedo s kyticou ruží, povie, ja štyri-päťtisíc, vy dve tisícky a baba priam uteká od pultu s ním na sobáš (napokon v ko­médii je to dovolené). Ale nebudeme tu rozväzovať a rozoberať uzlíčky šťastných či nešťastných členov ko­lektívu, len chceme povedať, že autor odsunul obchod a jeho poslanie na bočnú koľaj a volil zaujímavé síce, ale veľmi diskutabilné príbehy (z každé­ho z nich by mohol byť osobitný televízny románik). Kde zostal ob­chod so svojimi nespočetnými väčší­mi i drobnými neraz malichernými, ale ustavičnými problémami a ré­busmi? Správne, za každou vecou máme vidieť človeka. Aj tu. Lenže ľudia z obchodu musia si svoje gordické uzly a uzlíky nechať doma alebo na­najvýš v šatni, tak ako zamestnanci fabrík a úradov a nie prednostne ich predkladať kupujúcim, lebo my sme naozaj len kupujúci. Žena (resp. že­ny) za pultom, ako v predošlom seriá­li Muž na radnici, mali byť viac v do­tyku so zákazníkmi, tovarom a so zákulisím obchodného života. Žiaľ, je to tvrdá a neľútostná skutočnosť, že zákazníkov, okrem dvoch — troch dôverne známych, nezaujíma, čo má predavač navarené doma. V obchode sa stretávame s najroz­ličnejšími naoko maličkosťami, ktoré nám i obchodu strpčujú chvíľky voľ­ného času, lebo nákup i konzumácia sa deje v našom voľnom čase. Dietl je v nadhadzovaní takýchto momentov majster a iste by urobil senzačný se­riál o potravinárskom obchode, kde by vycizelizoval slabôstky i prednos­ti, ale aj vecné nedostatky i kvality. Dokázal to v predošlých dielach, do­kázal by to i v takomto. JOZEF ZA VARSKÝ Taxík má zelenú Je to maličkosť, ale ako to v mno­hých prípadoch býva, niekedy práve maličkosť zjednoduší a uľahčí ľudom život. Zriedkakedy si to uvedomíme, ešte zriedkavejšie za maličkosti nie­komu poďakujeme, stratíme dobré slovo. Ale sú vari také potrebné, ako rôzne veľké úpravy, reorganizácie či vylepšenia. Keď som sa nedávno vrátil do Bra­tislavy, hľadal som pred letištnou bu­dovou, ako mnohí iní, taxík. Po chvíli čakania sme sa pobrali na zastávku autobusu. Medzitým niekto telefo­nicky zavolal taxislužbu a dva taxíky operatívne prišli. Zastali však pred letištnou budovou, a tak sme sa s vo­dičmi dohovárali iba posunkami. Ne­ovládam taxikársku či vodičskú han­tírku a nevedel som, čo vodič nazna­čuje, či je voľný alebo obsadený. Sám potom vošiel do budovy. 1st s batoži­nou k autu, či neíst? Napokon som sa predsa len vybral a mal som šťastie, vodič si vnútri potreboval iba čosi vybaviť. Keďže moje dojmy z Moskvy boli ešte celkom čerstvé, prišli mi na um tie maličkosti, ktoré by mohli prispieť aj k zlepšeniu služby našej taxisluž­by. Nejde o to, že všetky taxíky sú jednej značky - Volgy — a že aj jednej farby, takže vždy si už podľa toho môžete byť istý, že je to taxík. Mos­kovské taxíky majú na pravej strane predného skla malé zelené svetlo. Vo dnej i v noci už zďaleka každý vidí, či je taxík voľný alebo obsadený. Ak svieti zelené svetlo, oplatí sa mávnuť, ak nie, treba čakať. Druhou maličkos­ťou je, že každý taxík má viditeľne a dosť veľkými