Nové Slovo, leden-červen 1980 (XXII/1-26)

1980-01-03 / No. 1

2 Máme pred sebou konkrétne, náročné, reálne ciele (Dokončenie z 1 str.) mienku členských štátov NATO i ďalších krajín obrátili štáty Varšavskej zmluvy na zasadaní Politického poradného výboru koncom roka 1978. Jeho výrazom je konštruktívny mierový prog­ram. ktorý pri oslavách 30. výročia NDR v Berlíne predložil generálny tajomník ÚV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. I. Brežnev. To je politika, ktorá vyjadruje najvlastnejšie záujmy nášho ľudu. Preto ešte ďalej vystupňujeme svoj podiel na spoločnom úsilí socialistických krajín o jej realizáciu. Sme presvedčení, že spoločný postup všetkých mierových, demokratických, realisticky uvažujúcich síl môže zmariť nebezpečné zámery imperializmu a zabezpečiť ďalší mierový vývoj na našom kontinente. V súčasných zložitých podmienkach ostrého politického zápasu medzi stúpencami a odporcami politiky mierového spolužitia i váž­nych politických i ekonomických zmien a otrasov v mnohých kapitalistických a rozvojových krajinách si opätovne uvedomujeme, ako životne dôležitou a ničím nezastupiteľnou istotou je pre nás úprimné, bratské priateľstvo, pevné spojenectvo a všestranná spolu­práca so Sovietskym zväzom. Československý ľud sa stále znovu presviedča, že tieto vzťahy spolu s priateľstvom a spojenectvom s ďalšími štátmi socialistického spoločenstva, sú najspoľahlivejšiu záštitou slobody, bezpečnosti, úspešného socialistického rozvoja a pokojného mierového života našich národov. Preto ich budeme, verní revolučným tradíciám našej robotníckej triedy a všetkých pracujúcich a historickým skúsenostiam nášho ľudu, ďalej rozvíjať a upevňovať. Drahí priatelia! Vstupujeme do nového roku, v ktorom oslávime 35. výročie vyvrcholenia národnooslobodzovacieho zápasu nášho ľudu, oslobo­denia Československa slávnou Sovietskou armádou. S vďačnosťou, úctou a láskou spomenieme na našich osloboditeľov - sovietskych vojakov - i účastníkov domáceho i zahraničného odboja. Pripomenieme si víťaznú cestu budovania socializmu. Som presved­čený, že v jubilejnom roku nášho oslobodenia, v poslednom roku tejto päťročnice, sa spoločne pričiníme o to, aby sme ďalej rozvinuli slávny odkaz bojovníkov za našu národnú a sociálnu slobodu, za vybudovanie socialistickej spoločnosti. Želám vám všetkým v nastávajúcom roku ešte raz veľa zdravia,'veľa radosti a spokojnosti v osobnom živote. Nech je rok 1980 ďalším rokom šťastného mierového života a tvorivej práce nášho ľudu, ďalším rokom úspešného socialistického rozvoja našej drahej vlasti! ' '* ' '* ' r/ >*■'■/ •- • -'*• ^ 'Iff' Hospodárnejšie, úspornejšie Štátne rozpočty federácie i oboch národných republík na rok 1980, ktoré na svojich ostatných zasadaniach schválili naše zákonodarné orgány, máju v záhlaví jedmi zvláštnosť: su to rozpočty posledného roku 6. päťročnice. Aby sme do budúcej, siedmej päťročnice vstúpili s čistým štítom, pripravení, s reálnym odhadom našich možností - k tomu má vrchovatou mierou prispieť i pôsobenie finančných nástrojov na rozvoj nášho národného hospodárstva. Kardinálna úloha je nám dostatočne známa: dosiahnuť napriek zložitým podmienkam ciele hospodárskej politiky strany