Nové Slovo, červenec-prosinec 1978 (XX/27-52)

1978-07-06 / No. 27

TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO J. JANOVIC: Východo­slovenská nížina pre se­bestačnosť /J.RISKA - G. ČAPKO: Štafeta skrytej energie / B. ZA­­GAR, New York: PríkazSLOVO Kultúra cez leto nezaháľa DRAHOSLAV MACHALA Nie je to tak dávno, keď letné mesiace bývali pre kultúru na Slovensku časom viac ako oddychovým. V divadlách viseli oznamy, ktoré upozorňovali divákov, že herci, režiséri, scénografovia i drama­turgovia odišli na divadelné prázdniny. Podobne by sme mohli hovoriť o popredných slovenských telesách vážnej hudby, folklór­nych súboroch i o aktivite pracovníkov, ktorí pripravujú výstavy výtvarných umelcov. Je to prinajmenšom symbolické, že už dobré dve desaťročia sa postupne odpútavame od tradície, ktorú sme spomínali a letné mesiace sú už priam nabité aktivitou nielen profesio­nálnych, ale aj amatérskych súborov, že inštitúcie, ktoré majú na starosti kultúrny rast našich ľudí, pochopili, že každé obdobie môže prinášať do spektra kultúrneho diania svoje nové podnety. Azda najtypickejším príkladom bol vývoj, či vlastne zápas o to, aby najmä hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky - Bratislava zmenilo svoju tvár počas letných mesiacov nielen s ohľadom na to, že je pomerne frekventovanou medzinárodnou križovatkou, ale predo­všetkým preto, že úroveň ľudí v Bratislave si priam vyžaduje ucelené kultúmo-spoločenské podujatie. Svoj podiel pri „vyprovokovaní“ čulejšej kultúrnej aktivity zohrali takmer všetci zanietení ľudia i novi­nári, ktorým záležalo na tom, aby kultúra ako dôležitá súčasť harmo­nického rozvoja osobnosti nemala dovolenku na niekoľko mesiacov. Myšlienka, ktorú už tretí rok realizuje Odbor kultúry Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy spoločne s obvodnými kultúr­nymi a spoločenskými strediskami znamenala zásadný obrat v pulzo­vaní kultúry v Bratislave. Kultúrne leto, ktorého koncertné i divadel­né predstavenia sa odohrávajú v krásne zrenovovaných historických palácoch, na nádvoriach i v prírodných amfiteátroch, otvorilo spočiat­ku možnosti predovšetkým pre ľudí v centre mesta. No organizátori sa zapodievajú myšlienkou, ako kultúru vo všetkých jej prejavoch dostať aj do odľahlejších častí, ako najmä nové sídliská zapojiť do veľkomest­ského organizmu. A tak už tento rok sledujeme, ako jednotlivé obvody veľkým podielom prispievajú do celkovej skladby programu. Kultúrne leto svedčí už dnes o tom, ako mestské inštitúcie pochopili dôležitosť takéhoto podujatia pre obyvateľov Bratislavy. Dni organo­vej hudby, Dni gitarovej hudby, Letné komorné koncerty, séria predstavení profesionálnych i amatérskych divadelných súborov, džezové večery, večery poézie, ale aj vystúpenia skupiny historické­ho šermu to všetko s promenádnymi koncertami i novopripravený­­mi podujatiami spoločenskej zábavy znamená, že dramaturgovia sa nielen zamýšľali, ale hľadali aj nové cesty, ako pokryť čo najširší okruh záujmu. Rovnako by sme mohli hovoriť o práci Mestskej správy kín. Všetky tieto fakty sú dôkazom toho, ako ľudia v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky v Bratislave v ostatných rokoch vyspeli, aký je široký okruh ich záujmov v oblasti kultúry a umenia. Ak sme sa snažili priblížiť vám nové pulzovanie kultúry v Bratisla­ve počas letných mesiacov, malo to byť iba základné východisko k tomu, aby sme sa pokúsili vysloviť niekoľko myšlienok aj o kultúrnej aktivite na celom Slovensku. Sú tradičné podujatia, ktorými už prinajmenšom dve desaťročia prispievajú do celkového kultúrneho diania najmä slovenské kúpeľné mestá. Výrazným spôsobom sa v tomto smere prejavujú najmä Piešťany so svojím festivalom i výstavami Socha piešťanských parkov, ale aj