Nové Slovo, leden-červen 1987 (XXIX/1-25)
1987-01-08 / No. 1
2 Podčiarkujeme Vydali sme sa cestou hlbokých premien. To je naša spoločná voľba. Doteraz sa prejavujú sily stagnácie a ľahostajnosti, čiesi nádeje, že sa všetko vráti do starých koľaji. Musíme byť nekompromisní a dôslední. Nijaké ochabovanie si nemôžeme dovoliť. Iniciatíva a zodpovednosť, kritika a otvorenosť, demokracia a disciplína sú naším politickým a morálnym postojom, účinným prostriedkom rozvoja socialistického zriadenia. Sovietski ľudia sú právom hrdí na to, že sa ako prví vydali cestou socialistických premien. Socializmus pozdvihol našu vlasť na vysoký stupeň sociálnoekonomického a kultúrneho pokroku. Oslobodil pracujúceho človeka, poskytol mu široké práva a slobody. Svetová socialistická sústava priaznivo ovplyvňuje rozvoj všetkého ľudu. Revolúcia, súdružky a súdruhovia, pokračuje predovšetkým v našich činoch. Revolučný duch začatej premeny je živým odkazom Októbra. Socializmus môže a musí poskytnúť pracujúcim ešte viac, ak budeme smelo postupovať vpred cestou novátorstva, cestou, ktorú nám odkázal Lenin, t. j. cestou rozvoja historickej tvorivej činnosti ľudových más vedených stranou komunistov. Celá naša planéta víta nový rok. Každý národ ho víta podľa svojich zvykov. Ľudia však majú jedno spoločné - počas novoročnej noci želajú sebe, svojim blízkym a svojmu ľudu šťastie a mierový život. Teraz však iba želania nestačia. Sú’potrebné aj dobré činy. Doteraz ešte nikdy nebol náš pozemský dom vystavený takému nebezpečenstvu. Nahromadilo sa v ňom veľmi veľa zbraní, ktorých množstvo nemožno ďalej zvyšovať, nemožno pripustiť katastrofu. Z novoročného posolstva Michaila Gorbačova sovietskemu ľudu Činy pre náš svet Znepokojenie nad stavom vecí súčasného sveta zaznieva takmer všeobecne z novoročných posolstiev predstaviteľov jednotlivých štátov. Ak z nich však súčasne hovorí bezpochyby istý optimizmus pri posudzovaní možností roku 1987 v zlepšovaní medzinárodnej situácie, je to jednoznačne zásluhou politiky Sovietskeho zväzu a dalších socialistických štátov. Sovietsky príklad nového politického myslenia, ktorý sa v uplynulom roku tak bohato prejavoval, nedostal adekvátnu odpoveď zo Spojených štátov, vláda ktorých naopak znovu a znovu upadala do najhorších stereotypov starého politického myslenia. Na začiatku tohto roku sú veci také jasné a všeobecne pochopiteľné, ako neboli ešte nikdy v minulosti: to, čo vzbudzuje vo svete optimizmus je jednoznačne politika Sovietskeho zväzu. To, čo vyvoláva pesimizmus, sú politické ciele a metódy súčasnej vlády Spojených štátov. Treba povedať, že aj za týmto pesimizmom možno vidieť určité optimistické prvky. Reaganova politika „mierových“ rečí a protimierových skutkov ešte nikdy nestála v tak ostrom, odhaľujúcom svetle, ako na začiatku tohto roku. Dôvera k americkému prezidentovi sa rýchlo rozplýva nielen v medzinárodnom meradle, v ktorom nikdy nebola veľká, ale aj v samotných Spojených štátoch. Nie náhodou sa práve tam začína intenzívne hovoriť o celkovej kríze ideológie a politiky Ronalda Reagana osobne a jeho vlády ako celku. To znamená, že sa súčasne začal proces prehodnocovania, ktorý skôr či neskôr musí priniesť konkrétne politické výsledky a zmeny - keď už nie u súčasných predstaviteľov USA, tak u tých, čo prídu po nich. V okamihu, keď Washington marí výsledky rokovaní, dosiahnuté v Reykjaviku, keď trhá zmluvy a hromadí prekážky do cesty ďalším rozhovorom, svet dobre počul pokojné a rozvážne slová novoročného posolstva Michaila Gorbačova. Kontrast dôsledného a systematického mierového úsilia Sovietskeho zväzu s protimierovými činmi Spojených štátov je presvedčujúci a má čoraz väčší vplyv na svetovú verejnú mienku. „Naše dvere k rokovaniu zostávajú otvorené.