Nové Slovo, červenec-prosinec 1984 (XXVI/27-52)
1984-07-05 / No. 27
2 Podčiarkujeme Dosiahnuté výsledky v hospodárstve na Slovensku ukazujú, že i napriek pretrvávajúcej zložitosti podmienok vzrástol ekonomický potenciál i tvorba hmotných a finančných zdrojov. Niektoré pozitívne výsledky sa dosiahli aj v kvalitatívnych stránkach hospodárskeho rozvoja, vrátane úspor materiálu, palív a energie. K prekročeniu plánovanej úrovne spoločenskej výroby na Slovensku prispeli rozhodujúcou mierou priemyselné odvetvia. Pokračoval rozvoj progresívnych odborov s vyššou mierou zhodnocovania materiálov a energie, pravda, nie takým tempom, ako by bolo žiadúce. V podstate sa dodržali plánované relácie rastu produktivity práce a priemerných zárobkov. Vcelku priaznivo sa splnili úlohy vo finálnom odbyte priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov, a to vrátane dodávok pre vnútorný trh a vývoz. Umožnilo to uspokojiť prevažnú časť hmotných potrieb obyvateľstva, i keď vo výrobkovej štruktúre a kvalite sa vyskytli niektoré nedostatky. Popri kladoch minuloročného vývoja boli niektoré výsledky, ktoré nezodpovedali zámerom plánu a programovým cieľom vlády, ani možnostiam. Výrobné hospodárske jednotky a podniky splnili plán značne diferencovane. Popri podnikoch a pracovných kolektívoch, ktoré riešia vznikajúce problémy iniciatívne a obetavo, existuje stále ešte nemálo organizácií, ktoré sa v žiadúcej miere nevenujú efektívnosti svojej práce a zabezpečovaniu celospoločenských úloh. Proces prechodu hospodárstva na intenzívny spôsob rozvoja neprebieha podľa potrieb a možností vo všetkých oblastiach a odvetviach. Týka sa to najmä zhospodárňovania výroby, využívania existujúcich výrobných fondov, kvalifikácie pracovníkov a predovšetkým zavádzania poznatkov vědeckotechnického rozvoja do výrobného procesu. Napriek niektorým pozitívnym výsledkom na úseku vedy a techniky nedarí sa v žiadúcej miere uplatňovať vědeckotechnický pokrok ako rozhodujúci faktor intenzifikácie národného hospodárstva. Doterajšie výsledky v plnení 7. päťročnice ukazujú, v ktorých oblastiach a odvetviach máme rezervy a kde budeme klásť zvýšený dôraz na urýchlené riešenie problémov. Základnou úlohou je zvýšiť výkonnosť ekonomiky a zabezpečiť výraznejší rast jej efektívnosti. V súlade s úlohami 10. zasadania ÚV KSČ a s programovými cieľmi vlády robíme potrebné opatrenia, aby sa hospodársky rozvoj v SSR ďalej urýchlil. Z vystúpenia ministra financií SSR FRANTIŠKA MIŠEJEHO 25. júna 1984 na 13. schôdzi SNR Riport z posledného dňa Incheby ’84 Pozitíva prepojenia veda - prax Bratislavský chemický týždeň - Incheba ’84 je za nami: zlatými medailami ocenili najlepšie exponáty, podpísali sa nové obchodné dohody. Aj šestnásty ročník tohto medzinárodného stretnutia predstaviteľov chemického priemyslu, chemického strojárstva a ostatnej techniky pre chemický priemysel potvrdil najzákladnejšiu túžbu ľudstva - túžbu po mierovom spolunažívaní. Svojím spôsobom - mierovou ponukou vedy, techniky a priemyslu. Napríklad novými chemickými prípravkami na zvyšovanie úrod a proti škodcom (tohtoročná Incheba sa niesla v znamení poľnohospodárskej chémie a ekológie), ale i novými lekárskymi prístrojmi a medikamentami; ukážkami produkcie veľko- i malotonážnej chémie, ponukou základného i aplikovaného výskumu. A práve pri tejto oblasti - pri ponuke akadémie vied sa pristavme. Jednotlivé ústavy a pracoviská totiž ponúkli niekoľko zaujímavých výstupov i s komentármi spoluautorov: Juraj Zemek, Centrum chemického výskumu SAV, Bratislava, S-testy: „Rovnica je jasná - vyrobené sú z našich surovín: z buničinového alebo fermentačného odpadu a nahrádzajú dovoz.