Trenčianske Teplice, kde si popri tradičnom festivale našlo svoje miesto aj ďalšie veľmi zaujímavé a hodnotné podujatie. Prehliadka mladých koncertných umelcov. Zväz slovenských skladateľov spoloč­ne s vedením Československých štátnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach tak pripravili mladým nádejným koncertným umelcom príležitosť prezentovať sa aj tohto roku od 28. júla do 4. augusta v Koncertnej sieni v Kúpeľnej dvorane. Návštevníci tohto mesta budú počuť nášho úspešného operného speváka Petra Dvorského, ale aj Tatianu Lenkovú (klavír), Jozefa Luptáčika (klarinet), Pavla Kováča (klavír) i Košické kvarteto. Kúpeľné obecenstvo dostáva takto príleži­tosť stretávať sa už po dvanásty raz s nádejami nášho interpretačného umenia. Leto sa už tradične stalo príležitosťou pre organizovanie mnohých slávností, na ktorých sa prezentujú popredné slovenské telesá. Azda najviac podujatí je zasvätených či venovaných tradíciám slovenského folklórneho umenia. Dnes naozaj stačí iba povedať slovo Východná a každý pochopí, že počas troch júlových dní má príležitosť uvidieť pestrú škálu odkazu tanečných i speváckych schopností nášho národa, že na tomto mieste sa môže stretnúť s drevenými plastikami sloven­ských amatérskych výtvarných umelcov, že v krásnom prostredí pod Kriváňom môže zažiť slávnosť naozaj národnú, ktorá utvrdzuje nielen pocity národného povedomia, ale aj vychováva k láske k socialistickej vlasti a proletárskemu internacionalizmu. Podobné slávnosti sa aj tento rok chystajú Pod Poľanou v Detve, ale mohli by sme spomenúť folklórne slávnosti vo Svidníku, v Gombaseku, i slávnosti v Krakova­­noch, na Myjave, či v Terchovej. Náš štát sa stará o to, aby kultúrna úroveň našich občanov dosahovala stále vyššiu kvalitu. V tejto súvislosti nám prichádza na um, ako sa stále častejšie na Slovensku renovujú historické budovy, paláce, hrady i kultúrne ustanovizne a ako sa práve ony stávajú základom, príležitosťou pre nové podujatia, na ktorých hrá prím predovšetkým kultúra. Takto by sme radi upozornili na to, ako sympaticky v ostatných rokoch využívajú nádvorie i siene Zvolenské­ho zámku, ako sa chystajú využiť priestory historických budov v Hlohovci a pod. No zdá sa nám, akoby nie všetky mestá, mestečká, či dediny na Slovensku pochopili, že leto by sa aj pre nich malo stať obdobím exponovanej aktivity v oblasti kultúry. Možno sme nespomenuli všetky miesta (napríklad Oravu), kde sa tiež snažia obohatiť spektrum kultúrneho diania. No chápeme tento článok aj ako výzvu, ktorá by mala inšpirovať zodpovedných pracovníkov v kultúre i osvete, aby sa zamýšľali ako popri priestore pre šport a športovanie, vytvárať čoraz ivážnejšie skutočný priestor pre kultúrne vyžitie sa nášho človeka. 6. júla 1978/Ročmk XX. Cena 2 Kčs doby / P. PŘIBYL: Pra­vidlá podliezavosti / H. DVOŘÁKOVÁ: Dni po­rozumenia / Z národov hoc sme rôznych... Be­seda so zahraničnými Východoslovenská nížina pri riešení sebestačnosti v ČSSR Ing. JÁN JANOVIC, CSc., minister poľnohospodárstva a výživy SSR Stranícke a štátne orgány venujú zvyšovaniu poľnohospodárskej pro­dukcie vo východnej časti našej re­publiky osobitnú pozornosť. Výcho­doslovenská nížina svojou rozlohou 280 000 ha je totiž najväčšou ucele­nou rovinatou plochou v ČSSR. Po odstránení záporných prírodných vplyvov a pri uplatňovaní modernej, efektívnej a komplexnej pestovateľ­skej sústavy má všetky predpoklady na to, aby sa popri Žitnom ostrove a Hanej stala najväčšou obilnicou na­šej republiky a zároveň aj jednou z najvýznamnejších produkčných ob­lastí technických plodín, ovocia a ze­leniny. Problematika riešenia Východo­slovenskej nížiny je mimoriadne ná­ročná a zložitá. Ani jeden problém nie je možné riešiť samostatne a od­delene. Treba