Nové Slovo, leden-červen 1985 (XXVII/1-26)
1985-01-03 / No. 1
2 Pripomienky pri štarte Pripomeňme si pri štarte do nového roku: Ústredný výbor KSČ na 12. zasadaní znova zdôraznil, že základným predpokladom udržania dosiahnutého tempa tvorby národného dôchodku a krytia vyšších potrieb spoločnosti a obyvateľstva v tomto roku je výrazné urýchlenie procesu intenzifikácie celého národného hospodárstva oproti doterajším výsledkom. A to vyžaduje dôslednejšie presadzovať v hospodárskej praxi rozhodujúce faktory intenzifikácie, najmä však rozhodnejšie uplatňovať výsledky vedy a technického pokroku; ďalej urýchliť výrobkové a technologické inovácie zamerané na zvyšovanie užitných vlastností a kvality vyrábanej produkcie; maximálne zhodnocovať palivo-energetické, surovinové a materiálové zdroje, ktoré máme k dispozícii; účinnejšie rozvíjať vyššie formy našej účasti v medzinárodnej socialistickej deľbe práce, predovšetkým spolupráce so Sovietskym zväzom. Zámer plánu sleduje upevniť dynamiku rozvoja v tomto roku, ale pritom je podmienený predovšetkým výrazným poklesom materiálovej a energetickej náročnosti tvorby národného dôchodku. Najvýraznejšie sa to premieta v spotrebe primárnych palivo-energetických zdrojov na jednotku vytvoreného národného dôchodku, ktorá sa má znížiť o 3 percentá, čo je dvojnásobok poklesu oproti výsledkom dosahovaným v priemere za predchádzajúce štyri roky 7. päťročnice. Náročné úlohy sa ukladajú i pri úsporách kovov, pohonných hmôt, dovážaných surovín a materiálov. Správa Predsedníctva ÚV KSS, ktorá odznela na decembrovom zasadaní ÚV KSS, s kritickou náročnosťou orientuje pozornosť tiež na tieto zámery. Ich splnením by sa uvoľnili ďalšie významné národohospodárske rezervy v SSR. Požiadavka prehĺbiť intenzifikačný proces a dosiahnuť obrat v postoji k efektívnosti, ku kvalite a k rentabilite, ktorá sa zdôraznila na tomto rokovaní,je v plnom súlade s uzneseniami 12. zasadnutia ÚV KSČ. Štátny plán SSR sleduje prestavbu štruktúry priemyselnej výroby. Majú sa posilniť pozície spracovateľských odvetví, najmä strojárstva a elektrotechniky, a súčasne sa má znižovať podiel materiálové a energeticky náročných odvetví na celkovom objeme priemyselnej výroby. Najdôležitejšie štruktúrne zmeny, ktoré sledujú rast technicko-ekonomickej úrovne výroby a zvyšovanie jej výrobnej schopnosti, sa zabezpečujú štátnymi cieľovými programami. Celkový rast výroby elektrotechnického priemyslu v SSR sa bude kryť výrobou zaradenou do štátnych cieľových programov takmer jednou tretinou. V chemickom priemysle SSR sa dosiahne 43 percent celkového prírastku výroby tiež uskutočňovaním cieľového programu. Realizácia týchto náročných štruktúrnych zámerov bude závisieť do značnej miery od výsledkov práce vedecko-výskumnej základne a ich realizácie vo výrobe. Prestavba štruktúry výroby v SSR sa bude naďalej riešiť ako súčasť rozvoja jednotnej čs. ekonomiky pri rešpektovaní špecifických podmienok a možností na Slovensku. Jedine za týchto predpokladov možno dodržovať potrebné podmienky vysokej produktivity a efektívneho rozvoja, ktoré veľmi závisia od optimálnych veľkostí budovaných kapacít, výrobných sérií a pod. Tie v niektorých prípadoch presahujú už