Nové Slovo, červenec-prosinec 1986 (XXVIII/26-52)
1986-07-03 / No. 26
CĹc<yL /$$ :jii Q Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO'A KULTÚRU Hosť Nového slova - I. ZVÁRA, člen korešpondent ČSAV / J. BARTÓK: Komunista Š. Škoviera / J. SAPÁK: Chrbtica našej ekonomiky / V. PLEVZA: Poslanie historiografie / Žili a bojovali za dnešok -1 Novátorsky v ideologickej práci NEDEĽA: J. ŠTEVČEK: Cesta románu / D. SLOBODNÍK: Za podpisom do Čiernej Hory / D. MACHALA: Voľba zvaná povinnosť / K. WLACHOVSKÝ: S ňou, bez nej / Aforizmy S. J. Leča XVII. zjazd v nadväznosti na XXVII. zjazd KSSZ vytýčil významné úlohy sociálno-ekonomického rozvoja. Tak samotná príprava, ako aj priebeh zjazdov mali a majú veľký ideologický dosah. Teraz pôjde o to,, aby sa tento ideovopolitický kapitál nepremárnil, pomaly a postupne nevytratil. Pôjde o to, zjazdové myšlienky a prístupy ďalej rozvinúť a konkretizovať, špecifickými ideologickými prostriedkami prispievať k realizácii zjazdovej línie. Čo je v týchto materiáloch, v zjazdových dokumentoch hlavné a rozhodujúce, a teda, čo je hlavné a rozhodujúce i pre zameranie našej ideologickej práce? Je to predovšetkým koncepcia urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja. Podčiarkujem sociálno-ekonomického,a nie iba hospodárskeho rozvoja. Je veľmi dôležité chápať obe stránky v dialektickej jednote, v žiadnom prípade nestrácať zo zreteľa závažnosť spojenia ekonomického rozvoja so sociálnym. Nie náhodou v dokumentoch XVII. zjazdu, ako i XXVII. zjazdu, sa kladie veľký dôraz na problematiku sociálneho rozvoja. „Hlavný zmysel nášho úsilia vidíme v tom, aby sme dosiahli ďalšie zvýšenie životnej úrovne ľudu a upevnili jeho sociálne istoty,“ zdôraznil súdruh Gustáv Husák v Politickej správe ÚV KSČ XVII. zjazdu. Nie tak dávno u nejedného hospodárskeho či iného vedúceho pracovníka dominovala, a žiaľ, dodnes pretrváva chybná predstava, akoby rozvoj výroby akosi samočinne zlepšoval životné a pracovné podmienky, alebo, že sociálny rozvoj je druhoradá, okrajová záležitosť, ktorú stačí riešiť až „keď na to zvýšia prostriedky“. Takéto myslenie akceptuje samoúčelnosť výroby, de facto podporuje a ospravedlňuje pokračujúcu výrobu na sklad, hromadenie výrobkov, o ktoré nikto nestojí, o ktoré nie je záujem. A našou úlohou je práve - opak: vytvoriť také pracovné, ale i sociálne, bytové a kultúrne podmienky, ktoré by podnecovali aktivitu ľudí. Ideologicky chápané, am na VASIL BEJDA, vedúci oddelenia ÚV KSČ okamih nesmieme prehliadnuť nesmiernu úlohu silnej sociálnej politiky pri aktivizácii ľudského faktora. Zo zjazdových materiálov je očividné, ako strana prenáša hlavnú pozornosť z kvantitatívnych ekonomických ukazovateľov na kvalitu a efektívnosť, z čiastkových a lokálnych výsledkov na výsledky konečné, celospoločenské, z ďalšieho rozširovania palivových a surovinových zdrojov na ich efektívne využitie podľa súčasných svetových kritérií, na urýchlenú rekonštrukciu a modernizáciu výrobných fondov namiesto ich ďalšieho rozširovania, na urýchlenie využívania vědeckotechnického pokroku vo všetkých oblastiach ekonomiky a života spoločnosti. Nedá sa povedať, že by uvedené