Nové Slovo, červenec-prosinec 1982 (XXIV/26-52)
1982-07-01 / No. 26
2 Generálny tajomník ÚV KSČ, prezident ČSSR a predseda ÚV Národného frontu ČSSR Gustáv Husák prijal na Pražskom hrade členov predsedníctva Československého zväzu novinárov, zvoleného na VIII. zjazde ČSZN. Delegáciu viedol predseda ČSZN, zástupca šéfredaktora Rudého práva Zdeněk Hoření, ktorý informoval súdruha G. Husáka o priebehu zjazdu a odovzdal mu list delegátov VIII. zjazdu ČSZN Ústrednému výboru KSČ. Cieľavedomejšie pôsobenie Jednota slovenských právnikov sa aktívne zapojila do právnovýchovnej a právnopropagačnej činnosti, sústredila sa na rozširovanie politických a odborných vedomostí svojich členov a ich prostredníctvom prispela aj k zvyšovaniu socialistického právneho vedomia pracujúcich. Cieľavedomejším obsahovým zameraním právnej výchovy a propagandy a príťažlivejšími realizačnými formami sa jej členovia podieľali na zvyšovaní účinnosti právnej výchovy a propagandy. Pozitívne sa to prejavilo predovšetkým v úspešnom pôsobení pri plnení základných úloh právnej politiky strany - vyplýva to z uznesenia konferencie Jednoty slovenských právnikov v Bratislave, ktorá bilancovala uplynulé päťročie a prerokovala nové úlohy. Jej účastníci privítali medzi sebou delegáciu ÚV KSS vedenú vedúcim oddelenia ÚV KSS L. Sádovským a dalších hostí. Správa, ktorú predniesol doterajší predseda tejto spoločenskej organizácie právnikov Š. Ozimý, ukázala, že jej orgány a členovia vynaložili nemálo úsilia na upevňovanie socialistickej zákonnosti, občianskej a štátnej disciplíny a pri formovaní a prehlbovaní jedného z predpokladov efektívneho pôsobenia československého právneho poriadku - socialistického pfávneho vedomia ľudí. Dokumentovala pozitívne výsledky v právnopropagačnéj činnosti, v prehlbovaní odborných aj politických vedomostí svojich členov, ktorých je v prítomnosti v SSR okolo dvetisíc, i na rozširovanie internacionálnych stykov. Súdruh L. Sádovský, ktorý vystúpil v diskusii, ocenil prínos Jednoty slovenských právnikov pri upevňovaní socialistických spoločenských vzťahov. Osobitne vyzdvihol splnenie záväzku k XVI. zjazdu KSČ - založenie miestnej organizácie Jednoty slovenských právnikov v každom okrese. Ubezpečil prítomných, že stranícke orgány budú aj naďalej venovať primeranú pozornosť tejto inštitúcii, poskytovať pomoc a podporu pri plnení jej náročných politickovýchovných a vzdelávacích úloh. V nadchádzajúcom období bude Jednota slovenských právnikov - v súlade so závermi XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS - zameriavať svoju činnosť tak, aby sa jej členovia aktívne zapojili do koordinovaného procesu plnenia hlavných úloh v jednotlivých oblastiach rozvoja spoločnosti. Sústredí sa nielen na prehlbovanie politických a odborných vedomostí svojich členov, ale aj na všeobecné zvyšovanie právneho vedomia občanov rozširovaním ich obzoru pri poznávam platného právneho poriadku, pestovaním ich úcty k zákonom a ich výchovu k uvedomelému upevňovaniu postoja voči opatreniam smerujúcim na podporu princípov socialistickej zákonnosti. Za svoju dôležitú úlohu naďalej považuje vytváranie organizačných podmienok pre ďalšiu aktivizáciu svojej činnosti. V zahraničnopolitickej oblasti sa bude Jednota slovenských právnikov vedno s Jednotou českých právnikov ešte aktívnejšie podieľať