Nové Slovo, červenec-prosinec 1985 (XXVII/27-52)
1985-07-04 / No. 27
~ Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU fi -fo/ 'f y NO E SLOVO27 Hosť Nového slova - zaslúžilý umelec I. SCHURMANN / J. DUNAJOVEC: Komunista T. Gál /Akademik A. BLAŽEJ: Život s chémiou ťažký, bez nej nemožný / Za čo (ne)môžu projektanti 4. júla 1985 Ročník XXVII. Cena 2 Kčs Moc otvorenej reči NEDEĽA: Š. PALUDA: Kultúra ako spoločenský problém / V. ČEREVKA: Pravda a lož o sovietskej literatúre / O. GÁFRIKOVÁ: Na návšteve v Berlíne /Š. ŠUGÁR: Ktože by sa Brechta bál / Pohľadnica Ešte raz a znovu čítame dokumenty z posledného zasadnutia ÚV KSS. Podčiarkujeme si nasledujúce riadky v správe jeho predsedníctva, prednesenej súdruhom Jozefom Lenártom: „Stranícke výbory nevyvodzujú vždy náležité závery voči členom strany, ktorí hrubo porušili stranícku disciplínu. Niekedy pridlho váhajú, alebo ich aj ochraňujú argumentujúc tým, že ešte nebolo ukončené súdne pokračovanie. Treba jednoznačne povedať, že stranícke orgány a organizácie musia posudzovať správanie sa člena strany v prvom rade podlá stanov strany. Stranícke orgány, ktoré oportunisticky pristupujú k riešeniu takýchto prípadov, si neuvedomujú, aké veľké politické škody tým spôsobujú, ako sa tým znižuje autorita strany.“ Jasne povedané. A nielen povedané. Tieto slová sprevádzajú konkrétne činy. Predsedníctvo a Sekretariát ÚV KSS v snahe presadiť náročný principiálny kurz zaviedli nedávno stranícke šetrenie voči viacerým členom strany, ktorí sa dostali do rozporu s jej najvyšším zákonom - Stanovami KSČ. Sú medzi nimi tí, čo zneužívali funkcie na osobné obohacovanie sa, na bezprácne príjmy, čo brali úplatky a korumpovali iných, neštítili sa finančných machinácií a rôznych špekulácií. Sú medzi nimi stranícki aj vedúci hospodárski pracovníci. Takí, čo evidentne obchádzali paragrafy Trestného zákonníka alebo „len“ vážne narušovali normy socialistickej morálky. Kým Femida na svojich vážkach presne určí mieru ich previnenia a vynesie definitívny ortieľ, prejdú dlhé mesiace. Čo dovtedy? Vari môžu takíto ľudia naďalej, čo i len formálne, stelesňovať v svojom okolí svedomie a česť našej spoločnosti? Preto oprávnene predstupujú pred súd straníckeho kolektívu a stíha ich prísny morálno-politickv trest, ako v prípade bývalého vedúceho tajomníka O V KSS v Michalovciach. Preto nakoniec prišlo aj na bývalého predsedu Jednoty SD v Dolnom Kubíne. Preto príde aj na ďalších, im podobných. Bolo by dobre, keby čo najskôr. Každopádne prv, než úplne podľahnú pocitom beztrestnosti a stratia aj posledné zábrany. Kvôli takzvaným sociálnym ohľadom na jednotlivca nemôžeme predsa brzdiť rozvoj socializmu. Natískajú sa však logické otázky: Ako to, že musia zasahovať najvyššie stranícke orgány? Prečo tak dlho mlčali, prípadne ešte mlčia najbližší spolupracovníci previnilcov, ich priami nadriadení, miestne stranícke výbory, kontrolné orgány? Ich sa to vari netýka? Alebo niektorých sa to týka až príliš? V správe ďalej čítame: „V duchu Listu Predsedníctva ÚV KSČ treba nielen v strane, ale v celej spoločnosti brať na zodpovednosť tých, čo utvárajú podmienky pre úplatkárstvo, protekcionárstvo, prospechárstvo, zneužívanie funkcií, tolerujú ich alebo dokonca ospravedlňujú.