Nové Slovo, červenec-prosinec 1987 (XXIX/26-52)

1987-07-02 / No. 26

\ Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU Hosť Nového slova - akademik K. V. Frolov, viceprezident Akadémie vied ZSSR / A. JED­LIČKA: Stavovská česť vedúceho montéra / Dis­kutujeme: Doktori vied a stratégia urýchlenia I NEDEĽA: R. HOLUB: Mierny vzostup-stačí? i / Pohľadnica z Michajlovského / M. ŠMATLÁK: ; Viac pozlátky než zlata / V. HÁK: Na jednej lodi I / D. KOTOVÁ: Nevesta v knižnom rúchu Súčasný proces prestavby československého hospodárskeho mechanizmu a politického systé­mu vôbec predstavuje kvalitatívne revolučné premeny, ktoré vychádzajú z veľmi dôležitej teoretickej požiadavky XXVII. zjazdu KSSZ o možnosti revolučných premien v rámci jednej spoločensko-ekonomickej formácie. Pri riešení otázok prestavby nášho hospodár­­" skeho a politického života treba mať neustále na mysli dve stránky tohto problému. Bolo by zjednodušením a politicky neodpustiteľnou chy­bou, keby sme sa nazdávali, že tieto premeny vyrastajú len z vnútorných príčin, akou je naprí­klad spomaľovanie tempa rozvoja národného dôchodku a na toto nadväzujúce spomalenie rastu životnej úrovne. Proces prestavby národné­ho hospodárstva má takisto svoju vonkajšiu stránku, svoje vonkajšie príčiny, ako je existencia imperializmu a nemennosť jeho strategických cieľov, vědeckotechnická a hospodárska súťaž V kapitalizmu a socializmu, nevyhnutnosť predstih­núť najvyspelejšie kapitalistické krajiny v raste produktivity práce ako hlavnej podmienky defi­nitívneho víťazstva socializmu nad kapita­lizmom. Základné smery na skvalitnenie riadenia a plá­novania v záujme urýchlenia vědeckotechnické­ho rozvoja našej socialistickej spoločnosti sa formulovali na XVII. zjazde KSČ. Pred touto zložitou a náročnou úlohou dnes stoja aj všetky bratské socialistické krajiny. Hľa­dajú čo najúčinnejšie cesty a spôsoby riešenia tejto kľúčovej úlohy. V tomto smere majú pre nás zvláštny význam závery XXVII. zjazdu KSSZ a úsilie sovietskych komunistov o ich realizáciu. Zvlášť cenné sú poznatky o tom, že je potrebné mať správne teoretické predstavy o nevyhnut­ných zmenách, o tom, že zastaralé dogmy nesmú tieniť rozhľadu, brániť postupu vpred, tvorivému rozpracovaniu našej marxisticko-leninskej teórie a jej premyslenému tvorivému uplatňovaniu v praxi. Prestavba hospodárskeho mechanizmu je skutočnou revolúciou v celom systéme vzťa- Nové črty vývoja Ing. EDUARD KASPERKIEVIČ, CSc. hov v spoločnosti, v myslení a cítení ľudí, v psy­chológii, v chápaní súčasného obdobia a predo­všetkým úloh, ktoré prináša vědeckotechnický pokrok. V tejto súvislosti najčastejšie frekventovanými pojmami, ktoré priamo vyplývajú z filozofie revolučných zmien v krajinách socialistického spoločenstva, je urýchlenie, prestavba, demokra­tizácia, verejná informovanosť, výmena kádrov, socialistická samospráva, čestnosť, kompetent­nosť. Práve v nich sa odrážajú nové črty, tenden­cie politického, hospodárskeho a sociálneho roz­voja krajín socialistického spoločenstva. Dnes viac ako kedykoľvek v minulosti naši ideoví odporcovia usilujú sa dokázať, že nevy­hnutnosť prebiehajúcich zmien znamená ústup od socializmu, že socializmus sa ocitol v slepej uličke vo svojom vývoji. Preto je dôležité hlboko objasňovať revolučný charakter prestavby všet­kých vzťahov našej spoločnosti, objektívne dôvo­dy, ktoré vyvolali jej nevyhnutnosť. Ako sa už povedalo, ide o príčiny vnútorné i vonkajšie. Zatiaľ čo vonkajšie všeobecne vyplý­vajú z existencie imperializmu, sú vnútorné príči­ny prestavby socialistickej spoločnosti spojené š úsilím čo najúplnejšie využiť objektívne pred­nosti socialistickej spoločenskej sústavy vo všet­kých jej sférach: ekonomickej, politickej i du­chovnej. Uplynulé desaťročia existencie nového spolo­čenského systému - socializmu - presvedčivo ukázali jeho podstatné prednosti pred kapitaliz­mom, jeho súlad so záujmami ľudových más, vyššiu dynamičnost’ plánovitého rozvoja ekono­miky, v ktorom sú hlavné výrobné prostriedky v spoločenskom vlastníctve. Niektoré neúspechy, s ktorými sme sa v minu­losti i dnes borili, nemôžu zatieniť celkové úspe­chy nášho uplynulého vývoja. Za roky výstavby socializmu, spolu s úspech­mi v ekonomickom rozvoji krajín socialistického spoločenstva, zvlášť v sedemdesiatych-osemde­­siatych rokoch sa zostrili negatívne tendencie v rozvoji ekonomiky, vzniklo nemálo problémov objektívneho i subjektívneho charakteru: zníže­nie prírastku počtu pracujúcich, spomalenie tem­pa obnovy základných fondov, zníženie tempa rastu produktivity práce, rast materiálovej a energetickej náročnosti výroby, rast nákladov na ochranu životného prostredia, negatívne do­pady nepriaznivých prírodných a klimatických podmienok, pokles efektívnosti vonkajších