Nové Slovo, červenec-prosinec 1982 (XXIV/26-52)

1982-07-01 / No. 26

2 Generálny tajomník ÚV KSČ, prezident ČSSR a predseda ÚV Národného frontu ČSSR Gustáv Husák prijal na Pražskom hrade členov predsedníctva Českoslo­venského zväzu novinárov, zvoleného na VIII. zjazde ČSZN. Delegáciu viedol predseda ČSZN, zástupca šéfredaktora Rudého práva Zdeněk Hoření, ktorý informoval súdruha G. Husáka o priebehu zjazdu a odovzdal mu list delegátov VIII. zjazdu ČSZN Ústrednému výboru KSČ. Cieľavedomejšie pôsobenie Jednota slovenských právnikov sa aktívne zapojila do právnovýchovnej a právnopropagačnej činnosti, sústredila sa na rozširovanie politických a odbor­ných vedomostí svojich členov a ich prostredníctvom prispela aj k zvyšovaniu socialistického právneho vedomia pracujúcich. Cieľavedomejším obsahovým zameraním právnej výchovy a propagandy a príťažlivejšími realizačnými for­mami sa jej členovia podieľali na zvyšovaní účinnosti právnej výchovy a propa­gandy. Pozitívne sa to prejavilo predovšetkým v úspešnom pôsobení pri plnení základných úloh právnej politiky strany - vyplýva to z uznesenia konferencie Jednoty slovenských právnikov v Bratislave, ktorá bilancovala uplynulé päťročie a prerokovala nové úlohy. Jej účastníci privítali medzi sebou delegáciu ÚV KSS vedenú vedúcim oddelenia ÚV KSS L. Sádovským a dalších hostí. Správa, ktorú predniesol doterajší predseda tejto spoločenskej organizácie právnikov Š. Ozimý, ukázala, že jej orgány a členovia vynaložili nemálo úsilia na upevňovanie socialistickej zákonnosti, občianskej a štátnej disciplíny a pri formovaní a prehlbovaní jedného z predpokladov efektívneho pôsobenia česko­slovenského právneho poriadku - socialistického pfávneho vedomia ľudí. Dokumentovala pozitívne výsledky v právnopropagačnéj činnosti, v prehlbovaní odborných aj politických vedomostí svojich členov, ktorých je v prítomnosti v SSR okolo dvetisíc, i na rozširovanie internacionálnych stykov. Súdruh L. Sádovský, ktorý vystúpil v diskusii, ocenil prínos Jednoty sloven­ských právnikov pri upevňovaní socialistických spoločenských vzťahov. Oso­bitne vyzdvihol splnenie záväzku k XVI. zjazdu KSČ - založenie miestnej organizácie Jednoty slovenských právnikov v každom okrese. Ubezpečil prítom­ných, že stranícke orgány budú aj naďalej venovať primeranú pozornosť tejto inštitúcii, poskytovať pomoc a podporu pri plnení jej náročných politickovýchov­­ných a vzdelávacích úloh. V nadchádzajúcom období bude Jednota slovenských právnikov - v súlade so závermi XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS - zameriavať svoju činnosť tak, aby sa jej členovia aktívne zapojili do koordinovaného procesu plnenia hlavných úloh v jednotlivých oblastiach rozvoja spoločnosti. Sústredí sa nielen na prehlbovanie politických a odborných vedomostí svojich členov, ale aj na všeobecné zvyšova­nie právneho vedomia občanov rozširovaním ich obzoru pri poznávam platného právneho poriadku, pestovaním ich úcty k zákonom a ich výchovu k uvedome­lému upevňovaniu postoja voči opatreniam smerujúcim na podporu princípov socialistickej zákonnosti. Za svoju dôležitú úlohu naďalej považuje vytváranie organizačných podmienok pre ďalšiu aktivizáciu svojej činnosti. V zahraničnopo­litickej oblasti sa bude Jednota slovenských právnikov vedno s Jednotou českých právnikov ešte aktívnejšie podieľať na plnení