Nové Slovo, červenec-prosinec 1980 (XXII/27-52)

1980-07-03 / No. 27

2 Po dvanástej Inchebe Každoročné rendezvous svetovej chémie na ľavom brehu Dunaja slovenskej metropoly stáva sa nielen miestom ukážok špičkovej chemic­kej produkcie, stretnutím špecialistov a obchodníkov, ale najmä vizitkou nášho chemického priemyslu. Potvrdila to i tohtoročná Incheba. Zlaté medaily MCHV získali výrobky súčasného svetového trendu v chémii: tie, čo sa vyznačovali novým využitím známych chemických produktov a vyšším zhodnotením práce. Teda črtami najtesnejšieho spojenia vedy, výskumu a výroby a spôsobilosťou urýchleného uplatnenia v praxi. Za všetky stačí spomenúť unikátne dielo litvínovských podnikových vý­skumníkov a výrobcu CHZ Litvínov - katalyzátor pre reformovanie benzínu CHEROX 39-20. Hovorilo sa o našom úspechu - z desiatich ocenených exponátov presnú polovicu získali výrobky československé­ho chemického priemyslu: B - ANTINOKUL - prípravok určený na konzerváciu objemových krmovín (Bioveta Nitra); biely olej 45 - najkvalitnejší druh bieleho oleja vyrábaného v ČSSR, používa sa ako zmäkčovadlo pri polymerizácii polystyrénu (Petrochema Dubová); SLOVINYL KV 172 - kopolymér vhodný na spracovanie tvrdých výrobkov technológiou vákuového tvarovania lisovania, má svetové parametre (CHZWP Nováky); SPOFA - TEST alfa-amyláza - tabletko­­vý klinický test pre diagnostikovanie porúch tráviaceho ústrojenstva, atď. vyvinuli Chemický ústav SAV v Bratislave v spolupráci s pracov­níkmi hlohoveckej Slovakofarmy, a napokon už spomínaný katalyzátor z Litvínova. Ocenené výrobky boli v súlade s plnením hlavnej našej súčasnej úlohy: zvyšovať podiel takých výrobných odborov, ktoré majú menšie nároky na suroviny a energie, ale o to väčšie na uplatnenie rozumu a najvyššej chemickej kvalifikácie. Nemenej zaujímavý je pohľad na výsledky obchodných rokovaní na Inchebe. Uzavreli sa totiž kontrakty v hodnote 4,3 miliardy korún, čo je oproti vlaňajšku zvýšenie o 4,5 percenta. Číslo samo osebe však nič nepovie, ak si ho takrečeno nerozmeníme na drobné. Nuž tak teda rozmieňajme: z celkového nášho obratu pripadá na socialistické krajiny 3,1 mld a na nesocialistické krajiny 1,2 miliardy korún. Pravda, pokiaľ ide o porovnania dovoz - vývoz, tu narazíme na najzávažnejší fakt - že totiž naša chémia ešte stále zaznamenáva pasívne saldo: zatiaľ čo s nesocialistickými krajinami sa export kryje s importom (0,6 mld Kčs v každej položke), tak v obchode so socialistickými krajinami export zaostáva za importom o 900 miliónov Kčs - vyvážame za 1,1 mld Kčs a dovážame za dve miliardy. Pochopiteľne, dovážame predovšetkým suroviny. Lenže otázka nemôže stáť tak: ked nemáme dostatok surovín, tým automaticky musíme knihovať mínus v exporte. Lebo ak by sme sa pustili iba cestou nových nárokov na zdroje a dávali za ne národnému hospodárstvu tak málo ako dnes, znamenalo by to vlastne znižovanie našej životnej úrovne. Dnes totiž už nestačí ani iba plniť objemové úlohy - lebo rozhodujúcim sa stáva, ako ich plníme, za akých podmienok a s akým efektom. Inými slovami, nezahľadieť sa na množstvá, ale efektívnymi, rentabilnými