“ - povedal Michail Gorbačov. To je pravda, ktorú dnes nemôže poprieť nik a už ju nepoškodia ani najzručnejší prekrucovatelia faktov. Svet ako celok rýchlo dospieva k uznaniu toho, čo zdôraznil vo svojom novoročnom prejave generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák - že totiž reálnu cestu k odzbrojeniu, najmä jadrovému, k upevneniu medzinárodnej dôvery a bezpečnosti ukazujú mierové návrhy a iniciatívy Sovietskeho zväzu. Dobré želania z novoročnej noci a prvého dňa nového roku sú dobrý starý zvyk. Svet dospel do rokov, keď želať dobré druhému znamená želať dobré aj sebe - tak sme závislí jeden na druhom a základný záujem ľudí a ich základné právo - žiť v mieri - sú spoločné. Práve preto - ako podčiarkol Michail Gorbačov - nestačia iba dobré želania, ale potrebné sú aj dobré činy. JURAJ BYDŽOVSKÝ Čestne, pravdivo Siahnem trochu hlbšie do pamäti, do obdobia, keď sa stavala elektráreň vo Vojanoch. Vtedy brigáda Pravdy hľadala korene príčin zaostávania výstavby tohto energetického diela. Prišla k záveru, že na vine bol závod Chemkostavu. Vedúci však pred členmi brigády bezočivo nadiktoval svojej sekretárke telegram pre ČSTK, „ .. .hrdo hlásim splnenie záväzku ku Dňu stavbárov nad sto percent.“ Nedodal však, že plán „splnili“ vďaka zemným prácam - buldozérom už na štvrtej etape - na vodnej nádrži, ale v prvej etape boli s plánom hlboko pod sto percent, a preto predrahé zariadenia z ČKD stáli nenamontované pod holým nebom. Prečo to spomínam? Že vtedajší vedúci vedome drzo verejne klamal - a nevyplatilo sa mu to, lebo ho potom odvolali, ale nasledovníkov má aj dnes dosť. Sú aj takí vedúci, riaditelia, ktorým je milšia falošná popularita - a pre ňu sú ochotní obetovať svoju česť i svedomie, a preto klamú nadriadené orgány, aby potom z toho získali osobný prospech na úkor spoločnosti. Možno ste čítali úvodník Pravdy z 27. decembra. Sú v ňom uvedené viaceré príklady o pretrvávajúcich praktikách, ktoré nie sú vôbec nové. Generálni riaditelia VHJ a organizácií zahraničného obchodu, riaditelia podnikov a závodov poznajú stanovisko Vlády ČSSR z 18. decembra 1986, ktorá prerokovala správu Výboru ľudovej kontroly ČSSR o nesprávnom a nepravdivom vykazovaní plnenia plánu a hospodárskych výsledkov. Zistilo sa, že mektore organizácie a pracovníci v snahe získať spoločenské ocenenie, neoprávnené výhody, prémie a odmeny sa uchyľujú k takým praktikám, ktoré sú v príkrom rozpore so socialistickou zákonnosťou a morálkou. Väčšina týchto nezákonností sa deje - ako to zistili pracovníci Výboru ľudovej kontroly SSR - vo vzájomnej súčinnosti výrobcov i odberateľov, poprípade investorov a dodávateľov stavebných a montážnych prác cez predčasné fakturovanie nehotových výrobkov a nedokončených prác, špekulatívnymi presunmi tržieb, zmenami hodnotiacich kritérií, fiktívnymi prevodmi zásob a pod. Žiaľ, veľa, skoro polovica vedúcich