vytýčenej na XV. zjazde KSC. Štátne rozpočty, pravda, úzko súvisia s plánmi ekonomického a sociálneho rozvoja. Preto jednou z ich charakteristických črt je skutočnosť, že úzkostlivo dbajú na zabezpečenie potrieb týchto plánov, pričom reálne zvažuju možnosti nášho národného hospodárstva a beru do úvahy existujúce ekonomické problé­my, ale i východiská z takejto situácie. Rozpočty su zároveň návodom, ako posilňovať zdravé tendencie pri zabezpečovaní úloh dlhodobejšieho charakteru. Ich cieľom je predovšetkým maximálna podpora tvorby zdrojov, dosiahnutia vyšších konečných efektov a nekompromisná úspornosť, hospodárnosť na všet­kých úsekoch nášho života. Je pre nás už samozrejmosťou, že štátne rozpočty v posledných rokoch dbajú na rast životnej úrovne prostredníctvom osobnej a spoločenskej spotreby. Preto ani neprekvapuje, že v tohtoročnom rozpočte SSR až. 53 percent celkového objemu je určené pre spoločenskú spotrebu (je to temer štvorpercentný rast oproti vlaňajšku). S takýmto rastom sa počíta aj napriek súčasným zložitým podmienkam nášho národného hospodárstva, ako sa o tom hovorilo i na nedávnom 14. zasadnutí ÚV KSČ a zasadnutí UV KSS. Stabilitu štátneho rozpočtu SSR na tento rok zaručuju opatrenia vlády. Tie by mali znemožňovať „stratu rovnováhy" rozpočtu, pretože veľmi jednoznačne a kontrolovateľné stanovujú úsporné opatrenia vo všetkých oblastiach hospodár­skej. riadiacej a organizátorskej činnosti. Hovoril o tom na 14. schôdzke SNR minister financií SSR F. Mišeje: „Vláda SSR - obdobne ako vláda ČSSR - rozhodla v uznesení k návrhu štátneho'rozpočtu o opatreniach na zvýšenie hospodárnosti vo všetkých organizáciách, najmä pokiaľ ide o neproduktívne výdavky. Ide o zníženie výdavkov na komplexné cestovné, s cieľom obmedziť neúčelné pracovné cesty, porady, aktívy, ktoré neprinášajú efekt. Znižujú sa výdavky na propagáciu, krátia výdavky na pohostenie a dary, čo je významné nielen z hľadiska finančného dosahu, ale aj utvárania klímy úspornosti. Znížia sa aj osobné výdavky, ktoré súvisia so zadávaním rôznych prác pracovníkom mimo služobného pomeru. Vyššia hospodárnosť sa má zabezpečiť v prevádzke služob­ných motorových vozidiel - znížením ich počtu a sprísnením režimu používania. Ďalej pôjde o zníženie administratívneho aparátu v centrálnych orgánoch a na národných výboroch, vo vedeckovýskumnej základni, vo výrobných a nevýrob­ných organizáciách." Na súlad medzi rastom životnej úrovne a tvorbou spoločenských zdrojov kladie doraz i štátny plán rozvoja čs. národného hospodárstva na tento rok, o ktorom rokovalo 14. zasadnutie UV KSČ. Zdôraznil to na zasadnutí Federálne­ho zhromaždenia i minister financií ČSSR L. Lé r: „Objektívny pohľad na realitu ekonomických podmienok vo svete a u nás, i skúsenosti z tohto roku čoraz viac presviedčajú o tom, že uspokojovanie rastúcich potrieb hospodárstva a obyvateľ­stva plne závisí od zdrojov, ktoré vytvoríme. Túto logiku ekonomických zákonitostí musíme rešpektovať, prispôsobiť dynamiku rozvoja našim reálnym možnostiam a najmä v najvyššej možnej miere mobilizovať zdroje hospodárstva pre naplnenie cieľov, ktoré sme si vytýčili.” Netreba azda osobitne zdôrazňovať, aký význam má pre další rozvoj nášho