a najmä vysokokvalitnými výrobkami zabez­pečovať výkonnosť našej ekonomiky. I v exporte treba ísť širokou ponukou „fajnových“, drahých a hľadaných výrobkov, lebo tie chce svet. Nemožno sa predsa domnievať, že by aj socialistické krajiny neuplat­ňovali svetový cenový trend v obchode s nami len preto, že my sa nevieme rýchlo prispôsobovať. Isteže nestačí iba poznať, evidovať či zdôvodňovať problémy, treba ich dôslednejšie riešiť. Nik už cenový pohyb nezastaví, - skončila sa teda i éra relatívne lacného dovozu surovín z krajín RVHP, ale i éra ľahších odbytových možností našich výrobkov v týchto štátoch. To je výzva i varovanie. Našťastie však, ako ukázala tohtoročná Incheba, varovanie, ktorému sme porozumeli. „Základnou podmienkou zvýšenia exportnej schopnosti je urýchlenie technického rozvoja, inovačných procesov, predovšetkým pri nosných odboroch a výrobkoch, s využitím vyšších foriem hospodárskej spolu­práce, cestou kooperácie, špecializácie, licenčnou politikou,“ povedal vo svojom vystúpení námestník ministra zahraničného obchodu ČSSR, Ing. František Žurek. Incheba '80 nás presvedčila, že vieme obstáť v najsilnejšej konkuren­cii - mnohé naše chemické výrobky znesú najprísnejšie kritériá. Lenže obstáť, to by bolo pre budúcnosť málo. Naším cieľom musí byť schopnosť vyššie kritériá tvoriť. Ďalej dvíhať latku náročnosti sebe i svetu. MILAN BLAHA Módy plné mesto Ako málo módnosti! - vzdychajú oprávnene naše ženy a dievčatá krúžiace vytrvalo a máme po obchodoch. Raz do roka však ponúkajú naši výrobcovia - nie celý koš, či celý obchod módy, lež hneď celé mesto. Trenčín - mesto módy - v tomto roku už po 18. raz ako magnet pritiahne tisícky divákov. Prihmú sa sem zo všetkých kútov krajiny a dobre, predohre budú okukovať to, čo vystavovatelia predložia ich lačným pohľadom. Za tie roky si už zvykli, že výstava nie je komerčnou záležitosťou. Vedia, že tu ide skôr o výchovu - teda vylepšovanie vkusu i náročnosti, vedia, že sa im ujde informácia o tom, čo sa vo svete nosí a čo chceme nosiť u nás a vlastne je to i zoznámenie sa s tým, čo je alebo aj nie je náš výrobca schopný urobiť. Zároveň odobria (alebo pohania?) víťazov súťaže - najestetickejšie a najúčelnejšie modely, ktoré opentlí porota visačkou Zlatá Fatima. Čím nás obohatí a poteší tohtoročná výstava? Koncepcia zostala ako v rokoch minulých. Ide o informáciu o kultúre odievania, doplnkoch a bytového textilu. Dôraz tentoraz bude skôr na histórii - pôjde o pokus ukázať vývoj textilnej výroby v Československu, ako aj jej nadväznosť na ľudové tradície. Samozrejme - najviac si sľubujeme od posledných dosiahnutých výsledkov nášho priemyslu, ktoré tu uvidíme. Ak máme veriť slovám riaditeľa výstavy Ing. Jána Dúckého - zmeny a novoty týkajúce sa zvýšenej náročnosti už prax zaznamenala, takže ich hmatateľný a viditeľný výsledok by sme mali postrehnúť i na výstave. Oznámil, že GR Slovakotex pritiahol opraty a zvýšil laťku kritérií, takže pre podniky sa ekonomický život, zdá sa, pritvrdzuje. Nič, čo bude len záležitosťou efektu a neodrazí možnosť (hlavne praktickú) zaviesť to naozaj a rýchlo do života - nemá šance