Nové Slovo, leden-červen 1981 (XXIII/1-25)

1981-01-08 / No. 1

2 Tvorivá práca, optimizmus, dôvera a istota (Dokončenie z 1. str.) Drahí priatelia, súdružky a súdruhovia, v nastupujúcom roku nás očakávajú významné udalosti, ktoré sa budú dotýkať všetkého nášho ľudu. V apríli sa bude konať XVI. zjazd Komunistickej strany Československa, ktorý určí ďalší program rozvoja našej socialistickej vlasti. V júni budú všeobecné voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov. Pripomenieme si 60. výročie založenia komunistickej strany a jej víťaznú revolučnú cestu. Začneme uskutočňovať siedmy päť­ročný plán, v ktorom chceme ďalej rozvíjať našu ekonomiku, zlepšovať hmotné i kultúrne podmienky života občanov. To je hlavný cieľ všetkej našej politiky. Úlohy, ktoré si kladieme v nastupujúcom roku, nebudú ľahké. Ak máme obstáť v tvrdej medzinárodnej súťaži, ak chceme udržať to, čo sa dosiahlo a podľa možností aj zlepšovať životnú úroveň, postupne riešiť rad nových naliehavých potrieb, vyža­duje to od každého z nás, na každom úseku, lepšiu, kvalitnejšiu a produktívnejšiu prácu. Hlboká je pravda starej revolučnej robotníckej piesne, že práca je matkou pokroku. Táto múdrosť má trvalú platnosť. Je potrebné vytvárať všade dobré, tvorivé a náročné ovzdušie, priaznivé pre rozvoj spoločenskej a pracovnej iniciatívy, ale zároveň nezmieriteľné voči neporiadkom a nešvárom, ktoré sa tu a tam vyskytujú a sú ľuďmi právom kritizované. Náš ľud už veľakrát svojimi postojmi a prácou dokázal svoju vyspelosť a zrelosť, svoju vôľu a odhodlanie čo najviac prispieť k tomu, aby veci u nás šli stále lepšie kupředu. Úvedomelosť a zodpovedná práca našich pracujúcich je nevyčerpateľným zdrojom sily nášho socialistického zriadenia. Sme presvedčení, že spoločným úsilím našich občanov, prí­slušníkov všetkých strán a spoločenských organizácií Národného frontu, starších i nastupujúcich generácií, žien, mládeže, pracov­níkov priemyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, dopravy, obchodu, vedy a výskumu, umenia, škôl i zdravotníctva, všet­kých odvetví, ktoré sa podieľajú na rozvoji našej spoločnosti a jej ochrane, sa nám aj v tomto roku podarí urobiť ďalší významný krok v rozvoji našej krajiny. Pri dnešnej príležitosti chcem úprimne poďakovať všetkým, čo sa svojou obetavou prácou pričinili o dobré výsledky v uplynu­lom roku. Súčasne vítam a vysoko oceňujem široký prúd záväzkov, ktoré pracovné kolektívy i jednotlivci uzatvárajú na počesť XVI. zjazdu a 60. výročia založenia strany. Ešte raz vám všetkým, drahí priatelia, želám všetko najlepšie v roku 1981. Pričiňme sa všetci o to, aby sa nám spoločná práca darila, aby sa u nás stále lepšie žilo, aby sa zachoval mier a pokoj vo svete, aby ďalej rozkvitala naša vlasť, Československá socialistická repub­lika. Učme sa vyberať si Kto to dokázal a vstal vo sviatočné dni aspoň okolo ôsmej ráno. stal sa. najmä na sídliskách našich miest, svedkom takmer rovnakého obrazu: hlboké ticho tam postávalo s pritajeným dychom. Viem. poviete si - sviatky pokoja. Lenže to neskoré vstávanie okolo poludnia mala z dobrých šesťdesiatich percent na svedomí televízia. Okná s modravým svitom obrazoviek blikali dlho do noci. Je medzi nami pomerne veľa ľudí. ktorí považujú televízne programy za jediný