Nové Slovo, červenec-prosinec 1983 (XXV/27-52)
1983-07-07 / No. 27
2 Štvrť miliardy vo vrecku Pred dvoma rokmi schválila vláda ČSSR i vláda SSR program hospodárnosti v siedmej päťročnici. Ide v ňom o znižovanie počtu pracovníkov v riadení a správe, služobnej autoprevádzky, racionalizácii administratívnych prác. V systemizovaných organizáciách sa má postupne znížiť počet pracovníkov na úseku riadenia a správy v 7. triede jednotnej klasifikácie zamestnaní s tým, že sa neznižuje celkový plán práce. Vlani to malo byť 1/4 zníženie počtu pracovníkov doterajšieho ich celkového počtu. V služobnej osobnej autoprevádzke sa mal znížiť počet osobných automobilov o 10-30 percent a tým aj počet vodičov. V neproduktívnych nákladoch išlo o zníženie výdavkov na komplexné cestovné o 5 percent, propagáciu o 10 percent a občerstvenie a dary o 10 percent. Výsledky za vlaňajší rok ukazujú, že aj keď sa v mnohých úradoch postupovalo pri znižovaní počtu pracovníkov dosť administratívne (hľadali sa cesty ako zachovať najmä ich platové zatriedenie a podľa toho sa prispôsobovala aj organizácia), predsa sa vlani znížil počet pracovníkov o 3640 ľudí, teda o viac ako 25 percent z predpísanej úlohy, pričom v ústredných orgánoch to bolo vyše 2500 ľudí a v hospodárstve riadenom národnými výbormi vyše 1100 ľudí. Podobne z celkového počtu 24 800 služobných vozidiel jazdí tohto roku menej už takmer o 2600 a podobne s tým sa znížil aj počet vodičov vlaňajšieho počtu z 13 533 na 11 254, teda o 2279. Okrem iného sa usporilo takto vyše 5500 ton pohonných hmôt. Pozoruhodné sú aj výsledky v znižovaní neproduktívnych nákladov. Veď na cestovnom sa ušetrilo viac ako 154 miliónov Kčs, na propagácii okolo 95 miliónov Kčs a na pohostení a daroch okolo 12 miliónov, spolu vyše pol miliardy - a to je už citeľná položka v štátnom rozpočte. Ako ukazujú príklady, za pomerne krátky čas sme uplatnením triezvych a pritom hospodársky potrebných opatrení usporili pekné peniaze. V ďalšej etape pôjde o to prehlbovať systém hospodárnosti aj na iných úsekoch, zvýšiť systém kontroly, venovať viac pozornosti napríklad aj dohodám o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer. Pre všetky riadiace stupne sa má znížiť rozsah odmien zhruba o 30 percent a zabezpečiť činnosti v súvislosti s výkonmi. Prax ukázala, že v nie málo orgánoch sa vytvárala taká organizačná štruktúra, aby sa umožnili zvýšené príjmy pracovníkov bez toho, aby sa zlepšili výkony. Zriadilo sa napríklad oddelenie, alebo odbor hoci len s jedným pracovníkom, ale oddelenie malo aj vedúceho a sekretárku, hoci požadovanú prácu mohol vykonať jeden schopný človek aj bez predstaveného a sekretárky. A takýchto príkladov bolo nemálo. Aj v dohodách o prácach mimo pracovného pomeru bolo veľa nepresností a ľahkomyselností. Kontroly zistili, že v niektorých prípadoch by pracovník musel robiť denne až 25 hodín, aby stihol to, čo má v služobnej povinnosti a podľa zmluvy ešte aj práce naviac. Preto sa v tomto roku určuje v oblasti ostatných osobných nákladov znížiť výplaty odmien za práce na základe dohôd o prácach mimo pracovný pomer o 30 percent v porovnaní so skutočnosťou vlani, v