získať uznania, ani vavríny... JANA PROCHÁZKOVÁ NOVÉ SLOVO 3. JÚLA 1980 1 Racionálne využívať — i -t ' • ň K novým sovietskym zákonom komplexne chránit o ochrane prírody Tam, kde sa desiatky ramien mohut­nej Volgy spájajú do širokej vodnej' pláne Kaspiku, je výnimočne krásne a vzácne prírodné územie, Volžsko-kas­­pická delta, štátna prírodná rezervácia V. I. Lenina. Takých štátom chránených prírodných oblastí sú dnes v Sovietskom zväze desiatky; kaspická delta však je i medzi nimi výnimočná: vznikla pred 61 rokmi ako prvá prírodná rezervácia po víťazstve revolúcie. Dekrét o jej zriadení podpísal V. I. Lenin v roku 1919, v čase nesmieme ťažkom pre mladý sovietsky štát. V tom istom roku, kedy sa revolúcia musela zo všetkých síl brániť vnútornému i zahraničnému ne­priateľovi, podpísal Lenin aj ďalšie dek­réty - o racionálnom využívaní a ochra­ne lesov, vôd, pôdy, o ochrane rybných a zvěřinových zásob, čo najmä zo súčas­ného pohľadu sa musí javiť ako výrazný progresívny čin, predvídajúci v tom čase ešte vo všeobecnosti netušené problémy nasledujúcich období, vytvárajúci s veľ­kým časovým predstihom „obrannú lí­niu“ voči tomu, čo do slovníka súčasnej generácie na celom svete vstúpilo ako „osudový rozpor medzi človekom a prí­rodou“ či ako „ekologická katastrofa“. Ani krajina sovietov sa neubránila negatívnym vplyvom mohutného a vše­stranne pôsobiaceho fenoménu technic­kej civilizácie - ale zostáva krajinou, ktorá poskytuje presvedčivý príklad cie­ľavedomého úsilia o znovunadobudnu­tie takých parametrov vzťahu človeka­­príroda, aby ďalší spoločensko-ekono­­mický rozvoj pokračoval bez obáv z ekologickej krízy. Inými slovami - po­kračuje v línii leninských myšlienok ochrany prírody a vedecky zdôvodnené­ho, efektívneho a racionálneho využíva­nia prírodného bohatstva, v orientácii na progresívne, ekologicky prijateľné tech­nológie, výrobné programy a na široké uplatňovanie najnovších vedeckých po­znatkov, smerujúcich k ozdraveniu a op­timálnej tvorbe životného prostredia. Desiata päťročnica, ktorá sa v tomto roku završuje, znamenala výrazné posil­nenie týchto tendencií - do ochrany životného a prírodného prostredia sa investovalo doteraz najväčšie množstvo finančných prostriedkov - 11 miliárd rubľov. Za päť rokov sa napríklad zne­čisťovanie ovzdušia znížilo v priemere o 15 percent. Ani s takýmto výrazným zlepšením sa však sovietska spoločnosť neuspoko­juje - dôkazom je aj zasadnutie Najvyš­šieho sovietu ZSSR z minulého týždňa, ktoré schválilo dva nové významné zá­kony, zákon o ochrane ovzdušia a zákon o ochrane a využívaní fauny. Nový zákon o ochrane ovzdušia zdo­konaľuje pôsobenie právnych noriem sprísnenou, nekompromisnou formulá­ciou povinnosti a zodpovednosti orgánov a organizácií, ktoré na kvalitu ovzdušia vplývajú. Zakotvuje principiálne nové zásady, napríklad stanovenie najvyššie prístupných koncentrácií škodlivých lá­tok v ovzduší pre každý znečisťujúci zdroj, pričom sa zároveň musí dbať, aby sa ani pri -sústredení viacerých znečisťu­júcich zdrojov v určitej lokalite v súhrne neprekračovali stanovené prístupné nor­my. V prípade, že nie je možné u niekto­rého