Nové Slovo, červenec-prosinec 1979 (XXI/27-52)

1979-07-05 / No. 27

2 NOVÉ SLOVO / 5. JÚLA 79 Základné organizácie strany, v kto­rých sú organizované tisícky robotní­kov, družstevných roľníkov a prísluš­níkov inteligencie, júnovými členský­mi schôdzami ukončili druhú etapu príprav na výmenu členských legiti­mácií KSČ. Tie, ktoré majú vyše 70 členov, už v júli začnú individuálne pohovory s členmi. Strane mimoriad­ne záleží na tom, aby výbory straníc­kych organizácií uskutočnili pohovory bez formalizmu, tak, aby viedli k pre­hĺbeniu vzťahu medzi celkovou politi­kou strany, hospodárskou politikou a iniciatívou pracujúcich. Aj keď výmena členských legitimá­cií je vyslovene vnútrostraníckou zá­ležitosťou, ciele, ktoré sleduje, najmä posilnenie akcieschopnosti a realizač­nej sily základných organizácií strany, presahujú rámec vnútrostraníckeho života a utvárajú podmienky pre atmosféru vysokej kritickosti a nároč­nosti na prácu každého nášho občana. Vyššia akcieschopnosť ZO KSS sa totiž môže prejaviť jedine v dôslednej­šom, efektívnejšom a kvalitnejšom pl­není súčasných spoločenských úloh. A to nie je možné inak, ako zvyšova­ním aktivity všetkých pracujúcich a podnecovania, organizovania inicia­tívy komunistami. Samozrejme, v tomto úsilí najviac zaváži osobný príklad komunistov. V príprave na výmenu legitimácií nie je oň núdza. Napríklad František Kli­­ha, horizontkár na generálnych opra­vách piestových a točivých strojov v bratislavskom Slovnafte, sa rozho­dol prejsť na úplne nové pracovisko a založiť tam kolektív súťažiaci o ná­zov BSP. Teraz vedie brigádu so zla­tými odznakmi. Mohol by tu zostať, ale vie, že brigáda si už poradí aj bez neho, že na novom pracovisku budú jeho skúsenosti cennejšie. Dobrovoľ­ne teda na seba berie viac práce. Pritom súdruh Kliha má aj iné straníc­ke povinnosti, je členom CZV KSS v Slovnafte a naviac i poslancom Sne­movne ľudu Federálneho zhromaž­denia. Incheba ’79 patrila v prvom rade odborníkom a obchodníkom. Bola mies­tom randezvous 612 vystavovateľov z 24 krajín sveta. Dr. Imrich Molnár, generálny riaditeľ veľtrhu mi zdôraznil, že z tohto hľadiska podujatie urobilo krok vpred, kedže rokovania sa zinten­zívnili, a tak na stánok vystavovateľa pripadol väčší počet návštevníkov z od­borných kruhov a väčší počet rokovaní ako v rokoch minulých. Až celkom vzadu v Parku kultúry bol umiestnený pavilón tešiaci sa najväčšej diváckej pozornosti. Patril spotrebnej chémii štátov RVHP - vo vitrínach no­vinky parfúmov, mydiel, desodorantov a iných krášliacich a účelných prostried­kov v baleniach pútavých aj luxusne darčekových. Navyše si tu trónili aj celé série tak prepotrebných prípravkov na údržbu domácnosti a Olympijská koz­metika pre Moskvu do firmy Pollena. Mnohé z nich si po zásluhe odniesli z Incheby Zlaté medaily a čestné uzna-Celá doterajšia príprava na výmenu členských legitimácií potvrdzuje, že riadiace stranícke orgány a základné organizácie zabezpečujú túto vý­znamnú akciu v bezprostrednej súvis­losti s plnením politických, ekonomic­kých, ideologických a sociálnych úloh vyplývajúcich z programu XV. zjazdu KSČ. V tomto duchu aktivisti a členo­via vyšších straníckych