národného hospodárstva (najmä pri zhoršených vonkajších ekonomických pod­mienok) rast efektívnosti, produktivity a kvality práce. Je to však tak: ak sa zvýši efektívnosť, produktivita i kvalita práce a popritom sa budu plnšie využívať podnikové financie a úverové zdroje, v takom prípade štátne rozpočty vytvárajú všetky predpoklady pre úspešné splnenie úloh rozvoja nášho národného hospo­dárstva na tento rok. FRANTIŠEK MUCHA NOVÉ SLOVO / 3. JANUÁRA 80 Kolesá nášho ekonomického mecha­nizmu sa znovu rozkrútili naplno, aby sa cez činy pri realizácii úloh plánu napĺňal rok 1980 novými hodnotami, bohat­stvom vytvoreným dalším úsilím a čino­rodou prácou všetkých. Tak, teda, pred nami je znovu relatív­ne dlhý rok so všetkými svojimi atribút­mi. Aký bude jeho priebeh, konečný efekt našej práce, to zväčša bude záležať len a len od každého z nás. Pri realizácii plánu sa môže všeličo stať. Veď náš eko­nomický život sa neuberá len po vydláž­dených cestách. Práve preto je rozhodu­júce, aby sme včas, pružne, bez zbytoč­nej nervozity, s vedomím socialistických hospodárov riešili prípadné nezrovnalos­ti, pohotové odstraňovali defekty na na­šom rozbehnutom e konomickom mecha­nizme. Máme na mysli tie rôzne „mrazi­vé prekvapenia“ zo začiatku vlaňajška a všetky následné dosahy na našu ekono­miku počas celého roku. Ako nás ubez­pečujú „kapitáni“ našej energetiky, všet­ko je pripravené tak, aby nás nepredví­dané zimné kalamity neprekvapili... Pred nami je teda nový rok a treba popravde povedať, že to nebude ľahký rok z hľadiska realizácie úloh plánu. Mu­síme si uvedomiť, ze je to posledný rok šiestej päťročnice a že úlohy sa v ňom určujii tak, aby sa čo najúspešnejšie splnil hospodársky a sociálny program schvále­ný na XV. zjazde KSČ. Pritom treba brať do úvahy aj další dôležitý fakt, že plán na tento rok sa už svojou náročnosťou úloh osnovoval tak, aby zodpovedal kritériám a požiadavkám, ktoré nás očakávajú v siedmej päťročnici. V podstate ide o to, že tohtoročný plán treba chápať, ako by už bol prvým rokom siedmej päťročnice. Plán sa v súhrne orientuje na zabezpe­čenie plynulého rozvoja výrobnej sféry, uskutočňovanie ďalších štrukturálnych zmien v súlade s perspektívnymi potre­bami našej ekonomiky, na zníženie nad­mernej rozostavenosti a na zvýšenie efektívnosti hospodárskeho rozvoja. Na dosiahnutie týchto zásadných úloh je ne­vyhnutné zabezpečiť, aby sa produkcia v priemysle a stavebníctve zamerala na krytie prioritných potrieb národného Správny dych už pri štarte hospodárstva, bezpodmienečne sa vy­užili existujúce kapacity a urýchlene uviedli do prevádzky rozostavané, kom­plexne sa pripravil nábeh výroby na no­vých zariadeniach, dôslednejšie využíva­li najmä výsledky vědeckotechnického rozvoja, o ktorom sa hovorí, že je pre rozvoj našej ekonomiky osudovým, pre­hlbovali možnosti medzinárodnej deľby práce, zhospodárňovali spotrebu palív, elektrickej energie, pohonných hmôt, kovov a materiálov domácich, ale najmä dovážaných, racionálnejšie využívali pracovné sily. Takto zhustene možno klasifikovať a kvalifikovať úlohy, ktoré nastolilo 14. zasadanie ÚV KSČ a zasadanie ÚV KSS a pred ktorým stojí celý ekonomický front v tomto roku. Ich realizáciou sa má