znečisťujúceho zdroja znížiť množ­stvo exhalátov na zákonom stanovenú hranicu, musí takéto zariadenie zastaviť svoju činnosť, alebo sa preorientovať na iný výrobný program. Nový zákon venuje veľkú pozornosť kontrole kvality ovzdušia a činnosti or­gánov, ktoré sú poverené kontrolou. V ich rámci sa rozširuje najmä právomoc miestnych sovietov v organizačno-hos­­podárskom a kontrolnom pôsobení. Zákon o ochrane a využívaní živočíš­nej ríše vytvára právny podklad pre kvalitatívne vyššiu formu využívania tejto sféry prírodného bohatstva, kto­rým krajina sovietov vždy oplývala. Nové zákonné ustanovenia sledujú naj­mä požiadavku hospodárne narábať s týmto veľkým, ale na civilizačné vply­vy citlivým prírodným bohatstvom, vy­­tvárať preň optimálne podmienky repro­dukcie, či už ide o vzácnu kožušinovú zver, alebo rybné zásoby. Rozmiestňo­vanie bytovej výstavby, lokalizácia prie­myslu a poľnohospodárstva, drevospra­cujúci priemysel a lesné hospodárstvo, organizovanie podmienok pre masovú turistiku a rekreáciu sa podľa nového zákona musí diať v súlade s požiadavka­mi na ochranu živočíšnej ríše. Prijali sa zásady sprísnenej ochrany zriedkavo sa vyskytujúcich živočíšnych druhov, kto­rým hrozí vyhynutie. Preto sa prísnejšie bude posudzovať používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín, stimulá­torov ich rastu, minerálne hnojivá a ďal­šie preparáty. Oba nové zákony zvyšujú právnu zodpovednosť za porušovanie prijatých ustanovení, za porušenie určujú kon­krétne - trestné, administratívne a iné sankcie. Skôr než zákon o ochrane ovzdušia a zákon o ochrane a využívaní živočíš­nej ríše schválili poslanci Najvyššieho sovietu ZSSR, mohli sa k nim vyjadriť občania, organizácie, rezorty. Po zverej­není návrhov zákonov v tlači prišlo - ako povedal na zasadnutí Najvyššieho sovietu ZSSR poslanec I. Umachanov, - vyše tri a pol tisíca pripomienok a do­plňujúcich návrhov, z ktorých značná časť ovplyvnila konečné znenie zákona (ostatné pripomienky dostali na posúde­nie ministerstvá, zodpovedné štátne a spoločenské orgány a organizácie, aby po zvážení prispôsobili svoju činnosť vo vzťahu k ochrane ovzdušia a fauny). I tento spôsob tvorby zákonov prispieva k presvedčeniu, že sovietska spoločnosť dostáva pre zdokonalenie systému ochrany prírodného a životného pro­stredia taký právny dokument, ku ktoré­mu sa - ak má aj naše ochranárske úsilie prinášať konkrétne výsledky - musíme čím skôr dopracovať. OLGA VÁVROVÁ Roháče sú bohatstvom V ostatnom čase čoraz častejšie počuť o najzachovalejšej vysokohorskej oblas­ti u nás - o Roháčoch. O oblasti, ktorá jediná z našich aj tak plošne malých veľhôr si najviac zachovala svoju pôvod­nosť. Aj na stránkach Nového slova sa ozvali hlasy medzi nimi aj naslovovza­tých odborníkov v tej či onej oblasti, vyslovujúcich svoje stanovisko k dielčim problémom a volajúcich po záchrahe a zachovaní tohto malého raja panen­skej prírody. Územný plán predpokladá v Rohá­čoch rozsiahlu výstavbu. Zameriava sa hlavne na kvantitu a komfort objektov a zabúda na kvalitu prírodného prostre­dia. Vieme presne, aké rozmery má mať tá-ktorá miestnosť, aby sa v nej