Nové Slovo, červenec-prosinec 1978 (XX/27-52)
1978-07-06 / No. 27
TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO J. JANOVIC: Východoslovenská nížina pre sebestačnosť /J.RISKA - G. ČAPKO: Štafeta skrytej energie / B. ZAGAR, New York: PríkazSLOVO Kultúra cez leto nezaháľa DRAHOSLAV MACHALA Nie je to tak dávno, keď letné mesiace bývali pre kultúru na Slovensku časom viac ako oddychovým. V divadlách viseli oznamy, ktoré upozorňovali divákov, že herci, režiséri, scénografovia i dramaturgovia odišli na divadelné prázdniny. Podobne by sme mohli hovoriť o popredných slovenských telesách vážnej hudby, folklórnych súboroch i o aktivite pracovníkov, ktorí pripravujú výstavy výtvarných umelcov. Je to prinajmenšom symbolické, že už dobré dve desaťročia sa postupne odpútavame od tradície, ktorú sme spomínali a letné mesiace sú už priam nabité aktivitou nielen profesionálnych, ale aj amatérskych súborov, že inštitúcie, ktoré majú na starosti kultúrny rast našich ľudí, pochopili, že každé obdobie môže prinášať do spektra kultúrneho diania svoje nové podnety. Azda najtypickejším príkladom bol vývoj, či vlastne zápas o to, aby najmä hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky - Bratislava zmenilo svoju tvár počas letných mesiacov nielen s ohľadom na to, že je pomerne frekventovanou medzinárodnou križovatkou, ale predovšetkým preto, že úroveň ľudí v Bratislave si priam vyžaduje ucelené kultúmo-spoločenské podujatie. Svoj podiel pri „vyprovokovaní“ čulejšej kultúrnej aktivity zohrali takmer všetci zanietení ľudia i novinári, ktorým záležalo na tom, aby kultúra ako dôležitá súčasť harmonického rozvoja osobnosti nemala dovolenku na niekoľko mesiacov. Myšlienka, ktorú už tretí rok realizuje Odbor kultúry Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy spoločne s obvodnými kultúrnymi a spoločenskými strediskami znamenala zásadný obrat v pulzovaní kultúry v Bratislave. Kultúrne leto, ktorého koncertné i divadelné predstavenia sa odohrávajú v krásne zrenovovaných historických palácoch, na nádvoriach i v prírodných amfiteátroch, otvorilo spočiatku možnosti predovšetkým pre ľudí v centre mesta. No organizátori sa zapodievajú myšlienkou, ako kultúru vo všetkých jej prejavoch dostať aj do odľahlejších častí, ako najmä nové sídliská zapojiť do veľkomestského organizmu. A tak už tento rok sledujeme, ako jednotlivé obvody veľkým podielom prispievajú do celkovej skladby programu. Kultúrne leto svedčí už dnes o tom, ako mestské inštitúcie pochopili dôležitosť takéhoto podujatia pre obyvateľov Bratislavy. Dni organovej hudby, Dni gitarovej hudby, Letné komorné koncerty, séria predstavení profesionálnych i amatérskych divadelných súborov, džezové večery, večery poézie, ale aj vystúpenia skupiny historického šermu to všetko s promenádnymi koncertami i novopripravenými podujatiami spoločenskej zábavy znamená, že dramaturgovia sa nielen zamýšľali, ale hľadali aj nové cesty, ako pokryť čo najširší okruh záujmu. Rovnako by sme mohli hovoriť o práci Mestskej správy kín. Všetky tieto fakty sú dôkazom toho, ako ľudia v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky v Bratislave v ostatných rokoch vyspeli, aký je široký okruh ich záujmov v oblasti kultúry a umenia. Ak sme sa snažili priblížiť vám nové pulzovanie kultúry v Bratislave počas letných mesiacov, malo to byť iba základné východisko k tomu, aby sme sa pokúsili vysloviť niekoľko myšlienok aj o kultúrnej aktivite na celom Slovensku. Sú tradičné podujatia, ktorými už prinajmenšom dve desaťročia prispievajú do celkového kultúrneho diania najmä slovenské kúpeľné mestá. Výrazným spôsobom sa v tomto smere prejavujú najmä Piešťany so svojím festivalom i výstavami Socha piešťanských