pracovníkov v preverovaných organizáciách sa dopustila týchto nekalých praktík a tiež žiaľ, veľa ich je zo Slovenska. Svoje hospodárske výsledky si vylepšili napríklad v n. p. Drevina Turany cez nedokončenú výrobu. V Pozemných stavbách Prešov a Závode 01 Michalovce vyfakturovali investori aj také práce, ktoré vôbec neboli urobené, čím si vylepšili hospodárske výsledky u dodávateľa aj u investora. V STS Hurbanovo zistili tiež mnoho prípadov skresľovania a fiktívneho plnenia hospodárskych úloh. Mohli by sme pokračovať vo výpočte takých podnikov a závodov, kde si všelijako vylepšovali plnenie dosiahnutých výsledkov. Ide ale o jednu zásadnú vec. Nerobme z takýchto prečinov, ktoré sú naozaj protispoločenským konaním, akési show. Možno, že im to umožnil fungujúci ekonomický mechanizmus (alebo, že by ich k tomu navádzal?). Aj pri našej otvorenosti si zachovajme zdravú, náročnú kritičnost JOZEF LÚČ NOVÉ SLOVO 8. JANUÁRA 1987 Za Vilémom Laufbergerom Jo, tak vy chcete se mnou dělat rozhovor, ale já přece toho ještě moc neudělal, já to mám rozpočítáno do stovky, - nezabudol pripomenúť akademik Vilém Laufberger, keď sme sa pred necelými štyrmi rokmi spolu zhovárali. Vtedy mal 93 rokov a my sme vedeli, že doma i vo svete je považovaný za otca československej a seniora svetovej elektrokardiológie. Ale ešte oveľa skôr, v r. 1911, sa ako študent stal objaviteľom a zakladateľom endokrinológie. Ako prvému na svete sa mu podarilo premeniť vodného živočícha - pulca na suchozemského tým, že mu podával hovädziu štítnu žľazu. Potom rozbil buňku pečene, čím položil základy pre rozvoj molekulárnej biológie. Na rad prichádza objav bielkoviny prenášajúcej v ľudskom organizme železo - feritinu. Ako prvý u nás vyrobil inzulín, odhalil príčiny zhubnej chudokrvnosti a v päťdesiatke sa objektom jeho bádateľského nepokoja stali signály chorého ľudského srdca. Zdokonaľuje EKG a na počítači modeluje prácu tohto motora života. Preniesol sa od pinzety až po počítač. Z prostého dôvodu - bavilo ho to. A možno i preto, aby svojmu dedovi i otcovi, ktorí boli praktickými lekármi a pomáhali ľuďom dokázal, že s tou „svojou“ vedou tiež môže byť človeku užitočný. Ako 70-ročr.ý napísal článok Sto rokov života na dosah ruky, ale ako sám vyzradil nevlastnil nijaký tajný elixír života, iba sa neustále snažil premýšľať, trénovať mozog. Svojho priateľa Leoša Janáčka nazval majstrom nôt a k jeho menu sa zasa zaslúžene viaže - majster vedy. Hodiny veľkého života fyziológa Viléma Laufbergera sa 29.12. 1986 zastavili. Stopy jeho geniálneho humánneho poznania však ostávajú. RUŽENA WAGNEROVÁ Píšete nám Povinnosť chrániť Požiare, výbuchy a havárie v národnom hospodárstve nás každoročne ochudobňujú o mihónové hodnoty. Najtragickejšie je, že pri nich alebo následkom nich prichádzajú o zdravie a životy mnohí naši spoluobčania, nevynímajúc ani deti! Koľké prišli o zrak, hry s výbušninami im odtrhli prsty na rukách i celé ruky. No mnohé z detí pri takýchto hrách zomreli. Zomreli vlastne na nedostatok lásky rodičov, ich starostlivosti, na zanedbanie povinného dozoru nad deťmi. Škody z neopatrnosti ľudí sú veľké. Nie všade sa striktne dodržujú predpisy a normy. Neskoro je potom iba konštatovať straty, škody. Dotýkajú sa nás všetkých, všetkým nám odčerpávajú hodnoty. Napríklad zhorené pásy lesa neobnovíme