úlohy, daná orientácia, boli úplne nové. Naopak, nastoľovali a prerokúvali sa i v minulosti, aj keď nie tak dôrazne a nie tak komplexne ako teraz. Avšak do vedomia riadiacich pracovníkov i ostatných pracujúcich sa s plnou naliehavosťou ani zďaleka nedostali. Stále pretrváva (ak sa, a-to treba priznať, že je to tak, ešte na niektorých miestach neprehlbuie) extenzívny prístup k rozvoju ekonomiky, stále sa plytvá spoločenským bohatstvom. Napríklad naše príslušné surovinové a energetické zdroje využívame podstatne menei efektívne ako sú svetové paiametre. Poukazujeme na to roky, prax sa však veľmi pomaly prispôsobuje novým požiadavkám. Pokiaľ záplavu slov nepre meníme • na praktické činy, nemôžeme ďalej dynamizovať našu spoločnosť, významne sa pohnúť dopredu. A, žiaľ, aj pa nás, na československú spoločnosť sa v plnej miere vzťahuje upozornenie XXVII. zjazdu KSSZ, že mnohí sa usilujú o rozvoj bez ochoty čokoľvek zmeniť. teda bez pohybu dopredu. Zmeniť toto myslenie iu úlohou a súčasne i základnou 3j ďalšej úspešnej resty vpred. Ocitli sme sa, a azda celkom logicky, v akejsi paradoxnej situácii. Hlásime sa k najrevolučnejšej marxisticko-leninskej teórii, v praxi sa však dosť často pridŕžame evolučných metód postupu, spoliehame sa na automatizmus vo vývoji, samočinnosť pohybu, socialistickej spoločnosti. Príliš sme si zvykli chodiť vyšliapanými cestičkami, žiť v pokoji a bezstarostne, jednoducho dosť sme spohodlneli. Zložitosť vnútorných a zhoršovanie vonkajších podmienok nás nedostatočne mobilizuje. Dosť sa o tom nahovorilo i napísalo. V praxi to však ani zďaleka nenašlo príslušnú adekvátnu odozvu. Uvedené poznámky nesledujú egoistické zámery, nie sú hľadaním obetného baránka, nemajú za cieľ odsudzovať výrobnú sféru a glorifikovať nadstavbu. Na spomalení tempa rozvoja spoločnosti má svoj nemalý, .podiel zodpovednosti i ideologicky úsek. Možno to ilustrovať na mnohých skutočnostiach. V našom prípade však postačí jeden príklad: téza o rozvinutom socializme a ieho v našej i ostatných socialistických krajinách ako odpoveď na zjednodušujúce predstavy o vývoji socializmu, na rôzne ilúzie, ktoré zamieňali priania za skutočnosť a ktoré boli prejavom neuváženej netrpezlivosti, subjektivizmu a vqluntarizmu v politike. Je však paradoxné, že i teória rozvinutého socializmu napriek teito svoiei funkcii niektorým poslúžila k diametrálne protichodným zámerom. stala sa nástrojom zľahčovania zložitosti a náročnosti, zápasu za novú spoločnosť. Tým chtiacnechtiač objektívne poslúžila ospravedlňovaniu pomalosti riešenia dozretých problémov. Žiaľ, aj. u nás sme sa v poslednom období stretávali (Pokračovanie na 6.-7. str.) Snímka STANISLAV BAČOVSKÝ Naozaj neškodia? Môj priateľ rád a vždy s úspechom rozpráva príhodu o tom, ako dobehol svojich nadriadených. Do správy, o ktorej všetci vedeli, že už roky ju aj tak nik nečíta, že ju vyžadujú len zo zotrvačnosti, ale o to dôslednejšie, asi na tridsiatej strane napísal: „Kto príde až potiaľto, tomu dám fľašu slivovice... „Slivovica dodnes čaká na nádejného majiteľa. Anekdoda nie je nová. Dokonca je už vari aj ošúchaná. Napriek tomu, ako vravím, vždy zaberie. Dobre