orgánov ko­lektívne spracovali stanoviská k čin­nosti organizácií. Prevažná väčšina z nich bola kritická a tie, ktoré nezod­povedali uzneseniu 12. zasadania ÚV KSČ vrátili predsedníctva okresných výborov na prepracovanie a doplne­nie. Výbory ZO KSS stanoviská roz­pracovali do konkrétnych úloh a yž na júnových členských schôdzach prijaté opatrenia premietli do plánov práce na druhý polrok a hlavných úloh do XVI. zjazdu KSČ. Vo väčšine organi­zácií sa stanovisko stalo impulzom pre kritickú analýzu metód a foriem práce výboru a celej základnej organizácie. V opatreniach výborov takmer ni­kde nechýbajú úlohy na zintenzívne­nie masovopolitickej činnosti organi­zácií aktivizáciou ich agitačných ko­lektívov a na prehĺbenie vedúcej úlo­hy strany v spoločenských organizá­ciách. Velmi pekne túto činnosť rozví­jajú v II. ZO KSS v Chemických závodoch J. Dimitrova v Bratislave. V II. ZO KSS v Mostárňach v Březne, ktorá má 131 členov a 18 kandidátov, prijali opatrenia na zvýšenie účinnosti masovopolitickej práce, názornej a osobnej agitácie a ekonomickej pro­pagandy, spresnili plány týchto čin­ností a aj kontrolou komunistov v spo­ločenských organizáciách vytvárajú podmienky, aby pôsobenie organizá­cie na rozvoj iniciatívy pracujúcich nia. Aký pocit však môže mať z toho naša žena, ked si uvedomí, že väčšinu z nich si nemôžu kúpiť ani tu v nainšta­lovanej drogérii, ani nikdy potom v iných drogériách u nás. Dopadne to s tohtoročnými víťazmi napr. rumunský­mi masážnymi krémami pre tvár i telo, alebo s poľským mydlom „zelené jabĺč­ko“ - tak ako s novinkami rokov minu­lých? Mrzelo nás takisto, že vystavova­telia boli skúpi na praktické ukážky používania kozmetiky. Jeden z neveľa stánkov, v ktorom nám mohlo srdce poskočiť, mala Slovce­­pa. Možno v porovnaní s inými, to čo vystavovali, nebolo nič takého zázrač­ného, ale predsa - atmosféra medzi papierovými obrúskami, listovým papie­rom, podbradníkmi, vrecúškami s ob­rázkami s detskou tematikou a riekanka-bolo stále účinnejšie. Významnú úlo­hu v tomto smere plnia majstri vo finálnej výrobe stavebných žeriavov a v externej montáži, ale aj komunisti z odboru riadenia kvality a z mecha­nickej obrobně, ktorí vedú pracovné kolektívy k vysokej efektívnosti a kvalite práce. Vo Východosloven­skom kraji prijali všetci funkcionári základných organizácií osobné záväz­ky pri hodnotení ich činnosti ešte pred júnovými schôdzami. Príprava na výmenu legitimácií vy­tvára priaznivé ovzdušie na splnenie tohtoročných výrobných plánov, plá­nov technického rozvoja, exportu, so­ciálnych programov a hlavne na za­bezpečenie plánovaného rastu pro­duktivity práce, kvality a efektívnosti všetkej práce. V okrese Trenčín do konca mája v podstate odstránili 16- percentné manko vo výrobe z januára t. r. Veľkú zásluhu na tom majú práve stranícke organizácie. Dobré pod­mienky pre zvýšenie vplyvu strany na pracujúcich vytvárajú komunisti v de­siatej ZO KSS v Závodoch ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom, kto­rí na júnovej schôdzi konkretizovali úlohy súvisiace s vyrovnaním manka vo výrobe a určili osobnú zodpo­vednosť za ich plnenie. Opatrenia prijaté na júnových člen­ských schôdzach