zdroj zábavy a poučenia, ale aj za neodmysliteľný uspavači prostriedok. Netreba uvádzať desiat­ky dôkazov o „pozitívnom vplyve televízie" a netreba ani pripomínať, že jej vytrvalým pôsobením dokáže zhrdzavieť aj tá najsilnejšia vôľa. či ochota vzdelávať sa aktívne. Môžme teda len závidieť tým. čo si našli kus času na prečítanie knih. alebo sa túlali po horách. Vyslovme teda pár poznámok o niektorých programoch. O tých. ktoré stáli za to. ale aj o tých ďalších. Ľudia s veľkým očakávaním rátali minúty, kým sa v televízii zjaví inscenácia Cärtnerovej ;i Rryllovho muzikálu Na skle maľované. Šťastní ti. čo túto ..jánošikiádu" videli na scéne DPOH. Na televíznej obrazovke zostali odrazu len upoteni herci, ktorí sa snažili spomenúť si. ako im to predčasom hralo samo... Azda sa uvedenie tohto poľského muzikálu odkladalo pridlho a hlavný záujem o maľovaný zbojnícky príbeh opadol. Rovnako málo presvedči­vého ponúkol aj Ťapákov film Katera podľa Timravy. Možno by sme aj prižmúrili oči. keby sme takmer naspamäť nepoznali tvorivé postupy tohto režiséra a najmä stereotypne využívánu dramatickosť hudby. Náboj príbehu, jeho dramatickosť sa rozplynula v ilustrativnych folklórnych obrázkoch. Programom, ktorý počas sviatkov zaujal najviac ma názov Kotva u Přívozu autorky Marie Poledňákovej. Sama si svoj scenár režírovala, sama dbala na to. aby sa vo výslednom tvare nevrstvil pátos a zbytočná sentimentalita, aby mu zostala schopnosť vstúpiť do otvoreného dialogu s tými. ktorí rozmýšľajú n tom ako žit v súčasnom svete. Príbeh televíznej hlásateľky, okolo ktorej sa dôležité životne situácie, rozhodnutia i zmeny v rodine rútia s takou závratnou rýchlosťou, že ich iba stačí zaznamenávať a už vôbec nemá čas k nim zaujímať stanoviská, má svoju tragikomickú tóninu. Koľkým z n as prebehol mráz po chrbte, keď sledoval ako táto profesionálne zdatná, vytrvalá, cieľavedomá a najmä ctižiadostivá žena upretá na jediný cieľ - presťahovanie sa do nového domu - stráca zmysel pre každý detail, čo robi život životom. Nevidí okolo seba najbližších ľudí. narába s nimi ako s nástrojmi, či s robotmi, ktorí musia byť včas a rýchlo pripravení ..zabrať." Stráca zmysel pre rovnováhu, pre to. koľko treba obetovať práci a ako si zachovať sily. aby vytvorila a udržala teplo a čaro rodinného krbu. Na druhom programe sa pred tými. ktorí ju sledovali, odvíjala brilantne napísaná a skvele urobená konverzačná komédia G. Zápolskej Najvyšší tromf. Po dlhšom čase sme sa presvedčili, že slovenský dabing, ak ho robia skutoční umelci, sa dá nielen počúvať (alebo nielen prežiť bez zimomriavok na chrbte), ale môže byt aj hodnotným zážitkom. Vo sviatočnom vydaní sme zaregistrovali aj Lasicov a Satinského program Ktosi je za dverami s hosťami Gabom Zelenavom a Milanom Kňažkom. Slúži ku cti oboch našich umelcov, že sa nespoliehajú len na popularitu hosti. Vytvoria pre nich prostredie i role. na aké sme zvyčajne neveľmi zvyknuti, dokážu ich inšpirovať k improvizácii, ktorá vzniká priamo pred očami divákov. O silvestrovskom programe by sme tiež mohli povedať pár osvedčených fráz. ktoré sa elegantne vyhnu hodnoteniu. Radšej preto stratíme par slov o filme Hoři voja Zemana Soľ nád zlato, v ktorom kraľovalo múdre a ľudskosťou predchnu­­te herectvo národného umelca Jana