služobnej autoprevádzke zníženie osobných automobilov o 20 percent a v režijných nákladoch dosiahnuť úroveň roku 1981. Takýto postup má svoje opodstatnenie, ako ukázali aj skúsenosti z vlaňajška. MATEJ HRONEC Chémia a folklór Často by ju najradšej poslali do čertovej matere. Najmä tí Bratislavčania, čo napriek rôznym protiexhalátovým opatreniampri určitých poveternostných podmienkach až príliš cítia jej existenciu. Málokto si však ChZJD - túto prosperujúcu významnú chemickú fabriku spája s pojmom krásy ľudového umenia. Takáto asociácia je však namieste, ak máme na mysli folklórny súbor Dimitrovec, nositeľa vyznamenania Za vynikajúcu prácu, a Červenej stuhy ÚRO a titulu Zaslúžilý kolektív ZUČ. Je skôr zákonité ako náhodné, že jeden z najdlhšie pôsobiacich ľudových amatérskych umeleckých kolektívov v ČSSR, ktorý si tohto roku pripomína svoje 35-ročné jubileum, vznikol po februári 1948, v čase, keď sa bývalá Dynamit-Nobel, Bratislavská továreň na výrobu výbušnín - počas 2. svetovej vojny nedobrovoľne slúžiaca vojenskému priemyslu fašistického Nemecka - premieňala na mohutný moderný socialistický podnik s novou výrobnou náplňou slúžiacou výhradne mierovým účelom. Za 35 rokov prekonal Dimitrovec viaceré vývinové obdobia: spočiatku sa venoval folklóru, neskôr prešiel na estrádny žáner. Posledných 10 rokov pod vedením umeleckého šéfa a choreografa Pavla Bútora sa súbor opäť vrátil k odkazu našich dedov, k ľudovým krojom, tancom, hrám a piesňam. Svojou tvorbou pokrývajú „dimitrovci” vlastne celé Slovensko; orientujú sa na menej známe folklórne prejavy z myjavských kopaníc i Záhoria, Brezovej, Starého Tekova, Novej bane, Podpoľania, Lubiny i zo Zemplína. Takýto široký záber je náročný aj na materiálne vybavenie. Jeho najdôležitejšiu zložku - prekrásne kroje z rôznych oblastí Slovenska objednáva podnik zväčša v ÚĽUV-e. Niekedy si ich ' nadobudnú priamo v teréne: veď staré truhlice v našich rázovitých obciach skrývajú nejedno bohatstvo... Hoci ChZJD vychádza svojmu súboru maximálne v ústrety, „dimitrovcom” nič nepadá z neba. Úspechy si poctivo vydreli. Ľudia, ktorí majú svoje zamestnanie, štúdium, rodiny a s tým spojené povinnosti, sa 3 až 5-krát do týždňa schádzajú na náročný 3-hodinový večerný nácvik, v čase „šturmu” - keď ide o nový program, festival, zájazd, reprezentáciu - obetujú soboty i nedele. Musia z toho niečo mať, inak by to nerobili - povie si správny Slovák-skeptik. Isteže, radosť ako z každej tvorivej činnosti. A najlepším sa otvára aj okienko do sveta: veď vystupovali v desiatich krajinách Európy, v Mexiku a momentálne je časť súboru na dvojtýždňovom výmennom zájazde v Anglicku. Predstavia sa na veľvyslanectve i v londýnskom Hyde Parku. Škoda, že takéto pobyty sú príliš nákladné. „Studení” Angličania by sa iste rozohriali, keby mali možnosť vidieť celý dvojhodinový program slávnostnej premiéry Dimitrovca v Dome ROH, ktorá sa konala v polovici júna. Ani na koncertoch Bratislavskej lýry v tej istej Veľkej sále nebolo tak plno, žeby už ani kamienok neprepadol. Sedelo sa dokonca na schodoch... Nečudo, ved tento večer bol sviatkom všetkých dimitrovcov, ktorí si prišli zároveň pripomenúť 110. výročie založenia svojho podniku. Ich statočnej práci adresoval uznanlivé slová námestník ministra priemyslu Michal Bróska. A prísľub Dimitrovca do budúcnosti? Jeho mladosť! Viac ako polovica tanečníkov je v súbore 1-2 roky, najmladší majú po šestnásť. „Mazáci” - tridsiatnici teda majú komu odovzdať štafetu. Napokon mládež a ľudové tradície vždy patrili k sebe. Na pohľad možno bez súvisu mi prichádza na um ono Kraskovo: ...