eko­nomických vzťahov. Spolu s uvedenými problémami sa nevzali do úvahy zodpovedajúcim spôsobom zmeny v ob­jektívnych podmienkach rozvoja výroby, nevy­hnutnosť urýchlenia jeho intenzifikácie, nevy­hnutnosť zmeny v metódach hospodárenia atď. Tie patria k faktorom subjektívnym. Ako vidieť, za dlhé historické obdobie sa nahromadili mnohé sociálne i ekonomické prob­lémy. Tie súvisia s vyčerpaním možnosti exten­zívnej reprodukcie. To primálo socialistické kra­jiny pristúpiť k vypracovaniu koncepcie urýchle­nia sociálno-ekonomického rozvoja. Jej vyjadre­ním je vědeckotechnický pokrok, všestranná in­tenzifikácia výroby, podstatná prestavba hospo­dárskeho mechanizmu, vytvorenie efektívneho a pružného systému riadenia, ktorý umožní pln­šie realizovať možnosti socialistického zriadenia. Vyjadrením toho je strategická línia urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja našej spoločnos­­(Pokračovanie na-4. str.) Po tyrkysovej hladine, pozláténej peniažtekmi slnka, sa potichu kĺžu pestrofarebné trojuholníky windsurfingu, do bronzová opálené telá letia v ústrety oblohe... Aj takáto môže byť ideálna podoba dovolenky, času oddychu a rekreácie, času naberania nových fyzických i psychických síl. Nuž - dobrý vietor do plachiet! Snímka archív Nie sú ľudia? Nazdávam sa, že dnes už málokto prijíma bez výhrad argument o údajnom nedostatku pracovných síl, ktorý spôso­buje neplnenie toho či onoho, poprípade viacerých ukazovateľov plánu. Iste teraz mnohí namietnu: O akom údajnom ne­dostatku je reč? Ten nedostatok je cel­kom zjavný, evidentný štatisticky pod­ložený. A hneď omráčia potenciálnych pochybovačov kolosálnym číslom. Na­príklad týmto: Len v priemysle máme 741-tisíc neobsadených pracovných miest. To už je predsa dostatočne pádny dôvod k existencii problémov, nie? Nemôžem si pomôcť, ale všetky im­pozantné cifry dávam do súvislosti azda celkom nevhodne s osobnou neobjektív­nou a veci skresľujúcou skúsenosťou. Tak, pri rozhovore o státisícoch prázd­nych pracovných miest, sa mi takmer okamžite vybaví rozprávanie môjho švagra o pracovnej morálke v strojár­skom podniku, kde pracuje. Zhruba štyri hodiny denne sa tam robí a zvyšné štyri hodiny sa robotníci usilujú najmä o jed­no: neprísť na oči majstrovi, čo napokon nie je také ťažké, lebo majster sa snaží nevidieť. Ešte viac musí predstierať krát­kozrakosť na druhej smene a o pondel­koch nasledujúcich po pracovných sobo­tách. Niežeby boli všetci takí šlendriáni a leňosi, jednoducho nie je z čoho robiť. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy zly­hávajú s obdivuhodnou pravidelnosťou. Mohol by som uviesť skúsenosti ďalších mojich známych, ale napokon, kto to nepozná. Veď každý z nás má nejakého švagra... Takže sa iste bez problémov zhodne­me na tom, že podobná situácia nie je charakteristická len pre jeden podnik, a len pre strojárstvo. Hoci práve v stro­járstve je neobsadených 280-tisíc pra­covných miest. Ale v strojárstve máme aj obrovské rezervy vo využívaní pra­covného času ľudí a strojov. Odborníci vyrátali, že keby sa dôsledne využíval pracovný čas vnútri smený, len v prie­mysle a v stavebníctve by nám tak pribudlo 340-tisíc ľudí! Keď uvážime, že v uplynulej päťročnici predstavoval prí­rastok pracovných síl pre národné hos­podárstvo 240-tisíc ľudí, ešte vždy by sme mali teoreticky stotisíc pracovníkov k dobru. Okrem vnútrosmenových strát pracovného času máme však aj značné straty v dôsledku neodpracovaných pra­covných dní. Neodpracované dni z titulu choroby, úrazu, takzvaných prekážok všeobecného záujmu, ako sú školenia, brigády, ospravedlnených i neosprave­dlnených absencií - predstavujú v čes­koslovenskom priemysle fond práce rovnajúci sa 190-tisícom pracovníkov ročne. Prirodzene, čísla ktorými operujeme, treba brať s rezervou. Výchádzajú z rôz­nych prieskumov, ankiet, z údajov, kto­ré nahlásili podniky. Teda, treba ich považovať za veľmi triezvy odhad sku­točnosti, pretože sa našli i takí vedúci hospodárski pracovníci, ktorí boli schop­ní odprisahať, že ich v podniku sa pra­covný čas využíva na 100 percent. Ešte zreteľnejšie sa začne nedostatok pracov­ných síl javiť ako optický klam, ak začneme vážne uvažovať o modernizácii výrob. Zrazu zistíme, že nám nechýbajú ľudia, ale umenie využívať lepšie ich pracovné a tvorivé schopnosti. Veď ne­možno donekonečna rozširovať počet pracovných miest s nízkou technickou úrovňou strojov, vytvárať nové pracov­né príležitosti a neobmedzovať neefek­tívne, zastarané výroby, budovať nové prevádzky a nevyužívať dostatočne jes­tvujúce. Verím, že nové pravidlá hospo­dárenia, ku ktorým budú patriť aj odvo­dy zo mzdových prostriedkov a nevy­hnutnosť zarobiť si na seba, nás čoskoro presvedčia, že to u nás s pracovnými silami nic je až také zlé. V. A. DANIEL

Next