“ Práve prebiehajú aktívy k uplatňovaniu opatrení vyplývajúcich z Listu. Skoro na všetkých sa zhodne konštatuje jedna nedobrá skúsenosť - podozrenie z páchania trestnej činnosti vedúci pracovníci príslušným orgánom spravidla neoznamujú. Akoby aj, veď mnohí sa na nej priamo či sprostredkovane podieľajú! A ďalší sa usilujú stoj čo-Staj. všetko, ututlať, nevynášať, ako sa vraví, špinu z vlastného domu. Na takých pracoviskách majú bojovníci za dodržiavanie socialistickej zákonnosti a morálky nezávideniahodné postavenie. Kritické výhrady voči nešvárom a ich nositeľom sa tam nielenže nestretávajú s pochopením - narážajú na múr mlčania. Ich autori nezriedka pociťujú ústrky od nadriadených, znevýhodnenia v pracovnom zadelení i v odmeňovaní. Potláčanie kritiky má rafinované podoby. Lebo kritizovaní sa vedia lepšie organizovať i vynaliezavejšie konať než kritizujúci. Dokážu byť solidárnější, rozhodnejší i dôslednejší. Kritikov neváhajú obviniť z kritikárčenia, klebetníctva, udavačstva. Žiaľ, často sa im pritom darí získať podporu oklamaného kolektívu. Nebojme sa priznať, že celým skupinkám i skupinám nie sú „večne nespokojní“ spolupracovníci prosto príjemní. Čeria stojaté vody, vyrušujú z pohodlnosti a priemernosti. Ba niekedy vystupujú proti „šéfom“, ktorí úspešne kamuflujú hospodárske výsledky a sú schopní vybojovať pre závod či podnik aj v zdanlivo beznádejnej situácii nezaslúžené odmeny, dodatočné investície a ďalšie výsady. Čo na tom, že tak činia na úkor iných kolektívov, v neprospech národného hospodárstva, štátu, celej spoločnosti? Hlavne, že im sa žije pod takýmito „priebojnými“ vedúcimi dobre. A že riaditeľ si žije na vysokej nohe? Prosím vás, čo proti nemu vlastne máte? Veď je to dobrák od kosti, muche by neublížil...! Nuz v takejto atmosfére vzájomného odpúšťania si prehreškov i hriechov rozkvitá vedomie beztrestnosti. Kolektív sa postupne demoralizuje a jednotlivec, ktorý by chcel zhubné procesy zastaviť, vyzerá a i sám si po čase pripadá priam ako Don Kichot. Ak aj nájde v tomto prostredí stúpencov, vyjadria mu svoje sympatie nanajvýš pošepky v kuloároch alebo stiskom ruky po schôdzi, kde on znovu „buntošil“ a oni zase mlčali ako ryby. Sú nakoniec radi, keď mení (Pokračovanie na 2. str.) Československá spartakiáda je veľkou metaforou života našej spoločnosti, ktorá si cení a pestuje ľudské zdravie, zdatnosť, krásu tela i ducha. Nielen v pamäti týchto dievčat, ale i v pamäti divákov na tribúnach, pred obrazovkami, zostane toto podujatieako aktivizujúca spomienka na neobyčajný pocit súladu, porozumenia, ako pocit účasti na veľkom spoločnom diele. Snímka ČSTK Luxus a burza Slovo luxus, chceme, či nechceme, znamená prepych. To len na úvod, aby sme si sémanticky obnažili jav, ktorý zachvátil predajne nielen textilu, obuvi, ale už aj skla, porcelánu a potravín. Luxusné kútiky sa v našom obchode postupne stali samozrejmosťou. Žiaľ, diskusie, ktoré sa v dôsledku ich celkove úspešného nástupu rozvinuli, sa zaoberajú skôr otázkou ich ďalšieho a lepšieho fungovania, než otázkami prečo, načo a pre koho. Obchod sa stavia k zriaďovaniu luxusných kútikov pozitívne