k rozvoju aktivity pracujúcich smerujú hlavne k zlepše­niu riadiacej a organizačnej práce ZO KSS. Zárukou ich plnenia je dôraznej­šie a systematickejšie uplatňovanie práva kontroly hospodárskeho vede­nia straníckymi organizáciami, ale aj konkrétne stranícke úlohy, ktoré na pohovoroch prijali členovia vyšších straníckych orgánov a členovia výbo­rov ZO KSS. Ekonomická propagan-mi panovala na výsosť príjemná. Medzi panelmi s nápismi Deti pomáhajú Slov­­cepe v zbere papiera - 125 kg = 1 strom - posedávali za stolíkom deti zaujaté kreslením obrázkov na nové druhy pa­piera. Pre Inchebu už dávno priestory Na' nábreží nestačia. Ak ste ju chceli obsiah­nuť bolo treba zájsť i na Zimný štadión - a nechať si ukázať zázraky chémie vo farmaceutickom priemysle. Hlavnou sprievodnou akciou veľtrhu bol medzi­národný kongres aplikovanej chémie Aplichen, Očiam sa veriť nechce, a ro­zumu uveriť, kam všade prenikli synte­tické materiály, čo všetko sú schopné nahradiť. Resumé z Incheby ‘79 vraví, že uspo­kojivo splnila svoje poslanie. Uskutočni­li sa obchody, ktoré sa mali (dokonca sa da, ktorej v príprave na výmenu legiti­mácií výbory straníckych organizácií venujú v súčasnosti stálu pozornosť, sa neobmedzuje len na výzvy k obeta­vej a iniciatívnej práci, ale je užšie spätá s opatreniami v riadení a organi­zácii práce, hmotnými a morálnymi podnetmi, ktoré iniciatívu pracujúcich podporujú. Do popredia stále viac vystupuje sila osobného príkladu v riadiacej a organizačnej činnosti ve­dúcich hospodárskych pracovníkov a kontrolná činnosť základných orga­nizácií. Za šesť mesiacov príprav na výme­nu členských legitimácií KSČ sa v podnecovaní aktivity komunistov a ostatných pracujúcich urobil veľký kus práce. Prejavuje sa to aj v postup­nom odstraňovaní restov z januára, v skvalitňovaní členskej základne strany i vo výchove pracujúcich k so­cialistickému vzťahu k práci. Náročné úlohy sú však aj pred nami. Predpo­kladom ich splnenia je úzke, živé spojenie komunistov s ostatnými pra­cujúcimi, ich osobný príklad a cieľave­domá každodenná masovopolitická činnosť. Musíme ju robiť s vedomím, že aj veľmi náročné úlohy sú reálne a splniteľné, najmä vtedy, ak stranícke organizácie zamerajú iniciatívu pracu­júcich na hlavné úlohy, utvoria pre jej rozvoj vhodné podmienky a využijú na ich realizáciu nápaditosť a um pra­cujúcich. O tieto aktíva pracujúcich niet núdze. Stovky dobrých nápadov, ako sa rýchlejšie priblížiť k cieľom vytýčeným pre stranícke organizácie v stanoviskách okresných výborov, vyslovili komunisti na júnových člen­ských schôdzach a ďalšie určite pri­budnú aj pri individuálnych pohovo­roch na výboroch ZO KSS. Ale sú tu aj nápady z výrobných porád a výroč­ných schôdzí a konferencií ROH, kto­ré boli poznamenané rastúcou aktivi­tou komunistov v tejto najvýznamnej­šej spoločenskej organizácii Národné­ho frontu. Treba ich len využiť, reali­zovať na prospech celej spoločnosti. J. MEDVEĎ nám darí vyrovnávať rozdiel v bilancii podpísaných kontraktov, keďže doteraz sme vždy viac kúpili než predali), stretli sa ľudia, čo sa mali, nadviazali sme nové kontakty. Práve preto teraz tesne po skončení, keď si organizátori mocne