Nové Slovo, leden-červen 1984 (XXVI/1-26)

1984-01-05 / No. 1

2 Línia rozumu Nádejou a presvedčením, že jadrovej katastrofe ľudstva sa môže a musí zabrániť, je predchnuté uznesenie Najvyššieho sovietu ZSSR o medzinárodnej situácii a zahraničnej politike sovietskeho štátu prijaté na sklonku lanského roku. No zároveň je varovaním a výzvou. Varovaním pred nebezpečenstvom, ktoré hrozí svetu z neuváženej a výbojnej politiky imperializmu, prejavujúcej sa predovšetkým v snahe USA a ich spojencov z NATO za každú cenu porušiť terajšiu vojenskú rovnováhu, ktorá je základom medzinárodnej bezpečnosti, a v rozmies­­ťovaní nových amerických jadrových rakiet v západnej Európe; v akciách USA a s nimi spolupracujúcich reakčných režimov a vlád zameraných a roznecovanie medzinárodných konfliktov v rôznych oblastiach sveta: americká soldateska napadla a spustošila Grenadu, vedie nevyhlásenú vojnu v Nikarague, vyhráža sa Kube, okupuje Libanon, podporuje agresiu JAR proti Angole a ďalším africkým krajinám - všade rozsieva smrť a skazu. Najvyšší soviet ZSSR rozhodne odsúdil imperialistické zasahovanie do záležitostí nezávislých štátov a národov a vyzval Kongres USA a parlamenty ďalších krajín NATO využiť všetky svoje možnosti, aby ich vlády upustili od politiky „z pozície sily“ nebezpečnej pre mier. „Za terajších podmienok“, zdôrazňuje sa v uznesení, „vedie k upevneniu mieru a bezpečnosti národov jediná cesta - uznať v praxi zásadu rovnosti a rovnakej bezpečnosti a usilovať sa na tomto základe dosiahnuť vzájomne prijatefné dohody.“ Najvyšší soviet ZSSR potvrdil, že ak prejavia USA a ďalšie krajiny NATO ochotu vrátiť sa k stavu, ktorý jestvoval pred začatím rozmiesťovania amerických rakiet stredného doletu v Európe, bude ZSSR taktiež ochotný to urobiť. Ďalej vyslovil ochotu ZSSR posúdiť opatrenia na realizáciu deklarácie o odsúdení jadrovej vojny ako aj rezolúcií o zmrazení jadrových zbraní a o odvrátení horúčkovitého zbrojenia v kozmickom priestore, schválených na Valnom zhro­maždení OSN, ak k tomu budú ochotné USA a ďalšie krajiny NATO. Najvyšší soviet ZSSR považuje za nevyhnutné húževnato sa usilovať o realizá­ciu návrhu na uzavretie zmluvy o vzájomnom nepoužití vojenskej sily a zachovaní mierových vzťahov medzi štátmi Varšavskej zmluvy a krajinami Severoatlantické­ho paktu i návrhu, aby sa všetky jadrové mocnosti pódia vzoru ZSSR zaviazali, že nepoužijú jadrovú zbraň ako prvé a slávnostne vyhlasuje, že ZSSR neohrozuje bezpečnosť nijakého štátu, želá si žiť v mieri so všetkými krajinami a uskutočňovať zásadu mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským a politickým zriadením. Vrcholný zákonodarný orgán sovietskeho štátu plne a bezvýhradne podporil vyhlásenia generálneho tajomníka ÚV KSSZ a predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Jurija Andropova z 28. septembra a 24. novembra 1983; plne podporil a schválil praktické kroky a opatrenia, ktoré podnikajú komunistická strana a sovietska vláda na upevnenie obranyschopnosti ZSSR a na zaručenie bezpečnosti sovietskeho ľudu a jeho spojencov; sovietskej vláde uložil, aby sa naďalej zameriavala na zaručenie bezpečnosti sovietskeho štátu a jeho spojencov, aby i naďalej podnikala nevyhnutné kroky, ktoré by s prihliadnutím na utvárajúce sa okolnosti viedli k zmene medzinárodnej situácie k lepšiemu a aby túto líniu aktívne uskutočňovala aj na stockholmskej konferencii o opatreniach na posilne­nie dôvery a bezpečnosti a o odzbrojení v Európe. „Rozum môže a musí zachrániť ľudstvo pred jadrovou katastrofou“, hovorí sa v uznesení Najvyššieho sovietu ZSSR. „K vyriešeniu tohto najpálčivejšieho problému dneška môžu a musia významne prispieť parlamenty a národy všetkých krajín sveta, na čo ich Najvyšší soviet ZSSR a sovietsky ľud vyzývajú.