Nové Slovo, červenec-prosinec 1984 (XXVI/27-52)

1984-07-05 / No. 27

2 Podčiarkujeme Dosiahnuté výsledky v hospodárstve na Slovensku ukazujú, že i napriek pretrvávajúcej zložitosti podmienok vzrástol ekonomický potenciál i tvorba hmotných a finančných zdrojov. Niektoré pozitívne výsledky sa dosiahli aj v kvalitatívnych stránkach hospodárskeho rozvoja, vrátane úspor materiálu, palív a energie. K prekročeniu plánovanej úrovne spoločenskej výroby na Slovensku prispeli rozhodujúcou mierou priemyselné odvetvia. Pokračoval rozvoj progre­sívnych odborov s vyššou mierou zhodnocovania materiálov a energie, pravda, nie takým tempom, ako by bolo žiadúce. V podstate sa dodržali plánované relácie rastu produktivity práce a priemerných zárobkov. Vcelku priaznivo sa splnili úlohy vo finálnom odbyte priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov, a to vrátane dodávok pre vnútorný trh a vývoz. Umožnilo to uspokojiť prevažnú časť hmotných potrieb obyvateľstva, i keď vo výrobkovej štruktúre a kvalite sa vyskytli niektoré nedostatky. Popri kladoch minuloročného vývoja boli niektoré výsledky, ktoré nezodpove­dali zámerom plánu a programovým cieľom vlády, ani možnostiam. Výrobné hospodárske jednotky a podniky splnili plán značne diferencovane. Popri podni­koch a pracovných kolektívoch, ktoré riešia vznikajúce problémy iniciatívne a obetavo, existuje stále ešte nemálo organizácií, ktoré sa v žiadúcej miere nevenujú efektívnosti svojej práce a zabezpečovaniu celospoločenských úloh. Proces prechodu hospodárstva na intenzívny spôsob rozvoja neprebieha podľa potrieb a možností vo všetkých oblastiach a odvetviach. Týka sa to najmä zhospodárňovania výroby, využívania existujúcich výrobných fondov, kvalifiká­cie pracovníkov a predovšetkým zavádzania poznatkov vědeckotechnického rozvoja do výrobného procesu. Napriek niektorým pozitívnym výsledkom na úseku vedy a techniky nedarí sa v žiadúcej miere uplatňovať vědeckotechnický pokrok ako rozhodujúci faktor intenzifikácie národného hospodárstva. Doterajšie výsledky v plnení 7. päťročnice ukazujú, v ktorých oblastiach a odvetviach máme rezervy a kde budeme klásť zvýšený dôraz na urýchlené riešenie problémov. Základnou úlohou je zvýšiť výkonnosť ekonomiky a zabezpe­čiť výraznejší rast jej efektívnosti. V súlade s úlohami 10. zasadania ÚV KSČ a s programovými cieľmi vlády robíme potrebné opatrenia, aby sa hospodársky rozvoj v SSR ďalej urýchlil. Z vystúpenia ministra financií SSR FRANTIŠKA MIŠEJEHO 25. júna 1984 na 13. schôdzi SNR Riport z posledného dňa Incheby ’84 Pozitíva prepojenia veda - prax Bratislavský chemický týždeň - Incheba ’84 je za nami: zlatými medailami ocenili najlepšie exponáty, podpísali sa nové obchodné doho­dy. Aj šestnásty ročník tohto medzinárodného stretnutia predstaviteľov chemického priemyslu, chemického strojárstva a ostatnej techniky pre chemický priemysel potvrdil najzákladnejšiu túžbu ľudstva - túžbu po mierovom spolunažívaní. Svojím spôsobom - mierovou ponukou vedy, techniky a priemyslu. Napríklad novými chemickými prípravkami na zvyšovanie úrod a proti škodcom (tohtoročná Incheba sa niesla v znamení poľnohospodárskej chémie a ekológie), ale i novými lekárskymi prístroj­mi a medikamentami; ukážkami produkcie veľko- i malotonážnej chémie, ponukou základného i aplikovaného výskumu. A práve pri tejto oblasti - pri ponuke akadémie vied sa pristavme. Jednotlivé ústavy a pracoviská totiž ponúkli niekoľko zaujímavých výstupov i s komentármi spoluautorov: Juraj Zemek, Centrum chemického výskumu SAV, Bratislava, S-testy: „Rovnica je jasná - vyrobené sú z našich surovín: z buničinového alebo fermentačného odpadu a nahrádzajú dovoz.