Nové Slovo, leden-červen 1988 (XXX/1-26)

1988-01-07 / No. 1

2 Podčiarkujeme Nič si nenahovárajme: práve preto, že sme nie vždy včas správne pochopili či ocenili procesy, ktoré vo svete prebiehajú, že sme niekedy podľahli sebauspoko­jeniu, samoľúbosti či sebaklamu, sme sa v posledných rokoch za svetovým vývojom výrazne oneskorovali. S cieľom zmeniť tento stav, prijal XVII. zjazd KSČ stratégiu urýchlenia rozvoja našej krajiny, z ktorej celkom zákonite vyplynula potreba prestavby hospodárskeho mechanizmu a vlastne celého nášho spoločenského života. Myslíme to s týmto úsilím vážne. Prvé dôležité kroky na tejto ceste sme už urobili. Nedávne zasadanie ÚV KSČ je toho názorným svedectvom. Najďalej sa dostali práce na prestavbe hospodárskeho mechanizmu. Treba povedať, že tu sme urobili kus dobrej práce. Ale dajme si ruku na srdce: Ide len o ten jednoduchší začiatok - o sformulovanie úmyslov a zásadných opatrení. Pritom sme mohli doposiaľ urobiť ďaleko viac. A to predovšetkým v ostatných oblastiach spoločenského života - vrátane prestavby strany. Zatiaľ sa nám nedarí meniť prax. Dobré úmysly však treba dôsledne uskutočniť! Na svoju zástavu sme si predsa už dávno napísali, že nechceme svet len vykladať, ale zmeniť! Je našou povinnosťou voči nášmu ľudu i voči svetovému socializmu zachytiť tento búrlivý vývoj výrobných síl, vystupňovať ho a dostať sa — v spolupráci so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými štátmi - na jeho čelo! Rudé právo 28.12.1987 Začíname roky náročnosti Stratégia urýchlenia preveruje schopnosti Druhý rok sme plnili v hospodárstve SSR úlohy, ktoré stanovil XVII. zjazd KSČ a zjazd KSS pre oblasť sociálneho a ekonomického rozvoja. Realizácia stratégie urýchlenia preveruje komunistov, pra­covné kolektívy, ako dokážu myslieť a konať podľa navrhovaných zásad prestavby, teda po novom. Súčasne sa preverujú schopnosti vedúcich pracovníkov, ako sú schopní využívať progresívne metódy a formy riadiacej práce v záujme úspešného plnenia úloh 8. päťročnice. Určite mnohí si vypočuli, či prečítali správu zo 7. zasadania ÚV KSČ. Bolo v nej mnoho podnetných myšlienok. Koho by nezaujímala naliehavá požiadavka - sústrediť všetku pozornosť na splnenie prijatých uznesení. Samo sa však tak nestane. Vyžaduje si to zvýšiť náročnosť na každého. Na všetkých úsekoch. A práve táto zásada môže vyvolať nervozitu u mnohých veľkých i malých vedúcich. Nejde pritom o menej ako získať ľudí pre politiku našej strany — a to znamená dať plnú podporu tým, ako to vyznievalo aj v diskusii o návrhu zákona o podniku, ktorí sa výsledkami svojej práce podieľajú na vytváraní zdrojov na urýchlenie sociálno-ekonomického rozvoja v prospech ľudí, nech pracujú na ktoromkoľvek úseku - vo výrobe, školstve, vede, vo všetkých oblastiach spoločenského života. Všetci, čo pôsobia v oblasti základne alebo v nadstavbe, spoločne tvoria hodnoty pre naše žitie. Priaznivci i nepriaznivej prestavby našej spoločnosti môžu všelijako argumentovať pre aj proti nej. Nejde však o znenie, či názov diania v našej socialistickej spoločnosti. Ľud chce prestavbu pre jej revolučný obsah a cieľ. A nie náhodou sa v kontexte s tým na 7. zasadaní ÚV KSČ vyslovila požiadavka netrpieť lajdáctvo a zlú prácu, upevňovať discip­línu a poriadok. Teda nie niečo mimoriadne. Tieto v podstate samozrejmé požiadavky sú vlastne podmienkou uplatňovania pripravovaných zmien v prestavbe hospodárskeho a vôbec spoločenského mechanizmu u nás. Zámery