“ Sovietski poslanci schválili toto uznesenie v ten istý deň ako štátny plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja a štátny rozpočet na rok 1984. Plán i rozpočet a diskusia k nim na oddelených zasadaniach oboch komôr Najvyššieho sovietu, v ktorej vystúpilo do 40 poslancov, tvoria s uznesením o medzinárodnej situácii a zahraničnej politike sovietskeho štátu organický celok. V novom štátnom rozpočte, schválenom vo výške 365,7 miliardy rubľov, sa tak ako v predošlých rokoch odzrkadlila dôsledná politika komunistickej strany a sovietskeho štátu, v ktorej sa nerozlučne spája realizácia 'plánov vnútorného rozvoja krajiny, zlepšovanie životnej úrovne ľudu a zápas o mier vo svete. Jurij Andropov: „Všetky úspechy v rozvoji výroby sú patrične ocenené iba vtedy, ak sa prejavia v zlepšení životnej úrovne ľudí.“ V pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja ide o to, upevniť a rozvinúť pozitívne tendencie dosiahnuté r. 1983, zabezpečiť dynamický rozvoj ekonomiky, efektívnejšie využiť a ďalej posilniť výrobný a vědeckotechnický potenciál ZSSR. Na základe toho sa zabezpečí rast životnej úrovne obyvateľstva a na potrebnej úrovni udrží obranyschopnosť krajiny. Akcentuje sa zvýšenie úlohy intenzívnych faktorov rozvoja hospodárstva, väčší rast konečných výsledkov než rast nákladov, lepšie využívanie výrobných kapacít a základných fondov, široké zavádzanie úspechov vedy, techniky a pokrokových skúseností do praxe, zdokonaľovanie riadenia, plánovania a metód hospodárenia. Celý prírastok národného dôchodku vo výške 15 miliárd rubľov pôjde na zlepšenie životnej úrovne ľudu. Priemyselná výroba má vzrásť o 3,8 percenta, objem poľnohospodárskej produkcie o 6,4 percenta. Rozpočet zakotvuje předstižný rast a rýchly vzostup priemyselných odvetví, ktoré vyrábajú spotrebný tovar. Na rozvoj ľahkého, potravinárskeho, mäsového a mliekárenského, miestneho a rybného priemyslu sa vynakladá o 18,7 percenta viac prostriedkov ako vlani. • Ústredné miesto zaujímajú opatrenia, ktoré súvisia s realizáciou potravinového programu a s rýchlym rozvojom agrárno-priemyselného komplexu. Položka na obranu zostala na úrovni vlaňajšieho roku -17,054 miliardy rubľov, čo je 4,66 percenta rozpočtových výdavkov. ZSSR takto potvrdzuje platnosť a aktuálnosť návrhu, s ktorým sa vedúci predstavitelia siedmich socialistických krajín na stretnutí v Moskve r. 1983 obrátili na členské štáty NATO, aby od 1. januára 1984 nezvyšovali a v ďalšom období vzájomne znížili vojenské výdavky. Čítanie prejavu Jurija Andropova poslaného účastníkom decembrového zasa­dania ÚV KSSZ, ako aj oboznámenie sa so zákonmi o štátnom pláne hospodárske­ho a sociálneho rozvoja a štátnom rozpočte ZSSR na rok 1984 a so správami a s diskusiou k nim je zvlášť zaujímavé a poučné v kontexte s uznesením Najvyššieho sovietu ZSSR o medzinárodnej situácii a zahraničnej politike soviet­skeho štátu. Ciele a koncepcie Sovietskeho