prispieť k čiastočnému zmierneniu dô­sledkov zvýšených dovozov pre agro­komplex i cenového vývoja na trhoch kapitalistických štátov a jeho vplyvu na naše zahranično-ekonomické vzťahy. Su to zložité úlohy, ale všetky sleduju zá­kladný cieľ - aj za tejto zložitejšej situ­ácie zabezpečovať rast osobnej a spolo­čenskej spotreby. Úlohy vyplývajúce zo schváleného plánu, ktorý sa tak stal zákonom, sú už teda známe. Ich náročnosť a závažnosť vari ani netreba ^pre riadiacu sféru prí­zvukovať. Teraz ide o to, aby po ústred­ných orgánoch, stredných článkoch ria­denia, aj nižšie články - podniky a závo­dy vychádzali z podrobnej analýzy svo­jich možnosti, ocenili existujúce rezervy a prínosy, zamerali sa na rozvojové čini­tele a ťažiskové úlohy, k čomu sa prispô­sobia aj kritériá hodnotenia práce prísluš­ných organizácií a hmotná stimulácia. Hospodárske plány podnikov a závo­dov sa majú vypracovať do konca febru­ára. Pretože ide naozaj o náročné pod­mienky, za ktorých sa budú realizovať plánované úlohy, bude potrebné, aby sa zabezpečovali aj novými netradičnými prístupmi, za bezprostrednej nčasti všet­kých tých, ktorí zámery plánu budu pre­mieňať na nové hodnoty. Možno by v tomto prípade nezaškodilo, keby sa siahlo aj po skúsenostiach z minulosti, keď sa vypracovávali tzv. techpromfin­­plány. Starším ekonómom zaiste ešte aj dnes toto slovko pripomína, ako sa v tých časoch celé pracovné kolektívy, jednot­livci, všetci komunisti, odborári intenzív­ne a bezprostredne zapájali do tvorby svojich plánov, že to nebola záležitosť len úzkeho okruhu ekonómov, či riadia­cich pracovníkov. Len nedávno sme si všetci spoločne zaželali, aby tento rok bol pre nás šťastli­vý... V tomto slovku je vlastne poveda­né všetko. Aký naozaj bude, to záleží od každého z nás. Teraz ide o to, chytiť správny dych pri štarte do nových úloh. udržiavať rovnomerné tempo pri plnení plánu počas celého roku. Keď si riaditelia podnikov a závodov vymieňali novoročné vinše, pravdepo­dobne neblahoželali si navzájom, aby sa zlepšili aj odberateľsko-dodávateľské vzťahy. Ale povedzme si úprimne, /e keby sa vám v tomto roku podarilo do­stať sa na tomto useku ďalej dopredu, tak by sa ušlo aj viac toho zdravia, šťastia, spokojnosti, blahobytu pre všetkých nás. Lebo priznajme si, že práve narušené vzťahy medzi výrobcami nám zbytočne strpčujú život, zapríčiňujú našej ekono­mike nedozerné škody. Hovoríme, že v ekonomike neustále prebieha boj za progres, za vysokú pro­duktivitu práce, za nové myslenie a prí­stupy k problémom, proti skostnatelým predstavám rozvoja, lokálnym záuj­mom, pohodlníctvu a sebauspokojova­­niu. Povýšme túto zásadu na krédo svojej každodennej činnosti, zjednoťme na bá­ze plánu stranícke, štátne, hospodárske orgány a organizácie s jedným cieľom - tvorivým spôsobom prispieť k úspešné­mu zavŕšeniu hospodárskeho a sociálne­ho programu, ktorý strana vytýčila pre šiestu päťročnicu. Ing. JOZEF LUČ Život a dielo Ladislava Novomeského Básnik, politik, novinár Ladislav No­­vomeský strávil v Senici časť svojho živo­ta, najmä po návrate jeho rodičov z Bu­dapešti. Senica sa mu stala vlastne dru­hým domovom, mestom jeho mladosti; sem chodieval z F'rahy, z ciest po svete, vo chvíľach