na plnení úloh federálneho výboru Jednoty právnikov ČSSR pri presadzovaní medzinárodnopolitičkých záujmov nášho socialistického štátu. Za nového predsedu Jednoty slovenských právnikov prítomní zvolili J. Benčuru. MILAN MITOŠINKA Rezervy kultúrnej aktivity Slovenský fond výtvarných umení usporiadal v Domove výtvarných umelcov a architektov v Moravanoch nad Váhom IV. konferenciu svojho Klubu priateľov výtvarných umení (KPVU). Zišlo sa tu vyše štyridsať delegátov zo 17 pobočiek KPVU zo všetkých krajov Slovenska (dovedna 2500 členov) a hostia .z Prahy a z Brna. Pobočky KPVU vedú v niektorých prípadoch aktívni výtvarní umelci alebo architekti, teda „profesionáli“. Poväčšine však nachádzame medzi nimi „amatérov“: pracovníčku Slovnaftú, stomatológa, projektanta, pracovníka mincovne, riaditeľku galérie, učiteľa ZDŠ, inžiniera-slaboprúdára, historičku, právnika a pod. Podnetom pre diskusiu boli nielen ročné bilancie KPVU, ale aj formulácia úloh, ktoré SFVU ako materská organizácia očakáva od svojich priaznivcov, a prednáška prom. historičky Márie Grígerovej o zásadách socialistickej pamiatkovej starostlivosti o historické jadrá miest na Slovensku. Dvojdňovú diskusiu možno zhrnúť do niekoľkých problémových ^okruhov, z ktorých najdôležitejšia bola otázka šírenia súčasného slovenského výtvarného umenia. Delegátka pobočky z Nových Zámkov informovala o tom, že samozvaní podnikavci a gýčiari ďalej pôsobia a najmä v predvianočnom období pokútne „zásobujú“ • pochybnými výtvormi celé vidiecke mestá. Kriticky sa hovorilo aj na adresu SFVU: problémy so zriaďovaním nových predajných priestorov (napr. v Trnave), nedostatok voľnej grafiky pre zberateľov mimo Bratislavy, pomerne vysoká cenová hladina originálov a pod. S. Grossmanová z Brna uviedla pozitívne príklady, ako, KPVU aktívne ovplyvňuje vkus zákazníkov Večermi o mladom bývaní, M. Donková z Martina uviedla, ako predavačky Diela v Martine, inak členky Brigády socialistickej práce, zaviedli poradenskú službu mladým manželom pri výbere vhodných originálov k zakúpenému nábytku. Dr. B. Chmelík z Trnavy je ešte náročnejší: navrhuje, aby SFVU a ČFVU umožnili predplácať si kvalitné grafické listy na subskripciu a privítal by vydávanie náročných bibliofílií. S veľkým záujmom sa stretlo vystúpenie K. Izakoviča, tajomníka Krúžku slovenských exlibristov a bibliofilov. Upozornil na úspechy drobnej slovenskej grafiky v zahraničí a vzbudil vážny záujem o zberateľstvo. Citlivý vzťah k pokrokovému kultúmo-historickému národnému dedičstvu dokumentovali viacerí diskutéři. Podplukovník Ing. M. Mikuš z Liptovského Mikuláša citoval názor gymnazistky z besedy v KPVU: „Školu nám renovovali. Vybúrali nám dobové okná, odstránili krásne vyrezávané dvere. Teraz máme duralové okná a hladké dvere ako v panelákoch. Odstránili staré lavice s menami spisovateľov a dejateľov, čo študovali v týchto laviciach (Lenko a iní). Sme mladi ľudia a verte, jé nám za tým všetkým ľúto.