- prečo si nechal otcovskú pôdu? Obrancu nemá! Zaslúžilý kolektív ZUČ, folklórny súbor Dimitrovec zapálený nadšením a hľadačstvom svojich členov tiež patrí k obrancom „otcovskej pôdy” - národného bohatstva, ktoré nesmieme nechať napospas času. MIROSLAVA ČIERNA NOVÉ SLOVO 7. JÚLA 1983 Cesta knihy Na podnikovej konferencii Slovenskej knihy, ktorá si tohto roku pripomína 30. výročie svojho zrodu, jej udelili vyznamenanie Za rozvoj Západoslovenského kraja. Na konferencii začreli do histórie podniku, no hovorilo sa najmä o každodennej práci kníhkupectiev. Na Slovensku je dnes 256 predajní, z toho 232 kníhkupectiev, 7 antikvariátov a 12 kníhkupectiev Sovietska kniha. V Bratislave ich je 38 a tohto roku pribudne Dom knihy na Steinerovej ulici, ktorý bude patriť k najmodernejším u nás. Okrem toho v priebehu roka dajú na Slovensku do užívania päť kníhkupectiev. Dnes v čase hromadenia poznatkov rastie význam knižnej propagácie, veď ako vravieva! Vladislav Vančura, „kniha bez čitateľa je vec mŕtva a ničotná“. Záujemcom o literatúru treba pomôcť zorientovať sa pri výbere titulov. Zamestnanci knižného obchodu preto hľadajú novátorské formy práce. Aby aktuálne diela čo najrýchlejšie prenikli do čitateľskej obce, treba diferencovaný prístup k predaju kníh podľa jednotlivých tematických skupín, treba progresívne formy predaja, informačnú, poradenskú, zásielkovú službu, atď. Takto dosiahli napríklad dobré výsledky pri rozširovaní diel súčasnej prózy a poézie a touto cestou vedú aj mladú kníhkupeckú generáciu, i keď zápasia ešte s viacerými nedostatkami, ktoré im prácu sťažujú. Začína sa to už v skladoch kníh, kde musia vynaložiť veľké percento manuálnej práce, chýba mechanizácia, čo spomaľuje dodávky do maloobchodu, rovnako ako fakt, že niet moderného veľkoskladu, knihy sú roztrúsené, expedícia sťažená, rastú náklady. Tu kdesi je začiatok nespokojnosti, rozporov medzi maloobchodom a veľkoobchodom. Treba teda ešte veľa urobiť v oblasti knižného obchodu, najmä čo sa týka jeho materiálno-technickej základne, aby sa cesta knihy k čitateľovi zbytočne nespomaľovala. AGÄTA HLAVÁČOVÁ Návraty k prírode Turistická sezóna sa už začala. Mnohí z nás obujú vibramy, naplnia plecniaky a pôjdu objavovať, znovupoznávať alebo nadväzovať prerušené spojivo s prírodou. O dotyky s krajinou, lesom a lúkou posiatou kvetmi, o prežitie dovolenky v lone hôr je čoraz väčší záujem najmä medzi našimi - domácimi - turistami, rekreantmi. Aký je ich názor na stav kultúrno-spoločenských a rekreačných zariadení? Pracovníci Správy chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra a členovia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny urobili medzi turistami a návštevníkmi