úloh federálneho výboru Jednoty právnikov ČSSR pri presadzovaní medzinárodnopolitičkých záujmov nášho socialistického štátu. Za nového predsedu Jednoty slovenských právnikov prítomní zvolili J. Benčuru. MILAN MITOŠINKA Rezervy kultúrnej aktivity Slovenský fond výtvarných umení usporiadal v Domove výtvarných umelcov a architektov v Moravanoch nad Váhom IV. konferenciu svojho Klubu priateľov výtvarných umení (KPVU). Zišlo sa tu vyše štyridsať delegátov zo 17 pobočiek KPVU zo všetkých krajov Slovenska (dovedna 2500 členov) a hostia .z Prahy a z Brna. Pobočky KPVU vedú v niektorých prípadoch aktívni výtvarní umelci alebo architekti, teda „profesionáli“. Poväčšine však nachádzame medzi nimi „amaté­rov“: pracovníčku Slovnaftú, stomatológa, projektanta, pracovníka mincovne, riaditeľku galérie, učiteľa ZDŠ, inžiniera-slaboprúdára, historičku, právnika a pod. Podnetom pre diskusiu boli nielen ročné bilancie KPVU, ale aj formulácia úloh, ktoré SFVU ako materská organizácia očakáva od svojich priaznivcov, a prednáška prom. historičky Márie Grígerovej o zásadách socialistickej pamiat­kovej starostlivosti o historické jadrá miest na Slovensku. Dvojdňovú diskusiu možno zhrnúť do niekoľkých problémových ^okruhov, z ktorých najdôležitejšia bola otázka šírenia súčasného slovenského výtvarného umenia. Delegátka pobočky z Nových Zámkov informovala o tom, že samozvaní podnikavci a gýčiari ďalej pôsobia a najmä v predvianočnom období pokútne „zásobujú“ • pochybnými výtvormi celé vidiecke mestá. Kriticky sa hovorilo aj na adresu SFVU: problémy so zriaďovaním nových predajných priestorov (napr. v Trnave), nedostatok voľnej grafiky pre zberateľov mimo Bratislavy, pomerne vysoká cenová hladina originálov a pod. S. Grossmanová z Brna uviedla pozitívne príklady, ako, KPVU aktívne ovplyvňuje vkus zákazníkov Večermi o mladom bývaní, M. Donková z Martina uviedla, ako predavačky Diela v Martine, inak členky Brigády socialistickej práce, zaviedli poradenskú službu mladým manželom pri výbere vhodných originálov k zakúpenému nábytku. Dr. B. Chmelík z Trnavy je ešte náročnejší: navrhuje, aby SFVU a ČFVU umožnili predplácať si kvalitné grafické listy na subskripciu a privítal by vydávanie náročných bibliofílií. S veľkým záujmom sa stretlo vystúpenie K. Izakoviča, tajomníka Krúžku slovenských exlibristov a bibliofilov. Upozornil na úspechy drobnej slovenskej grafiky v zahraničí a vzbudil vážny záujem o zberateľstvo. Citlivý vzťah k pokrokovému kultúmo-historickému národnému dedičstvu dokumentovali viacerí diskutéři. Podplukovník Ing. M. Mikuš z Liptovského Mikuláša citoval názor gymnazistky z besedy v KPVU: „Školu nám renovovali. Vybúrali nám dobové okná, odstránili krásne vyrezávané dvere. Teraz máme duralové okná a hladké dvere ako v panelákoch. Odstránili staré lavice s menami spisovateľov a dejateľov, čo študovali v týchto laviciach (Lenko a iní). Sme mladi ľudia a verte, jé nám za tým všetkým ľúto.