“ A navyše - skutočne ide o zhodnocovanie. Napríklad z osemkorunového bieleho škrobu sa vyrobí modrý, vhodný na testy, ale cena ktorého sa pohybuje i vo výške dvadsať päť tisíc korún za kilogram! Lukratívne. Treba povedať, že S-testy majú v lekárstve nesmierny význam pri spresňovaní diagnózy. Štefan Molokáč, Ústav experimentálnej fyziky SAV, Košice, Kryogyn: „Cena nášho modulárneho kryochirurgického systému je 4-5 násobne nižšia oproti zahraničným a dva razy nižšia oproti vyrábanému v bmenskej Chirane. A z ďalších výhod - najmä ľubovoľný náklon operačného nástroja a jeho rádovo nižšia hmotnosť, čo ocenia najmä chirurgovia.“ Kryogin je prístroj určený na ošetrovanie benigných lézií materničného čapíka a iných gynekologických nálezov, ale nájde použitie aj v dermakológii či v plastickej chirurgii. J. Šádula, Chemický ústav SAV, Bratislava, Betoxyl 50: „Táto nová retardačno-plastifikačná prísada do cementobetónových zmesí, ktorú sme vyvinuli v spolupráci s bratislavským Doprastavom a VVZ Bukóza Vranov má viacero výhodných vlastností oproti doteraz používaným prísadám: dva až šesťnásobne predlžuje dobu tuhnutia betónu, výrazne zlepšuje jeho plasticitu i fyzikálno-mechanické vlastnosti, ale najmä umožňuje i viac ako desaťpercentné zníženie podielu cementu v betónovej zmesi.“ Štefan Šrámek, Virologický ústav SAV, Bratislava, kombinovaná vakcína proti Q-horúčke (veterinári jej síce nevenujú veľkú pozornosť, lebo zvieratá sa s ňou vedia rýchlo vysporiadať, ale ľudia už menej; šíri sa výkalmi zvierat, vodou, rozširujú ju kliešte a zárodky sa nachádzajú vo vlne chorých oviec) a proti enzotickému potratu ovci, ktorý vie až z deväťdesiatich percent zdecimovať prírastok stáda: „Ekonomická výhodnosť vakcíny je teda zjavná, a navyše jedným vpichom vieme odstrániť dve choroby.“ Tlačová konferencia v stánku Akadémie ponúkla pravdaže viacero informácií - tie čo sme uverejnili majú dať odpoveď na otázku, ako výskum vie reagovať na potreby spoločnosti. Ide totiž o exponáty vyrobené z našich surovín, z odpadu alebo z našej súčiastkovej základne. Nahrádzajú druhý zahraničný dovoz, a predovšetkým - sú ekonomicky výhodné. Tak to bolo i v prípade čerstvého nositeľa Zlatej Incheby - Ústavu teoretických základov chemickej techniky ČSAV. Pamätáte sa, s akým veľkým záujmom vo svete sa stretli mäkké kontaktné šošovky? Už pred 30 rokmi začala ČSAV s výskumom materiálov na optimálnu aplikáciu v mediáne. Veľmi úspešne vyvinutým materiálom bol trojrozmerný hydrofilný gel, ktorého hlavnou zložkou je štruktúrna jednotka hydroxycetylmetakrylát (HEMA). Na základe tohto a ďalších druhov bolo možné realizovať myšlienku výroby nových druhov optických protéz. Celým radom pôvodných patentov je chránená výroba mäkkých kontaktných šošoviek. Postupným vývojom dospeli v ústave až k ultratenkým šošovkám, ktorých hlavnou prednosťou je rýchly priestup kyslíka a iných látok potrebných pre metabolizmus rohovky. Cieľom tohto vývoja je výroba kontaktných šošoviek dovoľujúcich nepretržité nosenie. V centre pozornosti je i šošovka so špecificky