zväzu má svet ako na dlani. MIKULÁŠ ŠIMKO Podčiarkujeme Musím povedať, že v poslednom čase sa veľa urobilo pre skvalitnenie štátnych plánov. Napriek tomu však v našom plánovacom mechanizme zostáva mnoho slabín. Niektoré kľúčové úlohy v rozvoji ekonomiky sa často akosi prispôsobujú vznikajúcim podmienkam daných oblastí a odvetví. Od tohto, možno povedať pasívneho prístupu k plánovaniu, musíme dôsled­ne upustiť. Voľba najefektívnejších smerov rozvoja národného hospodárstva, hlavných článkov, ktoré umožňujú rýchle posunúť našu ekonomiku cestou intenzívneho rozvoja, patrí k najnaliehavejším úlohám pri zdoko­naľovaní plánovania a riadenia. V tejto súvislosti by som vám rád oznámil niektoré svoje myšlienky. Konkrétne formy riadenia a plánovania musia zodpovedať reálnym podmienkam každej etapy spoločenského vývoja krajiny. To je objektív­na zákonitosť, ktorú nemôže nikto zmeniť ani zrušiť, to je úplne pochopiteľné. Zlepšenie systému riadenia založeného na zásadách demo­kratického centralizmu je preto súčasťou celkového procesu zdokonaľo­vania nášho spoločenského zriadenia. Teraz sa vynorila nevyhnutnosť vypracovať program komplexného zdokonaľovania celého mechanizmu riadenia, ktorý musí plne zodpo­vedať ekonomike rozvinutého socializmu a povahe stanovených úloh. Z prejavu súdruha JURIJA ANDROPOVA na decembrovom zasadaní ÚV KSSZ NOVÉ SLOVO 5. JANUÁRA 1984 O štípku láskavostí Keď začali premávať medzi Bratisla­vou a Prahou expresné autobusy, mno­hým - často cestujúcim na tejto trase - priniesli potešenie. A treba povedať, že oprávnené. Veď kultúra cestovania v na­šich vlakoch sa, žiaľ, nevyrovná kultúre v autobusoch. Na tomto konkrétnom spoji sú, okrem iného, aj vodiči autobu­sov k cestujúcim veľmi pozorní a ochotní. Lenže... Nedávno som sa vracala zo služobnej cesty z Prahy. Tak ako som bola navyk­nutá, spoločne s viacerými, poprosila som vodiča, či by nezastavil v Bratislave na Patrónke. Nemilá odpoveď ma zarazi­la: nemôžem. Ak by vraj zastavil, prišiel by o prémie. Samozrejme, že sme pocho­pili šoférov dôvod a docestovali sme až na novú autobusovú stanicu. Tí, čo býva­jú v Dúbravke, majú odtiaľ jediný auto­busový spoj č. 30, na ktorý veru treba čakať vo večerných hodinách 20 aj 30 minút. A tak zriadenie novej autobuso­vej stanice na Mlynských Nivách (lebo odvtedy platí zákaz zastavenia na Pat­rónke) mnohým predĺžilo dokonca o ho­dinu cestu domov a oddialilo i chvíle odpočinku a nabratia nových síl do ďal­šieho pracovného dňa. Túto úpravu rozhodne nemožno po­važovať za premyslenú, citlivú, vychá­dzajúcu im v ústrety. Preto sa pýtame zodpovedných na ČSAD: nestálo by za to prinavrátiť cestujúcim túto štipku lás­kavosti a prípadne k nej pridať ešte ďalšiu - urobiť zastávku na Patrónke aj pri ceste smerom do Prahy? RUŽENA WAGNEROVÁ dotáciami z fondu cestovného ruchu, ob­dobne ako v iných významných stredis­kách cestovného ruchu, napr. v Demä­novskej doline. Súdruh riaditeľ Pagáč v rozhovore va­ruje pred uvažovanou vysokou návštev­nosťou Vrátnej doliny, ako sa podľa jeho výkladu uvádza v novej rajonizácii ces­tovného ruchu. Zrejme nie je dostatočne informovaný o základnom územno-plá­­novacom podklade rozvoja cestovného ruchu v SSR, ktorý schválila vláda SSR roku 1981 po oponentúre viacerých ve­deckých pracovísk a po medzirezortnom pripomienkovom pokračovaní. Časť chránenej