“ A navyše - skutočne ide o zhodnocovanie. Napríklad z osemkoruno­­vého bieleho škrobu sa vyrobí modrý, vhodný na testy, ale cena ktorého sa pohybuje i vo výške dvadsať päť tisíc korún za kilogram! Lukratívne. Treba povedať, že S-testy majú v lekárstve nesmierny význam pri spresňovaní diagnózy. Štefan Molokáč, Ústav experimentálnej fyziky SAV, Košice, Kryogyn: „Cena nášho modulárneho kryochirurgického systému je 4-5 násobne nižšia oproti zahraničným a dva razy nižšia oproti vyrábanému v bmen­­skej Chirane. A z ďalších výhod - najmä ľubovoľný náklon operačného nástroja a jeho rádovo nižšia hmotnosť, čo ocenia najmä chirurgovia.“ Kryogin je prístroj určený na ošetrovanie benigných lézií materničné­­ho čapíka a iných gynekologických nálezov, ale nájde použitie aj v dermakológii či v plastickej chirurgii. J. Šádula, Chemický ústav SAV, Bratislava, Betoxyl 50: „Táto nová retardačno-plastifikačná prísada do cementobetónových zmesí, ktorú sme vyvinuli v spolupráci s bratislavským Doprastavom a VVZ Bukóza Vranov má viacero výhodných vlastností oproti doteraz používaným prísadám: dva až šesťnásobne predlžuje dobu tuhnutia betónu, výrazne zlepšuje jeho plasticitu i fyzikálno-mechanické vlastnosti, ale najmä umožňuje i viac ako desaťpercentné zníženie podielu cementu v betóno­vej zmesi.“ Štefan Šrámek, Virologický ústav SAV, Bratislava, kombinovaná vakcína proti Q-horúčke (veterinári jej síce nevenujú veľkú pozornosť, lebo zvieratá sa s ňou vedia rýchlo vysporiadať, ale ľudia už menej; šíri sa výkalmi zvierat, vodou, rozširujú ju kliešte a zárodky sa nachádzajú vo vlne chorých oviec) a proti enzotickému potratu ovci, ktorý vie až z deväťdesiatich percent zdecimovať prírastok stáda: „Ekonomická vý­hodnosť vakcíny je teda zjavná, a navyše jedným vpichom vieme odstrániť dve choroby.“ Tlačová konferencia v stánku Akadémie ponúkla pravdaže viacero informácií - tie čo sme uverejnili majú dať odpoveď na otázku, ako výskum vie reagovať na potreby spoločnosti. Ide totiž o exponáty vyrobené z našich surovín, z odpadu alebo z našej súčiastkovej základne. Nahrádzajú druhý zahraničný dovoz, a predovšetkým - sú ekonomicky výhodné. Tak to bolo i v prípade čerstvého nositeľa Zlatej Incheby - Ústavu teoretických základov chemickej techniky ČSAV. Pamätáte sa, s akým veľkým záujmom vo svete sa stretli mäkké kontaktné šošovky? Už pred 30 rokmi začala ČSAV s výskumom materiálov na optimálnu aplikáciu v mediáne. Veľmi úspešne vyvinutým materiálom bol trojrozmerný hydrofilný gel, ktorého hlavnou zložkou je štruktúrna jednotka hydroxycetylmetakrylát (HEMA). Na základe tohto a ďalších druhov bolo možné realizovať myšlienku výroby nových druhov optických protéz. Celým radom pôvodných patentov je chránená výroba mäkkých kontaktných šošoviek. Postupným vývojom dospeli v ústave až k ultratenkým šošovkám, ktorých hlavnou prednosťou je rýchly priestup kyslíka a iných látok potrebných pre metabolizmus rohovky. Cieľom tohto vývoja je výroba kontaktných šošoviek dovoľujú­cich nepretržité nosenie. V centre pozornosti je i šošovka so špecificky upravenou perforáciou