“ Pobočky KPVU zohrávajú pozitívnu úlohu aj pri vzájomnom spoznávaní a zbližovaní našich národných kultúr. Za minulé obdobie mnohými tematickými exkurziami sa vybudovali pevné mosty medzi pobočkami z Brna priateľmi umenia z Bratislavy či Košíc. Liptovský Mikuláš si dobre rozumie s priateľmi v Přerove' a robia spoločné akcie. Stretnutie priateľov voľného umenia ČFVU bude v septembri v Bratislave za výdatnej pomoci slovenských kolegov. O pár dní sa koná stretnutie priateľov grafiky a krásnej knihy v Brne, na ktorom budú mnohí priaznivci zo Slovenska. Takto sa bez veľkých slov v praxi napĺňajú zámery našej kultúrnej politiky. ANTON HYKISCH NOVÉ SLOVO 1. JÚLA 1982 Integrácia - jediná možnosť (Pokračovanie z 1. str.) Dnes máme pomerne dobrý prehľad o potrebách výrobkov malotonážnej chémie a v krajinách RVHP celý rad konkrétnych návrhov a riešení, na čo sa bude tá ktorá krajina v najbližšej budúc­nosti špecializovať. To, že kapitalisti prestávajú v niektorých výrobkoch s na­mi obchodovať, by malo túto cestu len urýchliť. Pri budovaní kapacít nám však i na­ďalej pôjde o to, aby sa práve výrobky malotonážnej chémie integrovali a aby sa pri delbe výrobných programov ka­pacity budovali s optimálnymi množ­stvami, teda s dobrou ekonomikou výro­by. Pekným príkladom je budovanie antioxidantu ČD v Dusle Šaľa, čo je v súčasnosti najväčšia kapacita tohto druhu na svete. Tieto výrobky budú používať najmä v ZSSR, ale i ďalších socialistických krajinách. Podobne to bude s výrobou Sulfenaxu po rekon­štrukcii v CHZJD Bratislava i u ďalších výrobkov. Do takýchto riešení sa postupne stále intenzívnejšie musia zapájať medziná­rodné organizácie RVHP určené na za­bezpečovanie takýchto úloh. Hlavne medzinárodná hospodárska organizácia Interchim, ako aj Interchimvolokno. Po­dobne ako tieto organizácie, starajúce sa najmä o rozvoj malotonážnej chémie, musia pracovať aj organizácie, ktoré riešia výrobu strojno-technologických zariadení ako pre chemický priemysel, tak i pre iné výrobné odvetvia. Ak sa toto v najbližšej budúcnosti podarí zvládnuť lepšie ako doposiaľ, bude naše spoločenstvo nesporne viac sebestačné, čím sa podstatne zníži závislosť celého chemického priemyslu. MICHAL BRÓSKÁ tačné, :elého K\n' db Pozornosť kvalite Na podporu vysokej kvality výroby sú zamerané ekonomické nástroje a medzi nimi hlavne ceny. Za kvalitnejšie výrob­ky dostávajú výrobcovia vyššie ceny v priemere o 10 až 30 pere. i viac oproti základným cenám, čím sa zohľadňujú aj vyššie náklady spojené s výrobou ta­kýchto výrobkov. Tak je tomu napr. pri technicky pokrokových výrobkoch, pri výrobkoch zaradených do 1. stupňa akosti a napokon pri módnych a luxus­ných výrobkoch. Z titulu zvýhodnených cien získali hospodárske organizácie v ČSSR v roku 1981 viac ako 3,5 mld Kčs, z čoho pripadá na hospodárstvo riadené vládou SSR vyše 560 mil. Kčs, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 14,1 pere. viac. Podnietiť záujem o rast kvality vývo­zu má aj uplatnenie cenového zvýhodne­nia podľa efektívnosti vývozu v obuvníc­kom, sklárskom priemysle, ako aj v stro­járstve a v niektorých družstevných or­ganizáciách. Podmienkou získania zvý­hodnených cien je splnenie kritérií ob­vyklých na svetových trhoch. Finančné prostriedky získané zo zvý­hodnených cien umožňujú výrobcom kryť predovšetkým zvýšené náklady spojené so zabezpečovaním lepšej kvali­ty a popri tom tiež vylepšiť ich hospodár­sky výsledok. Napr. z titulu vyšších tr­ žieb získaných len za výrobky zaradené do 1. stupňa akosti sa zvýšil v roku 1981 zisk vo VHJ Ogako takmer o 4 pere., vo VHJ Drevársky a nábytkársky priemysel 0 3 pere. a vo VHJ Slovakotex tieto zdroje reprezentovali zhruba pätinu z celkového objemu zisku. Rast objemu zisku vytvára priaznivé podmienky pre