“ Pobočky KPVU zohrávajú pozitívnu úlohu aj pri vzájomnom spoznávaní a zbližovaní našich národných kultúr. Za minulé obdobie mnohými tematickými exkurziami sa vybudovali pevné mosty medzi pobočkami z Brna priateľmi umenia z Bratislavy či Košíc. Liptovský Mikuláš si dobre rozumie s priateľmi v Přerove' a robia spoločné akcie. Stretnutie priateľov voľného umenia ČFVU bude v septembri v Bratislave za výdatnej pomoci slovenských kolegov. O pár dní sa koná stretnutie priateľov grafiky a krásnej knihy v Brne, na ktorom budú mnohí priaznivci zo Slovenska. Takto sa bez veľkých slov v praxi napĺňajú zámery našej kultúrnej politiky. ANTON HYKISCH NOVÉ SLOVO 1. JÚLA 1982 Integrácia - jediná možnosť (Pokračovanie z 1. str.) Dnes máme pomerne dobrý prehľad o potrebách výrobkov malotonážnej chémie a v krajinách RVHP celý rad konkrétnych návrhov a riešení, na čo sa bude tá ktorá krajina v najbližšej budúcnosti špecializovať. To, že kapitalisti prestávajú v niektorých výrobkoch s nami obchodovať, by malo túto cestu len urýchliť. Pri budovaní kapacít nám však i naďalej pôjde o to, aby sa práve výrobky malotonážnej chémie integrovali a aby sa pri delbe výrobných programov kapacity budovali s optimálnymi množstvami, teda s dobrou ekonomikou výroby. Pekným príkladom je budovanie antioxidantu ČD v Dusle Šaľa, čo je v súčasnosti najväčšia kapacita tohto druhu na svete. Tieto výrobky budú používať najmä v ZSSR, ale i ďalších socialistických krajinách. Podobne to bude s výrobou Sulfenaxu po rekonštrukcii v CHZJD Bratislava i u ďalších výrobkov. Do takýchto riešení sa postupne stále intenzívnejšie musia zapájať medzinárodné organizácie RVHP určené na zabezpečovanie takýchto úloh. Hlavne medzinárodná hospodárska organizácia Interchim, ako aj Interchimvolokno. Podobne ako tieto organizácie, starajúce sa najmä o rozvoj malotonážnej chémie, musia pracovať aj organizácie, ktoré riešia výrobu strojno-technologických zariadení ako pre chemický priemysel, tak i pre iné výrobné odvetvia. Ak sa toto v najbližšej budúcnosti podarí zvládnuť lepšie ako doposiaľ, bude naše spoločenstvo nesporne viac sebestačné, čím sa podstatne zníži závislosť celého chemického priemyslu. MICHAL BRÓSKÁ tačné, :elého K\n' db Pozornosť kvalite Na podporu vysokej kvality výroby sú zamerané ekonomické nástroje a medzi nimi hlavne ceny. Za kvalitnejšie výrobky dostávajú výrobcovia vyššie ceny v priemere o 10 až 30 pere. i viac oproti základným cenám, čím sa zohľadňujú aj vyššie náklady spojené s výrobou takýchto výrobkov. Tak je tomu napr. pri technicky pokrokových výrobkoch, pri výrobkoch zaradených do 1. stupňa akosti a napokon pri módnych a luxusných výrobkoch. Z titulu zvýhodnených cien získali hospodárske organizácie v ČSSR v roku 1981 viac ako 3,5 mld Kčs, z čoho pripadá na hospodárstvo riadené vládou SSR vyše 560 mil. Kčs, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 14,1 pere. viac. Podnietiť záujem o rast kvality vývozu má aj uplatnenie cenového zvýhodnenia podľa efektívnosti vývozu v obuvníckom, sklárskom priemysle, ako aj v strojárstve a v niektorých družstevných organizáciách. Podmienkou získania zvýhodnených cien je splnenie kritérií obvyklých na svetových trhoch. Finančné prostriedky získané zo zvýhodnených cien umožňujú výrobcom kryť predovšetkým zvýšené náklady spojené so zabezpečovaním lepšej kvality a popri tom tiež vylepšiť ich hospodársky výsledok. Napr. z titulu vyšších tr žieb získaných len za výrobky zaradené do 1. stupňa akosti sa zvýšil v roku 1981 zisk vo VHJ Ogako takmer o 4 pere., vo VHJ Drevársky a nábytkársky priemysel 0 3 pere. a vo VHJ Slovakotex tieto zdroje reprezentovali zhruba pätinu z celkového objemu zisku. Rast objemu zisku vytvára