upravenou perforáciou uprostred optickej zóny, ktorá neruší ostrosť videnia a umožňuje pritom stálu výmenu slznej kvapaliny medzi šošovkou a okom. Je výsledkom spolupráce pacovského Strojobalu, Tesly Třinec a ÚTZCHT ČSAV. A nazýva sa - Automatizovaná extrakčná jednotka AVPE riadená mikropočítačovým regulátorom PSC - 1. Je ďalším pozitívnym príkladom prepojenia ýýskumu a vývoja s praxou. (mb) NOVÉ SLOVO 5. JÚLA 1984 Deti na bicykloch Niekoľko nie potešujúcich údajov: Ročne zahynie na našich cestách okolo 130 detí. V úrazovosti deti sme dokonca na poprednom mieste v Európe. Takmer 90 percent dopravných úrazov si podlá štatistiky zapríčinia samotné deti. Hlavné príčiny - náhle vbehnutie do vozovky, vybehnutie spoza auta, prebiehanie na druhú stranu, nesprávne bicyklovanie ktoré je aktuálne práve v týchto prázdninových mesiacoch. Vinníci - deti. Ale sň to naozaj iba deti? Nasledujúci príklad nie je ojedinelý: Malý bicyklista sa priam vlnovkami posunuje vpred. Raz je celkom pri krajnici, onedlho zasa v tretine vozovky. Chlapec líže obrovskú zmrzlinu a jednou rukou pritom ovláda bicykel. Zastavujeme a pozorujeme jeho prekvapenú tvár. Sme zjavne prví, ktorí ho na to upozornili. „Ved to tak robím zakaždým. Ä doteraz sa mi nič nestalo,“ hovorí na svoju obhajobu. Čo hovorí vyhláška alebo zdravý rozum, to ho zrejme nezaujíma. Spomeňme pokus, ktorý nám ukazali na Katedre spaľovacích motorov SVŠT v Bratislave. Ak blízko seba pridržíte dva papiere a fúknete medzi ne, papiere sa k sebe priblížia. Ten istý efekt nastáva, keď vás predbieha veľké nákladné auto. Pocítite to na volante. A na riadidlách bicykla oveľa viac. V štatistikách sa tejto príčine nehody hovorí náhle vybočenie zo smeru jazdy. Alebo ďalší príklad: Z bočnej cesty spomedzi domov zrazu vychádza na veľkom bicykli malé dievča. Nedosiahne na sedadlo, pri každom zošľapnutí pedálu sa kníše zo strany na stranu. Poplašené sa na nás pozerá a zaraduje sa na pravý okraj vozovky. „Koľko máš rokov?“, pýtame sa. „Deväť“, odpovedá ticho a pritakáva, že sa v škole učili o tom, kedy môžu deti samé bez dozoru na hlavnú cestu. Áno, jazdí tak často. Bicykel je jej. „Viem, že je mi ešte veľký, ale mama povedala, že dorastiem.“ Nebola to veselá služobná cesta. Pátrali sme po príčinách smrteľnej nehody malej bicyklistky, ktorá z vedľajšej cesty vbehla priamo pod kolesá prichádzajúceho auta. Hlavná príčina - nedanie prednosti. Vedľajšia-dievča nedosiahlo na sedadlo veľkého pánskeho bicykla, takže nemohlo dobre brzdiť. Zrazu vodič prudko zabrzdil, pretože sa vynoril pred naším autom ako čierna mátoha chlapec na bicykli. Aj on vie, ako má správne vyzerať bicykel. Že má mať dve brzdy, osvetlenie a vzadu odrazo vé svetlo. Chlapcovi stekajú po tvári slzy. „Ale keď ja si to opraviť sám nedokážem a otec nemá čas.“ Čas. Nemáme čas. Na to, aj na ono. A často, žiaľ, ani na vlastné deti. Hlavne, že dajú pokoj. Kúpime im bicykel a tým sa naša povinnosť končí. A ona by sa práve vtedy mala vlastne začínať. ZUZANA BUBÍLKOVÁ romantických myšlienok - znova hlásame návrat človeka k prírode. Žijeme - ako to napísal aj Belo Kapolka v spomínanom čísle Nového slova - v pretvorenej prírode. Prírodu pretvoril a pretvára človek. Náš človek odjakživa žil v nerozlučnom spojení s prírodou. Preto si ju vážil, vedel akosi vycítiť, koľko si z nej môže vziať a koľko jej má vrátiť. Keď sme