krajinnej oblasti Vrátná dolina sa totiž územne nestotožňuje s oblasťou cestovného ruchu Malá Fatra. Terchov­ská podoblast cestovného ruchu okrem Vrátnej doliny zahŕňa ešte 13 katastrov okolitých obcí, v ktorých sa perspektívne uvažuje o 5 strediskách a 10 základniach cestovného ruchu, pričom v celom tomto území sa ráta s priemernou dennou náv­števnosťou 6200 osôb, teda podstatne menej ako len pre Vrátnu dolinu uviedol v rozhovore súdruh Pagáč (8800 v lete a 7000 v zime). Údaje, ktoré uviedol, sú pravdepodobne z urbanistických štúdií alebo iných materiálov, ktoré neboli schyálené. Vo Vrátnej sa príroda začala devastovať už pred 20 rokmi živelnou výstavbou súkromných chát, čo je veľká chyba. Vládny výbor pre cetovný ruch SSR považuje ochranu prírodného prostredia a krajiny za prvoradú úlohu. S Ústred­ným výborom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny uzavrel v apríli 1983 dohodu o dlhodobej spolu­práci, ktorú podpísali minister obchodu SSR - predseda Vládneho výboru pre cestovný ruch SSR Ing. J. Zelko a predse­da Slovenského zväzu ochrancov príro­dy a krajiny akademik E. Mazúr. OHLASY Ochrana prvoradá . Vraciame sa ešte k rozhovoru s riadi­teľom Správy chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra (NS č. 39). Hovorilo sa v ňom 0 viacerých narušeniach biologickej a es­tetickej rovnováhy vo Vrátnej doline, čo nepriaznivo vplýva aj na rekreačnú hod­notu aglomerácie stredísk cestovného ru­chu. Aké opatrenia pripravuje pre cieľa­vedomý rozvoj cestovného ruchu v tejto významnej a vyhľadávanej časti podob­lasti cestovného ruchu Vládny výbor pre cestovný ruch SSR, nám napísala jeho podpredsedníčka Petronela Višňovcová. Pre zlepšenie podmienok na dlhodóbé 1 krátkodobé pobyty, ftko aj pre zlepšenie kvality prírodného a životného prostre­dia sa ráta postupne premiestniť camping zo stredu Vrátnej doliny do okrajových častí Terchovej, do doliny Bránica a Lisi­­ca. Realizácia týchto zámerov bude časo­vo závisieť od finančných, kapacitných a dodávateľských možností nášho národ­ného hospodárstva v 8. päťročnici. Žiadúci rozptyl turistov je podmiene­ný sústavou premyslených dobre vybu­dovaných a udržiavaných turistických chodníkov, variabilných podľa časovej a fyzickej náročnosti turistov, v čom Vrátná dolina značne zaostáva za potre­bami. Spoločným úsilím MNV v Tercho­vej, Správy chránenej krajinnej oblasti a brigádnikov by sa v kfátkom čase mo­hol stav výrazne zlepšiť. Na realizáciu tohto zámeru môžeme finančne pomôcť Pozornosť distribúcii Ideologické oddelenie OV KSS v Tr­nave nám poslalo na poznámku Najprv prečítať (NS č. 49), nasledujúce stano­visko: V roku 1982 za III. štvrťrok sme mali v stánkoch PNS veľké množstvo Nové­ho slova, pritom však bola vysoká remi­­tenda. Preto urobila Okresná tlačová komisia opatrenia, áby sa Nové slovo dostalo vo väčšom množstve stálym od­berateľom. Druhá časť kritiky bola adresovaná učiteľom a žiakom škôl II. cyklu. Verí­me, že prácu učiteľov a žiakov s časopi­som Nové slovo si redakcia preverí osobne návštevou na niektorých ško­lách. Ako príklad môžeme uviesť dobrú prácu na Gymnáziu v Trnave a Piešťa­noch, SHŠ Piešťanoch, kde s ním žiaci III. a IV. ročníkov pracujú na hodinách občianskej výchovy i na hodinách slo­venského jazyka. Učitelia upozorňujú žiakov na hodnotné a zaujímavé články v Novom slove. Je možné, že