Wericha. Niektorí sme si možno až pri sledovaní tejto rozprávky pre dospelých i pre deti uvedomili, čo sme stratili. Stratili sme umelca, ktorý sa prostredníctvom filmového či divadelného alebo literárneho umenia s nami ostatnými zhováral, ktorý s nami roky viedol úprimný dialóg. Jeho slovo vedelo šľahnúť, ale aj pohladiť, vedel pohroziť prstom, ale aj pomôcť úsmevom, ktorý bol vykúpením nového poznania. Soľ nad zlato je rozprávka, z ktorej sa môžu učiť pravde cítenia, myslenia i konania ďalšie generácie našich deti. Rude od nás prejavom múdrosti, ak ju znova a častejšie u vidíme nielen na televíznej obrazovke, ale aj v kinách. , DRAHOSLAV MACHALA NOVÉ SLOVO 8. JANUÁRA 1981 Na rozhraní päťročníc Vo chvíľach, keď na konto prvého roku 7. päťročnice košickí, ostravskí a kiadnianski hutníci vytavili prvé tony ocele, keď na farmách od malých Trakan po Tachov dojičky plnili prvé mliečne cisterny, energetici sýtili železničnú sú­stavu, fabriky a naše domovy elektric­kým prúdom, keď do 36. mierového Nového roku zaznel na radosť rodičov a spoločnosti plač novonarodeniatok, najmladších občanov republiky, keď mi­lióny ľudí vo sviatočnej pohode želali si navzájom zdravie a úspechy, prihovoril sa občanom socialistického Českoslo­venska súdruh Gustáv Husák. Prejav generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky je tradične vrúcny prostými želaniami mieru, spo­kojnosti a šťastia. Triezvo vecný v bilan­covaní výsledkov ostatného roku i celej 6. päťročnice, komunisticky, štátnický nástojčivý vo vyznačovaní nových cie­ľov - v rozvoji ekonomiky, zlepšovaní hmotných a kultúrnych podmienok ži­vota občanov. Nám všetkým sa prihovoril generálny tajomník strany a najvyšší predstaviteľ socialistického štátu, v mene nás všet­kých pozdravil priateľov a súdruhov v Sovietskom zväze a v ďalších brat­ských krajinách, s ktorými v jednote tvoríme svetové socialistické spoločen­stvo, rastom jeho ekonomickej a obran­nej sily predurčujeme dejinný vývoj ľudstva. Vďaka tomu sme mohli 35. výročie oslobodenia Československa sláviť i ako 35 rokov mieru v Európe. Socialistický svet, komunisti, revolučné robotnícke hnutie, pokrokové a demo­kratické sily všetkých kontinentov chcú napriek zlovestným plánom imperialis­tických jastrabov priviesť do 21. storočia našu planétu, matičku Zem, nerozvale-nú, neznivočenú termonekluámou kata­strofou, ale kvitnúcu, mierovou prácou pretváranú a kultivovanú pre dobro a šťastie celého ľudstva. O našom vklade do mierotvorného procesu sa rozhoduje predovšetkým na fronte práce - vo vedecko-výskumných inštitúciách, vo fabrikách, na druž­stvách, na stavbách, v doprave, na všet­kých pracoviskách 7. päťročnice. Bilancia uplynulého obdobia, plnenia hospodárskeho a sociálneho programu XV. zjazdu je povzbudivá. Dosiahli sme - napriek predvídaným zložitostiam i nepredpokladaným drsným vstupom do nášho ekonomického vývoja - oči­vidne pozitívne výsledky. Vidíme však i nemálo slabých miest, nevyťažených zdrojov a nevyužitých príležitostí. Roz­hranie rokov i päťročníc musí byť preto podnetom k precíznejšiemu zvažovaniu síl a možností, váhy objektívnych fakto­rov a miery subjektívnych príčin plného nezvládnutia viacerých problémov a od­straňovania nedostatkov. Dôkladnejšie poznanie súradníc rozvoja, ktoré stano­ví