ľahko, ale vypaľovanie v prírode na jar sa každoročne - i napriek upozorneniam a sankciám - opakuje. V domnění, že ohňom odstránime suchý porast trávy vlastne ničíme všetko živé, čo sa tam nachádza. Takto veru prírode nepomáhame, naopak! Zákon to trestá. No životné prostredie sa nedá trestom obnoviť! Preto treba neustále apelovať na povinnosť človeka chrániť prírodu, chrániť hodnoty, ktoré patria celej spoločnosti. FRANTIŠKA PALČÁKOVÁ, Jur pri Bratislave Výchova v tiesni Ako bývalá zdravotná kalmetizačná sestra som dobre poznala pomery na tatranských školách. Zrušením niektorých dedinských škôl sa zvýšil počet žiakov v triedach niekde skoro až na dvojnásobok. Neviem, či to väčšie „grupovanie“ školských detí bolo správne a do dôsledkov domyslené. Vidím však, že učitelia, ale aj deti tým veľmi utrpeli. Je mi ľúto malých školopovinných detí, ktoré so svojimi ťažkými taškami musia dochádzať autobusmi, električkami, u nás aj zubačkou z Štrbského Plesa do Tatranskej Štrby, z Lysej Poľany a Javoriny do Ždiaru, z Tatranskej Kotliny do Tatranskej Lomnice a podobne. Po vyučovaní ostávajú ešte v družinách, takže domov sa vracajú v podvečerných hodinách. Doma potom naháňanie do úloh. Nuž kedy si má dieťa zaspievať? Kedy niečo prečítať? Kto ho učí láske k prírode, ked sa ani von nedostane? Niekde sa stala veľká chyba, ktorá sa nám isto vypomstí. Predsa len v dedinských školách bolo viac času na rozvíjanie individuálnych vlastností žiaka. Aj deti samy mali viac času. Vychovávať treba predovšetkým v rodine, nuž zamyslime sa, či prispievame k tomu, aby naše deti milovali prírodu, aby rozvíjali svoj vzťah k našim národným tradíciám. A či si pre takúto výchovu vytvárame čas a priestor. MÁRIA SEDLÁKOVÁ, Nový Smoko vec Perinbaba Perinbaba, ktorá začína kraľovať od začiatku decembra prináša veľa radosti najmä našim najmenším. Pravidelne s kratšími či dlhšími prestávkami však zasneží nielen stráne a iné terény vhodné pre sánkovačky, ale aj námestia a chodníky, ktoré musíme pravidelne čistiť. Takže priveľká usilovnosť Perinbaby nám v určitej miere vadí. Lenže, existuje problém, ktorý by sme nevedeli vyriešiť? Hádam nie, preto aj tento oriešok možno rozlúsknuť raz dva a nebude pre nás problémom. Poriadkové služby pravidelne kontrolujú a stíhajú tých, ktorí si neočistili chodník. Ide tu predovšetkým o súkromníkov. Poriadková služba je prísna a neoblomná a neraz udelí súkromníkovi aj päťstokorunovú pokutu. Nesmieme však zabúdať, že v mnohých domoch žijú starší ľudia, ktorí nevládzu odhádzat sneh. Za prácu by aj zaplatili, ale nevedia komu. Nebolo by ľahšie objednať si na túto prácu komunálne služby, ako neskôr záchranku, ktorá musí prísť ku starkej či starkému, pretože čistenie chodníka bolo nad ich sily? JANA TORMOVÁ, Udavské Upozornenie pre spolupracovníkov a dopisovateľov: V súvislosti s prechodom na počítačové spracovanie honorárov Vás prosíme, aby ste nám pri zasielaní príspevkov uviedli aj nasledujúce údaje: presnú adresu bydliska a PSC, rodné číslo, prípadne potvrdenie na literárnu a umeleckú daň. Redakcia NS Namiesto hokeja - hrubosť Stalo sa zvykom, že na križovatke rokov si dávajú rendezvous najlepšie hokejové mužstvá. Tentoraz sa s nimi doslova rozsypalo vrece. V Davose sa hral Spenglerov pohár (majstrovské VSŽ Košice obsadili predposledné 4. miesto), v