uprostred optickej zóny, ktorá neruší ostrosť videnia a umožňuje pritom stálu výmenu slznej kvapaliny medzi šošov­kou a okom. Je výsledkom spolupráce pacovského Strojobalu, Tesly Třinec a ÚTZCHT ČSAV. A nazýva sa - Automatizovaná extrakčná jednotka AVPE riadená mikropočítačovým regulátorom PSC - 1. Je ďalším pozitívnym príkladom prepojenia ýýskumu a vývoja s pra­xou. (mb) NOVÉ SLOVO 5. JÚLA 1984 Deti na bicykloch Niekoľko nie potešujúcich údajov: Ročne zahynie na našich cestách okolo 130 detí. V úrazovosti deti sme dokonca na poprednom mieste v Európe. Takmer 90 percent dopravných úrazov si podlá štatistiky zapríčinia samotné deti. Hlav­­né príčiny - náhle vbehnutie do vozov­ky, vybehnutie spoza auta, prebiehanie na druhú stranu, nesprávne bicyklovanie ktoré je aktuálne práve v týchto práz­dninových mesiacoch. Vinníci - deti. Ale sň to naozaj iba deti? Nasledujúci príklad nie je ojedinelý: Malý bicyklista sa priam vlnovkami po­sunuje vpred. Raz je celkom pri krajnici, onedlho zasa v tretine vozovky. Chlapec líže obrovskú zmrzlinu a jednou rukou pritom ovláda bicykel. Zastavujeme a pozorujeme jeho prekvapenú tvár. Sme zjavne prví, ktorí ho na to upozornili. „Ved to tak robím zakaždým. Ä doteraz sa mi nič nestalo,“ hovorí na svoju obha­jobu. Čo hovorí vyhláška alebo zdravý rozum, to ho zrejme nezaujíma. Spomeň­me pokus, ktorý nám ukazali na Katedre spaľovacích motorov SVŠT v Bratislave. Ak blízko seba pridržíte dva papiere a fúknete medzi ne, papiere sa k sebe priblížia. Ten istý efekt nastáva, keď vás predbieha veľké nákladné auto. Pocítite to na volante. A na riadidlách bicykla oveľa viac. V štatistikách sa tejto príčine nehody hovorí náhle vybočenie zo smeru jazdy. Alebo ďalší príklad: Z bočnej cesty spomedzi domov zrazu vychádza na veľ­kom bicykli malé dievča. Nedosiahne na sedadlo, pri každom zošľapnutí pedálu sa kníše zo strany na stranu. Poplašené sa na nás pozerá a zaraduje sa na pravý okraj vozovky. „Koľko máš rokov?“, pýtame sa. „Deväť“, odpovedá ticho a pritakáva, že sa v škole učili o tom, kedy môžu deti samé bez dozoru na hlavnú cestu. Áno, jazdí tak často. Bicy­kel je jej. „Viem, že je mi ešte veľký, ale mama povedala, že dorastiem.“ Nebola to veselá služobná cesta. Pát­rali sme po príčinách smrteľnej nehody malej bicyklistky, ktorá z vedľajšej cesty vbehla priamo pod kolesá prichádzajúce­ho auta. Hlavná príčina - nedanie pred­nosti. Vedľajšia-dievča nedosiahlo na se­dadlo veľkého pánskeho bicykla, takže nemohlo dobre brzdiť. Zrazu vodič prud­ko zabrzdil, pretože sa vynoril pred na­ším autom ako čierna mátoha chlapec na bicykli. Aj on vie, ako má správne vyze­rať bicykel. Že má mať dve brzdy, osvet­lenie a vzadu odrazo vé svetlo. Chlapcovi stekajú po tvári slzy. „Ale keď ja si to opraviť sám nedokážem a otec nemá čas.“ Čas. Nemáme čas. Na to, aj na ono. A často, žiaľ, ani na vlastné deti. Hlavne, že dajú pokoj. Kúpime im bicykel a tým sa naša povinnosť končí. A ona by sa práve vtedy mala vlastne začínať. ZUZANA BUBÍLKOVÁ romantických myšlienok - znova hlása­me návrat človeka k prírode. Žijeme - ako to napísal aj Belo Kapolka v spomí­nanom čísle Nového slova - v pretvore­nej prírode. Prírodu pretvoril a pretvára človek. Náš človek odjakživa žil v neroz­lučnom spojení s prírodou. Preto si ju vážil, vedel akosi vycítiť, koľko si z nej môže vziať a koľko jej má vrátiť. Keď sme prestali byť úplne