úpravu rozhodujúceho ukazovateľa základnej i pobádacej zlož­ky mzdových prostriedkov. Napríklad v rezorte Ministerstva priemyslu SSR, kde je ťažisko cenovej stimulácie, sa v dô­sledku zvýhodnených cien v roku 1981 pridelilo do použiteľného objemu mzdo­vých prostriedkov viac ako 57 mil. Kčs, z čoho pripadá na vysokú akosť 36,1 mil. Kčs, na módne a luxusné výrobky 17 mil. Kčs a na technickú pokrokovost’ 0,6 mil. Kčs. Na týchto prídeloch sa podieľa VHJ Slovchémia zhruba 43 pere., VHJ Slova­kotex 22,3 pere. a VHJ Ogako 9,5 pere. Pozitívny rast sa však ukazuje najmä pri výrobkoch 1. stupňa akosti ako aj pri módnych a luxusných výrobkoch. Na­proti tomu pri dodávkach technicky po­krokových výrobkov nastal pokles pod úroveň roku 1980 o 6,4 bodá. Príčiny sú aj v nedostatočných kapacitách štátnych a rezortných skúšobní, ďalej v zdĺhavosti hodnotenia, ale najmä v nízkej kvalite a nepružnej obnove sortimentu. Z celko­vej výroby tovaru v roku 1981 podiel nových výrobkov predstavoval len 12,8 pere., z čoho sa v štátnych a rezortných skúšobniach hodnotilo niečo cez 40 pere. a do akostných skupín bolo zaradených zhruba 39 pere. Z troch VHJ, u ktorých je ťažisko uplatňovania zvýhodnených cien, len v odvetví textilného a odevného prie­myslu dosiahli sa v minulom roku lepšie výsledky ako predtým, naproti tomu dre­várske a nábytkárske podniky zazname­nali pokles o 19 percent. Rastu kvality výroby treba venovať äčšiu pozornosť počas všetkých fáz vý­robného procesu. Dôležité je začať už etape prípravy, spracovania a schvaľo­vania projektu i konštrukčného riešenia, lebo už vtedy sa rozhoduje o nákladovej 1 technicej úrovni budúcej produkcie. Ďa­lej sa treba Qpierať o vynálezcovské a zlepšovateľské hnutie, komplexné ra­cionalizačné brigády ako aj o plné využi­tie vedecko-technických poznatkov. Úlohy sú náročné a v nejednom prípa­de ich nemôže s úspechom zvládnuť jed­na organizácia, odbor alebo odvetvie. Preto sa tak zdôrazňuje rozvoj špeciali­zácie, kooperácie a integrácie a to nielen tuzemských výrobcov, ale aj v širšom meradle v rámci socialistických štátov. To vytvára priaznivé podmienky varia­bilnosti vo výrobe a zohľadnenie nielen rámcových, ale aj úzko špecifických po­trieb. Zabezpečí sa naviac lacnejšia výro­ba, pretože pôjde prevažne o veľké obje­my výroby, u ktorých sú podmienky pre pokles fixných nákladov na jednotku produkcie. Dr. MICHAL PAVLÍK, Ing. STANISLAV PIEŠ Bolo to nedorozumenie V rubrike Ako to vidíme v NS č. 22 sme uverejnili článok o krivkajúcich služ­bách PNS, predovšetkým o nedostatku časopisu NOVÉ SLOVO v bratislavských predajniach PNS. Z ohlasu vyberáme podstatné časti: „Rozširovanie periodickej tlače je v súčasnosti poznamenané prísnym do­držiavaním plánovacej a nákladovej dis­ciplíny, ktoré sa týka všetkých skupín periodickej tlače. Pri Novom slove bola poskytnutá výnimka pri číslach, kedy sa uverejňovali témy Roka straníckeho vzdelávania ročníka 1981/1982. Pri hod­notení odberu však došlo k nedorozume­niu: PNS si povolenú výnimku vysvetlila tak, že prekročené odbery pri týchto číslach treba vyrovnať znížením odberu pri ostatných číslach, čím bol postihnutý predaj. Po konzultácii s Vydavateľstvom PRAVDA sa nedorozumenie vysvetlilo a PNS - mestská správa Bratislava oka­mžite upravila odber do výšky plánu (6100 výtlačkov, z čoho viac ako 1100 výtlačkov je určených pre