strany sú v plnom súlade s názormi verejnosti. Čo nám asi bude brániť rýchlejšiemu postupu vpred a s čím sa budeme asi najviac potýkat’? Budú to predovšetkým hlboko zakorenené zvyklosti, zotrvačnosť v myslení a v práci, boj proti pohodlnosti, ľahostajnosti a nenáročnosti. Ale je tu aj snaha zotrvať na zastaraných prístupoch a kritériách. Vráťme sa o dva roky späť. Rezolúcia zjazdu KSS stanovila dosiahnuť v rokoch 1986-1990 medziročný rast národného dôchodku v rozmedzí 4,2-4,5 pere. Túto dynamiku určila zabezpečiť prostredníctvom vše­stranného zvyšovania efektívnosti a kvality všetkej práce. Vývoj a výsledky ukazujú, že aj keď sa v roku 1986 na Slovensku dosiahol 4,4 pere. rast národného dôchodku, v tomto roku sa predpokladaná úroveň nedosiahne. Príčinou daného stavu je, že napriek prekračovaniu kvanti­tatívnych úloh rozvoja nedochádza k potrebnému obratu v plnení kvalitatívnych ukazovateľov. Efektívnejší rozvoj ekonomiky na Slovensku nedosahujeme i preto, že sa nedarí výraznejšie postúpiť v prehlbovaní medzinárodnej socialis­tickej deľby práce, ktorá je limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja. Určuje naše možnosti v uskutočňovaní plánovanej štruktúry prestavby, v uprednostňovaní najprogresívnejších výrobných odborov pri súčas­nom utlmovaní neefektívnych výrob. Vytvára predpoklady pre znáso­benie síl v realizácii progresívnych poznatkov vedy a techniky v prefe­rovaných výrobách. Máme sily i možnosti význačne pokročiť vpred pri všestrannej prestavbe. Začíname ekonomickou prestavbou, z ktorej sa začne odvíjať všetko ostatné. Začíname nové obdobie, ktoré nebude menej náročné na úlohy. Potvrdzuje to aj uznesenie ÚV KSČ o komplexnej prestavbe hospodárskeho mechanizmu ČSSR a jej zabezpečenosti, ktoré schválilo 7. zasadanie ÚV KSČ. Konštatuje sa v ňom, že realizácia prestavby hospodárskeho mechanizmu predstavuje rozsiahly, náročný a zložitý komplex otázok, ktorý sa dotkne všetkých článkov riadenia, počínajúc centrom a končiac podnikom, všetkých oblastí ekonomiky a všetkých pracujúcich. Podmienkou jej úspechu je rozširovanie socialistickej demokracie a uplatňovanie vedúcej úlohy komunistickej strany pri riadení celého procesu prestavby. Vstupujeme do rozhodujúceho obdobia, ktoré je o to zložitejšie, že sa prejavujú vážne ťažkosti pri plnení úloh 8. päťročnice, že doterajšia sústava riadenia stráca svoju účinnosť, že niektoré články riadenia prestávajú plniť svoju funkciu. Každé neplnenie plánu, prehlbovanie ekonomickej nerovnováhy sťa­žuje podmienky a predpoklady na zavádzanie nového hospodárskeho mechanizmu. Využime prípravné obdobie na odstránenie všetkých bariér, ktoré prekárajú prestavbe. JOZEF LÚČ NOVÉ SLOVO 7. JANUÁRA 1988 Talenty a programovanie V Jasnej pod Chopkom sa v decembri zišlo na svojej 19. konferencii do 200 slovenských matematikov. Aj tentoraz sa zoznámili s niektorými aktuálnymi trendmi vo svetovej matematike. Z udalostí, hodných zaznamenania, vyberáme dve: prvou sú matematické korešpondenčné semináre, druhou problematika vzťahu matematiky a matematickej informatiky (computer science), teda vednej disciplíny súvisiacej s progra­movým zabezpečením počítačov. Matematické korešpondenčné semináre majú na Slovensku zhruba 10-ročnú tradíciu. Ich pravidlá hry sú jednoduché: záujemca vyrieši vyznačené príklady a riešenia pošle do centra. Tam mu ich opravia, upozornia na chyby, urobia poradie riešiteľov a zašlú nové príklady. Táto procedúra sa