prestali byť úplne závislí od prírody, zmenila sa aj naša hierarchia hodnôt. Pôda, zem-živiteľka, akosi prestala byť najväčšou hodnotou. Narušil sa harmonický vzťah človek-príroda. Zvykli sme si viac brať než dávať. Stratili sme úctu, navraveli sme si, že sme pánmi prírody. Teraz sme zistili, že jej možnosti nie sú nevyčerpateľné, že stromy, ktoré sme vyrúbali, tak rýchlo nenarastú, život v mŕtvej rieke sa hneď neobnoví. Dlho sme sa prehrešovali voči prírode a teraz to chceme napraviť. Vyhlasujeme chránené oblasti, rastliny, živočíchy. Je to potrebné, ale stačí to? Veď nielen jednotlivci, ale často aj mnohé organizácie akoby zákony o ochrane prírody úplne prehliadali. Načo nám budú n'ormy a zákony, ak si nevychováme ľudí, ktorí by ich rešpektovali? Prvoradé miesto vo výchove by mala mať rodina. Lenže ak je rodičovi ľahostajné prostredie, v ktorom žije, nemôžeme chcieť, aby z dieťaťa vyrástol ochranca prírody. K rodine musí pristupovať výchovné poslanie školy. Ak sa dieťaťu od malička nevštepuje láska k prírode, potom je neskoro začať mu v osemnástich prikazovať, čo má a čo nemá robiť. Vychovať uvedomelých ľudí s ozajstným vzťahom k vlasti, k jej prírode a kultúre, je úloha ťažká a dlhodobá. Najprv sa musíme naučiť prírode rozumieť, správať sa k nej nie ako jej premožitelia, ale ako rovnocenní partneri, ktorí si vedia jeden druhého vážiť. Možno potom sa nám začne v ochrane prírody viac dariť. ALEXANDRA MARTINKOVIČOVÁ, Banská Bystrica LIST REDAKCII Veľa berieme, koľko dávame? Dvojstrana, venovaná problematike životného prostredia v NS č. 23, ma podnietila napísať pár myšlienok. Na ochranu prírody a životného prostredia sa pozerám z pohľadu milovníka a neprofesionálneho ochrancu prírody, aj z pohľadu národopisárä. t Prežívame obdobie akejsi renesancie Už v predprípravnej etape výroby sa rozhoduje o jej perspektívach. A tak isto je to v projekcii, rozdeľovaní bytov, rozmiestňovaní služieb. Asi je ľahšie naprojektovať dom, v ktorom sú iba troj a štvor-izbové byty, ako navrhnúť dom, ktorý by mal od najmenej po najviac izieb. V jednom môžu bývať rodiny s jedným, či troma deťmi, a tie požadujú škôlky i školy, v druhom by mohli bývať slobodní mladí ľudia, mladé, či staršie rodiny, ale aj dôchodcovia, či osamelí ľudia, z ktorých mnohí sú ochotní postarať sa o deti - či už by to boli vnúčatá, alebo aj deti cudzie. Napokon aj mnohí starí rodičia by iste radi bývali blízko mladých, hoci nie zase v jednom byte. Dom popri dome je rovnaký. Súbory domov popri súboroch domov sú rovnaké. Rovnakí sú aj ľudia nielen preto, že ich formuje rovnaké prostredie, ale sú vyberaní aj podľa rovnakého metra - počtu detí. A ten zväčša súvisí nejako s vekom. Ak teda stretnete starkého, či starkú v týchto končinách ozývajúcich sa krikom detí, pripadajú vám, akoby sem zablúdili. Človek predsa nikdy nežil v skupinách delených podľa veku. Vždy sa grupovali pod jednou strechou deti s rodičmi a rodičia s deťmi. Ak dnes nechcú bývať pod jednou strechou, má to svoje spoločenské korene a neznamená to, že nechcú bývať hoci v jednom dome. Rovnováha je dôležitá nielen v prírode, ale aj v ľudských vzťahoch. MONIKA NOVÁKOVÁ Pod jednou strechou Onedlho už dobrá tretina obyvateľov Bratislavy bude bývať na pravom brehu Dunaja. A práve o tejto tretine sa s akcentom hrdosti hovorí, že je to najmladšia generácia hlavného mesta. Dalo by