závislí od prírody, zmenila sa aj naša hierarchia hodnôt. Pôda, zem-živiteľka, akosi pre­stala byť najväčšou hodnotou. Narušil sa harmonický vzťah človek-príroda. Zvykli sme si viac brať než dávať. Stratili sme úctu, navraveli sme si, že sme pánmi prírody. Teraz sme zistili, že jej možnosti nie sú nevyčerpateľné, že stromy, ktoré sme vyrúbali, tak rýchlo nenarastú, život v mŕtvej rieke sa hneď neobnoví. Dlho sme sa prehrešovali voči prírode a teraz to chceme napraviť. Vyhlasujeme chrá­nené oblasti, rastliny, živočíchy. Je to potrebné, ale stačí to? Veď nielen jednot­livci, ale často aj mnohé organizácie ako­by zákony o ochrane prírody úplne pre­hliadali. Načo nám budú n'ormy a záko­ny, ak si nevychováme ľudí, ktorí by ich rešpektovali? Prvoradé miesto vo výchove by mala mať rodina. Lenže ak je rodičovi ľaho­stajné prostredie, v ktorom žije, nemôže­me chcieť, aby z dieťaťa vyrástol ochran­ca prírody. K rodine musí pristupovať výchovné poslanie školy. Ak sa dieťaťu od malička nevštepuje láska k prírode, potom je neskoro začať mu v osemnás­tich prikazovať, čo má a čo nemá robiť. Vychovať uvedomelých ľudí s ozajst­ným vzťahom k vlasti, k jej prírode a kul­túre, je úloha ťažká a dlhodobá. Najprv sa musíme naučiť prírode rozumieť, sprá­vať sa k nej nie ako jej premožitelia, ale ako rovnocenní partneri, ktorí si vedia jeden druhého vážiť. Možno potom sa nám začne v ochrane prírody viac dariť. ALEXANDRA MARTINKOVIČOVÁ, Banská Bystrica LIST REDAKCII Veľa berieme, koľko dávame? Dvojstrana, venovaná problematike životného prostredia v NS č. 23, ma pod­nietila napísať pár myšlienok. Na ochra­nu prírody a životného prostredia sa pozerám z pohľadu milovníka a neprofe­sionálneho ochrancu prírody, aj z pohľa­du národopisárä. t Prežívame obdobie akejsi renesancie Už v predprípravnej etape výroby sa rozhoduje o jej perspektívach. A tak isto je to v projekcii, rozdeľovaní bytov, roz­miestňovaní služieb. Asi je ľahšie napro­jektovať dom, v ktorom sú iba troj a štvor-izbové byty, ako navrhnúť dom, ktorý by mal od najmenej po najviac izieb. V jednom môžu bývať rodiny s jed­ným, či troma deťmi, a tie požadujú škôlky i školy, v druhom by mohli bývať slobodní mladí ľudia, mladé, či staršie rodiny, ale aj dôchodcovia, či osamelí ľudia, z ktorých mnohí sú ochotní posta­rať sa o deti - či už by to boli vnúčatá, alebo aj deti cudzie. Napokon aj mnohí starí rodičia by iste radi bývali blízko mladých, hoci nie zase v jednom byte. Dom popri dome je rovnaký. Súbory domov popri súboroch domov sú rovna­ké. Rovnakí sú aj ľudia nielen preto, že ich formuje rovnaké prostredie, ale sú vyberaní aj podľa rovnakého metra - počtu detí. A ten zväčša súvisí nejako s vekom. Ak teda stretnete starkého, či starkú v týchto končinách ozývajúcich sa krikom detí, pripadajú vám, akoby sem zablúdili. Človek predsa nikdy nežil v skupinách delených podľa veku. Vždy sa grupovali pod jednou strechou deti s rodičmi a rodičia s deťmi. Ak dnes nechcú bývať pod jednou strechou, má to svoje spoločenské korene a neznamená to, že nechcú bývať hoci v jednom dome. Rovnováha je dôležitá nielen v prírode, ale aj v ľudských vzťahoch. MONIKA NOVÁKOVÁ Pod jednou strechou Onedlho už dobrá tretina obyvateľov Bratislavy bude bývať na pravom brehu Dunaja. A práve o tejto tretine sa s ak­centom hrdosti hovorí, že je to najmlad­šia generácia hlavného mesta. Dalo by sa povedať