opakuje niekoľkokrát do roka a každý si vie iste predstaviť tie stovky príkladov i tisícky hodín strávených nad ich opravou. Semináre sú organizované obvykle v krajskom meradle a zvyknú vrcholiť týždenným sústredením najlepších riešite­ľov po skončení ročníka. Mládež je nimi nadšená, ba možno povedať, že matematické korešpondenčné semináre sú jed­ným z najvýznamnejších počinov slovenskej matematiky v posledných rokoch. Ich výsledky sa už stihli prejaviť v mnohých oblastiach, okrem iného aj v sústavných úspechoch našich žiakov v medzinárodných matematických olympiádach. Je až dojímavé sledovať, ako sú týmto spôsobom systematicky evidovaní, vedení a podnecovaní žiaci i z tých najodľahlejších oblastí Slovenska, a to často už od útleho veku. Táto príkladná starostlivosť si nielen zasluhuje uznanie, nielen teší, ale aj zaväzuje: nepremrhať takto získané a zveľadené talenty, ale vynaložené úsilie zúročiť na vysokých školách, vo výskum­ných ústavoch a v spoločenskej praxi. Súčasťou niektorých korešpondenčných seminárov sú aj úlohy z programovania. Eťektívne využitie výpočtovej tech­niky je totiž jedným z indikátorov stavu vedecko-technickej revolúcie v tej-ktorej krajine. Tohto problému sa dotkla aj panelová diskusia na tému Matematika a informatika. Popri informáciách o viacerých problémoch (napr. nedostatku výpočtovej techniky, či pedagogického softwaru) účastníci získali aj potešiteľnejšie informácie, napr. o medzinárodnom ohlase práce slovenských informatikov (sama táto téma by si asi zaslúžila väčší priestor i širšiu publicitu). Zatiaľ čo matema­tik vystačí pri svojej práci ako-tak s ceruzkou a papierom (keby len nebolo toho citeľného nedostatku vedeckých infor­mácií, čo je asi problém všetkých odborov), informatikova práca si vyžaduje opierať sa aj o výpočtovú techniku. Z tohto pohľadu (ako bolo na konferencii vtipne poznamenané) možno niekedy prirovnať prácu našich informatikov k beha­niu so zviazanými nohami. Vidieť teda, aké tu máme obrovské rezervy. BELOSLAV RIEČAN Za Betou Poničanovou Beta Poničanová, rod. Kindernayová (26. 9. 1908 Predajná, okr. B. Bystrica) prišla do Bratislavy vyzbrojená širokým kultúrnym prehľadom a ľubozvučnou slovenčinou. Po absol­vovaní Hudobnej a dramatickej akadémie (1933) bola najprv externou členkou činohry SND, v rokoch 1936-38 členkou českej činohry SND. Bol to hneď dvojnásobný paradox - absolventka HaDA, žiačka J. Borodáča nenašla uplatnenie práve u svojho učiteľa a zároveň ona, ktorá tak milovala a pesto­vala javiskovú slovenčinu (občas s priam príslovečnou kára­­vosťou voči svojim kolegom aj v neskorších rokoch) musela, hrať po česky. Bola to však dobrá škola, ktorá koniec koncov konvenovala aj novšiemu typu jej charakterotvor­­ného herectva, ktoré sa neuspokojovalo s naturalizujúcimi opismi, aké častokrát pestoval práve J. Borodáč. Keď roku 1938 začala hrávať vo vtedy už len slovenskom súbore, patrila medzi kmeňové herečky režisérov F. Hoffmana a J. Jamnic­­kého. Divadlo jej zverovalo úlohy jazyčnatých žien, tvrdohla­vých paničiek, zatrpknutých dám, ale aj postavy panovačné, kruté a nepodkupné. Jej herectvo vrcholilo až po oslobodení, keď vytvorila celú plejádu pozoruhodných kreácií - spo­meňme aspoň Pani Pernelovú z Tartuffa (1946), Bernardu z Lorcovej drámy Dom Bernardy Alby (1957), Lavíniu z Hell­ manovej Z druhej strany pralesa (1961), Zuzu zo Ženského zákona (1952), Capkovú z Dobrodružstva pri obžinkoch (1953), Vilmu z Karvašovej