únavy a smutku. Aj preto považujú Seničania Ladislava Novomes­kého za svojho, preto sa k nemu hlásia. A aj preto sa okresné mesto Senica stala dejiskom slávnostnej akadémie a seminá­ra pri príležitosti nedožitých 75. narode­nín národného umelca Ladislava Novo­meského. Dvojdňové celoslovenské spomienko­vé oslavy v Senici usporiadalo Minister­stvo kultury SSR s dalšími ustanovizňami (Osvetový ústav, Zväz slovenských spi­sovateľov, Literárnovedný ústav SAV, Matica slovenská), v spolupráci s Okres­ným a Mestským výborom KSS, tiež s osvetovými organizáciami kraja a mes­ta Senice, s Okresnou knižnicou a MsNV v Senici. Spoluorganizátorom osláv bola aj redakcia Nové slovo. Už len výpočet organizácií potvrdzuje, že oslavám Laca Novomeského venovala naša spoločnosť náležitú pozornosť. Vážnosť tejto akcie podčiarkla aj prítomnosť člena Predsed­níctva ÚV KSS a ministra kultúry SSft, národného umelca Miroslava Válka, kto­rý slávnostne otvoril literárnu výstavu Národný významom t- všeľudský obsa­hom. Novomeskému bol venovaný aj sláv­nostný program v sále Závodného klubu n. p. Slovenský hodváb v Senici, na kto­rom vystúpili s pásmom Novomeského poézie národný umelec Mikuláš Huba a zaslúžilá umelkyňa Viera Strnisková, Trávničkovo kvarteto z Banskej Bystrice v réžii Tibora Rakovského. Pozoruhod­ný bol aj seminár venovaný osobnosti Ladislava Novomeského pod názvom Ži­vot a dielo Ladislava Novomeského. Na seminári odzneli referáty Zdenky Holotí­­kovej Novomeský - politická osobnosť, Jána Brezinu Poézia Novomeského o rodnom kraji, Karola Rosenbauma Publicistická tvorba Ladislava Novomes­kého, Vladimíra Čerevku Novomeský a sovietska literatúra, Ondreja Marušia­­ka Novomeský v socialistickom svete a Ľuboša Juříka Mladá novinárska gene­rácia a Novomeský. (red.) Pomoc lektorom a propagandistom Nové .slovo, náš obľúbený teoretiuko­­praktický časopis, týždenník pre politi­ku, hospodárstvo a kultúru, je účinným pomocníkom lektorov a propagandistov, ako i poslucháčov jednotlivých útvarov straníckeho vzdelávania. Lektori Domu politickej výchovy OV KSS vždy na začiatku učebného roka prerokujú na zasadnutiach lektorských skupín ako i medzi poslucháčmi odber Nového slova s tým, že poukážu na význam tohoto časopisu ako pomocníka pri štúdiu. Výsledky sú nie vždy adekvátne vyna­loženému úsiliu no i tak niektorí lektori dosahujú v získavaní nových predplatite­ľov úspech. Tak súdruh Slavkovský zís­kal 35 individuálnych predplatiteľov. Po­dobne sa snažia i ďalší lektori, ako sú­družka Žoldáková a súdruh Kožuch. V získavaní predplatiteľov a v práci s Novým slovom budeme i naďalej po­kračovať. JÁN ĎUROS, riaditeľ Domu politickej výchovy OV KSS, Lučenec V 41. čísle uverejnilo Nové slovo glosu Vladimíra Háka Národné a svetové. Autor sa v nej zameriava na účinkovanie orchestra Branislava Hronca v ZSSR, pričom v tejto súvislosti nepodložené a mylne predkladá čitateľovi viaceré sub­jektívne názory o správnosti vývoznej politiky našej agentúry, pričom spochyb­ňuje aj možnosti mladého, progresívne­ho a národného umenia z aspektu jeho zahraničnej reprezentácie. V tejto súvislosti uvádzame, že v uve­denom článku pertraktovaný orchester Braňa Hronca má ako špičkový sloven­ský