Malej Fatry anketu. Veľká väčšina opýtaných navštívila Malú Fatru kvôli poznávaniu prírody a horskej turistike, pričom v prírode hľadá osvieženie a obdivuje prírodné krásy. Viac ako polovica anketovaných navrhuje budovať ďalšie turistické chodníky. Šesťdesiat percent respondentov dáva prednosť čistej prírode. Ďalšie budovanie objektov, rekreačných zariadení pre náročných požadovalo ani nie 1 percento opýtaných. Päťdesiat percent anketovaných žiadalo obmedziť automobilovú dopravu a 40 percent úplne vylúčiť motoristov z chránených krajinných oblastí a štátnych prírodných rezervácií, aj napriek tomu, že 60 percent respondentov pochádzalo zo vzdialenosti viac ako 150-kilometrovej. Zdá sa, že pohľad našich rekreantov a turistov na prírodu a oddych v nej sa pozvoľna približuje k zdravému ochranárskemu názoru. Poznávanie prírody a horská turistika sa zaobíde bez svietiacich reklám a hlučnej diskotéky v nočnom bare. Potvrdzuje sa, že v najbližších rokoch bude stúpať záujem o domácu rekreáciu s menej náročným vybavením. Naše návraty k prírode nie sú podmienené hotelmi najvyššej kategórie. DAGMAR KRIŠTOFIČOVÁ Krok vpred? Pred vyše pol druha storočím potreboval Joseph Nicéphore Niépce na zhotovenie prvej fotografie niekoľkohodinový osvit na ostrom slnečnom svetle. Prečo to spomínam, keď dnes je už úplne bežnou vecou aj okamžitá fotografia? Koniec školského roka je pre nejednu fotoslužbu predovšetkým obdobím, keď si možno bez veľkej námahy podstatne vylepšiť príjmy. Stačí zájsť napríklad do niektorej materskej školy a nič netušiacim rodičom (automaticky sa ráta s tým, že žiadny nebude mať námietky proti zvečneniu jeho potomka) o pár dní predložiť účet za farebný paškvil, za ktorý by sa musel riadne červenať aj amatér. Fotografuje sa na školskom dvore, najlepšie na ostrom slnečnom svetle, do ktorého sa síce nedá pozerať, ale farby sú ako živé (protisvetlo je, zrejme, príliš komplikovanou záležitosťou...) A že to, čo malo byť vodorovné je akosi nakrivo? Prosím vás, to mal majster zakaždým pozerať do hľadáčika, keď času bolo málo a detí veľa? Nezostalo mu ani na profesionálnu hrdosť a remeselnú poctivosť, o nápaditosti ani nehovoriac. Kto by sa Unúval, keď je roky zabehaný recept - najskôr detičky jednotlivo, potom sa všetky natlačia okolo učiteľky, hlavne aby sa zmestili do záberu. Šťastie, že osvit netrvá niekoľko hodín - expozícia je hádam jediné, čo v tejto procedúre svedčí o fotografickej súčasnosti. Deti sa radujú, že sa konečne môžu zase hýbať a rodičia sa potom nevedia vynačudovať - ved sa tu, dieťa moje, skoro nepodobáš. Akési si zhrbené, zamračené, neprirodzené. Mnohí sa s tým zmieria, niektorí prehodia zopár šťavnatých slov, podaktorí spomenú predsavzatia skvalitňovať služby. (Čo sa vám nepozdáva, počujem námietky fotoslužby, veď sme prešli z čiernobielej na farebnú fotografiu. Nie je to krok vpred?) Bol by, keby ho urobili ako sa patrí. Lebo fotografovo nedbajstvo nezakryje spoľahlivý vyvolávací automat, ani sýte farby. O tom by nepochyboval ani pán Niépce. Bolo by osožné, keby si o rok na to spomenuli aj naše fotoslužby. MARIÁN PAUER Znova 0 „Zlepšováku“ V. A. Daniel uverejnil v