aj tak, že každý, kto je mladý, býva v Petržalke, keby to mohla byť pravda a keby to bol fakt sám osebe dostatočne potešujúci. Psychológovia vedia, že vzťahy na pracovisku sú vo veľkej miere závislé aj od toho, ako sú v kolektíve zastúpené jednotlivé vekové kategórie, i pohlavia a odporučili ako jeden z faktorov (hoci formálnych) priaznivej klímy v mikroko­­lektíve také zloženie, ktorému nechýba­jú mladí, starí, ani strední a v ktorom nie sú bielymi vranami ani muži, ani ženy. Iste, nie všade sa to dá, ale poznatok tu je, zdôraznime, že vedecký, a preto by sa bolo treba usilovať uviesť do praxe. Prav­da, mal by sa uplatniť všade kde ľudia žijú, nie iba v podnikoch, úradoch, či školách, ale aj na sídliskách. Tu spôsobu­je jeho ignorovanie tiež svoje škody. V strede mesta jasle, či škôlka problé­mom rtie sú, pretože skladba obyvateľov tejto časti mesta je stabilizovaná a iste nemožno hovoriť, že tu bývajú len starí ľudia. Na sídlisku, ktoré sa hmýri deťmi, je. to problém, a pritom by pri troche námahy problémom byť nemusel. Myslieť už vopred Boli časy, že sme sa mohli okúpať v každej rieke! Po ich znečistení sme začali chodiť po kúpaliskách, ale najmä po štrkoviskách. Žiaľ, pri týchto sa do­predu nemyslelo na ich využitie. Mnohé štrkoviská zanikli a viaceré sa bezmyš­lienkovite znečistili. V súčasnosti sa pre zákaz zaberania ornej pôdy nových štr­kovísk otvára málo. Nech už sú dôvody akékoľvek, obča­novi predsa len zíde na um, prečo sa zo štrkovísk nebudujú spoločné rekreačné zariadenia a kúpaliská. Nebolo by naprí­klad možné už pred začatím ťažby štrku dať držiteľovi alebo majiteľovi pozemku podmienku, že zo štrkoviska musí byť vybudovaná rekreačná oblasť, alebo kú­palisko? Predom by bolo možné spraco­vať projekty, postupne i pre ťažbu štrku a piesku vybudovať cesty, čo by chránilo i používané dopravné prostriedky, aby sa zbytočne nebořili v bahne a chránila sa i ďalšia orná pôda. Súčasne s pokračujú­cou ťažbou by bolo možné upravovať a zatrávňovaf brehy, vysádžať stromy a stavať primerané sociálne zariadenia. Koľko kúpalísk už mohlo existovať, ak by sme ťažbu štrku a piesku neponechali len na ťažiteľovi, ale ak by sa problémy riešili systémovo, komplexne. Rekreačné zariadenie alebo kúpalisko by mohlo zo­stať JRD, štátnemu majetku, alebo aj Štrkopieskom. Keď to išlo v Bratislave (Zlaté piesky), prečo by sa to nedalo aj inde? Stačí myslieť dopredu a cieľavedome tieto lo­kality využívať napríklad v Nitre, alebo v okolí Bratislavy, na Žitnom ostrove, všade tam, kde sa takéto zdroje ponúka­jú? Ak budeme uplatňovať v riadení dlhodobé ciele, budeme aj v tejto oblasti bohatší. JURAJ KALISKÝ, Bratislava Pražský týždeň Praha minulý týždeň žila atmosférou, ktorá sa opakuje každoročne na konci júna. Pražský hrad navštevovali školáci a študenti z celej republiky, ktorí tu boli na školských výletoch. A tak ako študenti a školáci sa na vysvedčeniach zoznámili so svojím „zá­verečným účtom“ na konci školského roku, prerokovávala Česká národná rada okrem iného finančné hospodárenie Čes­kej socialistickej republiky. Výklad k prejednávanej problematike podával minister financií ČSR Jaroslav Tlapák. Rozpočtová vyrovnanosť prispela k po­silneniu celkovej finančnej rovnováhy našej ekonomiky, k splneniu jedného zo základných úloh pre siedmu päťroč­nicu. Príjmy ČSR činili 142 mi­liárd 731 000 000 Kčs, výdaje 142 691 000 000 