možnosti vnútorného trhu ČSSR a vyžadujú maximálne zapojiť ekonomiku v SSR do medzinárodnej deľby práce a socialistickej ekonomickej integrácie. Pozitívne výsledky v účelnej deľbe práce, keď podniky na území SSR už plne kryjú potrebu celej ČSSR (výroba chladničiek, nakladačov, niektorých druhov žeriavov, vstrekovacích lisov, motocyklov malých kubatúr, spotrebnej elektrotechniky, pesticídov, niektorých druhov plastov a textilných vlákien, viacerých výrobkov celulózopapierenského priemyslu a pod.), potvrdzuje správnosť tohoto postupu. K najdôležitejším prioritám rozvoja ekonomiky bude i v tomto roku patriť postupná obnova rovnováhy vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Náročné úlohy majú podniky Ministerstva priemyslu SSR, ktorých vývoz sa má v roku 1985 zvýšiť vo franco cenách asi o 9 percent, z toho do nesocialistických štátov o vyše 12 percent. Výrazne sa má zvýšiť vývoz drevospracujúceho priemyslu z novovybudovaných kapacít celulózo-papierenského priemyslu. Už nemožno pokračovať v praxi minulých rokov, keď neplnenie vývozu výrobkov spracovateľského priemyslu sa nahradzovalo vývozom surovín a výrobkov na nižšom stupni spracovania vrátane ropných produktov. Značná pozornosť sa musí venovať súčasne i vývozu do socialistických štátov. Prevažne ide 0 vývoz spotrebného tovaru do ZSSR, ako protidodávky za dovoz surovín a palív, čo je zvlášť výhodné pre našu ekonomiku. Rýchlejšie tempo rastu národného dôchodku a tým i vyššia tvorba zdrojov umožňuje koncom tejto päťročnice i vyšší rozsah investícií oproti úrovni schválenej 7. päťročným plánom. Posilní sa nimi modernizácia v strojárstve a elektrotechnike, v podnikoch ministerstva priemyslu, v doprave a spojoch, zabezpečí sa nimi výstavba jadrových elektrární a najmä rozvoj agrokomplexu a komplexnej bytovej výstavby. Menej úspešne sa však darí zabezpečovať úlohy 7. päťročnice pri termínovom uvádzam kapacít do prevádzky a pri ich využívaní podľa plánovaných parametrov, pri znižovaní rozostavanosti, likvidácii a vyraďovaní zastaralých a opotrebovaných základných prostriedkov a na ďalších úsekoch, ktoré ovplyvňujú efektívnosť investícií. Príčiny nízkeho využívania nových kapacít vyplývajú spravidla z nedostatočne premyslenej koncepcie výstavby, z nezabezpečenia odbytu, z nedostatkov v technologickom zariadení, zo zanedbanej prípravy potrebných kvalifikovaných pracovných síl a pod. Týmto problémom venujú na všetkých stupňoch riadenia ešte stále malú pozornosť. Napriek tomu pokračuje aj ďalej značný tlak na extenzívne rozširovanie kapacít a na neúmerný rozsah začínania nových stavieb. Predsedníctvo ÚV KSČ i vláda ČSSR, najvyššie stranícke a štátne orgány SSR zaujali veľmi kritické stanovisko k trvajúcim nedostatkom y investičnej výstavbe. Preto pri rozpracovaní a zabezpečovaní plánu v tomto roku sa treba sústrediť najmä na urýchlené dokončovanie stavieb, na ich uvedenie do prevádzky v plánovaných termínoch a na zabezpečenie ich využívania podľa projektovaných parametrov. Realizácia náročných úloh plánu roku 1985 bude ovplyvňovať nielen splnenie 7. päťročného plánu, ale zároveň bude vytvárať východiskovú základňu pre úlohy, ktoré bude vytyčovať XVII. zjazd KSČ. Preto sa splneniu