Calgary hrali reprezentanti ČSSR a ZSSR s pripravovanými olympijskými mužstvami Kanady a USA, až za polárnym kruhom v Anchorage, neúspešnom kandidátovi na ZOH 1992, sa stretli rezervy ČSSR, ZSSR, Fínska a Nórska. Pred zrakmi našich hokejových priaznivcov sa odvíjali súboje o titul majstra sveta dvadsaťročných. Hokej hral sólo v období „hluchom“ na iné podujatia, preto pútal zvýšený záujem. Naskytla sa mu jedinečná príležitosť ukázať svoje vývojové trendy, spočívajúce v skĺbení fyzickej a technickej prípravy, individuálneho majstrovstva a organizácie hry. Diváci mnohé z toho videli, avšak videli aj iné - neželateľné obrazy. Provokácie a bitky, šport zneucťujú, preto ich treba rozhodne odsúdiť. Žiaľ, rozmáhajú sa. Zaznamenali ich na všetkých najdôležitejších turnajoch na prelome rokov. Akú imitáciu hokeja asi videli na Aljašskom pohári v zápase ČSSR B - ZSSR B, keď počet vylúčených bol 13:24? Sovietska televízia ukázala pri prenosoch z Calgary šarvátky v zápasoch zbomej s USÁ i Kanadou, ktoré zjavne rozptýlili dobré dojmy z hry a nútili zamyslieť sa nad prevenciou hrubosti, až zákernosti. Kam to vedie, rukolapne sme sa presvedčili na MS hráčov do 20 rokov. Zhodou okolností najviac na piešťanskom ľade a vôbec nie náhodou aktérmi v oboch prípadoch boli mladí Kanaďania, ktorí „výchovne“ rastú s praktikami profesionálnej NHL. Najprv na Nový rok pri rozkorčuľovaní pred zápasom s USA vyvolali hromadnú bitku, ktorej výsledkom boli aj zranenia. No ešte odsúdeniahodnejšie scény sme videli pri záverečnom zápase MS Kanada - ZSSR, v ktorom zaoceánskym hokejistom išlo o titul. Až riskantné zhasínanie svetiel a odchod rozhodcov z ľadu utíšili rozvášnených aktérov hromadnej bitky. Iba špeciálny štáb kanadských televíznych pracovníkov „lietal“ rovnako rozvášněně v zrejmej snahe sprostredkovať za oceánom „bonbónik“ zo šampionátu mladých. Hokej je šport pre tvrdých chlapov, avšak nie zákerný. Príťažlivý v podaní tých, ktorí ruky majú na ovládanie hokejok a vyjadrenie radosti z gólov a víťazstiev. Pästným súbojom ľad nesvedčí. Nedohraté finéle MS i s prísnym rozhodnutím direktoriátu IIHF nech je výstrahou pre všetkých trénerov a hráčov. MICHAL KRIŠKO Na Kráľovskej ceste Inžinier architekt Hubička je autorom projektu úprav úseku Kráľovskej cesty od Prašnej brány po Malé námestie - od Příkop cez východnú časť Staromestského námestia pozdĺž radnice a orloja k námestíčku so slávnym Rottovým železiarstvom; trasa zaberá asi pol kilometra. Urobiť sa má, dalo by sa povedať, le i to najnevyhnutnejšie (generálna oprava plášťov asi päťdesiatich budov, opravy alebo výmena striech, oprava parterov, plytko razený kolektor pod u icou, zmena cesty zrušením chodníkov a podobne). Napriek tomu bude na to potrebných dvestopäťdesiattri miliónov korún... Len tak mimochodom ma napadlo, že som niekde čítala o nákladoch na opravy a rekonštrukciu pamiatok Bardejova, za ktoré dostalo mesto vlani prvú priečku v súťaži národných výborov; šlo o necelých dvesto miliónov - tam sa zaskvelo celé mesto. Tú pôjde le o malú časť z nepreberného množstva pražských pamiatok a ulíc. Koľko ich ešte čaká na ruky remeselníkov, um architektov, na štátne peniaze? Dlhá je trasa pre pražského chodca z jedného konca Kráľovskej cesty na druhý; čo potom vtedy, keď so sebou jej reštaurátori musia viezť ťarchu