priaznivé podmienky pre úpravu rozhodujúceho ukazovateľa základnej i pobádacej zložky mzdových prostriedkov. Napríklad v rezorte Ministerstva priemyslu SSR, kde je ťažisko cenovej stimulácie, sa v dôsledku zvýhodnených cien v roku 1981 pridelilo do použiteľného objemu mzdových prostriedkov viac ako 57 mil. Kčs, z čoho pripadá na vysokú akosť 36,1 mil. Kčs, na módne a luxusné výrobky 17 mil. Kčs a na technickú pokrokovost’ 0,6 mil. Kčs. Na týchto prídeloch sa podieľa VHJ Slovchémia zhruba 43 pere., VHJ Slovakotex 22,3 pere. a VHJ Ogako 9,5 pere. Pozitívny rast sa však ukazuje najmä pri výrobkoch 1. stupňa akosti ako aj pri módnych a luxusných výrobkoch. Naproti tomu pri dodávkach technicky pokrokových výrobkov nastal pokles pod úroveň roku 1980 o 6,4 bodá. Príčiny sú aj v nedostatočných kapacitách štátnych a rezortných skúšobní, ďalej v zdĺhavosti hodnotenia, ale najmä v nízkej kvalite a nepružnej obnove sortimentu. Z celkovej výroby tovaru v roku 1981 podiel nových výrobkov predstavoval len 12,8 pere., z čoho sa v štátnych a rezortných skúšobniach hodnotilo niečo cez 40 pere. a do akostných skupín bolo zaradených zhruba 39 pere. Z troch VHJ, u ktorých je ťažisko uplatňovania zvýhodnených cien, len v odvetví textilného a odevného priemyslu dosiahli sa v minulom roku lepšie výsledky ako predtým, naproti tomu drevárske a nábytkárske podniky zaznamenali pokles o 19 percent. Rastu kvality výroby treba venovať äčšiu pozornosť počas všetkých fáz výrobného procesu. Dôležité je začať už etape prípravy, spracovania a schvaľovania projektu i konštrukčného riešenia, lebo už vtedy sa rozhoduje o nákladovej 1 technicej úrovni budúcej produkcie. Ďalej sa treba Qpierať o vynálezcovské a zlepšovateľské hnutie, komplexné racionalizačné brigády ako aj o plné využitie vedecko-technických poznatkov. Úlohy sú náročné a v nejednom prípade ich nemôže s úspechom zvládnuť jedna organizácia, odbor alebo odvetvie. Preto sa tak zdôrazňuje rozvoj špecializácie, kooperácie a integrácie a to nielen tuzemských výrobcov, ale aj v širšom meradle v rámci socialistických štátov. To vytvára priaznivé podmienky variabilnosti vo výrobe a zohľadnenie nielen rámcových, ale aj úzko špecifických potrieb. Zabezpečí sa naviac lacnejšia výroba, pretože pôjde prevažne o veľké objemy výroby, u ktorých sú podmienky pre pokles fixných nákladov na jednotku produkcie. Dr. MICHAL PAVLÍK, Ing. STANISLAV PIEŠ Bolo to nedorozumenie V rubrike Ako to vidíme v NS č. 22 sme uverejnili článok o krivkajúcich službách PNS, predovšetkým o nedostatku časopisu NOVÉ SLOVO v bratislavských predajniach PNS. Z ohlasu vyberáme podstatné časti: „Rozširovanie periodickej tlače je v súčasnosti poznamenané prísnym dodržiavaním plánovacej a nákladovej disciplíny, ktoré sa týka všetkých skupín periodickej tlače. Pri Novom slove bola poskytnutá výnimka pri číslach, kedy sa uverejňovali témy Roka straníckeho vzdelávania ročníka 1981/1982. Pri hodnotení odberu však došlo k nedorozumeniu: PNS si povolenú výnimku vysvetlila tak, že prekročené odbery pri týchto číslach treba vyrovnať znížením odberu pri ostatných číslach, čím bol postihnutý predaj. Po konzultácii s Vydavateľstvom PRAVDA sa nedorozumenie vysvetlilo a PNS - mestská správa Bratislava okamžite upravila odber do výšky plánu (6100 výtlačkov, z čoho viac ako 1100 