sa nájdu jednotlivci, ktorí tento časopis aj odho­dia, nechajú v lavici alebo inak prejavia nezáujem. No tieto ojedinelé prípady nemôžeme paušalizovať. OV KSS v Tr­nave bude i naďalej venovať pozornosť distribúcii časopisu do okresu Trnava a viesť učiteľov k tomu, aby sa práca s Novým slovom ešte skvalitnila. DARINA KULINOVÁ, tajomníčka OV KSS Fotosúťaž Nového slova ŽIVOT SÚČASNÍKA Pri vstupe do roku 40. výročia Slovenského národného povstania, pred 40. výročím vzniku Nového slo­va a 40. výročím oslobodenia Česko­slovenska Sovietskou armádou vy­hlasuje redakcia fotografickú súťaž ŽIVOT SÚČASNÍKA. Cieľom súťaže je podnietiť kvalit­nú, umelecky presvedčivú fotografic­kú tvorbu, zobrazujúcu súčasného človeka a jeho úsilie plnením hospo­dárskeho a sociálneho programu XVI. zjazdu uskutočňovať a rozvíjať odkaz Slovenského národného po­vstania. Súťaž vyhlasujeme v nasle­dovných tematických okruhoch: - urýchľovanie vědeckotechnic­kého pokroku, zápas o efektívnosť a kvalitu, (veda, výskum, projektové a konštrukčné pracoviská, výroba, zlepšovatelia, vynálezci, KRB) - rozvoj iniciatívy pracujúcich, účasť na správe a riadení spoločnosti, (BSP, poprední pracovníci), výrobné porady, činnosť národných výborov, aktivita občanov) - medzinárodná spolupráca so­cialistických krajín (pracovné dru­žobné kontakty s kolektívmi v soc. krajinách, najmä v Sovietskom zväze) - kultúra a vzdelávanie: - sociálna starostlivosť (zdravot­níctvo, starostlivosť o matku a dieťa, přestárli občania) - oddych, šport, rekreácia, zá­bava. Podmienky súťaže Súťaže sa môžu zúčastniť profesio­nálni i amatérski tvorcovia desiatimi snímkami alebo seriálom fotografií formátu 18x24 cm. Súťaž bude štvorkolová. Fotografie treba posielať na adresu Nové slovo, Štúrova 3, 815 23 Brati­slava, obálku označte heslom súťaže - Život súčasníka. Na rube súťažných prác treba napísať adresu autora, jeho rodné číslo a názov snímky. Odborná porota, ktorú menuje vy­­hlasovateľ, vyhodnotí súťažné prí­spevky v máji a v septembri 1984, v januári a v máji 1985. Tri odmení cenami po 500, 300 a 200 Kčs, päť odmenami po 100 Kčs. V máji 1985 vyhodnotí ocenené fotografie z predchádzajúcich kôl sú­ťaže a najlepšie snímky budú odme­nené takto: 1. cena 1000 Kčs 2. cena 800 Kčs 3. cena 500 Kčs a sedem odmien po 300 Kčs. Porota môže pozmeniť rozdelenie cien podľa úrovne súťažných prác. Ocenené fotografie sa stávajú majet­kom redakcie, autorské práva budú v plnom rozsahu zachované. Redakcia si vyhradzuje právo po­nechať si zo súťaže aj neocenené foto­grafie, neskôr ich publikovať a hono­rovat podľa platných predpisov. Pri príležitosti významného jubi­lea sa redakcia obracia na majiteľov doteraz nezverejnených autentic­kých dokumentov z čias SNP a oslo­bodzovania Československa Soviet­skou armádou, aby ich láskavo po­skytli pre redakčné účely. Po zverej­není budú honorované. Bratislava 5. januára 1984 Redakcia Nového slova Slovo jubilujúce - nové Pri 35. výročí Nového slova v po­zdravnom liste redakčnému kolektívu, spolupracovníkom a čitateľom vyzdvihol súdruh Gustáv Husák, že časopis „od chvíle svojho vzniku v pohnutých dňoch Slovenského národného povstania pôso­bil ako významný činiteľ v procese revo­lučného pretvárania našej spoločnosti“. Podčiarkol súčasne jeho poslanie, zodpo­vednú úlohu Nového slova pri rozvíjaní pokrokového revolučného