súbor pripravený a schválený pro­gram čs. umeleckou agentúrou Slovkon­­cert a jeho umelecké a ideové kvality sú potvrdené v zmysle pokynov MK SSR prehrávkou i našim poradným orgánom - Ústrednou umeleckou komisiou, ktorej členmi sú poprední odborníci zábavného žánru. Poznamenávame, že B. Hronec so svojím programom už neraz úspešne pre­zentoval v mnohých európskych štátoch, pričom v Sovietskom zväze osobitne si už dlhé roky udržiava vysoký divácky záujem. Preto bol opätovne umeleckou agenturou ZSSRGoskoncertom pozvaný na sériu koncertov, ktorá sa napokon sta­la predmetom kritiky zo strany súdruha Háka. Pred koncertami v ZSSR bol so­vietskej agentúre predložený celý reper­toár súboru, v ktorom je vysoko zastúpe­ná aj úspešná pôvodná slovenská tvorba. Navyše, súbor zaradil do programu zmes sovietskych piesní, ktoré B. Hronec oso- Slovo Slovkoncertu bitne pre túto akciu zaranžoval. Program napokon pozostával zo šiestich pôvod­ných slovenských piesní, dvoch soviet­skych piesní, resp. zo štyroch adaptácií skladieb z oblasti „vážnej hudby“, z dvoch piesní západných autorov a zo štyroch zmesí svetových evergreenov. Z hľadiska ideových a diváckych kritérií kladených na zahraničnú prezentáciu špičkových súborov bol program zosta­vený v celku optimálne a organizátormi festivalu i agentúrou Goskoncert bez pri­pomienok schválený. Pisateľovo odsudzovanie javiskového diania, ktoré považuje skôr vhodné do varieté, je zrejme subjektívnym názorom úmerným jeho skúsenostiam v tejto ob­lasti. Neberie do úvahy dnes už overený fakt, že totiž koncerty v tejto oblasti sú založené na vzájomnom pôsobení nielen audiálneho, ale aj vizuálneho prvku. Ak by jeden z nich výrazne prevládal na úkor druhého (ako sa zrejme pisateľ do­mnieva), bola by azda jeho námietka oprávnená. Obviňovať však skupinu B. Hronca z nedostatku hudobných kvalít by bolo nanajvýš zarážajúce. Ak si však pisateľ v ďalšej časti svojho článku kladie otázku, či „nemáme nikoho, kto by bol ochotný a schopný reprezentovať našu hudobnú kultúru v zahraničí, dopúšťa sa prinajmenšom omylu, o nebezpečenstve dezinformácie čitateľov nehovoriac. Skoda, že pisateľ nevyužil možnosť ove­riť si najprv základné fakty z oblasti vývozu nášho hudobného umenia do so­cialistických krajín. Napriek obave auto­ra predmetného článku zvýhodňujeme talentovaných umelcov, ktorí (použijúc slová pisateľa) „majú svoje korene do­ma“. Pestrá programová ponuka našej agentúry môže byť v tomto smere pre­svedčivým argumentom. Veďtakmerpo­­lovica našich interpretov sa grupuje z ra­dov mladých talentovaných spevákov, ktorí nie sú z hľadiska koncertného uplat­nenia v zahraničí v žiadnom prípade z našej strany znevýhodnení. Na druhej strane však nemáme dôvod odmietať do­pyt zahraničných agentur ani po tých programoch, ktoré už. majú v zahraničí dobré meno a sú tam žiadané. BERNARD DEMO, riaditeľ Slovkoncertu Aj z ohlasu na článok V. Háka vidno, že problém vývozu kultúrnych hodnot do zahraničia je veľmi zložitý. V spomí­nanej poznámke šlo iba o konštatovanie v rovine glosátorskej, ktorá len nahmatá­­va problémy. K týmto otázkam by sme sa však chceli ešte vrátiť podrobnejšie a konkrétnejšie, aj v širších súvislostiach. R.

Next