výtlačkov je určených pre predajne PNS). Novým slovom je teraz zásobených 121 predajní PNS v rozsahu 2-30 výtlačkov podľa dopytu čitateľov a 13 predajní TABAK v rozsahu 1-15 výtlačkov. Druhou príčinou nedostatku Nového slova v predajniach PNS je skutočnosť, že viacerí záujemcovia (najmä organizácie) objednávajú Nové slovo až potom, keď už je náklad uzavretý, resp. keď už je časopis v predaji. Na realizáciu takýchto objednávok sa používajú výtlačky z predajní PNS. Dovoľujeme si upozorniť, že za rozširovanie Nového slova dostávajú spoje 30 percentnú obchodnú zrážku z maloobchodnej ceny, čo predstavuje 60 halierov, a nie 66 halierov, ako sa uvádza v článku. Veríme, že váš kritický článok i nami vykonané opatrenia nám pomôžu čo najskôr skvalitniť úroveň služieb poskytovaných PNS. V tomto smere uvítame aj ďalšie vaše poznatky.“ Ing. MILAN MACOSZEK, námestník pre poštu a PNS Z redakcie Minulý týždeň sa zišla redakčná rada Nového slova, ktorá bude v nasledujúcom období pracovať v rozšírenom zložení: Akademik Viliam Plevza (predseda), Ing. Štefan Barták, CSc., akademik Vladimír Cirbes, dr. Zdenka Colotková, CSc., akademik Ján Dekan, prof. dr. Tibor Halečka, DrSc., Ing. František Határ, Ing. Jozef Kollár, zaši. um. Pavel Koyš, doc. dr. Pavol Kováč, CSc., Ing. Július Medveď, CSc., dr. Štefan Paluda, CSc., Ing. Etela Počarovská, Ing. Leopold Podstupka, prof. Ing. Pavel Rapoš, DrSc., dr. Miloš Řehůřek, CSc., akademik Andrej Sirácky, dr. Stanislav Šmatlák, DrSc., prof. Ing. Rudolf Šteis, DrSc., dr. Vladimír Trvala, CSc. Redakčná rada sa vyjadrila k práci redakčného kolektívu za obdobie od posledného stretnutia, posúdila ideovotematický plán Nového slova na druhý polrok 1982 a vyslovila cenné doplnky, podnety a vyjadrila podporu redakcii pri objasňovaní a presadzovaní uznesení XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS. V sobotu sa uskutočnilo už tradičné stretnutie autorov, ktorí prispievajú do Nového slova mladých, s národným umelcom Vojtechom Mihálikom, Vojtechom Kondrótom a zástupcami redakcie. Molekuly na zamyslenie Keď sa v sobotu popoludní otvorili brány štrnásteho ročníka INCHEBY v bratislavskom Parku kultúry a oddychu, na Zimnom štadióne a v Dome ■ techniky ČSVTS, bolo sparno. Navečer spŕchlo a pršalo celú noc i v nedeľu. Dážď síce odohnal kombajnistov z polí južného Slovenska, ktorí otvorili zase žatvu - zber obilia, avšak napojil smädné polia. Chémia je svojím spôsobom aj pšeničný chlieb, natretý výberovým maslom, aj rezeň na tanieri. Je jedným z činiteľov, pretože obohacuje pôdu o živiny, chráni kultúrne rastliny, nivočí burinu a škodcov. Bez chémie už ani tá kravička by nebola kravičkou a prasiatko prasaťom. Avšak všetko, čo rastie, potrebuje okrem chémie pôdu, slnko, vzduch a vodu. Zatiaľ čo tieto činitele (hoci chémia môže ovplyvniť už aj počasie a ovplyvňuje aj kvalitu pôdy a vôd) ovplyvniť ešte nemôže ani najschopnejší agronóm, chémia je v rukách ľudí, hoci základnú surovinu pre jej rozmach dáva príroda. Ropu, plyn, ložiská nerastov, z ktorých sú všetky tie potrebné „čudá“, bez ktorých sa už moderná spoločnosť a moderný človek nezaobíde. Ak zvykneme na stránkach novín z jednej strany hroziť ekologickou krízou, z druhej strany už bez chémie by sa nedalo ani žiť. To,,čo sa vystavuje na Medzinárodnom veľtrhu Incheba 82, to sú tisíce