predajne PNS). Novým slovom je teraz zásobe­ných 121 predajní PNS v rozsahu 2-30 výtlačkov podľa dopytu čitateľov a 13 predajní TABAK v rozsahu 1-15 výtlač­kov. Druhou príčinou nedostatku Nového slova v predajniach PNS je skutočnosť, že viacerí záujemcovia (najmä organizácie) objednávajú Nové slovo až potom, keď už je náklad uzavretý, resp. keď už je časopis v predaji. Na realizáciu takýchto objednávok sa používajú výtlačky z pre­dajní PNS. Dovoľujeme si upozorniť, že za rozši­rovanie Nového slova dostávajú spoje 30 percentnú obchodnú zrážku z maloob­chodnej ceny, čo predstavuje 60 halie­rov, a nie 66 halierov, ako sa uvádza v článku. Veríme, že váš kritický článok i nami vykonané opatrenia nám pomôžu čo naj­skôr skvalitniť úroveň služieb poskyto­vaných PNS. V tomto smere uvítame aj ďalšie vaše poznatky.“ Ing. MILAN MACOSZEK, námestník pre poštu a PNS Z redakcie Minulý týždeň sa zišla redakčná rada Nového slova, ktorá bude v nasledujú­com období pracovať v rozšírenom zlo­žení: Akademik Viliam Plevza (predseda), Ing. Štefan Barták, CSc., akademik Vla­dimír Cirbes, dr. Zdenka Colotková, CSc., akademik Ján Dekan, prof. dr. Ti­bor Halečka, DrSc., Ing. František Határ, Ing. Jozef Kollár, zaši. um. Pavel Koyš, doc. dr. Pavol Kováč, CSc., Ing. Július Medveď, CSc., dr. Štefan Paluda, CSc., Ing. Etela Počarovská, Ing. Leopold Pod­­stupka, prof. Ing. Pavel Rapoš, DrSc., dr. Miloš Řehůřek, CSc., akademik Andrej Sirácky, dr. Stanislav Šmatlák, DrSc., prof. Ing. Rudolf Šteis, DrSc., dr. Vladi­mír Trvala, CSc. Redakčná rada sa vyjadrila k práci redakčného kolektívu za obdobie od po­sledného stretnutia, posúdila ideovote­­matický plán Nového slova na druhý polrok 1982 a vyslovila cenné doplnky, podnety a vyjadrila podporu redakcii pri objasňovaní a presadzovaní uznesení XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS. V sobotu sa uskutočnilo už tradičné stretnutie autorov, ktorí prispievajú do Nového slova mladých, s národným umelcom Vojtechom Mihálikom, Vojte­chom Kondrótom a zástupcami redakcie. Molekuly na zamyslenie Keď sa v sobotu popoludní otvorili brány štrnásteho ročníka INCHEBY v bratislavskom Parku kultúry a oddy­chu, na Zimnom štadióne a v Dome ■ techniky ČSVTS, bolo sparno. Navečer spŕchlo a pršalo celú noc i v nedeľu. Dážď síce odohnal kombajnistov z polí južného Slovenska, ktorí otvorili zase žatvu - zber obilia, avšak napojil smäd­né polia. Chémia je svojím spôsobom aj pšeničný chlieb, natretý výberovým maslom, aj rezeň na tanieri. Je jedným z činiteľov, pretože obohacuje pôdu o živiny, chráni kultúrne rastliny, nivočí burinu a škodcov. Bez chémie už ani tá kravička by nebola kravičkou a prasiat­ko prasaťom. Avšak všetko, čo rastie, potrebuje okrem chémie pôdu, slnko, vzduch a vodu. Zatiaľ čo tieto činitele (hoci chémia môže ovplyvniť už aj poča­sie a ovplyvňuje aj kvalitu pôdy a vôd) ovplyvniť ešte nemôže ani najschopnejší agronóm, chémia je v rukách ľudí, hoci základnú surovinu pre jej rozmach dáva príroda. Ropu, plyn, ložiská nerastov, z ktorých sú všetky tie potrebné „čudá“, bez ktorých sa už moderná spoločnosť a moderný človek nezaobíde. Ak zvyk­neme na stránkach novín z jednej strany hroziť ekologickou krízou, z druhej stra­ny už bez chémie by sa nedalo ani žiť. To,,čo sa vystavuje na Medzinárodnom veľtrhu Incheba 82, to sú tisíce výrob­kov, na ktoré sú