úloh plánu musí venovať maximálna pozornosť. Pravda, sila našich plánov sa upevňuje v takej miere, v akej sa pri ich rozpracovaní 1 realizácii uplatnili pokrokové skúsenosti pracujúcich, ktoré odrážajú nový pomer k práci a k výrobe. Ktosi nazval históriu našich päťročníc letopisom socialistickej výstavby. Začali sme teda písať piatu kapitolu jeho siedmej knihy. JOZEF LÚČ NOVÉ SLOVO 3. JANUÁRA 1985 Pot a piesne S viacerými kolegami sme sa zhodli v názore, že medzi najpríťažlivejšie vianočné programy Československej televízie patril osemdesiatminútový záznam koncertu Karel Gott v Lucerne. Spevák, ktorý sa už dlhé roky drží na špici našej populárnej hudby, si zaspomínal na dvadsaťročnú spoluprácu s orchestrom Ladislava Štaidla a podľa toho dramaturgicky postavil svoje vystúpenie. Od prvého hitu Oči má sněhem zaváté, ktorý „letel“ v zime 1964, nás slovom a najmä pesničkami doviedol až do súčasnosti. Iní sú povolaní, aby zhodnotili Gottov prínos do nášho zábavného umenia, kriticky posúdili hudobnú a textovú stránku jeho piesní. Preplnená Lucerna, v ktorej pochopiteľne prevládalo nežné pohlavie všetkých generácií, však svedčila o tom, že zaslúžilý umelec Karel Gott stále má - napriek kuvikom, ktorí sa ho snažia odpísať- svoje obecenstvo. Obecenstvo vďačné za pekné melódie (tie napokon spevákovi sedia najlepšie), za chvíle pohody a dobrej nálady i za okamihy tichého sentimentu, ktoré Zlatý slávik prináša. Pravda, skeptik by pripomenul, že kadečo sa dá v televízii (a kvôli televízii) naaranžovať. Kytice po každej piesni a žiadosti o autogramy, rytmicky sa pohybujúce rady mladého publika, staršie dámy, ktoré si nôtia spolu s Gottom, zasnené blondínky... Čo sa však naaranžovať nedá, to boli tie ťažké kvapky potu, sprevádzajúce Gottovo vystúpenie a svedčiace o tom, že hlavný aktér večera ide - ako to má vo zvyku - stále naplno. Že neodšvindľuje ani notu. Že sa dáva obecenstvu celý, bezo zvyšku. Že spievať „ľahkú“ hudbu je vlastne strašná drina. A že k vrcholkom sa dá dôjsť iba cez prácu a pot. V umem presne tak ako v živote. NINA HRADISKÁ Bardejov? Nie je nám lahostajné, že v našej administratívnej praxi pretrváva byrokratické stanovisko, aby sa podfa zriaďovacej listiny československých štátných kúpeľov používalo úradné pomenovanie Kúpele Bardejov. Táto listina, napísaná v nedávnej minulosti, uvádza laicky vykonštruovaný miestny názov našich kúpeľov. Nepáči sa nárn násilné prikrášlovanie názvu nášho starobylého okresného mesta honosným označením „kúpele“ a prekrucovanie Bardeiovských kúpelov na nesprávne Kúpele Bardejov. Slovenské miestne názvy sú uverejnené v VI. diele Slovníka slovenského jazyka a podľa nich je správne označenie Bardejovské kúpele. V novembri minulého roku inštalovali pri križovatke ciest do kúpeľného areálu mramorový panel s veľkým kovovým nápisom - Kúpele Bardejov. Blízko stojí pôvodná kovová tabuľa s obojstranným nápisom - Vítajú vás Bardejovské kúpele, Dovidenia v Bardejovských kúpeľoch. Želali by sme si, aby sa na novom paneli obnovil správny zaužívaný názov Bardejovské kúpele spolu s krásnym historickým erbom mesta Bardejova. JOZEF HATALA, Bardejov \ vie, že dvadsiateho deviateho prvý o štrnástej má byt na konečnej