človek dobre cítil, aký počet ľudí je pre ňp únosný. Avšak aký priestor v prírode vyžaduje určitý počet ľudí - aby sa tu cítili príjemne - môžeme len veľmi pri­bližne odhadnúť. Je to vážna otázka, koľko ľudí znesie určité územie, dokedy je ešte schopné samo vyrovnávať nega­tívne vplyvy bez toho, aby sa porušila prirodzená rovnováha. Vtedy totiž začí­na krajina pustnúť a prestáva byť atrak­tívna aj pre nenáročného turistu. Na výstavbu v Roháčoch nemožno pozerať z hľadiska jednotlivostí, ale cel­ku. Žiaľ - opak je pravdou. Nech nás nemýli, že sa pamätá na kultúrne a špor­tové vyžitie rekreantov v hoteloch a ich bezprostrednej blízkosti. Čo z toho, ked si pílime haluz, na ktorej sedíme; keď labilizujeme rovnováhu v prírode, z kto­rej sme živí. Vysokohorské areály v Alpách nech nie sú naše vzory. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aj tam je veľa chýb. Rozlohou sú Roháče oproti Alpám zanedbateľné. Nemožno stavať v nich to, čo v Alpách. Môžeme sa rozťahovať len toľko, koľko nám perina stačí. Lyžovanie v „klipsákoch“ je dnes módnym športom. Územný plán sa to­mu prispôsobuje a predpokladá rozsiah­ly lyžiarsky areál európskeho významu pri Zverovke. Nebude však zničená prí­roda v Roháčoch príliš veľkou daňou za neistú, predpokladanú slávu nášho ly­žiarskeho športu? Príroda je zdedené bohatstvo, ktoré spolu s ľudskou prácou tvorí dva zdroje blahobytu ľudu. Nemožno si dovoliť vynakladať prácu na zničenie prírody. Musíme sa rozhodnúť. Buď Roháče krás­ne ako doteraz, alebo zdevastované, nepríťažlivé, hoci s hotelmi prvej kategó­rie. Nezmenšujme Roháče zbytočnou výstavbou! Veď horské ubytovne mož­no postaviť aj v niektorej obci Zubereckej kotliny - a lacnejšie. Kto túži po hote­loch, nech zostane v meste. Kompromisné riešenie typu „aj vlk je sýty, aj z ovce kúsok zostal“ nie je možné. Musíme Roháče uchovať, lebo nám zostanú len spomienky. ING. STANISLAV PASTOR, Bratislava Bohaté kultúrne leto Aj keď podobne váhavo ako k nám, leto definitívne zavítalo tiež k našim južným susedom, do Maďarskej ľudovej republiky. A podobne ako u nás, aj tu sa už pohybujú státisíce, ba milióny domá­cich i zahraničných dovolenkárov - tu­ristov. Vyhľadávajú nielen teplé slnečné lúče, príjemnú vodu na kúpanie a krásy prírody, ale aj historické, kultúrne a sta­vebné pamätihodnosti, folklórne osobi­tosti a podľa poznatkov z ostatných rokov čoraz viac aj rôzne kultúrne pod­ujatia. Nuž teda: v súvislosti s kultúr­nym dianím nemožno už ani v lete „napasovať“ prívlastok uhorková se­zóna. Ak by sme chceli čo i len vymenovať všetky kultúrne podujatia, ktoré sa toh­to leta ponúkajú v MĽR turistom i netu­­ristom, takáto „súpiska“ by zabrala dvojnásobný priestor, ako má v Novom slove vyhradený rubrike „List z...