pripravovaný XVI. zjazd KSČ, potvr­dzuje dvojjedinosť cieľa celospoločen­ského snaženia, vyzdvihnutého na 18. zasadaní ústredného výboru: zabezpe­čiť v nastávajúcom období ďalší rast ekonomiky a na tomto základe udržanie a skvalitňovanie životnej úrovne, upev­ňovanie sociálnych istôt ľudí. V koľkých štátoch - okrem socialistického sveta - vstupujú do roku 1981 s takýmito zámermi, cieľmi a predsavzatiami? No­voročné posolstvá prezidentov, kancelá­rov a predsedov vlád kapitalistických krajín obsahujú zjavné alebo skryté predpovede ďalšieho rastu nezamestna­nosti a inflačnej špirály. Prísľuby čeliť krízovému vývoju sú chabou náplasťou na obavy, s ktorými vkročili milióny prostých občanov do osemdesiatych rokov. Vieme, že ani naša cesta nie je bez prekážok, výmoľov a zákrut. Je to však cesta, ktorá nás vedie dopredu, k trvalé­mu vzostupu, k riešeniu potrieb spoloč­nosti, k zabezpečeniu dobrého, spokoj­ného života ľudí, bez krízových otrasov i neistôt. Problémy, ktoré musíme zvlád­nuť sú nesporne zložité, úlohy čoraz náročnejšie. Rastú však aj naše možnos­ti, kvalifikovanosť ľudí, ich snaha a vôľa zdolávať prekážky. Novoročné posolstvo súdruha Gustá­va Husáka je predchnuté leninským predsvedčením o tvorivých schopnos­tiach robotníckej triedy, roľníctva a inte­ligencie: „Uvedomelosť a zodpovedná práca našich pracujúcich je nevyčerpa­teľným zdrojom sily nášho socialistické­ho zriadenia.“ V tejto sile, správne upriamenej na plnšie využitie umu a zručnosti ľudí, je prísľub a zábezpeka nášho trvalého vzostupu. * Súdruh Gustáv Husák pri vstupe do nového roku zaželal všetkým občanom socialistického Československa dobré zdravie, úspech v práci, šťastie a spokoj­nosť v osobnom živote a dobrú pohodu v rodinách. Rovnako vrúcne želania idú zo všet­kých končín našej vlasti, z pracovísk, z miest a dedín do Prahy, na Ústredný výbor KSČ, na Hrad. Generálnemu ta­jomníkovi strany, nášmu súdruhovi pre­zidentovi k 68. narodeninám želajú ob­čania republiky pevné zdravie, šťastie, mnoho radosti z úspešnej spoločnej práce. A vrúcne želania nech sú spojené s novoročnými predsavzatiami a tvori­vými činmi v prospech spoločnosti. LEOPOLD PODSTUPKA Kreslo pre hosťa Tri dni som mala v pražskej televízii možnosť na vlastné oči vidieť pripravo­vať - kreslo pre hosťa. Má ho pre popu­lárne osobnosti nášho kultúrneho a ume­leckého života pripravené Hlavná redak­cia publicistiky a dokumentaristiky Čes­koslovenskej televízie Praha. Jedným z nich bol slovenský hudobný skladateľ Andrej Očenáš. Rozprával tak úprimne o veciach a ľuďoch okolo seba, ako to vie len on a jeho hudba, ktorá nám znela v ušiach a pripomínala ako inšpiru­júco na neho pôsobí slovenská krajina a jej ľud. Zvedave publikum mu nedalo ani oddýchnuť a otázok bolo veľa a veľa, a to aj po skončení televízneho nakrúca­nia. Ďalším hosťom bol akademik Josef Poulík - český archeológ, ktorého výsku­my v Mikulčiciach preslávili našu vlasť v celom svete Hovoril o svojej práci, ktorú postupne zhrnul do kníh Staroslo­vanská Morava. Staří Moravané budují svůj stát či Dvé velkomoravské rotundy v Mikulčicích. Skromne pritom zdôraz­ňoval. že výskumy na tomto význam­nom staroslovanskom nálezisku sú vlast­ne v začiatkoch - i keď sám tam pracuje už dvadsaťpäť rokov. A posledného vzácneho