Novom slove č. 16 glosu o zlepšovacom návrhu v hoteli Eden v Piešťanoch, kde z iniciatívy jeho riaditeľa Ing. Napoleona Kurpieľa zriadili spoločenské stredisko s názvom Klub N. Tento typ strediska chceli prihlásiť ako zlepšovací návrh. O čo v tomto zriadenom spoločenskom stredisku vlastne ide? Jeho poslaním je vytvoriť príjemné prostredie pre hostí s klubovým spôsobom obsluhy podľa presne vymedzených pravidiel uvedených v legitimácii pre jeho členov. Predbežné skúsenosti ukázali, že tento druh prevádzky sa stretol so záujmom občanov. Uverejnená glosa rozvírila hladinu piešťanskej verejnosti a pochopiteľne, tiež sa o nej diskutovalo aj medzi pracovníkmi spoločenského stravovania. Boli medzi nimi aj dobre myslené úvahy, rady 1 hodnotenia tejto prevádzky, ale, žiaľ, nachádzajú sa aj zlomyseľné osobné postoje voči riaditeľovi závodu, o ktoré V. A. Daniel nestojí. Riaditeľ závodu Eden je mladý, priebojný, po novotách chtivý človek, ktoré uplatňuje v praxi. Aj zriadenie strediska bolo súčasťou výrazných technických a obchodno-prevádzkových zmien, ktoré sa urobili v hoteli Eden za posledné dva roky, odkedy nastúpil do funkcie. Zrejme mu však unikli zo zreteľa niektoré vecné stránky celého prípadu okolo zlepšovacieho návrhu, ktoré potom vzbudili značnú pozornosť aj našich čitateľov. Ubezpečil nás však, že pracovný kolektív hotela Eden pod jeho vedením nedopustí, aby sa oprávnené pochybnosti vyslovené V. A. Danielom prejavili v činnosti tohto spoločenského strediska. Nakoľko ide o úplne nový typ poskytovania služieb v GSSR, ktorý je v skúšobnej prevádzke, v priebehu roka sa vyhodnotí jeho činnosť za účasti podniku Interhotel Bratislava, Štátnej obchodnej inšpekcie i redakcie Nového slova. Na tomto základe sa odstránia prípadné nedostatky v prevádzke tohto nového spôsobu poskytovania služieb návštevníkom. Redakcia Rezervy na Smernica ôsmeho zasadnutia ústredného výboru našej strany na ďalšie výraznejšie pokročenie v intenzifikácii národného hospodárstva platí v plnom rozsahu aj pre rezort železničnej dopravy. Ako to zdôjaznilo jeho siedme zasadnutie je pritom žiadúce, aby sa v tomto odvetví účinnejšie prejavila najmä v znižovaní spotreby nafty. Požiadavka je to opodstatnená. Veď železnice patria medzi jej najväčších spotrebiteľov. Len na Slovensku sa napr. spotrebuje ročne okolo dvestodesať miliónov litrov. Pri plnení zjazdového programu na tomto úseku dosiahli železničiari niekoľko pozoruhodných výsledkov. Za dva a pol roka siedmej päťročnice, pri zabezpečení vyšších prepravných výkonov znížili spotrebu nafty o vyše dvanásť miliónov litrov. Ich modernizačná premena sa na tom zúčastňuje najvýraznejšie. Vyše päťtisíc ton nafty ročne ušetrí napr. elektrická prevádzka na trati Galanta - Sered - Trnava - Kúty. V siedmej päťročnici sa už rovnako prepravujú vlaky elektrickými rušňami na trati Martin - Vrútky, čo je pre úspory v tejto oblasti tiež nie nezanedbateľný prínos. Znižovať spotrebu nafty nahradzovaním dieselovej trakcie elektrickou je trochu drahá investícia. Náklady na jeden kilometer elektrifikácie trati sa rátajú na milióny. Štát ju však podporuje, a nemalými prostriedkami. Je totiž