Polnočnej omše (1959), či jednu z posledných kreácií Kristekovú zo Záhradníkovej Sonatíny pre páva (1976). Jej spolupráca s filmom začala veľmi skoro, už roku 1936 hrá v Matkinej spovedi, potom nasledovali Vlčie diery (1948) či Drevená dedina (1954) a i. Desiatky divadel­ných postáv, dvadsiatka filmových, mnoho televíznych i roz­hlasových kreácií ohraničujú umelecký život Bety Poničano­­vej, vyznamenanej Za zásluhy o výstavbu (1960), roku 1976 menovanej zaslúžilou umelkyňou. Dňa 18. decembra 1987 dotíklo jej srdce, ktoré bezvýhrad­ne bilo pre slovenské dramatické umenie. MARTIN TURCAN Fotosúťaž Nového slova Mesto, v ktorom žiješ Po nevšednom ohlase, s ktorým sa stretli fotosúťaže Nové­ho slova - Život súčasníka a Človek, tvorca hodnôt - vyhlásila redakcia Nového slova ďalšiu súťažnú tému Mesto, v ktorom žiješ. Štyri desiatky autorov ju oboslali 424 súťažnými sním­kami. Mnohí, tak ako v dvoch predchádzajúcich súťäžiach, pochopili tému dosť zúžene, nevyužili možnosť zobraziť život v mieste ich bydliska čo najširšie. Úplne absentovali snímky, ktoré by vystihovali špecifickosť toho-ktorého mesta či obce. Prínosom je, že sa objavilo niekoľko nových mien, že vo väčšine súťažných kolekcií sa autori snažili dynamicky stvárniť dianie v ich bezprostrednom okolí. Odborná porota, ktorej predsedal Eugen Lazišťan, zaklada­teľ a dlhoročný vedúci redaktor Edície fotografickej a filmovej literatúry v martinskom Vydavateľstve Osveta, a ktorej členmi boli profesor SŠUP v Bratislave František Tomík, vedúci redaktor časopisu Výtvarníctvo - fotografia - film Jaroslav Čiljak a predseda Zväzu slovenských fotografov Ivan Kozá­ček, navrhla udeliť ceny takto: Prvú cenu Filipovi Harčarikovi z Humenného za seriály Pešia zóna a Rozhodcovia. Druhú cenu Petrovi Bábkoví z Trnavy za súťažnú kolekciu, tretiu cenu Mikulášovi Cson­­grádimu z Bratislavy za snímky Hviezdy nad Bratislavou, Čaro moderny II a Nový rozhlas v Bratislave. O čestné uznania sa podelili František Dostál z Prahy, Dušan Sekerka z Revúcej, Miro Štubňa zo Spišskej Novej Vsi, Dionýz Dugas z Prešova', Vojtech Tichý z Trenčína, Alexander Jirou­­šek z Košíc a Ján Náhlik zo Senice. Všetkým oceneným autorom srdečne blahoželáme. MARIÁN PAUER Anketa Nového slova Onedlho si pripomenieme 40. výročie Víťazného februára, ktorým naše národy vstúpili na cestu vytvára­nia nového spoločenského poriadku. Výsledky, ktoré Slovensko v socialistickom Československu dosiahlo, sú neporovnateľné s akýmkoľvek iným obdobím. V sú­časnosti znovu žijeme dobu, keď dozrela nevyhnut­nosť zmien - ide o najvýznamnejšie premeny od februára 1948. Pri príležitosti 40. výročia Víťazného februára pri­pravuje redakcia Nového slova anketu. Obraciame sa týmto na našich čitateľov s výzvou, aby sa do nej zapojili odpoveďou na dve otázky: 1. V čom vidíte odkaz Februára pre dnešné úsilie o revolučnú zmenu praxe, prestavbu činnosti vo všet­kých oblastiach života spoločnosti? 2. Čo konkrétne si vyžaduje táto revolučná zmena, prestavba na úseku, kde pracujete, čím vy prispejete k jej uskutočneniu? * Vaše odpovede v tozsahu 1 — 1.5 strojom písanej strany očakávame v redakcii Nového slova v priebehu januára 1988. (R) Vianočná Praha je za nami Rok po roku si pomaly odvykáme spájať koledy a všelijaké pospevovanie s hlbokým snehom a treskúcimi mrazmi. V uliciach miest býva teplota takmer jesenná a kapry v kadiach by sa čudova­li, prečo ich hodinka prichádza práve teraz. Vianočnú pohodu narušili