hosťa, zaslú­žilého umelca, dramatika Jána Soloviča ..ani netreba predstavovať“, povedal ústredný riaditeľČST Jan Zelenka. A mal pravdu: kto by nepoznal jeho spoločen-sky zacielené divadelné hry a úspešné televízne seriály. Nakrúcanie prebiehalo v atmosfére, akú môže vytvoriť len kolektív ľudí, mi­lujúcich svoje povolanie, ktoré je, verte, nezávideniahodné, pretože práca s ľuď­mi, ktorí sa spoznávajú až v štúdiu a s technikou, ktorá zlyháva, keď to práve najmenej potrebujete, je obdivu­hodná. K vytvoreniu tejto priateľskej atmosféry bezosporu prispieva aj národ­ný umelec Vladimír Menšík, ktorý privá­dza svojich hostí pred televízneho di­váka. , , i . Záleží iba na vás, čo si z bohatého televízneho programu vyberiete, - hovo­rieva televízna hlásateľka; ja dodávam: ak si vyberiete Kreslo pre hosťa, spríjem­ni a obohatí to váš večer. NINA MART1NČEKOVÁ Pridrahý zájazd Na jednej bratislavskej škole oznámili rodičom siedmakov, že ich detí majú v januári lyžiarsky výcvikový zájazd. Tí, čo si lyže nekúpia alebo neobstarajú, ostanú doma. Škola vlastné lyže požičať nemôže, nemá ani fondy na ich zakúpe­nie. .. Trochu ma to zarazilo. Starší syn nav­števoval ako siedmak inú školu. Tam lyže v kabinete telovýchovy mali. Ba čo viac, iniciatívna telocvikárka usporiadala burzu; žiaci tu mali možnosť malé lyže alebo topánky predať, mladší žiaci zasa výhodne, lacnejšie kúpiť. Navyše lyže pre žiakov požičali aj z inej školy, ktorá v tom čase na zájazde nebola. Na moje pripomienky učiteľka odpo­vedala, že to bolo kedysi, teraz sa už lyže požičiavať na iné školy nesmú, aby sme sa teda postarali sami. Ono sa to ľahko povie. Ale kto už lyžiarsky výstroj kupoval, vie. že to nie je také jednoduché. Okrem toho, že naše 'obchfljdý, žiaľ, nezabezpečia v dostatoč­nom množstve športové potreby, je tu aj iný, nemenej dôležitý problém, najmä pre viacdetné rodiny, a to problém fi­nančný. Lyžiarsky výstroj, i ten najlac­nejší, najjednoduchší spolu s topánkami a otepľovačkami sotva vyjde pod tisícku. Pre toho, kto ho využije, je to investícia užitočná. Ale koľko bratislavských detí má možnosť zalyžovať si okrem zájazdu, ktorý usporiada škola? Prečo školy, keď už takýto zájazd majú každoročne v náplni práce, nevlast­nia lyže a topánky? Rodičia by vďačne zaplatili za požičanie výstroja určitú su­mu. Tá by totiž bola ešte vždy oveľa nižšia, ako cena vlastného výstroja. Ak by každý žiak zaplatil za požičanie naprí­klad 50 Kčs, pri počte sto žiakov-siedma­­kov by škola získala päťtisíc! To je už položka, ktorá by nahradila neexistujúci fond. Viem, že škola nie je zárobkový podnik. Ale keď už takéto zájazdy uspo­radúva (a o ich užitočnosti nik nepochy­buje) mala by uvažovať aj nad tým, ako zabezpečiť pre žiakov športové potreby. Veď ide o telovýchovné náradie! Napo­kon ani švédsku debnu, koňa či kozu si predsa žiaci nekupujú sami... ANNA CHMELKOVÁ S vetvičkami Posledne dni roku neúprosným kro­kom času zrýchlili aj tep mesta nad Vlta­vou. Každý sa kamsi ponáhľa, dobieha zameškané. Aj Pražania sa vracajú ob­­tažkani balíkmi utajených prekvapení, aby sa rozžiarili užasnuté oči najmenších, aby človek potešil iného človeka. Sviatky zimného slnovratu bývali od nepamäti dôvodom k veseliu a zábave, a hoci ozdobeny a vyšňořený vianočný stromček sa