Kčs. Prebytok predsta­vuje 40 miliónov Kčs. Plánované príjmy štátneho rozpočtu sa prekročili o 3,92 miliardy Kčs. V rozhodujúcej miere k to­mu prispeli príjmy zo socialistického hos­podárstva. Celkove sa na spoločenskú spotrebu zo štátneho rozpočtu a rozpoč­tov národných výborov uvoľnilo 113,52 miliardy Kčs. Na jedného obyvateľa pri­padlo 11005 Kčs. K problematike zdravotníctva hovoril minister zdravotníctva ČSR dr. Jaroslav Prokopec. V ČSR sa počtom 300 obyva­teľov na jedného lekára radíme v starost­livosti o zdravie ľudu na predné miesto vo svete. Zvyšuje sa starostlivosť o ženy a deti. Dr. Jaroslav Prokopec predniesol však veľmi významnú pripomienku: „Skúsenosti ukazujú, že nemožno brať na ľahkú váhu riziko, ktoré prináša nová technika a technológia, rastúci hluk, ale i životné tempo, neracionálna výživa, škodlivé návyky a tiež úrazy v domác­nostiach, v rekreačných oblastiach, pri rozvoji najrôznejších záujmov a záľub. Vďaka úsiliu nášho zdravotníctva sa s mnohými chorobami postupne vyrov­návame, ale celkový zdravotný stav oby­vateľstva sa nezlepšuje tak, ako by sme chceli. Nie všetko môžeme pripísať tak­zvaným civilizačným vplyvom. Neraz za chorobami stojí určitá ľahostajnosť hos­podárskej sféry voči potrebám terajších i budúcich pokolení. “ Ako ešte nedávno patrila Praha hud­be, teraz patrí sklu. Výstavy sú U Hyber­nů, v dome pánov z Kunštátu a Poděbrad v Řetězové ulici. Môžeme na nich vidieť to, čo sa doteraz v takej veľkolepej celis­tvosti vidieť nedalo. K poznaniu sklár­skeho umenia našich predkov prispeli archeologické výskumy. Prieskumy cen­tier niektorých kráľovských miest podá cenné svedectvo o stredovekom skle a zároveň, dokázali, že výroba dutého skla v Čechách započala už v polovici trinásteho storočia K histórii českého skla sa možno do­stať krásnymi scenériami pražského Hra­du a vystavené exponáty najdeme v Le­tohrádku královny Anny (Belvedér). Be-nátske sklo bolo preslávené - a napriek tomu naši majstri sklári v poslednej štvr­tine 17. storočia a začiatkom 18. storočia na trhu na čas benátskych majstrov vytla­čili. Vývoj českého sklárstva je v Leto­hrádku královny Anny dovedený až do roku 1900. Súčasnosť pokračuje U Hy­bernů. Práve 25. júna sa dožil jeden z tvorcov súčasnej sklárskej krásy, zaslú­žilý umelec Pavel Hlava šesťdesiatich rokov. Napriek tomu, že sa ako tvorca sklenených plastik neusiloval upútať po­zornosť za každú cenu, jeho unikátne diela sú vysoko hodnotené. Od začiatku sedemdesiatych rokov je predsedom vý­tvarnej rady sklárskeho podniku Crysta­­lex. Ak sa chceme pozrieť na moderný šperk, najdeme ho vGalérii Václava Spá­lu. Prvýkrát tu uvidíme v celistvosti dielo zaslúžilého umelca Josefa Soukupa, pro­fesora ateliéru pre sklo v architektúre, šperk a plastiku na Vysokej škole ume­leckopriemyselnej v Prahe. Výstava je objavila a divácky veľmi príťažlivá. Voľ­ne nadväzuje na výstavu historického a súčasného československého skla. Ak pôjdeme Prahou a budenie mať chuť osviežiť sa pohárom plzeňského v preslávenom hostinci U Jelínků, ktorý v živote Haška, ale aj iných spisováteľov hral svoju úlohu, môžeme tu niekedy stretnúť starého pána Josefa Kazdu - a ani nás nenapadne, že je to človek, ktorý stál pri začiatkoch československé­ho filmu. Zachoval a archivuje vyše šesť­desiat čiernobielych filmov, medzi ktorý­mi sú aj prvé snímky našich prvých reži­sérov. .. ADOLF GINTER

Next