sa povedať aj tak, že každý, kto je mladý, býva v Petržalke, keby to mohla byť pravda a keby to bol fakt sám osebe dostatočne potešujúci. Psychológovia vedia, že vzťahy na pracovisku sú vo veľkej miere závislé aj od toho, ako sú v kolektíve zastúpené jednotlivé vekové kategórie, i pohlavia a odporučili ako jeden z faktorov (hoci formálnych) priaznivej klímy v mikrokolektíve také zloženie, ktorému nechýbajú mladí, starí, ani strední a v ktorom nie sú bielymi vranami ani muži, ani ženy. Iste, nie všade sa to dá, ale poznatok tu je, zdôraznime, že vedecký, a preto by sa bolo treba usilovať uviesť do praxe. Pravda, mal by sa uplatniť všade kde ľudia žijú, nie iba v podnikoch, úradoch, či školách, ale aj na sídliskách. Tu spôsobuje jeho ignorovanie tiež svoje škody. V strede mesta jasle, či škôlka problémom rtie sú, pretože skladba obyvateľov tejto časti mesta je stabilizovaná a iste nemožno hovoriť, že tu bývajú len starí ľudia. Na sídlisku, ktoré sa hmýri deťmi, je. to problém, a pritom by pri troche námahy problémom byť nemusel. Myslieť už vopred Boli časy, že sme sa mohli okúpať v každej rieke! Po ich znečistení sme začali chodiť po kúpaliskách, ale najmä po štrkoviskách. Žiaľ, pri týchto sa dopredu nemyslelo na ich využitie. Mnohé štrkoviská zanikli a viaceré sa bezmyšlienkovite znečistili. V súčasnosti sa pre zákaz zaberania ornej pôdy nových štrkovísk otvára málo. Nech už sú dôvody akékoľvek, občanovi predsa len zíde na um, prečo sa zo štrkovísk nebudujú spoločné rekreačné zariadenia a kúpaliská. Nebolo by napríklad možné už pred začatím ťažby štrku dať držiteľovi alebo majiteľovi pozemku podmienku, že zo štrkoviska musí byť vybudovaná rekreačná oblasť, alebo kúpalisko? Predom by bolo možné spracovať projekty, postupne i pre ťažbu štrku a piesku vybudovať cesty, čo by chránilo i používané dopravné prostriedky, aby sa zbytočne nebořili v bahne a chránila sa i ďalšia orná pôda. Súčasne s pokračujúcou ťažbou by bolo možné upravovať a zatrávňovaf brehy, vysádžať stromy a stavať primerané sociálne zariadenia. Koľko kúpalísk už mohlo existovať, ak by sme ťažbu štrku a piesku neponechali len na ťažiteľovi, ale ak by sa problémy riešili systémovo, komplexne. Rekreačné zariadenie alebo kúpalisko by mohlo zostať JRD, štátnemu majetku, alebo aj Štrkopieskom. Keď to išlo v Bratislave (Zlaté piesky), prečo by sa to nedalo aj inde? Stačí myslieť dopredu a cieľavedome tieto lokality využívať napríklad v Nitre, alebo v okolí Bratislavy, na Žitnom ostrove, všade tam, kde sa takéto zdroje ponúkajú? Ak budeme uplatňovať v riadení dlhodobé ciele, budeme aj v tejto oblasti bohatší. JURAJ KALISKÝ, Bratislava Pražský týždeň Praha minulý týždeň žila atmosférou, ktorá sa opakuje každoročne na konci júna. Pražský hrad navštevovali školáci a študenti z celej republiky, ktorí tu boli na školských výletoch. A tak ako študenti a školáci sa na vysvedčeniach zoznámili so svojím „záverečným účtom“ na konci školského roku, prerokovávala Česká národná rada okrem iného finančné hospodárenie Českej socialistickej republiky. Výklad k prejednávanej problematike podával minister financií ČSR Jaroslav Tlapák. Rozpočtová vyrovnanosť prispela k posilneniu celkovej finančnej rovnováhy našej ekonomiky, k splneniu jedného zo základných úloh pre siedmu päťročnicu. Príjmy ČSR činili 142 miliárd 731 000 000 Kčs, výdaje 142 691 