výrobkov, na ktoré sú dva víkendové dni príliš krátke. Vysoký počet tuzemských i zahraničných vystavovateľov a vzrastajúci medzinárodný záujem o vedecko-technický program, organizovaný počas veľtrhu, svedčí o dobrom postavem, ktoré si Incheba vydobyla medzi podobnými akciami v Európe. K jej vývoju prispieva i starostlivosť, ktorú venujú organizátori odborných sekcií veľtrhu a prehlbovaniu jeho špecializácie. Jednotlivé samostatné výstavné úseky organizujú aj samostatné časti vedecko-technického programu. Ku každoročne opakujúcej sa výstave Spotrebná chémia štátov RVHP a Fínska, prehliadke výrobkov z odboru farmácie a biochémie Inpharmed sa tohto roku pripája výstava Racionalizácia použitím plastov. A v tomto roku je na veľtrhu aj prvý raz samostatný pavilón rúd, ktorý predstavuje prehliadku surovín a výrobkov hutníckej prvovýroby, silikátového, sklárskeho a keramického priemyslu, zameraný na úsporu energií a surovín a expozícia výskumných a výrobných organizácií, zaoberajúcich sa chemickými aspektami jadrového žiarenia a rozširovaním jadrovej techniky v priemyselnej výrobe a v ochrane životného prostredia. Vedecko-technický program je zameraný na plasty, ich vlastnosti, skúšanie, normalizáciu a aplikáciu v priemyselných odvetviach, ktorý by mal spolu s výstavou Racionalizácia použitím plastov, ktorou naše národné hospodárstvo získava ročne trištvrte miliardy korún, prejaviť sa v hospodárskej praxi. Farmaceutická výroba a odborné sympóziá venované klinickej farmakológii majú bohaté vědeckotechnické zázemie. Okrem výrobkov, na ktorých sa oči pasú a duša po nich prahne, Incheba ako miesto konfrontácie vzostupu chemického priemyslu, jeho súčasného trendu a moderných nárokov vo svetovom meradle, dáva podnety na zamyslenie chemikom i návštevníkom. Veď podobne ako v iných hospodárskych rozvinutých, no na suroviny chudobnejších štátoch musíme aj my obmedzenosť zdrojov palív, energie, surovín a materiálov prekonávať racionalizáciou spotreby a vyšším zhodnocovaním všetkých hmotných vzostupov. Veľtrh ukazuje určitý prechod od extenzívneho k intenzívnemu typu výroby aj v chemickom priemysle. Hovorí sa, že práve v chémii až trištvrte celkových nákladov tvoria náklady na suroviny a energie. Preto sa žiada siahnuť oveľa rozhodnejšie na druhotné zdroje. Veď vo výrobe i v spotrebe základných chemických materiálov na jedného obyvateľa už zaujímame jedno z popredných miest vo svete. V spotrebe plastických hmôt na jedného obyvateľa je ČSSR zhruba na úrovni Velkej Británie, obdobne je to pri výrobe a spotrebe hnojív na hektár poľnohospodárskej pôdy, avšak za zamyslenie stojí kvalitatívne hľadisko a príliš dlhá cesta z výskumu do výroby. Ak chceme, ako malá krajina, držať krok so svetovým vývojom, nemôžeme rozptyľovať svoje sily či už vo výrobe alebo vo výskume na celú, stále sa rozptyľujúcu škálu svetového sortimentu výrobkov. Cesta, ktorá je už nastúpená, je vo využívam mnohostranných a dvojstranných dohôd, uzavretých so Sovietskym zväzom a ďalšími krajinami RVHP a vo výraznejšom vzostupe odborov kvalifikovanej, malotonážnej chémie, kde sa môžeme oprieť o solídnu vlastnú vedecko-výskumnú základňu i o medzinárodnú spoluprácu. Napokon, tieto skutočnosti na výstave bijú priam do očí. Do piatku, druhého júla sa o tom návštevníci ešte môžu presvedčiť a zamyslieť sa. JÁN RIŠKA