odcho­dy dvoch veľkých umelcov - spisovateľa Bohumila Říhu a sochára Viktora Dob­rovolného. Smrť si nevyberá, rovnako ako radosť. A tej bolo viac. V malej galérii nakladateľstva Albatros na Per­­štýne bol inštalovaný výber z tohtoroč­ného medzinárodného bienále detských ilustrácií v Bratislave BIB ’87, ktorým dominovali krásne veci laureátky Grand Príx Hanny Taine z Fínska. Vianoce sú predsa len sviatkom detí a ako vravel Bohumil Ríha - umenia pre deti nikdy nie je dosť. Ale aj naopak: na dvoch vianočných koncertoch v Dome umel­cov sa predstavil Pražský detský zbor vedený zbormajstrom Č. Staškom, v tom druhom im „vypomohla“ vianoč­nými piesňami, hrami a legendami Cho­rea Bohemica. Sotva sa pretisneš fronta­mi pred predajňami s gramoplatňami, narazíš na iný, do kníhkupectva. Tak­mer jednoznačne v poslednom týždni roka viedla beznádejne vypredaná kniž­ka z Mladej fronty od A. Matznera Beat­les. Hudba týchto kráľov z Anglicka nezostarla, bola to hudba dnešných šty­ridsiatnikov, ale kniha o nich priťahuje bez rozdielu rovnako osemnásť ako se­demdesiatročných. Přejdeš Železnou ulicou a hľa, vianočný strom uprostred Staromestského námestia! A nikde ani pamiatka po hudcoch s červenými nos­mi, po hoboji, flaute, krídľovke, harmo­nike, gitarách alebo aspoň flašinete. Z ampliónu sa do omrzenia niesli zvuky roľničiek a Gruberova Tichá noc, svätá noc. Tento rakúsky učiteľ a organista sa narodil pred 200 rokmi a pretože v roku 1818 práve pred Vianocami po­­obhrýzali myši mechy organu v Obem­­dorfe, zložil na oslavu melódiu pre dva hlasy, zbor a gitaru. O pár metrov ďalej, na druhom poschodí Staromestskej rad­nice je výstava, na ktorú nemožno mať jednoznačný názor - grotesknosť v čes­kom výtvarnom umení 20. storočia. Všetky steny sú doslova ovešané ob­razmi, niet voľného miestečka - huslista, vtákočlovek, čert, kravské tlamy. Vedľa Z. Siona, A. Pomajzlovej, K. Gebauera a M. Gabriela tiež J. Sopko, K. Nepraš, J. Načeradský, J. Zrzavý a J. Čapek. Čudné naklonenie sa nad hĺbkou duše. Ale lákavé. Akoby pomimo všetkého diania zo­stalo 120. výročie narodenia F. X. Saldu. Považoval umenie za „veľkého očisťo­vateľa zo všetkých chýb, škôd a cho­rôb“, a umelca za človeka, ktorý svojím hrdinským zrakom novo objavuje sku­točnosť, pokrytú špinavým nánosom zbabelosti, konvencie a tradície a včeraj­šej pravdy, ktorá je dnes už lžou“. Najväčší obchodný dom v Prahe, Kot­va, prichádza často s čímsi novým. Pred koncom roka tu priam hýrili nápadmi. V jeho propagácii zriadili básnickú diel­ňu, a tak všetci kupujúci mali možnosť nastaviť Erbenovo upravené štvorveršie Hoj, ty štedrý večere, ty tajemný svátku, cože komu přineseš z Kotvy na památ­ku. Všetkými hlasmi zvíťazila 28-ročná Magda Figalová z Prahy 2 s veršami: Řediteli novou židli, / sekretářce kávo­var, / ať se jim tam dobře bydlí, / je to přece krásný pár. Z tých dalších sa mi páčilo štvorveršie mladučkej Terezky Hanzovej: Domino a kočárek / a kolečkové brusle. / moc děkuje Tereza / Praha 4 - Nusle. Ľudové veršovanie necháme bez ko­mentára, ku koncoročným sviatkom pat­rilo odjakživa; a napokon, práve ono prežíva veky. A aj divadlo - k tým zaujímavým patrilo (a dúfam, bude pat­riť) experimentálne predstavenie hry Vadima Korostyljova Je světlý však muj žal (divadelný sen s A. S. Gribojedo­­vom). V Realistickom divadle Z. Nejed­lého československú premiéru mala 5. decembra a hrá sa na javisku, ale aj v hľadisku, medzi divákmi. JAROSLAV HOLOUBEK

Next