parkov, ale aj Trenčianske Teplice, kde si popri tradičnom festivale našlo svoje miesto aj ďalšie veľmi zaujímavé a hodnotné podujatie. Prehliadka mladých koncertných umelcov. Zväz slovenských skladateľov spoločne s vedením Československých štátnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach tak pripravili mladým nádejným koncertným umelcom príležitosť prezentovať sa aj tohto roku od 28. júla do 4. augusta v Koncertnej sieni v Kúpeľnej dvorane. Návštevníci tohto mesta budú počuť nášho úspešného operného speváka Petra Dvorského, ale aj Tatianu Lenkovú (klavír), Jozefa Luptáčika (klarinet), Pavla Kováča (klavír) i Košické kvarteto. Kúpeľné obecenstvo dostáva takto príležitosť stretávať sa už po dvanásty raz s nádejami nášho interpretačného umenia. Leto sa už tradične stalo príležitosťou pre organizovanie mnohých slávností, na ktorých sa prezentujú popredné slovenské telesá. Azda najviac podujatí je zasvätených či venovaných tradíciám slovenského folklórneho umenia. Dnes naozaj stačí iba povedať slovo Východná a každý pochopí, že počas troch júlových dní má príležitosť uvidieť pestrú škálu odkazu tanečných i speváckych schopností nášho národa, že na tomto mieste sa môže stretnúť s drevenými plastikami slovenských amatérskych výtvarných umelcov, že v krásnom prostredí pod Kriváňom môže zažiť slávnosť naozaj národnú, ktorá utvrdzuje nielen pocity národného povedomia, ale aj vychováva k láske k socialistickej vlasti a proletárskemu internacionalizmu. Podobné slávnosti sa aj tento rok chystajú Pod Poľanou v Detve, ale mohli by sme spomenúť folklórne slávnosti vo Svidníku, v Gombaseku, i slávnosti v Krakovanoch, na Myjave, či v Terchovej. Náš štát sa stará o to, aby kultúrna úroveň našich občanov dosahovala stále vyššiu kvalitu. V tejto súvislosti nám prichádza na um, ako sa stále častejšie na Slovensku renovujú historické budovy, paláce, hrady i kultúrne ustanovizne a ako sa práve ony stávajú základom, príležitosťou pre nové podujatia, na ktorých hrá prím predovšetkým kultúra. Takto by sme radi upozornili na to, ako sympaticky v ostatných rokoch využívajú nádvorie i siene Zvolenského zámku, ako sa chystajú využiť priestory historických budov v Hlohovci a pod. No zdá sa nám, akoby nie všetky mestá, mestečká, či dediny na Slovensku pochopili, že leto by sa aj pre nich malo stať obdobím exponovanej aktivity v oblasti kultúry. Možno sme nespomenuli všetky miesta (napríklad Oravu), kde sa tiež snažia obohatiť spektrum kultúrneho diania. No chápeme tento článok aj ako výzvu, ktorá by mala inšpirovať zodpovedných pracovníkov v kultúre i osvete, aby sa zamýšľali ako popri priestore pre šport a športovanie, vytvárať čoraz ivážnejšie skutočný priestor pre kultúrne vyžitie sa nášho človeka. 6. júla 1978/Ročmk XX. Cena 2 Kčs doby / P. PŘIBYL: Pravidlá podliezavosti / H. DVOŘÁKOVÁ: Dni porozumenia / Z národov hoc sme rôznych... Beseda so zahraničnými Východoslovenská nížina pri riešení sebestačnosti v ČSSR Ing. JÁN JANOVIC, CSc., minister poľnohospodárstva a výživy SSR Stranícke a štátne orgány venujú zvyšovaniu poľnohospodárskej produkcie vo východnej časti našej republiky osobitnú pozornosť. Východoslovenská nížina svojou rozlohou 280 000 ha je totiž najväčšou ucelenou rovinatou plochou v ČSSR. Po odstránení záporných prírodných vplyvov a pri uplatňovaní modernej, efektívnej a komplexnej pestovateľskej sústavy má všetky predpoklady na to, aby sa popri Žitnom ostrove a Hanej stala najväčšou obilnicou našej republiky a zároveň aj jednou z najvýznamnejších produkčných oblastí technických plodín, ovocia a zeleniny. Problematika riešenia Východoslovenskej nížiny je mimoriadne náročná a zložitá. Ani jeden problém nie je možné riešiť samostatne a