lešení, miešačiek, kladív, krompáčov či lopát? Tá obnova potrvá najmenej desiatku rokov... Teraz ide práve o prvú etapu, ktorá sa skončí vo februári 1988, aby sa jubilejné oslavy historického februára 1948 zaskveli i krásnym prostredím s najnovším kabátom starobylých domoví Staromestského námestia. V druhej etape sa po skončení obnovy Lichtenštejnského paláca bude postupovať od Kampy, cez Karlov most ku Kŕížovníkom, teda smerom od Hradu. Etapa tretia povedie od Malej Strany na Hrad. A tu by bolo namieste hovoriť o desiatkach rokov... Kolektory sú výborná vec, urobíte tunel a doň nastrkáte všetko, čo mesto potrebuje k životu - plyn, telefónne káble, vodovod a kanalizáciu i elektrinu a trebárs aj potrubnú poštu. Preto sa robia i v Celetnej ulici. Ale viete čo to je zaryť sa do zeme pod domy, z ktorých sú niektoré stredoveké, niektoré so základmi z románskych čias, niektoré s dvoma-tromi pivnicami nad sebou? Pražania začali alarmovať rôzne inštitúcie i noviny - Celetná sa prepadá! Neprepadala sa, len sa okolo jednotlivých zárezov pohlo podložie, nič nebezpečného, vysvetľujú odborníci. To skôr spadne niečo na hlavu z lešenia, hovorili stavbyvedúci. Bezpečnostní technici aby si nohy ubehali a hlavy vykrútili: viete čo to je mať pracovníkov na lešení a pod nimi v desiatich prúdoch chodcov, ktorých nie je možné na taký dlhý čas vyhnať z týchto frekventovaných miest inam? Ďalší problém sa volá dislokácia. Ako ťažko sa vystahovávajú podniky, obchody a vôbec všelijakí užívatelia, aj ked sa im ponúkajú iné priestory. Ale Národný výbor hlavného mesta Prahy trvá na tom, aby sa Kráľovská cesta zbavila toho, čo sem nepatrí - prečo tu má byť' predajňa elektrospotrebičov ä mäsiarstvo ako kdekoľvek inde? Jedni sa majú sťahovať, iným sa ponúka pristahovanie. Ale každý, kto si s národným výborom plácne, dostane časť objektov, a musí sa podieľať na rekonštrukcii. Takže sa sem sťahuje JRD Čejkovice a JRD Čejč s budúcimi vinárňami, Medzinárodná organizácia novinárov chystá kaviareň E. E. Kischa, záujem má i bulharský obchodný partner. Má sa odstrániť všetko, čo tento skvost Prahy hyzdí, za pomoci pamiatkárov sa vrátia napríklad starobylé vráta, portály, osvetlenie. Musia sa prekonať slabé miesta „odberáteľsko-dodávateľských“ vzťahov, ktoré v tomto prípade majú zvláštnu príchuť - skúste zohnať osem kubických metrov vyschnutého duba na portály, keď ich žiadna píla v Českej socialistickej republike nemá! Odbor pre cestovný ruch vyžaduje nový orientačný systém, pamiatkári svietidlá s čírym sklom, aby sa svetlo neodrážalo o fasády, ale rozptýlilo, musí sa vysťahovať kamenárska huta Pražskej stavebnej obnovy od Týnského chrámu (ale kam? Kto si ju vezme pod krídla na ďalších desať rokov, nechá si pod oknami hromady kamenia a ťukanie kladív? A keby aj chcel, musí mat priestor natoľko pevný, aby sa nezačal pod ťarchou kvádrov prepadávať. Má sa Celetná napojiť na girlandové osvetlenie? Alebo to bude viac slušať Železnej? Ako využiť dom U zvona na Staromestskom námestí? Otázky, otázky - ale hlavne starosti zodpovedných. Aby všetko bolo včas a dobré. A čo moje starosti, že sa im sem opäť ne vošla ani polovica toho, o čom som vlastne chcela informovať? Azda nabudúce. Veď sme iba na začiatku nového roka a pred nami je viac ako päťdesiat týždňov. Nech sú dobré! DANA ŠPAČKOVÁ