v Prahe objavil prvý raz až roku 1812. vetvičky smrekové a jedľove. halúzky borovíc patrili už dávno neod­mysliteľne k ich čaru ako symbol pokoja a mieru. Pravé tak ako ryby na sviatočne prestretý stôl. Kedysi pražskí rybári, usa­dení pri vltavských brehoch, lovili ich do čereňov alebo rovno do klietok, a na stredovekých trhoch sa trepotali čerstvé šťuky, kapře, marený i lososy. A pravda­že. všetko sa to zapíjalo pivom alebo vínom, presláveným najmä za čias Karo­la IV. Veď a j koledy začala v Prahe po­spevovať najprv roztopašná spoločnosť študentská, až neskôr s nimi chodili dom od domu mali kolednici s prianím šťastia a radosti, a hojnej veselosti Lebo po stáročia človek napĺňal tieto slavnosti na prelome zimy. keď začína zase rok nový. svojou tužbou po pokoji a mieri, po rýdzich a skutočných hodno­tách ľudského života a vzájomného po­chopenia. Ich typicky česky kolorit tak nenapodobniteľne' zachytil vo svojich kresbách Josef Lada. oživiac bytostne imela ľudový, z národnej tradície prameniaci svet tých komických i nesmierne ľud­ských postáv a postavičiek starosvetskej českej dediny, kde kolobeh života v pri­rodzenom poriadku práce a prírody udr­žuje vo zvykoch a ohyčajoch láskavú múdrosť a veseľie ľudskej pospolitosti. Všetka tá nespútaná fantázia našich predkov, ich poznanie a myslenie sa nám však prihovára vari najvnútornejšie v piesňach, bájkach a rozprávkach. Možno práve preto sa Vianoce stali sviatkami tých najmenších. Vošli do ulíc Prahy v novom ruchu, ale aj tu. tak ako vo všetkých mestách našej vlasti, zažiari­li tradične vianočné stromčeky, prehýba­júce sa pod blýskavou nádherou reťazí, umelých vločiek, svetiel a ozdôb. Aj tu sa otvorili čarovné brány rozprávok o ví­lach. škriatkoch, veselých muzikantoch a jarmočnikoch, kde Honzikovia vždy víťazia nad zlom. spravodlivosť a láska nad neprávom a zlobou. Divadlá - od Národného až po Loutku ich rozdávajú plným priehrštím. Deťom sa prihovára aj nova filmová rozprávka Karla Zemana o Honzíkovi a Maŕenke. plná poézie o veľkosti človeka a sile jeho dobra. Neďaleko Staromestskej radnice, ako vždy obklopenej húfom turistov, čo tr­pezlivo čakajú na údery dvanástej, v ti­chu malého kníhkupectva listujem v pra­vé vydaných Osudoch dobrého vojaka Švejka. Aj on patrí k tradičnej pražskej atmosfére sviatkov mieru a pokoja, ne­spútaného veselia zimného slnovratu. Práve tak ako vznešená prostota Smeta­novej hudby v naštudovaní súboru Ná­rodného divadla celý ten pestrý kaleido­skop koncertov, veselých komédii a fra­šiek. lahodný zvuk organu. S vyhasínajúcim dňom Utíchajú aj uli­ce mesta. Zo závetrí v tichu ukrytých priestranstiev preniká trpkastá vôňa smrečkov. skromné vetvičky imela si ľu­dia nesu do svojich domovov ako draho­cenný dar. Je čas veselia a radosti, ale i úvah. bilancii, želaní, čas hodnotenia. Veď s poslednými minútami starého roku sa uzatvorilo aj obdobie našej päťročnej práce a úsilia, zvažuje sa na váhach hodnôt, čo sme urobili pre spo­ločnosť. pre nás všetkých, čo treba ešte vykonať. Lúčim sa s Prahou na prelome rokov, ešte hodnotiacou minulé, to dobré i to. čo sa nevydarilo, aby mohla vykročiť i po novom, ale aj so zázemím všetkých hod­nôt. ktoré človek vytvoril vo svojej ušľachtilej snahe prekročiť vlastnú prí­tomnosť. ALENA WALEKOVÁ

Next