číslicami uvedený pra­covný čas. Takže napríklad, ak ho zastavíte krátko pred skončením pra­covného času vodiča a vaša cesta by trvala oveľa dlhšie, vysvetľovanie, prečo vás neodvezie, si vyžiada oveľa menej námahy (a dakedy aj vášho rozčuľovania nad domnelou neocho­tou). Čiže, ide naozaj o maličkostí, aj pokiaľ ide o náklady, aj pokiaľ ide o zlepšenie služby. Ale, ako vidno, niekedy aj maličkosť zjednoduší ľu­ďom život. EMIL POLÁK Ohlas na glosu Komu patrí „véčko“ Som poslucháčkou prvého ročníka Národohospodárskej fakulty VŠE v Bratislave. Fakultný výbor SZM ma zvolil za referenta kultúry, a tým sa pre mňa začal kolotoč oiganizovania kultúrnych akcií asi pre 1200 študen­tov našej fakulty. Tak som sa dostala aj do styku s „véčkom“. Zabezpečila som tam fakultný večer pre našich študentov. Súdruhovia mi vyšli v ústrety a vyhoveli všetkým našim požiadavkám. Ale nechcela som písať o našom fakultnom večierku. Pýtate sa, komu patrí „véčko“? Jednoznačne — vyso­koškolákom. Aj keď veľmi dobre viem, že v súčasnosti tomu tak nie je. Z „véčka“ sa skutočne stalo centrum snobizmu a malomeštiactva. Dnes, keď sa má ísť vysokoškolák niekam zabaviť, radšej volí iné kluby. Azda aj preto, že sa inde cíti lepšie. Prečo? Myslím, že odpoveď nie je ťažká. Predstavitelia V-klubu by sa mali nad ňou zamyslieť. Podujatia usporadú­vané v tomto klube by mali byť origi­nálne, príťažlivé, na úrovni vysokoš­kolákov. Co by som navrhovala pre zlepše­nie? V prvom rade, dôslednú kontro­lu indexov pri vstupe, zákaz vstupu ľuďom, s ktorými sú zlé skúsenosti, vyradiť z predaja alkoholické nápoje, ktoré vôbec nepomáhajú zvýšiť zába­vy, aspoň čiastočný zákaz fajčenia. Aj obyčajné diskotéky spestriť neja­kým zaujímavým programom, prí­padne spojiť ich s besedami. Ale nemožno za všetko haniť len V-klub. Aj v súčasnoti sa tu konajú dobré akcie, o ktoré je medzi študent­mi veľký záujem. Treba sa len lepšie pozrieť na tých mladých, ktorí „udá­vajú tón bezduchej zábave“. EVA HERICHOVÁ List z Moskvy Posledné údery hodín na Spasskej veži zanikli v salvách šampanského. Nad Červené námestie sa vzniesli stovky zátok, čiapky a prskavky. Rozľahlo sa mnohohlasné „hurá“, prechádzajúce od jednej skupiny k druhej, pôsobivé svojou rozmani­tosťou. Zvonenie čias, vinše, vrava, radostný smiech. Piesne — v každej skupine svoja pieseň, v jednej aj „Do­lina, dolina..." Tance v pároch i ko­lách. Mládež, mnoho mladých ľudí, chlapcov i dievčat, ale aj rodiny - rodičia s deťmi. Tunajší i zo zahrani­čia, turisti, študenti. Ruština, angličti­na, nemčina, francúzština, slovenčina — všetky jazyky, ako v Babylone. Úchvatná scenéria: novoročná torta chrámu Vasilija Blaženého so snehovou polevou, slávnostne ilumi­novaný zasnežený Kremeľ, červená, žltá a biela. Novoročná noc, aká má byt: sneh, sneh a sneh. A vy sa ňou brodíte, veselí jej veselím, tu uprostred hlav­ného námestia sveta, hučiaceho ako v úli v tých prvých minútach roku 1978, spojení so všetkými domácnos­ťami za osvetlenými oknami tohto mesta, s jeho závodnými klubmi a