sa na nej pobavia i tí, čo podobné správy vyžadujú, i tí, čo im ich píšu. Napokon na prvý pohľad o nič predsa nejde: správy, ktoré nik nečíta, nemôžu predsa uškodiť. Hoci je to na pováženie. Podstata ich škodlivosti spočíva v ich opodstatnení: zdôvodňujú potrebu daného úradu, daných úradníkov, samotnej danej problematiky. .. Nechcem tým samozrejme tvrdiť, že všetky správy, výkazy, údaje a všetky úrady, ktoré ich vyžadujú, sú zbytočné. Bez evidencie, bez informácií, bez poznania a analýzy nemôže byť dobré riadenie a rozhodovanie. Ako aj bez sústavnej, dôslednej kontroly. Ale ak sa práve kontrola nahrádza papierom, ak sa vyžaduje nesčíselné množstvo správ, Hlásení, písomných vyjadrení, už nejde o kontrolu, o poznanie, ale o výrobu v lepšom prípade formálnych spisov, v horšom - ako sa o takejto kontrole kedysi vyjadril F. t. Dzeržinskij - o „kvalifikované klamanie“. Jeho základom je filozofia typu - načo si špiniť do vlastného hniezda... Ono sa vlastne ani neklame, jednoducho sa uvedú iba pozitíva, problémy sa zamlčia alebo zaokrúhlia... Vyššia kvalifikácia v tejto „profesii“ znamená, že sa najprv zistí, aké sú vyhovujúce, či želateľné údaje, výsledky, zovšeobecnenia. Potom už nerobí problém „vydodai“ vyhovujúcu správu, štatistiku, či posudok a pod. Že sú to tvrdenia za vlasy pritiahnuté? Nedávno som bol na členskej schôdzi strany v istom výskumnom ústave. V diskusii vystúpil súdruh, ktorý hovoril o tom, že ak ústav chce skutočne prispieť k splneniu zjazdom vytýčených úloh, musí nadriadenému orgánu podávať skutočné výsledky výskumnej práce. Ide teda o to, aby sa vo výstupoch ukazovali aj negatívne tendencie, problémy a ťažkosti, a nielen to, čo je ľúbivé, čo je v súlade s vytýčenými predsavzatiami či predstavami tých „hore“. Čiže, aby sa robila skutočná analýza situácie (!) v danej oblasti a ukazoval skutočný stav. Diskutujúci na akoby nadhodenú otázku si aj sám odpovedal: - Keď volám po tom, aby sme si čestne plnili svoju profesionálnu, vedeckú činnosť, viem aj to, že už za cára odvolávali tých vyslancov, ktorí podávali zlé správy. Verím však - dodal - že dnes nielen potrebujeme, ale aj máme múdrych vedúcich pracovníkov, ktorí budú odvolávať tých, čo ich podávaním len samých dobrých správ klamú, zavádzajú. Za jedno z prvých poučení z nedávneho obdobia označili sovietski komunisti na svojom XXVII. zjazde lekciu pravdy. Zdôraznili, že cestu do budúcnosti kliesni len zodpovedná analýza. Na XVII. zjazde KSČ sa taktiež podčiarklo, že dnes „je mimoriadne dôležitá otvorenosť v konaní, ktorá zahŕňa pravdivosť v hodnotení situácie, schopnosť vidieť nedostatky a chyby, širokú informovanosť“. Túto požiadavku treba presadzovať v zápase s filozofiou, „kvalifikovaného klamania“ s rutinérskymi, pohodlníckymi návykmi. Lebo, ako nedávno pripomenul M. Gorbačov Leninovo varovanie ilúzie a sebaklam sú strašné a strach z pravdy je zhubný“. A dodal: „Strana a ľud potrebujú celú pravdu - či už ide o veľké alebo malé veci. Jedine tá vychováva ľudí s plným vedomím občianskej povinnosti, zatiaľčo lož a polopravda kazia svedomie, deformujú osobnosť a zabraňujú realistickým názorom a hodnoteniam.“ V. A. DANIEL