dva víkendové dni príliš krátke. Vysoký počet tuzemských i za­hraničných vystavovateľov a vzrastajúci medzinárodný záujem o vedecko-tech­­nický program, organizovaný počas veľ­trhu, svedčí o dobrom postavem, ktoré si Incheba vydobyla medzi podobnými akciami v Európe. K jej vývoju prispieva i starostlivosť, ktorú venujú organizátori odborných sekcií veľtrhu a prehlbovaniu jeho špecializácie. Jednotlivé samostat­né výstavné úseky organizujú aj samo­statné časti vedecko-technického prog­ramu. Ku každoročne opakujúcej sa vý­stave Spotrebná chémia štátov RVHP a Fínska, prehliadke výrobkov z odboru farmácie a biochémie Inpharmed sa toh­to roku pripája výstava Racionalizácia použitím plastov. A v tomto roku je na veľtrhu aj prvý raz samostatný pavilón rúd, ktorý predstavuje prehliadku suro­vín a výrobkov hutníckej prvovýroby, silikátového, sklárskeho a keramického priemyslu, zameraný na úsporu energií a surovín a expozícia výskumných a vý­robných organizácií, zaoberajúcich sa chemickými aspektami jadrového žiare­nia a rozširovaním jadrovej techniky v priemyselnej výrobe a v ochrane ži­votného prostredia. Vedecko-technický program je zame­raný na plasty, ich vlastnosti, skúšanie, normalizáciu a aplikáciu v priemysel­ných odvetviach, ktorý by mal spolu s výstavou Racionalizácia použitím plas­tov, ktorou naše národné hospodárstvo získava ročne trištvrte miliardy korún, prejaviť sa v hospodárskej praxi. Farma­ceutická výroba a odborné sympóziá venované klinickej farmakológii majú bohaté vědeckotechnické zázemie. Okrem výrobkov, na ktorých sa oči pasú a duša po nich prahne, Incheba ako miesto konfrontácie vzostupu chemické­ho priemyslu, jeho súčasného trendu a moderných nárokov vo svetovom me­radle, dáva podnety na zamyslenie che­mikom i návštevníkom. Veď podobne ako v iných hospodárskych rozvinutých, no na suroviny chudobnejších štátoch musíme aj my obmedzenosť zdrojov pa­lív, energie, surovín a materiálov preko­návať racionalizáciou spotreby a vyšším zhodnocovaním všetkých hmotných vzostupov. Veľtrh ukazuje určitý pre­chod od extenzívneho k intenzívnemu typu výroby aj v chemickom priemysle. Hovorí sa, že práve v chémii až trištvrte celkových nákladov tvoria náklady na suroviny a energie. Preto sa žiada siah­nuť oveľa rozhodnejšie na druhotné zdroje. Veď vo výrobe i v spotrebe základných chemických materiálov na jedného obyvateľa už zaujímame jedno z popredných miest vo svete. V spotrebe plastických hmôt na jedného obyvateľa je ČSSR zhruba na úrovni Velkej Britá­nie, obdobne je to pri výrobe a spotrebe hnojív na hektár poľnohospodárskej pô­dy, avšak za zamyslenie stojí kvalitatív­ne hľadisko a príliš dlhá cesta z výskumu do výroby. Ak chceme, ako malá kraji­na, držať krok so svetovým vývojom, nemôžeme rozptyľovať svoje sily či už vo výrobe alebo vo výskume na celú, stále sa rozptyľujúcu škálu svetového sortimentu výrobkov. Cesta, ktorá je už nastúpená, je vo využívam mnohostran­ných a dvojstranných dohôd, uzavre­tých so Sovietskym zväzom a ďalšími krajinami RVHP a vo výraznejšom vzo­stupe odborov kvalifikovanej, maloto­nážnej chémie, kde sa môžeme oprieť o solídnu vlastnú vedecko-výskumnú základňu i o medzinárodnú spoluprácu. Napokon, tieto skutočnosti na výstave bijú priam do očí. Do piatku, druhého júla sa o tom návštevníci ešte môžu presvedčiť a zamyslieť sa. JÁN RIŠKA

Next