päťdesiatosmičky.) Ďalšie telefonické triky nemienim prezrádzať, lebo nechcem hazardovať s dôverou ľudí, ktorí majú telefón radi tak ako ja a prezradili mi rôzne krycie manévre. Cŕŕn... ticho. Cŕm... Aha! Telefón zvoní s krátkou prestávkou dvakrát! Takže sa s vami musí rozlúčiť ZLATA ČERNILOVÁ FEJTÓN Môj obľúbený prístroj Okrem obľúbených kvetov či zvierat má človek obdobia vedeckotechnickej revolúcie aj obľúbené prístroje. Napríklad dobrá gazdiná přilne k mixéru. V ankete Môj obľúbený prístroj by určite vyhral televízor. Ja by som však hlasovala za telefón. V porovnaní s televízorom má predsa len viac možností voľby: majiteľ môže zavolať komukoľvek z objemného telefónneho zoznamu. Niekto namietne, že telefón - v porovnaní s televízorom - má nevýhody: nedokáže človeka vzdelávať. Ale to od neho nikto ani neočakáva, človek je ťažko vzdelá va teľný, väčšina potrebných informácií sa na neho aj tak nenalepí. A čo sa zábavy týka, vieme svoje - od televízora tiež nemožno žiadať bohviečo. Kým telefón - ak ho, pravda, vieme správne používať, je zdrojom zábavy i osvieženia. Nazdávať sa totiž, že telefón slúži na vybavovanie, je veľmi iluzórne. Po prvé - inštitúcia, s ktorou potrebujete hovoriť, má trvalé obsadzovací tón. Po druhé - ak ho nemá, na danom čísle sa nehlási nik. Po tretie - ak by aj niekto zdvihol, nikdy nie ten, koho potrebujete. Po štvrté - ako by ste mu po telefóne dali úplatok? Z toho vyplýva, že tento prístroj možno kedysi bol súci na vybavovanie, dnes je táto jeho funkcia zanedbateľná. Nedávno sme debatovali na tému videotelefón. Ktosi tvrdil, že na konci dvadsiateho storočia by mal byť samozrejmosťou. Netúžim po ňom, lebo na telefóne je najkrajšie, že osobu, s ktorou hovoríte, nevidíte. Videotelefón by zobral človeku všetky ilúzie ako aj jednu z posledných možností cibriť si fantáziu. Predstavme si, že by nás zavolal niekto tesne po prebudení, keď sme sotva rozlepili oči a máme pod nimi podkovy, aké maľúvali svätým na ikonách. Mali byste odvahu zdvihnúť slúchadlo? Alebo máte na hlave natáčky, na tvári uhorkovú masku a na krku olejový zábal upevnený bandážou, ako nám to nedávno radil jeden ženský časopis. Ten, kto by vás takto uzrel vo videotelefóne, by sa domnieval, že hovorí s faraónom. Na otázku Odkiaľ voláš? by manželia sotva mohli odvetiť: Z úradu, miláčik, lebo manželka by mohla zaveliť: Uhni, nech vidím, či je tam registračka... Zle by pochodil aj jeden náš známy, ktorýsi odskočil do Prahy a volal na pracovisko, že ho zaťalo v krížoch. V'ére videotelefónu by sa mohlo stať, že by mu spoza chrbta vyčnievala panoráma Hradčian. Naši potomkovia rozhodne nebudú mat s týmto prístrojom ľahký život. Pretože na otázku Kto volá? sa nebude môcť odpovedať: Ááále - teta Etela... Nebudete môcť len tak cez zuby precediť, že vás volá účtáreň kvôli akémusi číslu, napríklad 2911458. (Zasvätený OHLAS Krajnosti sú zlé Silvia Okáliová v neveľkej poznámke Meotar veľmi trefne upozornila na problém, s ktorým sa v posledných rokoch stretávame na našich školách. Jej príspevok má širšiu platnosť - namiesto meotaru môžeme dosadiť akýkoľvek iný prístroj. Mnohí vyučujúci si totiž modernizáciu vyučovacieho procesu predstavujú dosť zjednodušene - používaním didaktickej techniky za každú cenu, aj vtedy, keď je použitie prístroja zbytočné, diskutabilné alebo dokonca pôsobí záporne. Vinu na tomto stave majú do veľkej miery tí nadriadení, ktorí hodnotia prácu učiteľa podľa toho, či použil alebo nepoužil na hodine nejaký prístroj: ak áno, má to učiteľ vyhrané, ak nie, považuje sa jeho hodina za zlú, učiteľovi sa vytýka lipnutie na starých vyučovacích metódach, prípadne lenivosť, pohodlnosť, a to bez ohľadu na to, či hodina splnila alebo nesplnila cieľ. Iné je totiž prístroj použiť a iné využiť. Videla som hodinu, na ktorej vyučujúca premietla Štúrov portrét cez epirex. Kvalita premietnutého portrétu bola dosť pochybná. Zato ifa chodbe pred učebňou visela oveľa krajšia reprodukcia - stačilo ju iba preniesť do triedy. Bez toho, aby sa rozvinulo premietacie plátno, bez zatemnenia, skrátka s väčšou úsporou času. Ale to by bolo „nemoderné“, namietala vyučujúca, nesplnil by sa jeden z bodov hodnotenia, ktoré majú niektorí riaditelia nacyklostylované, a na danej hodine nebola iná možnosť prístroj použiť... Na inej hodine vyučujúci prehrával z pásky literárne úryvky, ktoré si predtým nahral, namiesto toho, aby ich jednoducho prečítal. V niektorých prípadoch by bol namieste aj takýto postup, ak by vyučujúci využil chvíľu, počas ktorej odzneli úryvky, na inú činnosť, napr. na vyhodnotenie prác v skupinách, na spracovanie individuálnych úloh, ktoré žiaci riešili počas hodiny. Ale v tomto prípade suploval učiteľa prístroj úplne bezdôvodne. Podobných prípadov by sa dalo uviesť mnoho. Na vyučovaní sa stretávame obvykle s dvoma krajnosťami: niektorí učitelia sa didaktickej technike vyhýbajú, lebo nezískali zručnosť, potrebnú pri práci s prístrojmi. Odrádza ich aj častá poruchovosť, nedostatok potrebného materiálu a podobne. Iní prístroje používajú netvorivo, ako to kritizuje aj spomínaná glosa. Oba postoje k didaktickej technike sú rovnako nevhodné. BRIGITA PETROVSKÁ, Bratislava Pražský týždeň Zatiaľ čo sa Bratislava na Vianoce predsa dočkala snehu, v Prahe bolo sucho a len miestami sa objavil mierny poprašok srieňa. Pražské ulice boli v prvej polovici týždňa ľudoprázdne, pracovali len nevyhnutné služby - energetici, vodiči autobusov, električiek, metra a dispečeri. Z autobusovej stanice Florenc, odkiaľ vychádzajú i expresné autobusy do Bratislavy, bolo v pondelok vypravených 400 a v ďalší deň už 1500 spojov. Pražania — a to bolo nezvyčajné - zostali väčšinou doma, pokiaľ sa nevydali • do divadiel, galérií a múzeí. Scény Národného divadla pripravili pre svojich návštevníkov Noc pastierov, Tajomstvo, Z rozprávky do rozprávky, Na posiedke s čertom, Príbeh vianočnej noci a ďalšie. V Dvofákovej sieni v Dome umelcov vystúpili súbory Musica Bohemica, Cantores Pragenses, Kúhnúv detský zbor a sólisti. Okrem iných skladieb predviedli vianočnú omšu od Edmunda Paschu. Tento pôvodom český skladateľ z 18. storočia žil a tvoril na Slovensku a spevnosť slovenského ľudu ovplyvnila aj jeho hudobné dielo. Zaujímavá bola aj výstava v paláci U zlatého melounu, na ktorej vyše päťdesiat autorov predviedlo svoje práce, v ktorých spojilo staré vianočné tradície s novou technikou. Samotný palác U zlatého melouna