vydýchli, chcela by som sa predsa len prihovoriť za tých neželaných, ale predsa len veľ­tržných divákov. Tak ako vždy boli, tak i budú súčasťou bratislavských veľtrhov. Tie im umožňujú rozšíriť všeobecné ve­domosti, ukazujú súvis tých zdanlivo oddychových vecičiek s tokom nášho života. Preto mi prosím nevravte, že úlohou usporiadateľov nie je aj esteticky vplývať. Neverím, že pri tej námahe a investíciách, ktoré nás Incheba stojí, nenašla by sa ešte štipka takej nápadi­tosti, čo by umožnila návštevníkovi do­niesť si odtiaľ v sebe fantáziu, chuť, vôňu, modernosť a vzlet, ktoré sú také prepotrebné pri tvorbe spôsobu života našich občanov. TAMARA POTOCKÁ Príprava na výmenu legitimácií KSČ vstupuje do tretej etapy Aktivizujúci proces Písané za laikov Nie, nemám na mysli chlieb horko­­tažko dorobený, aký sa tu rodil kedysi, ani chlebík horký z ťažkej ražnej, pohán­­čenej či ovsenej múky. Ide mi o celkom iný chlebík - horský. O tomto chlebíku sa vie, že je celkom chutný, ba svojím spô­sobom veľmi chutný, ak je namletý a upečený zo zma vypestovaného na stráňach ovievaných vetríkom a zuba­tým slnkom. Ale dnes už aj z týchto strání vedia naši poľnohospodári zberať po šty­ri tony i viac a pýšia sa tým. Akože sa nepopýšiť i samému Remeslovi s takými úrodami? A v tom je ten háčik, o ktorom chceme dnes povedať pár riadkov, najmä vsúvis­­losti s Dňami poľnohospodárov horských oblastí v Liptovskom Mikuláši. Skončili sa a môžeme povedať: ich dielo sa ešte len začína. Vyše 800 tisíc hektárov pôdy, ktorú potrebujeme k nášmu programu sebe­stačnosti v potravinách sa totiž nachádza v horských oblastiach. A keby sme boli presnejší, pravdepodobne by sme takejto horskej pôdy, či pôdy priveľmi členitej, našli na Slovensku ešte viac. V podstate máme u nás dva typy gazdovania, a to aj keď sa na vec dívame z perspektívneho veľkovýrobného stanoviska: rovinné a horské, či podhorské. Kopce pozname­návajú našu prácu a výstava na Štátnom majetku v Liptovskom Mikuláši, ako aj odborové dni, ovenálie a všetky tie sláv­nosti práce okolo zemiakov, oviec a hovädzieho dobytka neboli nič iné, ako splatenie časti dlhu, ktorý máme voči „homiackej” výrobe potravín. Háčik totiž netkvie v tom, aby sme tu dorobili rekordne úrody pšenice a sladov­nického jačmeňa, alebo nebodaj kukuri­ce (hoci silážna tu narastie neraz vyššie ako na dolniakoch), ale aby sme zabez­pečili primerané množstvo zemiakov a predovšetkým dosť krmiva pre doby­tok a ovce. To je podstata „homiackej” výroby a všetko, čo sa z tohto zámeru vymyká, je skôr odbočenie, najmä v dô­sledku nezrovnalostí (minulých, či ešte pretrvávajúcich) v cennom mechanizme. Týka sa to najmä vysokého množstva chovaných ošípaných a hydiny, ktoré sú cenove zaujímavejšie. Kde sa len dalo, stali sa vyhľadávanými odvetviami pre špecializáciu. Perspektívu však dnes majú i zemia­ky, ktoré sú rentabilné už pri dvoch vagó­noch z hektára, pravda, musia sa pestovať na veľkých plochách, musia mať sklady, spracovanie a odbyt v obchode a len takto zabezpečia aj prácu vžime a z jari. Stávajú sa dlhodobé vhodným artiklom na špecializáciu, ako o tom svedčia prí­klady Spiša, Liptova či Turca. Príkladom štátneho