a rozoberá skôr otázky dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré, ako sa priznáva, sú dnes také nedobré, ako už dávno neboli. Ďalej vysvetľuje z toho vyplývajúcu zložitú situáciu a snaží sa vydobyť si práva na vytváranie výberového sortimentu, ktoré pochopiteľne nemá, keďže to, čo predáva, je podriadené diktátu výroby. Z úzkeho zorného uhla by mohla takáto právomoc - nakupovať luxusné výrobky tam, kde sú a nie tam, kde síce nie sú, ale za také sa vydávajú - priniesť trochu nepokoja do výroby. Vieme však, že to ten pravý liek nie je. Bolo by to iba analgetikum na utíšenie bolesti, ale nie na odstránenie príčiny. Obchod priznáva, že v luxusných kútikoch by mal byt tovar vo všetkých veľkostných sériách - a nie je, vo viacerých farbách - a nie je, vo viacerých dezénoch - a tiež nie je. Žeby to mal byť tovar kvalitný a navyše krajší ako pekný, sa považuje za samozrejmosť, ktorá sa práve v luxusných kútikoch ukáže nie až tak samozrejmou. Riaditeľ OD Kotva v Prahe ako konkrétny príklad uvádza (Hospodárske noviny 7/1985): výber fa: zón konfekcie koncom minulého roku v Brne potvrdil, že u veľkej časti výrobkov ponuka postrádala jednoznačný charakter výberovej kolekcie. Prítomní výrobcovia si sťažovali na materiálové komplikácie, na nedostatok galantérnych doplnkov a iné objektívne ťažkosti. No a skúsenosti navyše ukazujú, že práve na luxusné výrobky je najviac reklamácií. Minulý rok to bolo až 20 percent. Také percento reklamácií má sotvaktorý druh tovaru u nás. Existenciu luxusných kútikov sme zaznamenali. Sú tu. Možno pochopiť snahu o sústredenie luxusných, alebo čímsi výnimočných tovarov (ibaže jedinou výnimkou by nemusela byť často len cena) na jedno miesto. Možno pochopiť aj snahu o odčerpanie nerealizovaných príjmov obyvateľstva, ale nemožno nepovedať čo ďalej. Aký bude osud luxusných kútikov z aspektu širšieho a teda dôležitejšieho: sociálno-politického. Lebo aj ten tu je. ,,Čo to je luxusná potravina?", pýta sa čitateľka Mladej fronty. „Kedysi dávno panstvo pojedalo rôzne veci skôr z rozožratosti. Tiež za prvej republiky bolo robotnému ľudu mnoho pokrmov viac či menej nedostupných, ale to predsa bolo dávno zrušené. Dnes je azda dobrého jedla dosť pre všetkých, tak . načo predajne s luxusnými potravinami?" Možno sa tiež opýtať, či tlačenka, ktorá keď sa urobí tak, ako ju všetci poctiví mäsiari vždy robili, má právo pýtať za seba toľko ako bravčové stehná? Ale nechajme ohlasy, názory a otázky. To, čo nemožno ponechať na živelnosť života, ie a i poslanie luxusných kútikov. Treba jednoznačne povedať, či je ich figurovanie dočasné a prechodné, alebo sú to zárodky budúceho, dostatkom všetkého oplývajúceho obchodu, ktorý bude prístupný všetkým rovnako. Či v každom obchode budú pekné koberce a tovar za zrkadlovými vytrínami, a tak kultúrnosť predaja nebude izolovaná v kútiku. Či dodávky do domu, prijímanie telefonických objednávok, večerný predaj, dnes vo svete bežné . služby obchodu, neostane tiež iba pre obmedzený okruh zákazníkov. ktorý sa zrodil skoro zároveň s luxusnými kútikmi. Sú to burzy. Rastú ako huby po daždi... A nie je o ne menší záujem ako o kútiky,kde sa predáva prepych. V. A. DANIEL