000 000 Kčs. Prebytok predstavuje 40 miliónov Kčs. Plánované príjmy štátneho rozpočtu sa prekročili o 3,92 miliardy Kčs. V rozhodujúcej miere k tomu prispeli príjmy zo socialistického hospodárstva. Celkove sa na spoločenskú spotrebu zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov uvoľnilo 113,52 miliardy Kčs. Na jedného obyvateľa pripadlo 11005 Kčs. K problematike zdravotníctva hovoril minister zdravotníctva ČSR dr. Jaroslav Prokopec. V ČSR sa počtom 300 obyvateľov na jedného lekára radíme v starostlivosti o zdravie ľudu na predné miesto vo svete. Zvyšuje sa starostlivosť o ženy a deti. Dr. Jaroslav Prokopec predniesol však veľmi významnú pripomienku: „Skúsenosti ukazujú, že nemožno brať na ľahkú váhu riziko, ktoré prináša nová technika a technológia, rastúci hluk, ale i životné tempo, neracionálna výživa, škodlivé návyky a tiež úrazy v domácnostiach, v rekreačných oblastiach, pri rozvoji najrôznejších záujmov a záľub. Vďaka úsiliu nášho zdravotníctva sa s mnohými chorobami postupne vyrovnávame, ale celkový zdravotný stav obyvateľstva sa nezlepšuje tak, ako by sme chceli. Nie všetko môžeme pripísať takzvaným civilizačným vplyvom. Neraz za chorobami stojí určitá ľahostajnosť hospodárskej sféry voči potrebám terajších i budúcich pokolení. “ Ako ešte nedávno patrila Praha hudbe, teraz patrí sklu. Výstavy sú U Hybernů, v dome pánov z Kunštátu a Poděbrad v Řetězové ulici. Môžeme na nich vidieť to, čo sa doteraz v takej veľkolepej celistvosti vidieť nedalo. K poznaniu sklárskeho umenia našich predkov prispeli archeologické výskumy. Prieskumy centier niektorých kráľovských miest podá cenné svedectvo o stredovekom skle a zároveň, dokázali, že výroba dutého skla v Čechách započala už v polovici trinásteho storočia K histórii českého skla sa možno dostať krásnymi scenériami pražského Hradu a vystavené exponáty najdeme v Letohrádku královny Anny (Belvedér). Be-nátske sklo bolo preslávené - a napriek tomu naši majstri sklári v poslednej štvrtine 17. storočia a začiatkom 18. storočia na trhu na čas benátskych majstrov vytlačili. Vývoj českého sklárstva je v Letohrádku královny Anny dovedený až do roku 1900. Súčasnosť pokračuje U Hybernů. Práve 25. júna sa dožil jeden z tvorcov súčasnej sklárskej krásy, zaslúžilý umelec Pavel Hlava šesťdesiatich rokov. Napriek tomu, že sa ako tvorca sklenených plastik neusiloval upútať pozornosť za každú cenu, jeho unikátne diela sú vysoko hodnotené. Od začiatku sedemdesiatych rokov je predsedom výtvarnej rady sklárskeho podniku Crystalex. Ak sa chceme pozrieť na moderný šperk, najdeme ho vGalérii Václava Spálu. Prvýkrát tu uvidíme v celistvosti dielo zaslúžilého umelca Josefa Soukupa, profesora ateliéru pre sklo v architektúre, šperk a plastiku na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Výstava je objavila a divácky veľmi príťažlivá. Voľne nadväzuje na výstavu historického a súčasného československého skla. Ak pôjdeme Prahou a budenie mať chuť osviežiť sa pohárom plzeňského v preslávenom hostinci U Jelínků, ktorý v živote Haška, ale aj iných spisováteľov hral svoju úlohu, môžeme tu niekedy stretnúť starého pána Josefa Kazdu - a ani nás nenapadne, že je to človek, ktorý stál pri začiatkoch československého filmu. Zachoval a archivuje vyše šesťdesiat čiernobielych filmov, medzi ktorými sú aj prvé snímky našich prvých režisérov. .. ADOLF GINTER