majetku, ktorý postavil svoju prosperitu na zemiakoch a na sene, je práve Štátny majetok v Lip­tovskom Mikuláši, hostiteľ mnohých ďal­ších vystavovateľov. Vlani vyzval na sú­ťaž vo výrobe krmovín a dosiahol v prie­mere 46 q sena zo všetkých lúk, 202 metrákov zemiakov z hektára a popritom ešte po 39 q obilnín z hektára. Z družstiev je príkladom správneho gazdovania na lúkach a pasienkoch JRD Liptovský Ondrej, ktoré svoje vzorové gazdovstvo „prenajalo” aj na výstavné účely. Ako tretie do tohto výstavného „mariášu” sa začlenilo JRD Liptovská Osada so svojou vzornou tradíciou chovu oviec. Toto družstvo sa stalo tiež akýmsi centrom slovenského ovčiarstva a vzoro­vým podnikom po každej stránke, ale najmä sídlom vedeckovýrobného zdru­ženia. Jeho predseda zároveň vedie toto združenie, v ktorom sú i takí vážení členovia ako Výskumný ústav ovčiarsky v Trenčíne i Monta Holič ako dodávateľ­ský podnik techniky, zariadenia a tech­nologického progresu vôbec. Výstava a demonštrácie v technike ukázali, že chlebík sa tu nerodí horký, ale iba horský. A to znamená, že potrebuje trochu odlišnú techniku ako v Podunaj­skej nížine. A keďže v týchto rokoch šiestej päťročnice, ako to aj výstavné dni pripomenuli, končí kolektivizácia aj tu pod horami, treba sa nám vážne zamys­lieť, ako dať pracujúcim týchto tvrdých poľnohospodárskych oblastí také opory, ktoré ich aj na svahu urobia zámožnými a „zrovnoprávnia” ich s pracujúcimi ní­žin. Úplne sa to, pravdaže, nikdy nebude dať, ale s tým naša spoločnosť musí rátať. Ešte vždy je niekoľkonásobne lacnejšie dorábať potraviny na svahoch, ako ich dovážať za niektoré naše stroje. Počas roka sú naše stráne až priveľmi zelené, neraz i nevypasené. V zime zas farmy trpia nedostatkom sena, zma a šťavnatých okopanín. Na tento prob­lém poukázali aj vystavovatelia a rieše­nie môže byť len v kooperácii s dolinami. Dôležité však je aj zmeniť doterajší vzťah k lúkam a pasienkom. Hospodári im ne­raz len macošsky vydeľujú hnojivá, a to na úkor už vyššie spomínaných obilnín. Tieto sa v minulosti stali pýchou gazdo­vania, a tak sa funkcionári snažili aj na grúnikoch dopestovať čím viac. Lúkam a najmä pasienkom sa však práve preto neušlo ani hnojivo, ale ani meliorácii a povrchových úprav. Neraz zalietali bre­zinou, alebo inými listnáčmi a stali sa predmetom špekulovania, ako dostať tú­to pôdu do lesnej kolonky a vylepšiť si tak priemer hospodárenia. Dnes vidíme, že už to tak ďalej nejde, že musíme šafáre­niu s pôdou urobiť koniec. Veď lúky a pasienky majú tú dobrú vlastnosť, že sú akoby neustále zavlažované, a to zadar­mo. Také závlahy nie sú ani na Žitnom ostrove. Prečo ich teda nevyužiť? Ako to urobiť, ukázali mnohí vystavo­vatelia a okrem iných Výskumný ústav lúk a pasienkov, ktorý je múdro umiest­nený v kraji, kde je zelených horizontov najviac: v Banskej Bystrici. Tento ústav má veľkú zásluhu v rozširovaní progre­sívnych názorov na trvalé zelené trávne porasty. Ako hovoria ich skúsenosti, pro­dukčná schopnosť trávnych porastov je veľmi vysoká. Pri dostatku vody a výži­vy rastlín dosahuje prírastok sušiny za deň až 2 q/ha. To znamená, že za najpro­­dukčnejšie dva mesiace vegetácie možno