koordinovať spoluprá­cu medzi celým radom výskumných ústavov i jednotlivých pracovísk aka­démií vied a samozrejme celej našej spoločnosti. Naše najvyššie stranícke a štátne orgány vytvárajú na to všet­ky potrebné investičné a materiálne podmienky. Nedávno sa konalo troj­dňové sympózium, ktorého úlohou bolo vypracovať komplexný model hospodárenia na Východoslovenskej nížine, navrhnúť metódy a postupy, ako zvýšiť agronomickú hodnotu 103 000 ha extrémne ťažkých pôd a ako zmeniť defektmi stavbu dvoch tretín pôd, aby sme na nich mohli dosahovať každoročne stále a rovno­merne vysoké úrody. □ Prvoradou úlohou je dokončiť me­lioračné práce a napraviť chyby, kto­rých sme sa prípadne dopustili. O tej­to úlohe sa hovorí aj v Smernici XV. zjazdu KSČ - začať s výstavbou veľ­koplošných závlah, ktoré sú koneč­ným faktorom agroekologických predpokladov efektívnej poľnohos­podárskej výroby na Východoslo­venskej nížine. Bez doriešenia celého komplexu nie je možné zabezpečiť úlohy, ktoré sa od Východosloven­ského kraja očakávajú. Pripomeňme si niektoré údaje z doterajšej výstav­by tohto náročného hydromeliorač­­ného diela, aké história nášho vodné­ho hospodárstva a poľnohospodár­stva doteraz nepoznala. Naša spoloč­nosť od roku 1959 do roku 1977 (Dokončenie na 6. str.) študentmi / D. KOVÁČ: Nové kvality sovietskej psychológie/A. SIRÁC­­KY: Marazmus-leniniz­­mus a problematika člo­veka (príloha) V EurópeV Objav storočia, že Českosloven­sko nepatrí do Európy sa nezrodil v hlave Santiaga Carillu. Vari desať rokov pred ním Č. Císař zatláčal leni­nizmus do povolžských stepí a pre nás, krajinu s „bohatými demokratic­kými tradíciami“ — (a čo Krompachy, Duchcov, Košúty atď.) modeloval v roku 1968 „demokratický socia­lizmus“. Podľa mužov pražskej jarí stará dobrá Európa končí na Šumave a kú­sok od Bratislavy, v Bergu. Nepo­chybne do nej patrí Londýn a Ulster, Rím a Sicília, juhoafrický rasistický Johanesburg a pochopiteľne Tel Aviv a Haifa. Z Československa ešte tak rodný dom Franza Kafku, Jana Pro­cházku a Eduarda Goldstiickera. Ludvík Vaculík v obrodnom zápa­le zaradil do Európy aj Semily, kde fotograf Hádek demokratizoval život v duchu línie Dva tisíc slov — organi­zoval štvanie proti komunistom, skú­šal recepty Brodského, Vydru a vzbú­rených väzňov z Minkovíc. Cestu do náručia Európy nezdobil iba úsmev samolúbeho vodcu. Mala sa urýchliť štrajkmi, anarchiou, totál­nym rozrušením riadiacej štruktúry, vystupňovanými štvanicami proti ko­­munistom-intemacionalistom. „Hu­manista “ filozof Jodl im upieral prá­vo na existenciu v Československu a minister vnútra Pavel pripravoval pre nich koncentračné tábory. Presne tak to v Chile urobil o päť rokov neskôr generál Pinochet. Kedy sme sa vlastne „vyčlenili z Európy“? Vo februári 1948, vlastne ešte skôr, v Slovenskom národnom povstaní a po oslobodení, keď trúfalý ľud sa opovážil rozparcelovať veľko­statky grófov a agrámických veľ­možov, znárodniť dynamiku a ško­dovku, ostravské a handlovské bane, ČKD a Poldi Kladno, Vítkovice a Podbrezovú, lesy, nerastné bohat­stvo. Našim neodpustitelným hriechom v očiach „európanov“ je a ostáva, že politickú moc v Československu pre­vzala robotnícka trieda vo zväzku s pracujúcim roľníctvom, využila ju v prospech ľudu a pochopiteľne — na potieranie odporu buržoázie. A ešte jeden, nie nepodstatný dô­vod nášho vyobcovania zo starej dobrej Európy. Osobitne tí, čo nás v tragických dňoch Mníchova zradili, sa nemôžu zmieriť s historickým roz­hodnutím československého ľudu - ísť cestou priateľstva, spojenectva a spolupráce s bratským Sovietskym zväzom. O tieto základné otázky išlo pred desiatimi rokmi v Československu, ktoré ostalo socialistické a v srdci Európy, či sa to už S. Carillovi páči alebo nie. V. A. DANIEL f

Next