veľmi efektívna. Urýchľuje aj dopravu, umožňuje prepravovať ťažké vlaky, priaznivo ovplyvňuje kultúru cestovania i životné prostredie. No pravda je i taká, že ani na tento cieľ nemáme železnici prebytok prostriedkov. Železničiari to pochopili. Nemálo je príkladov, že aj bez investícií našli spôsoby, ako prispieť k jej úsporám. Konkrétne: iniciatíva rušňových osádok z Prevádzkových oddielov Bratislava, Košice, Zvolen, ich účinnejšia hmotná zainteresovanosť na úsporách, rozhodujú o tom, že vlaky vozia po tratiach s nižšou normou spotreby nafty. Vravia, že recept, ktorý im to umožňuje, je pomerne jednoduchý. K správnemu nastaveniu spaľovacích motorov treba len pridať dobrú údržbu rušňov, správnu technológiu ich jazdy na tratiach a výsledok sa dostaví. Je to pracovný úspech, ale aj významná premena v myslení. Veď nie je ešte tomu tak dávno, keď meradlom výkonov dieselových rušňov bola len spotreba nafty, pritom sa ani veľmi neprihliadalo, či bola prepálená efektívne alebo nie. Uznesenia posledného zasadnutia Ústredného výboru KSČ však zaväzujú aj železnice, aby hľadali ďalšie cesty na znižovanie energetickej náročnosti. Poznatky vravia, že rezervy na tomto úseku ešte majú. Aj ich využitie si nežiada väčšie investície. Prepočty odborníkov dokazujú, že len spravidelnením vlakovej dopravy by pribudlo na konto úspor vyše päť miliónov litrov nafty ročne. Keby vlaky premávali podľa grafikonu, nemuseli by zbytočne aj niekoľko hodín stáť na staniciach so spustenými motormi dieselových rušňov. A to nij je malá strata. Ved za jednu hodinu takéhoto neproduktívneho voľnobehu prepáli jeden dieslák okolo tridsaťpäť litrov nafty. Rušňové osádky majú pritom naj-väčší záujem, aby sa tento problém zásadnejšie a pružnejšie riešil. Okrem toho, že ich mrzia straty nafty je to i hazard s ich výkonmi. Určite to nie je problém malý. Nedá sa vyriešiť zo dňa na deň. Jedno je však isté, a mnohé poznatky z Prevádzkových oddielov Bratislavy, Zvolena i Košíc to dokazujú, že spravidelnenie vlakovej dopravy je podmienené kvalitou riadenia chodu vlakov. Je to i vysoká zodpovednosť najmä dispečerského aparátu, výpravcov, no i ďalších vedúcich pracovníkov za dodržiavanie grafikonu vlakovej dopravy. A v súvislosti s hľadaním možností na úsporu nafty v železničnej prevádzke sa treba zmieniť ešte o jednom probléme. Nemálo oproti norme jej polcujú aj pomalé cesty vlakov na tratiach. Zdôvodnenie je zdanlivo jednoduché. Každá oprava trate si žiada výluku a teda i pomalú cestu. To je pravda a pravda je i to, že sa trate v záujme plynulosti dopravy musia opravovať. No zodpovední pracovníci za tento úsek činnosti by mali porozmýšľať, ako ich robiť rýchlejšie a kvalitnejšie. Nepripomíname to náhodou. Nedostatky v organizovaní výlukovej činnosti sú totiž ešte stále hlavnou príčinou predlžovania časov ich trvania oproti určeným normám. Pravda spomínané zasadnutie dáva železniciam i ďalšie podnety, ako intenzifikovať dopravno-prepravný proces. Pre tento cieľ bude určite prospešné lepšie a účinnejšie využívať aj široký aktív zlepšovateľov, s ktorým železnice na Slovensku disponujú, no i vlastnú výskumnú základňu. JOZEF BARANČOK