“. Na­príklad len v samotnej Budapešti sa na pätnástich miestach uskutoční vyše 150 činoherných a operných predstavení, koncertov, vystúpení umeleckých a fol­klórnych súborov. Tak teda aspoň tie najpozoruhodnejšie. V samotnom hlavnom meste MĽR bude tohto leta oveľa viac divadelných predstavení a koncertov ako po iné roky. Tých už spomínaných vyše 150 podujatí sa odohrá predovšetkým na prírodných letných pódiách a scénach v parkoch, na námestiach a v nádvoriach historických budov. Tak napríklad na dobre známom pódiu na Margitinom ostrove predvedú Trubadúra, Veselú vdovu, ako aj koncerty z diel Liszta. Maďarská tlač už dávno pred začiatkom letnej sezóny osobitne výrazne avizova­la pohostinské vystúpenia Slovenského ľudového umeleckého kolektívu: „Sľuk nám už tradične a vždy na vysokej umeleckej úrovni pripraví skvelé ukáž­ky a zážitky z prebohatej klenotnice krásneho slovenského folklóru“ - napí­sal nedávno denník Népszabadság. Divadelné a operné predstavenia i koncerty budú aj na ďalších letných scénach a amfiteátroch: vo Városmajori (Mestský majer), na Dominikánskom nádvorí hotela Hilton, v Kruhovom di­vadle, na námestí v Marcibáni, na Hu­dobnom dvore Budínskeho hradu. Me­dzi jedinečné zážitky tohtoročného kon­certného leta v Budapešti patrí bezpo­chyby tiež pohostinné vystúpenie sveto­známych sovietskych umelcov Jeleny Obrazcovovej a Jevgenija Nesterenka. A napokon, aspoň niekoľko z viacerých typov pre .milovníkov modernej pop­­music a exotických folklórnych koncer­tov: vystúpenia Kati Kovácsovej, Zsu­­zsy Konczovej, Cigánske show, vystúpe­nie kubánskeho baletu Camague a fol­klórnych súborov z Mexika, z Filipín a z ostrova Martinique. Avšak aj maďarský „vidiek“ponúka pozoruhodné kultúrne zážitky. Nemož­no napríklad nespomenúť už tradičné, známe divadelné predstavenia na ná­mestí v Szegede, hradné predstavenia v meste Gyula, večerné predstavenia a koncerty na prírodnej Scéne Kisvár­­danského hradu, koncerty na pódiách kaštieľov uprostred parkov vo Fóte, v Martonvásári, Vácrátote, ä v opát­skom kostole na polostrove Tihany nad vodami Balatonu. Dobre padne našincovi konštatova­nie maďarskej tlače, že medzi zahranič­nými umeleckými telesami i jednotlivý­mi umelcami, ktorí sa zúčastňujú letné­ho kultúrneho diania v MĽR, nechýbajú opäť ani naši, československí reprezen­tanti. Práve v týchto dňoch bola v Buda­peští výstava svetoznámych historic­kých bábok z Etnografického múzea v Brne a cez leto predvedú s nimi na viacerých miestach MĽR aj bábkové predstavenia. Okrem už spomenutého vystúpenia SĽUKU-u v Budapešti nás toto umelecké teleso bude r Prezento­vať tiež na medzinárodnej prehliadke folklórnych súborov, bude mať ďalšie predstavenia v Budapešti a v Borsódskej župe. V rámci Týždňa čs.-maďarského pria­teľstva v Salgotarjáne budú v tomto župnom meste aj inde i ďalšie rôzne kultúrne podujatia, premietanie čs. filmov, prednášky, ankety, kvízy atď. Výstavy o čs. spartakiáde ‘80 sú vo všetkých župných mestách MĽR. Svojho druhu „hrozienkom“ v letných zážit­koch maďarského obyvateľstva i zahra­ničných turistov - tak ako doteraz vša­de, budú nesporne patriť aj vystúpenia skupiny historického šermu REGIUS z Prahy. Uvidia ich v Budapešti i pri Balatone. Nuž teda, ak máte tohto roku naplá­novanú dovolenku k našim južným suse­dom, nezabudnite si vybrať aj niektoré z ponúk divadelných, koncertných či výstavných plagátov. Lebo aj poznáva­nie kultúry je neoddeliteľnou súčasťou turistiky, dovolenky, oddychu. J. V. ŠVEC Lisľ z Budapešti

Next