dopestovať až 120 q sušiny, čo už je zrovnateľné s hektárom lucerny pri Du­naji. Na vyprodukovanie 70- 100q suši­ny potrebujeme asi 100-150 kg dusíka v čistých živinách. Na pokusných poliach VÚLP v Banskej Bystrici dosiahli v zá­vlahových podmienkach na trávnych po­rastoch i vyše 200 q sena z hektára. Trávne porasty v závlahách možno mať aj na južnom Slovensku, a pritom sú intezívnejšie ako poľná výroba. V súčas­nosti sa pestujú v SSR intenzívne trávne porasty v závlahových podmienkach na výmere asi3500ha. Najvyššie výmery sú v okresoch Dunajská Streda a Levice. V posledných rokoch sa plochy trávnych porastov rozšírili aj v okresoch Bratisla­­va-vi diek, Galanta a Nové Zámky. Vlani sa trávne porasty v Západoslovenskom kraji rozšílili o 6500 ha. Z hľadiska špecializácie a koncentrácie výroby sa už v pasienkárskej veľkovýro­be uplatňuje aj nový typ ucelenej sústavy organizácie v podobe tzv. pasienkovej veľkoprevádzky alebo kombinátu podľa vzoru NDR. Patria sem rôzne zariadenia pre ošetrovanie, zapúšťanie, prikrmova­­nie, napájanie zvierat, dojenie a ošetro­vanie mlieka, sociálne zariadenia pre pracovníkov alebo i ubytovacie zariade­nia. Tieto zariadenia tvoria súčasť pasien­kového strediska, ktoré sa v liptovských dňoch propagovali ako východisko mo­dernej výroby. Dni poľnohospodárov horských oblas­tí sa konajú každých päť rokov. Ich tradí­cia vzrastá a má veľkú odozvu u podhor­ského ľudu a obidvoch častí federácie. Za takýto skutok môžeme organizátorom iba poblahoželať. , J. MAREK Horský chlebík List z Liptova Do štvrtého desaťročia Tridsiatka v živote človeka nie je jubileom „bilančným“, patrí sa však zvažovať, zhodnotiť nielen to, čo urobil, ale najmä to, na aké budúce činy sa pripravil. Tridsiatka v živote organizá­cie, prvej organizácie mnohostrannej hospodárskej a vedecko-technickej spo­lupráce socialistických štátov na svete, založenej na princípoch predtým nerea­lizovaných a nerealizovateľných, je v tomto prípade jubileom tridsiatnika, ktorý skutočne bohato a plodne zúročil historicky tak krátku dobu. Pôvodne šesť európskych, dnes už desať socialistických krajín Európy, Ázie a Latinskej Ameriky predstavuje najdy­namickejšie sa rozvíjajúcu hospodársku, najstabilnejšiu a najpokrokovejšiu silu sveta. Tak ako myšlienky socializmu si bez ohľadu na zúrivé a kŕčovité snahy imperializmu zahatať im cestu získavajú čoraz viac ľudí, priťahuje aj socialistická hospodárska integrácia, jej princípy sku­točne rovnoprávnej a vzájomne výhod­nej spolupráce, čoraz viac prívržencov - rôznymi formami sa na práci RVHP, či zmluvnej spolupráci s RVHP zúčastňuje desať krajín štyroch kontinentov; od ostatného zasadania RVHP sa medzi ne ráta aj Jemenská ľudová demokratická republika so štatútom pozorovateľa. Prakticky od začiatku januára prebie­hala v členských krajinách RVHP veľmi dôkladná a široká bilancia uplynulých tridsiatich rokov - jej vyvrcholením sa stalo slávnostné XXXIII. zasadanie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktoré sa konalo minulý týždeň v Moskve. Aj na stránkach našich novín sme v priebe­hu tohto pol roka prinášali dostatok údajov a faktov z najrôznejších oblastí činnosti RVHP, základné