je svojráznym stavebným unikátov. Základom sú dva gotické domy z 13. storočia, v 16. storočí spojené pozdnou barokovou prestavbou. Pred stopäťdesiatimi rokmi tu vznikla tanečná škola a palác sa stal jedným zo stredísk českého národného obrodenia. Po roku 1975 palác prestavali pre pražských architektov; klenutá výstavná sieň, ktorá bola po dlhé roky skladiskom rôznych podnikov, slúži dnes pre výstavné účely. S veľkou pozornosťou a záujmom sa stretávajú pražské výstavy. V Belvedere je inštalovaná výstava Otakara Kubína a v Anežskom kláštore sa teší pozornosti stála výstava obrazov majstrov 19. storočia. Obrazy oslavujú krásu krajiny, ženy, rozprávajú o historickýc udalostiach našich dejín. Jedno z pražských múzeí, Mestské múzeum, má práve sto rokov. Zachytáva najstaršie i súčasné dejiny tohto svojrázneho mestského útvaru, ktorý vznikol v stredočeskej kotline na prahu (t. j. brodu) Vltavy a za posledných sto rokov vzrástol štyrikrát. Koniec roka dovolil, aby sme sa v múzejných sálach zamysleli nad tou veľkolepou históriou, ktorá začína u pazúrikov a končí pri počítacích číslicových strojoch a tyristoroch. Takým miestom, na ktoré sa ani počas Vianoc nezabudlo, bol vrch Strahov. Miesto, kde sa doteraz nachádzajú pamiatky po lovcoch z mladšej doby bronzovej, po avarských bojovníkoch, kde sídlili husitské posádky a kde v období medzi dvoma vojnami vyrástol štadión, ktorý je jednou z výrazných dominánt Prahy. Na tomto štadióne pristálo v stredu 9. mája 1945 o ôsmej hodine ráno lietadlo s prvým sovietskym spravodajcom - Borisom Polevojom - ktorý odtiaľ začal písať svoju prvú pražskú reportáž. Dnes sa štadión upravuje, aby bol v polovici roka v plnom lesku, aby každý cvičenec našiel svoju značku. Tohoročná spartakiáda by mala opäť dokumentovať obratnosť, silu a zdravie českej a slovenskej mládeže a jednotu nášho ľudu. Do strahovského kopca sa už tiež zavrtávajú stroje a ľudia, ktorí budujú strahovský tunel, jednu z najvýznamnejších pražských komunikácií budúcich rokov. Počíta sa s tým, že sa odtiaľ na skládky okolo mesta navozí 500 až 600 tisíc m3 zeminy. Dvesto rokov uplynulo od postavenia budovy Českého vysokého učení technického, na ktorej v nemalom počte študujú aj slovenskí študenti. Budova napriek svojej mohutnosti už dávno nestačí. Preto na okraji mesta, v Dejviciach, vyrástli nové budovy, menzy a intemáry, kde študuje 16 562 študentov (5314 na fakulte strojnej, 5244 na fakulte stavebnej a 5128 na fakulte elektrotechnickej). Zvyšok študentov študuje na fakultách architektúry a jadrového a fyzikálneho inžinierstva. Z vysokej školy technickej sa oddelili ďalšie vysoké školy. Vysoká škola chemicko-technologická má 2413, a Vysoká škola poľnohospodárska 4045 študentov. Moderná Praha nezabúda na tých, ktorí urobili prvé krôčky k vedeckému poznaniu sveta. Pripomenul som si to koncom týždňa na Pohořelci, kde bol minulý rok odhalený pomník dvom významným svetovým astronómom - Ticho Brahe (1546 - 1601) a Johann Kepler (1571 - 1630) pôsobili v rudolfínskej Prahe. Ticho Brahe je pochovaný v Týnskom chráme, ktorý je dominantou Staromestského námestia. Pomník je postavený na mieste, kde stál dom, v ktorom veľký astronóm žil a zomrel. JlRI MĚKOTA