odkazu na­šich dejín v terajšej etape budovania roz­vinutej socialistickej spoločnosti. V jubilejnom roku 40. výročia Sloven­ského národného povstania si redakcia i naši spolupracovníci a čitatelia pripo­menú 40. výročie nášho týždenníka. V ohni revolučných zápasov bol pokrste­ný ako nové slovo, ktoré Povstanie napí­salo do našej histórie. A nové slovo, revolúcia, povstanie, znamená - ako v programovom úvodníku 24. septembra 1944 napísal súdruh Gustáv Husák, zna­mená „nové ohodnotenie nášho národa v medzinárodnej klasifikácii, novú a re­volučnú orientáciu, nové ľudovodemo­kratické formy spoločenského života, no­vé metódy práce a organizovanosti, nový obsah tvorby a života vo svetovej súťa­ži“. A keď z povstaleckej Banskej Bystri­ce v dňoch vrcholného vypätia sloven­ského národa pripomína „nové slovo ne­smie dostať starý obsah, ak nechceme zradiť myšlienku, z ktorej naše Povstanie vyšlo!“ myslí na ďalší revolučný pohyb, smerovanie pokrokových síl našich náro­dov. Súčasne dáva do kolísky komunis­tického týždenníka axiómu - nové slcrvo. S vedomím tejto trvalej záväznosti vstupuje náš redakčný kolektív do jubi­lejného roku 40. výročia Slovenského národného povstania i vzniku Nového slova. Hlásime sa k revolučným tradí­ciám DAV-u, fučíkovskej Tvorby a vô­bec komunistickej tlače. Listujeme v sta­rých ročníkoch novín a časopisov. Za­mýšľame sa nad priebojnosťou publicisti­ky B. Šmerala, K. Gottwalda, A. Zápo­tockého, V. Clementisa, J. Švermu, L. Novomeského, J. Šefránka, J. Lôrinca, a ďalších popredných činiteľov strany, skvelých publicistov. Nie sme - nemôžeme byť - zahľadení iba do minulosti. Pochopenie tradícií mu­sí smerovať k dnešku, k tvorivým činom, ak pod novým slovom nechceme konzer­vovať starý obsah a „zradiť myšlienku, z ktorej Povstanie vyšlo“. Redakcia chápe 40. výročie SNP i jubi­leum Nového slova ako impulz, aby pravdivo, presvedčivo, na vysokej novi­nárskej úrovni približovala najmä mladej generácii historický význam Povstania, jeho odkaz s dôrazom na aktuálne úlohy budovania rozvinutej socialistickej spo­ločnosti. Predovšetkým v tomto hodlá osvedčiť nadväznosť na tradície DAV-u, povstaleckého Nového slova, Rudého práva, Pravdy chudoby a ďalších komu­nistických novín a časopisov, ktoré proti kalnému prúdu reakčných klamstiev a mystifikácií rozjasňovali a šírili pravdu leninizmu. Pre redakčnú radu a výkonných re­daktorov Nového slova je 40. výročie vzniku časopisu výzvou na prekonáva­nie slabých miest v obsahu i tvári nášho týždenníka, aby so zreteľom na tradície a významné miesto v štruktúre čs. tlače čoraz lepšie plnil svoje poslanie. Preto sa prijal a postupne presadzuje program skvalitňovania úvodníkov, zvýšenia úrovne seriálu Komunisti, pravidelného zaraďovania reportáží, komentárov, fej­tónov, poznámok, fotografií a karikatúr. Úsilie redakcie sa upriamuje na plnšie zobrazovanie života socialistickej spo­ločnosti, šírenie marxisticko-leninského učenia, formovanie vedomia a aktívneho životného postoja občanov. Do jubilejného roku nemienime vkro­čiť s batohom sľubov, ale s predsavzatím - a kontrolovateľnými záväzkami - tvoriť Nové slovo ako ideovo vyhranený, leninsky bojový a presvedčivý týždenník Komunistickej strany Slovenska. Ozajstné Nové slovo. A vy, naši vážení čitatelia a spolutvor­covia - kontrolujte naše predsavzatie, náš záväzok. Redakcia

Next