oddelene. Treba koordinovať spoluprácu medzi celým radom výskumných ústavov i jednotlivých pracovísk akadémií vied a samozrejme celej našej spoločnosti. Naše najvyššie stranícke a štátne orgány vytvárajú na to všetky potrebné investičné a materiálne podmienky. Nedávno sa konalo trojdňové sympózium, ktorého úlohou bolo vypracovať komplexný model hospodárenia na Východoslovenskej nížine, navrhnúť metódy a postupy, ako zvýšiť agronomickú hodnotu 103 000 ha extrémne ťažkých pôd a ako zmeniť defektmi stavbu dvoch tretín pôd, aby sme na nich mohli dosahovať každoročne stále a rovnomerne vysoké úrody. □ Prvoradou úlohou je dokončiť melioračné práce a napraviť chyby, ktorých sme sa prípadne dopustili. O tejto úlohe sa hovorí aj v Smernici XV. zjazdu KSČ - začať s výstavbou veľkoplošných závlah, ktoré sú konečným faktorom agroekologických predpokladov efektívnej poľnohospodárskej výroby na Východoslovenskej nížine. Bez doriešenia celého komplexu nie je možné zabezpečiť úlohy, ktoré sa od Východoslovenského kraja očakávajú. Pripomeňme si niektoré údaje z doterajšej výstavby tohto náročného hydromelioračného diela, aké história nášho vodného hospodárstva a poľnohospodárstva doteraz nepoznala. Naša spoločnosť od roku 1959 do roku 1977 (Dokončenie na 6. str.) študentmi / D. KOVÁČ: Nové kvality sovietskej psychológie/A. SIRÁCKY: Marazmus-leninizmus a problematika človeka (príloha) V EurópeV Objav storočia, že Československo nepatrí do Európy sa nezrodil v hlave Santiaga Carillu. Vari desať rokov pred ním Č. Císař zatláčal leninizmus do povolžských stepí a pre nás, krajinu s „bohatými demokratickými tradíciami“ — (a čo Krompachy, Duchcov, Košúty atď.) modeloval v roku 1968 „demokratický socializmus“. Podľa mužov pražskej jarí stará dobrá Európa končí na Šumave a kúsok od Bratislavy, v Bergu. Nepochybne do nej patrí Londýn a Ulster, Rím a Sicília, juhoafrický rasistický Johanesburg a pochopiteľne Tel Aviv a Haifa. Z Československa ešte tak rodný dom Franza Kafku, Jana Procházku a Eduarda Goldstiickera. Ludvík Vaculík v obrodnom zápale zaradil do Európy aj Semily, kde fotograf Hádek demokratizoval život v duchu línie Dva tisíc slov — organizoval štvanie proti komunistom, skúšal recepty Brodského, Vydru a vzbúrených väzňov z Minkovíc. Cestu do náručia Európy nezdobil iba úsmev samolúbeho vodcu. Mala sa urýchliť štrajkmi, anarchiou, totálnym rozrušením riadiacej štruktúry, vystupňovanými štvanicami proti komunistom-intemacionalistom. „Humanista “ filozof Jodl im upieral právo na existenciu v Československu a minister vnútra Pavel pripravoval pre nich koncentračné tábory. Presne tak to v Chile urobil o päť rokov neskôr generál Pinochet. Kedy sme sa vlastne „vyčlenili z Európy“? Vo februári 1948, vlastne ešte skôr, v Slovenskom národnom povstaní a po oslobodení, keď trúfalý ľud sa opovážil rozparcelovať veľkostatky grófov a agrámických veľmožov, znárodniť dynamiku a škodovku, ostravské a handlovské bane, ČKD a Poldi Kladno, Vítkovice a Podbrezovú, lesy, nerastné bohatstvo. Našim neodpustitelným hriechom v očiach „európanov“ je a ostáva, že politickú moc v Československu prevzala robotnícka trieda vo zväzku s pracujúcim roľníctvom, využila ju v prospech ľudu a pochopiteľne — na potieranie odporu buržoázie. A ešte jeden, nie nepodstatný dôvod nášho vyobcovania zo starej dobrej Európy. Osobitne tí, čo nás v tragických dňoch Mníchova zradili, sa nemôžu zmieriť s historickým rozhodnutím československého ľudu - ísť cestou priateľstva, spojenectva a spolupráce s bratským Sovietskym zväzom. O tieto základné otázky išlo pred desiatimi rokmi v Československu, ktoré ostalo socialistické a v srdci Európy, či sa to už S. Carillovi páči alebo nie. V. A. DANIEL f