opäť odzneli vo vystúpeniach v Moskve. Hodnota bilancovania však v nijakom prípade nespočíva len v dosiahnutom, akokoľ­vek ono tvorí nevyhnutnú a dobrú zá­kladňu pre realizáciu hlavnej úlohy so­cializmu - zvyšovanie životnej úrovne ľudu. Áno, hodnota tohto bilancovania spočíva práve v spojení tridsaťročných skúseností a poznania, že sú aj zložité úlohy a ťažkosti, ktoré so sebou prináša súčasná etapa socialistickej ekonomickej integrácie, vo vedomí, že treba na ne hľadať a nachádzať odpovede, ba nielen na tie dnešné, či zajtrajšie, ale aj pozaj­­trajšie. Nie náhodou účastníci zasadania vy­soko pri hodnotení celého obdobia océ­­nili desať rokov, ktoré Uplynuli od prija­tia Komplexného programu ďalšieho rozvoja socialistickej ekonomickej inte­grácie. Od počiatkov činnosti organizácie, zameraných predovšetkým na koordiná­ciu výmeny tovaru k dlhodobému kom­plexnému programu všestrannej spo­lupráce a k jeho úspešnej realizácii, aj tak sa dá v skratke vyjadriť oných tridsať rokov. Alebo od počiatkov plánovitej spolupráce cez koordináciu národohos­podárskych plánov, spoločného pláno­vania priemyselných odvetví a výrob zainteresovanými štátmi a ďalšie skúse­nosti znásobujúce možnosti, až po plá­novanie na zajtra a na pozajtra v podobe dohodnutého plánu mnohostranných in­tegračných opatrení či dlhodobých cie­ľových programov. Na XXXIII. zasadnu­tí RVHP schválili ostatné dva z predpo­kladaných dlhodobých cieľových prog­ramov - spolupráce v uspokojovaní ra­cionálnych potrieb priemyselného tova­ru a spolupráce na úseku dopravy. Tým­to „malým komplexným programom“, ak možno vôbec hoci len pre rozlíšenie použiť slovíčko malé, zároveň účastníci zasadania dali do vienka opatrenia, za­bezpečujúce stroje a zaradenie pre spl­nenie úloh daných programov. Predchá­dzajúce tri cieľové programy, ktoré schválilo vlaňajšie zasadanie RVHP - v palivovo-energetickom a surovino­vom odvetví, v strojárstve a poľnohos­podárstve - sa začali realizovať. Medzi dohodami, ktoré sú základňou pre ich úspešné naplnenie, podpísanými v uply­nulom roku, sú aj významné dohody z oblasti strojástva a energetiky. Pred­pokladaná kooperácia vo výrobe zaria­denia pre jadrové elektrárne zabezpečí zvýšenie terajšieho elektroenergetické­­ho potenciálu európskych členských štá­tov RVHP a Kuby o jednu tretinu. Spomíname nie náhodou práve túto ob­lasť zo širokého okruhu prerokúvaných otázok; úloha je to nemalá a veľmi dôležitou časťou sa na jej naplnení budú podieľať práve československí pracujúci. Naše strojárstvo v súčasnosti zahŕňa všetky druhy zariadenia pre jadrové elektrárne s reaktormi typu WER-440 - na ktoré sa špecializujeme - a väčšinu z nich už aj dodáva. Vecný charakter bilancovania a sú­stredenie sa na čo najlepšie rozpracova­nie terajších úloh RVHP spolu s pevným odhodlaním členských krajín i v budúc­nosti rozvíjať a prehlbovať všestrannú hospodársku a vedecko-technickú spolu­prácu sú dobným vkladom do štvrtého desaťročia RVHP. Sú dobrým vkladom pre ďalšie prehlbovanie a zdokonaľova­nie spolupráce a rozbíjanie socialistickej ekonomickej integrácie členských štátov RVHP v záujme vybudovania socializ­mu a komunizmu. EMIL POLÁK

Next