pa­lácmi kultúry, tanečnými sálami, pre­plnenými reštauráciami, s celou kraji­nou, svetom a kozmom, ktorým — rovnako ako vám - ohlásil kremeľský orloj koniec starého a začiatok nové­ho roku podľa moskovského času, im rozhlasom a televíziou, vám bezpro­stredne. Koniec roku 1977, ktorý si skvelo popracoval na velkom diele komu­nizmu a vstúpil do dejín ako rok prijatia novej Ústavy ZSSR a rok 60. výročia Veľkej októbrovej socialistic­kej revolúcie. Ako rok, v ktorom národný dôchodok krajiny sovietov, tento základ základov rozvoja národ­ného hospodárstva a zvyšovania bla­hobytu ľudu, vzrástol o viac ako jede­násť miliárd rubľov, a teda ani nie za celý mesiac vytvárala táto krajina takú hodnotu, aká sa tu vytvorila za celý rok 1940. Každý týždeň sa tu dávalo do prevádzky osem nových priemyselných objektov a do užíva­nia 45 tisíc bytov. Ako rok, ktorý sa vyznačoval ďal­ším upevnením bratskej jednoty kra­jín socialistického spoločenstva, akti­­vizáciou ich spoločného úsilia v boji za mier a bezpečnosť národov, za rozvoj medzinárodnej spolupráce, za ďalšie prehĺbenie a upevnenie uvoľ­ňovania, vzrastom ich autority a vplyvu na vývoj vo svete. Začiatok roku 1978, do ktorého naša planeta vstúpila s novoročným prípitkom Juríja Romanenka a Geor­­gija Grečka z vesmíru:,, Všetkým ná­rodom sveta by sme chceli zaželať, aby jedinými žiarami, ktoré vidíme z kozmu, zostávali žiary bleskov po­čas búrok na Zemi. Želáme nánxlom našej planéty mier. “S prípitkom koz­monautov, ktorí sa na svojom puto­vaní okolo Zeme štmásťkrát vrátili z budúcnosti do minulosti ako na rozprávkovom stroji času, štmásťkrát sa tej noci vrátili z roku 1978späť do * roku 1977, ako sa miestna polnoc premiestňovala z východu na západ rýchlosťou otáčania zemegule, ktorú ich Saľjut-6 obieha 28-tisíc kilomet­rovou rýchlosťou za hodinu. tak že ju stihne počas jej jediného otočenia obehnúť takmer šestnásťkrát. Tu v Moskve, na Červenom ná­mestí bolo tej novoročnej noci možné naplno pocítiť a hlboko prežiť všetku tú blahodámosť mieru a priateľstva a bratstva národov, fascinujúco pro­stú ľudskú radosť a šťastie. Človek sa zbavoval pút konvencie, prešiel ved­no s týmito zástupmi na blízke ná­mestie 50. výročia Októbra a v pory­ve detského vytrženia zakrúžil v jed­nom veľkom kruhu okolo vyzdobe­nej novoročnej jedle, žiariacej stov­kami farebných žiaroviek, uprostred tohto obrovského námestia, v spoloč­nom kole ľudí všetkých rás a všet­kých kontinentov. ' A potom kráčal slávnostne vysvie­tenými ulicami Moskvy, ktorá rovna­ko ako vy nespala, bavila sa v domác­­nostiach, v kluboch, v zábavných podnikoch, kráčal námestiami okolo ďalších novoročných jedlí, popod ne­ónovými zažíhajúcimi sa a zhasínajú­cimi novoročnými blahoželaniami, pozdravoval sa s dedami Mrazmi a Snehulienkami a rôznymi postava­mi z rozprávok, ktoré už dávno skon­čili svoju službu, ale zostali v uliciach ako v ríši tisíc a jednej noci. A žiadalo sa vám, aby tieto*,chvíle nemali konca. MIKULÁŠ ŠIMKO, Moskva Novoročné salvy na Červenom námestí

Next